Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c01/389290.28a281.pdf
PDF · 116.68 KB
No categories available
2Obdo/52/2012
Najvyšší súd 2 Obdo 52/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ J. B. a 2/ A. B., obaja
bytom I., zastúpení spoločnosťou C., v. o. s., Š., proti ţalovaným 1/ L. S., bytom P.,
zastúpená Mgr. V. S., R., 2/ B. S., bytom P., za účasti vedľajších účastníkov na strane
ţalovaných 1/ M. B., bytom V., 2/ Ing. A. S., bytom N., obaja právne zastúpení JUDr. M.
M., advokátom, B., v konaní o určenie neplatnosti neprijateľných podmienok zo zmluvy
o úvere, na dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa
7. marca 2012, č. k. 3Cob/41/2011-253, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .
Ţalovanému 1/ a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom zo dňa 12. 10. 2010, č. k. 54Cb/289/2006-205
ţalobu zamietol a ţalovaným náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa uviedol, ţe
pri rozhodovaní vychádzal z obsahu zmluvy o úvere č. 022006 z 01. 03. 2006 s prihliadnutím
na skutočnosť, ţe zmluvu uzatvorili ţalobcovia a spoločnosť D. F., s. r. o.,
so sídlom v B. konštatoval, ţe ţalované nie sú v prejednávanej veci pasívne legitimované,
nakoľko nie sú účastníčkami zmluvy o úvere č. 022006 a nie sú nositeľkami ţiadnej právnej
povinnosti vo vzťahu k ţalobcom. Súd prvého stupňa vyslovil záver, ţe pasívne
legitimovaným by mohla byť jedine spoločnosť D. F., s. r. o., so sídlom v B., avšak
za predpokladu, ţe by existovala ako subjekt práva. Ďalej uviedol, ţe nevyhovel návrhu
ţalobcov a nevykonal nimi navrhované dokazovanie, nakoľko by to nemalo vplyv
na výsledok sporu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p. a skutočnosťou, ţe si ţalovaní, ani vedľajší účastníci náhradu trov konania riadne
neuplatnili.
Na odvolanie ţalobcov odvolací súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, ţalovanej 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a rozhodol, ţe
o náhrade trov odvolacieho konania vedľajších účastníkov rozhodne do 30 dní
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. S poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. sa
odvolací súd stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa. Zdôraznil, ţe ak by zmluva o úvere č.
022006 zo dňa 01. 03. 2006 mala charakter spotrebiteľskej zmluvy a obsahovala by
podmienky, ktoré by boli v zmysle zákona neprijateľné, boli by neplatné, a to absolútne
pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka a súd by sa musel touto
neplatnosťou zaoberať z úradnej povinnosti. Ďalej sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa
o nedostatku pasívnej legitimácie ţalovaných 1/ a 2/. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
odvolací súd povaţoval za potrebné k veci dodať, ţe nakoľko jednou z napádaných
podmienok zmluvy o úvere č. 022006 zo dňa 01. 03. 2006 je podmienka zakotvená v čl. IV
zmluvy, ktorý upravuje zabezpečenie úveru a s ktorým súvisí aj zmluva o zabezpečení
záväzku prevodom práva, z výpisu z obchodného registra, vedeného Okresným súdom B. I,
oddiel Sro, vloţka č. 40977/B vyplýva, ţe spoločnosť R., s. r. o., IČO: X., bola dňa
25. 05. 2007 vymazaná z obchodného registra, a to na základe zrušenia spoločnosti súdom,
a to bez likvidácie, hoci z výpisu z katastra nehnuteľností LV č. X., kat. úz. T. vyplýva, ţe ako
vlastník bytu č. X. v B. na Vietnamskej 50, 3. poschodie, je vedená spoločnosť R., s. r. o., B..
Obsah listu vlastníctva č. X., kat. úz. T. tak podľa odvolacieho súdu vyvoláva váţnu
pochybnosť, či boli splnené zákonné podmienky pre zrušenie spoločnosti R., s. r. o.,
uznesením súdu bez likvidácie, a jej následný výmaz z obchodného registra. Výrok o trovách
konania odôvodnil poukazom na ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a ust. § 151 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ a 2/ dovolanie, prípustnosť
ktorého vyvodzovali z ust. § 237 písm. f/ O. s. p. V odôvodnení dovolania poukázali
na skutkový stav veci a uviedli, ţe dôvodom zamietnutia ţaloby bol podľa súdov niţšieho
stupňa výlučne nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ţalovaných 1/ a 2/, ktorí neboli
účastníkmi spornej zmluvy o úvere. Dovolatelia preto zdôraznili, ţe súdy niţšieho stupňa sa
vôbec nezaoberali hmotnoprávnym nárokom ţalobcov, t. j. neprijateľnosťou podmienok
zmluvy o úvere. Zároveň dodali, ţe súd prvého stupňa voči ostatným účastníkom konania
zastavil konanie z dôvodu, ţe boli ex offo zrušení a vymazaní z obchodného registra.
Takýmto spôsobom podľa dovolateľov došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom, keďţe
nemali moţnosť ovplyvniť výmaz dvoch pôvodných ţalovaných z obchodného registra. Ďalej
uviedli, ţe ţalovaní 1/ a 2/ neboli účastníkmi spornej zmluvy o úvere, avšak ţalobcovia okrem
určenia neplatnosti neprijateľných podmienok zo zmluvy o úvere, ţiadali pôvodne aj
o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva a určenie neplatnosti
zmlúv o prevode vlastníckeho práva bytu č. X., ktorej účastníkmi boli aj ţalované 1/ a 2/.
Uviedli tieţ, ţe ak počas konania vyšlo najavo, ţe niektorý zo ţalovaných bol vymazaný
z obchodného registra, súd prvého stupňa mal v takomto prípade z úradnej povinnosti
postupovať podľa ust. § 75a Obchodného zákonníka a dať na príslušný registrový súd podnet
na dodatočnú likvidáciu vymazanej spoločnosti, pričom rovnako mal postupovať aj odvolací
súd. Podľa dovolateľov odvolací súd tým, ţe spochybnil splnenie zákonných podmienok
na výmaz ţalovaných spoločností potvrdil, ţe nesprávnym postupom registrového súdu bolo
ţalobcom znemoţnené uplatňovať si na súde svoj hmotnoprávny nárok. Dovolatelia preto
okrem vady konania podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p. poukázali aj na inú vadu konania podľa
ust. § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., ktorej následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na uvedené navrhujú, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie
súdu prvého stupňa a vec vrátil týmto súdom na ďalšie konanie.
Ţalované 1/ a 2/ sa k podanému dovolaniu nevyjadrili.
Vedľajší účastníci na strane ţalovaných vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu
uviedli, ţe v danom prípade sa ďalší majetok spoločností nezisťoval, preto nebol daný dôvod
na postup súdov podľa ust. § 75a Obchodného zákonníka. K inej vade uviedli, ţe táto mala
podľa dovolateľov spočívať v tom, ţe ţaloba bola zamietnutá bez toho, aby sa súdy zaoberali
uplatneným hmotnoprávnym nárokom, ktorý dôvod nie je vadou konania. Preto vedľajší
účastníci navrhli, aby dovolací súd dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ v celom rozsahu zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) preskúmal
dovolanie ţalobcov 1/ a 2/ a zistil, ţe bolo podané účastníkmi konania v zákonnej lehote
(§ 240 ods. 1 O. s. p.). Dovolanie preskúmal v zmysle ust. § 242 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 243a ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov 1/ a 2/
nie je dôvodné.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé
rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho
prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, len
v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
Podmienky prípustnosti dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu upravujú
ustanovenia § 237 aţ § 239 O. s. p.
Podľa ust. § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu
odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv
právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca, alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát.
K tomu, či rozhodnutie odvolacieho súdu trpí z niektorou z vád uvedených v ust. § 237
O. s. p., prihliada dovolací súd nielen na podnet dovolateľa, ale i z úradnej povinnosti podľa
ust. § 241 ods. 1 O. s. p. V prípade, ţe dovolací súd zistí, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu
trpí niektorou z týchto vád, zruší rozhodnutie odvolacieho súdu, i keď dovolateľ toto
pochybenie nenamietal. Dovolací súd postupuje rovnako i v prípade, ţe dovolanie nie je
v zmysle ust. § 238 a § 239 O. s. p. prípustné.
Ďalej prípustnosť dovolania proti rozsudku upravuje ust. § 238 O. s. p., a to pre prípad
rozsudkov odvolacích súdov, ktorými bol rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
zmenený, resp. v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci a tieţ v prípade, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho
potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým
súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.
V danom prípade neboli splnené podmienky pre prípustnosť dovolania v zmysle ust.
§ 238 O. s. p., pretoţe odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a prípustnosť
dovolania nevyslovil a súd prvého stupňa vo výroku nevyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153ods. 3 a 4.
Dovolací súd sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa ust. § 238
O. s. p., ale (aj so zreteľom na obsah dovolania) sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je
postihnuté niektorou z vád vymenovaných v ust. § 237 O. s. p.
Dovolatelia vady konania v zmysle ust. § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O. s. p. v dovolaní
nenamietali a v dovolacom konaní vady tejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť tohto
opravného prostriedku preto z uvedených ustanovení nemoţno vyvodiť.
S prihliadnutím na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na otázku
opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, ţe im bola postupom súdu odňatá moţnosť konať
pred súdom, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 237 písm. f/ O. s. p.
Vadou konania podľa uvedeného zákonného ustanovenia je taký závadný procesný
postup, ktorým sa účastníkovi konania znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré
mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Ustanovenie § 237 písm. f/ O. s. p. odňatie moţnosti konať pred súdom výslovne
dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým
v napadnutom rozhodnutí. Napríklad môţe ísť o právo predniesť (doplniť) svoje návrhy,
právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy
a k vykonaným dôkazom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy a vyjadriť sa
k dokazovaniu i k právnej stránke veci. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. ide
aj vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné
práva.
Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobcovia podali návrh o určenie absolútnej neplatnosti
neprijateľných podmienok zmluvy o úvere č. 022006 z 01. 03. 2006, ktorú uzatvorili
ţalobcovia so spoločnosťou D. F., s. r. o. V zmysle svojho dispozičného práva ţalobcovia ako
ţalovaných označili spoločnosť D. F., s. r. o., L. S., B. S. a spoločnosť R., s. r. o. Nakoľko
počas konania uvedené obchodné spoločnosti zanikli na základe rozhodnutia registrového
súdu výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, súd prvého stupňa konanie
proti ním zastavil a v konaní pokračoval s fyzickými osobami L. S., B. S. a skúmal ich
pasívnu vecnú legitimáciu. Súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd, dospeli
k zhodnému názoru, ţe zostávajúce ţalované nie sú v predmetnom spore pasívne vecne
legitimované, nakoľko nie sú stranami úverovej zmluvy, ktorej podmienky ţalobcovia navrhli
určiť ako absolútne neplatné. Z uvedeného dôvodu sa súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd,
platnosťou namietaných podmienok zmluvy uţ nezaoberali a v uvedenom smere ani
nevykonali dokazovanie.
Dovolatelia v dovolaní namietali, ţe súdy sa vôbec nezaoberali ich hmotnoprávnym
nárokom, t. j. neprijateľnosťou podmienok zmluvy o úvere.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu,
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Pasívna legitimácia je
stav, ktorý znamená, ţe subjekt práva je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej
z hmotného práva. K pasívnej legitimácii sa súd vyjadruje v rozhodnutí vo veci samej,
vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním. Keď teda na základe
výsledku dokazovania súdy dospeli k záveru, ţe ţalované L. S., B. S., nie sú nositeľkami
subjektívnej povinnosti, nie je moţné prisvedčiť dovolateľom, ţe procesným pochybením
súdov, t. j. následným neprejednaním a neposúdením neprijateľnosti podmienok zmluvy
o úvere došlo u dovolateľov k odňatiu moţnosti konať pred súdom, resp. k znemoţneniu
uplatňovať si na súde svoj hmotnoprávny nárok.
Dovolatelia v dovolaní ďalej poukázali na nesprávny procesný postup súdov
v súvislosti s výmazom nimi pôvodne ţalovaných spoločností, ţe nemali moţnosť ovplyvniť
výmaz dvoch pôvodných ţalovaných z obchodného registra. Namietaná vada sa vzťahuje
ku konaniu registrového súdu, výsledkom ktorého bolo rozhodnutie o výmaze spoločností.
Nakoľko namietaná skutočnosť bola predmetom iného konania (konanie pred registrovým
súdom je samostatným konaním) a v prejednávanej veci dovolací súd nedisponuje
právomocou ju preskúmavať, vznesená námietka je právne irelevantná a nemoţno ju pokladať
ani za vadu podľa § 237 písm. f/ O. s. p.
Dovolateľky tieţ namietli, ţe súdy nesprávne zistili skutkový stav a vec nesprávne
právne posúdili, keď neaplikovali ustanovenie § 75a Obchodného zákonníka.
Konanie môţe byť postihnuté tzv. inou vadou majúcou za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Prípustnosť dovolania však nezakladá
skutočnosť, ak súdy svoje rozhodnutie zaloţili na nesprávnych skutkových zisteniach;
nesprávne či nedostatočné skutkové zistenie má za následok vydanie vecne nesprávneho
rozhodnutia súdu, samo osebe ale nie je vadou konania v zmysle § 237 O. s. p. – nespôsobuje
zmätočnosť rozhodnutia (porovnaj napr. R 37/1993, R 125/1999). Rovnako to platí aj
pre nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne
posúdenie veci, ako aj tzv. iná vada, predstavujú prípustný dovolací dôvod (ktorý moţno však
uplatniť vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné), samo nesprávne posúdenie veci a tzv. iná
vada ale prípustnosť dovolania nezakladajú. I keby tvrdenia dovolateľov boli opodstatnené
(dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľmi vytýkané skutočnosti by
mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladali by ale prípustnosť
dovolania v zmysle § 237 O. s. p.
Vzhľadom na to, ţe v dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesnej vady
konania tvrdenej dovolateľmi (§ 237 písm. f/ O. s. p.), nevyšli najavo ani iné procesné vady
konania, vymenované v § 237 O. s. p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva
z ustanovenia § 238 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol dovolanie ţalobcov
1/ a 2/ podľa ust. § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na dôvody
odmietnutia dovolania (procesná neprípustnosť dovolania) sa dovolací súd nezaoberal
napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/ a 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalobcom 1/ a 2/, ktorí úspech v dovolacom konaní nemali (§ 243b ods. 5
O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Dovolací súd ţalovaným 1/
a 2/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo v dovolacom konaní im ţiadne trovy
dovolacieho konania nevznikli.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.
V Bratislave 25. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová