Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obdo/52/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. B. a 2/ A. B., obaja

bytom I., zastúpení spoločnosťou C., v. o. s., Š., proti ţalovaným 1/ L. S., bytom P.,

zastúpená Mgr. V. S., R., 2/ B. S., bytom P., za účasti vedľajších účastníkov na strane

ţalovaných 1/ M. B., bytom V., 2/ Ing. A. S., bytom N., obaja právne zastúpení JUDr. M.

M., advokátom, B., v konaní o určenie neplatnosti neprijateľných podmienok zo zmluvy

o úvere, na dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa

7. marca 2012, č. k. -253, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Ţalovanému 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 12. 10. 2010, č. k. -205

ţalobu zamietol a ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa uviedol, ţe

pri rozhodovaní vychádzal z obsahu zmluvy o úvere č. 022006 z 01. 03. 2006 s prihliadnutím

na skutočnosť, ţe zmluvu uzatvorili ţalobcovia a spoločnosť D. F., s. r. o.,

so sídlom v B. konštatoval, ţe ţalované nie sú v prejednávanej veci pasívne legitimované,

nakoľko nie sú účastníčkami zmluvy o úvere č. 022006 a nie sú nositeľkami ţiadnej právnej

povinnosti vo vzťahu k ţalobcom. Súd prvého stupňa vyslovil záver, ţe pasívne

legitimovaným by mohla byť jedine spoločnosť D. F., s. r. o., so sídlom v B., avšak

za predpokladu, ţe by existovala ako subjekt práva. Ďalej uviedol, ţe nevyhovel návrhu

ţalobcov a nevykonal nimi navrhované dokazovanie, nakoľko by to nemalo vplyv

na výsledok sporu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1

a skutočnosťou, ţe si ţalovaní, ani vedľajší účastníci náhradu trov konania riadne

neuplatnili.

2

Na odvolanie ţalobcov odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého

stupňa potvrdil, ţalovanej 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a rozhodol, ţe

o náhrade trov odvolacieho konania vedľajších účastníkov rozhodne do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na ust. sa

odvolací súd stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa. Zdôraznil, ţe ak by zmluva o úvere č.

022006 zo dňa 01. 03. 2006 mala charakter spotrebiteľskej zmluvy a obsahovala by

podmienky, ktoré by boli v zmysle zákona neprijateľné, boli by neplatné, a to absolútne

pre rozpor so zákonom podľa ust. a súd by sa musel touto

neplatnosťou zaoberať z úradnej povinnosti. Ďalej sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa

o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaných 1/ a 2/. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia

odvolací súd povaţoval za potrebné k veci dodať, ţe nakoľko jednou z napádaných

podmienok zmluvy o úvere č. 022006 zo dňa 01. 03. 2006 je podmienka zakotvená v čl. IV

zmluvy, ktorý upravuje zabezpečenie úveru a s ktorým súvisí aj zmluva o zabezpečení

záväzku prevodom práva, z výpisu z obchodného registra, vedeného Okresným súdom B. I,

oddiel Sro, vloţka č. 40977/B vyplýva, ţe spoločnosť R., s. r. o., IČO: X., bola dňa

25. 05. 2007 vymazaná z obchodného registra, a to na základe zrušenia spoločnosti súdom,

a to bez likvidácie, hoci z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. X., kat. úz. T. vyplýva, ţe ako

vlastník bytu č. X. v B. na Vietnamskej 50, 3. poschodie, je vedená spoločnosť R., s. r. o., B..

Obsah listu vlastníctva č. X., kat. úz. T. tak podľa odvolacieho súdu vyvoláva váţnu

pochybnosť, či boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie spoločnosti R., s. r. o.,

uznesením súdu bez likvidácie, a jej následný výmaz z obchodného registra. Výrok o trovách

konania odôvodnil poukazom na ust. , a ust.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, prípustnosť

ktorého vyvodzovali z ust. V odôvodnení dovolania poukázali

na skutkový stav veci a uviedli, ţe dôvodom zamietnutia ţaloby bol podľa súdov niţšieho

stupňa výlučne nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ţalovaných 1/ a 2/, ktorí neboli

účastníkmi spornej zmluvy o úvere. Dovolatelia preto zdôraznili, ţe súdy niţšieho stupňa sa

vôbec nezaoberali hmotnoprávnym nárokom ţalobcov, t. j. neprijateľnosťou podmienok

zmluvy o úvere. Zároveň dodali, ţe súd prvého stupňa voči ostatným účastníkom konania

zastavil konanie z dôvodu, ţe boli ex offo zrušení a vymazaní z obchodného registra.

Takýmto spôsobom podľa dovolateľov došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom, keďţe

nemali moţnosť ovplyvniť výmaz dvoch pôvodných ţalovaných z obchodného registra. Ďalej

3

uviedli, ţe ţalovaní 1/ a 2/ neboli účastníkmi spornej zmluvy o úvere, avšak ţalobcovia okrem

určenia neplatnosti neprijateľných podmienok zo zmluvy o úvere, ţiadali pôvodne aj

o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a určenie neplatnosti

zmlúv o prevode vlastníckeho práva bytu č. X., ktorej účastníkmi boli aj ţalované 1/ a 2/.

Uviedli tieţ, ţe ak počas konania vyšlo najavo, ţe niektorý zo ţalovaných bol vymazaný

z obchodného registra, súd prvého stupňa mal v takomto prípade z úradnej povinnosti

postupovať podľa ust. a dať na príslušný registrový súd podnet

na dodatočnú likvidáciu vymazanej spoločnosti, pričom rovnako mal postupovať aj odvolací

súd. Podľa dovolateľov odvolací súd tým, ţe spochybnil splnenie zákonných podmienok

na výmaz ţalovaných spoločností potvrdil, ţe nesprávnym postupom registrového súdu bolo

ţalobcom znemoţnené uplatňovať si na súde svoj hmotnoprávny nárok. Dovolatelia preto

okrem vady konania podľa ust. poukázali aj na inú vadu konania podľa

ust. , ktorej následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie

súdu prvého stupňa a vec vrátil týmto súdom na ďalšie konanie.

Ţalované 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.

Vedľajší účastníci na strane ţalovaných vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu

uviedli, ţe v danom prípade sa ďalší majetok spoločností nezisťoval, preto nebol daný dôvod

na postup súdov podľa ust. . K inej vade uviedli, ţe táto mala

podľa dovolateľov spočívať v tom, ţe ţaloba bola zamietnutá bez toho, aby sa súdy zaoberali

uplatneným hmotnoprávnym nárokom, ktorý dôvod nie je vadou konania. Preto vedľajší

účastníci navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) preskúmal

dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ a zistil, ţe bolo podané účastníkmi konania v zákonnej lehote

( ). Dovolanie preskúmal v zmysle ust. , bez nariadenia

pojednávania podľa ust. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov 1/ a 2/

nie je dôvodné.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

4

prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len

v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon ( ).

Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú

ustanovenia aţ

Podľa ust. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.

K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237

, prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa

ust. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu

trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto

pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je

v zmysle ust. a prípustné.

Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. , a to pre prípad

rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej

zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho

potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým

súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.

, pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť

5

dovolania nevyslovil a súd prvého stupňa vo výroku nevyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa § 153ods. 3 a 4.

Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238

, ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust.

Dovolatelia vady konania v zmysle ust. aţ e/ a v dovolaní

nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto

opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku

opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať

pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust.

Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný

postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré

mu priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Ustanovenie odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne

dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým

v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,

právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy

a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa

k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle ide

aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne

záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné

práva.

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcovia podali návrh o určenie absolútnej neplatnosti

neprijateľných podmienok zmluvy o úvere č. 022006 z 01. 03. 2006, ktorú uzatvorili

ţalobcovia so spoločnosťou D. F., s. r. o. V zmysle svojho dispozičného práva ţalobcovia ako

ţalovaných označili spoločnosť D. F., s. r. o., L. S., B. S. a spoločnosť R., s. r. o. Nakoľko

počas konania uvedené obchodné spoločnosti zanikli na základe rozhodnutia registrového

6

súdu výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, súd prvého stupňa konanie

proti ním zastavil a v konaní pokračoval s fyzickými osobami L. S., B. S. a skúmal ich

pasívnu vecnú legitimáciu. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, dospeli

k zhodnému názoru, ţe zostávajúce ţalované nie sú v predmetnom spore pasívne vecne

legitimované, nakoľko nie sú stranami úverovej zmluvy, ktorej podmienky ţalobcovia navrhli

určiť ako absolútne neplatné. Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,

platnosťou namietaných podmienok zmluvy uţ nezaoberali a v uvedenom smere ani

nevykonali dokazovanie.

Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe súdy sa vôbec nezaoberali ich hmotnoprávnym

nárokom, t. j. neprijateľnosťou podmienok zmluvy o úvere.

Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu,

ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Pasívna legitimácia je

stav, ktorý znamená, ţe subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej

z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej,

vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Keď teda na základe

výsledku dokazovania súdy dospeli k záveru, ţe ţalované L. S., B. S., nie sú nositeľkami

subjektívnej povinnosti, nie je moţné prisvedčiť dovolateľom, ţe procesným pochybením

súdov, t. j. následným neprejednaním a neposúdením neprijateľnosti podmienok zmluvy

o úvere došlo u dovolateľov k odňatiu moţnosti konať pred súdom, resp. k znemoţneniu

uplatňovať si na súde svoj hmotnoprávny nárok.

Dovolatelia v dovolaní ďalej poukázali na nesprávny procesný postup súdov

v súvislosti s výmazom nimi pôvodne ţalovaných spoločností, ţe nemali moţnosť ovplyvniť

výmaz dvoch pôvodných ţalovaných z obchodného registra. Namietaná vada sa vzťahuje

ku konaniu registrového súdu, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o výmaze spoločností.

Nakoľko namietaná skutočnosť bola predmetom iného konania (konanie pred registrovým

súdom je samostatným konaním) a v prejednávanej veci dovolací súd nedisponuje

právomocou ju preskúmavať, vznesená námietka je právne irelevantná a nemoţno ju pokladať

ani za vadu podľa

7

Dovolateľky tieţ namietli, ţe súdy nesprávne zistili skutkový stav a vec nesprávne

právne posúdili, keď neaplikovali ustanovenie .

Konanie môţe byť postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci ( ). Prípustnosť dovolania však nezakladá

skutočnosť, ak súdy svoje rozhodnutie zaloţili na nesprávnych skutkových zisteniach;

nesprávne či nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho

rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle – nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Rovnako to platí aj

pre nesprávne právne posúdenie veci ( ). Nesprávne právne

posúdenie veci, ako aj tzv. iná vada, predstavujú prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno však

uplatniť vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné), samo nesprávne posúdenie veci a tzv. iná

vada ale prípustnosť dovolania nezakladajú. I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené

(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by

mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť

dovolania v zmysle

Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady

konania tvrdenej dovolateľmi ( ), nevyšli najavo ani iné procesné vady

konania, vymenované v a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva

z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalobcov

1/ a 2/ podľa ust. v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody

odmietnutia dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal

napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Dovolací súd ţalovaným 1/

a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní im ţiadne trovy

dovolacieho konania nevznikli.

8

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová