Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/128/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ JUDr. F. K., bývajúceho

v P., 2/ JUDr. D. K., bývajúcej v P., obaja zastúpení JUDr. R. K., advokátom v P., proti

ţalovaným 1/ D., s.r.o. so sídlom v P., 2/ B. s.r.o., so sídlom v P., o odstránenie časti

stavby, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , na dovolanie ţalobcov

proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 29. novembra 2011 sp. zn. ,

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaným náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov v poradí druhým rozsudkom z 19. januára 2011 č.k. 9 C 80/2003-

278 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia domáhali odstránenia časti stavby stojacej na parc.

č. X., súp. č. X., zap. na LV č. X. v kat. úz. P., ktorá zasahuje do parc. č. X., zap. na LV č. X.

v kat. úz. P. a ktorá je znázornená v náčrtku písmenami A aţ H a jedná sa o stavebnú časť

v šírke asi 90 cm aţ 1 meter v dĺţke 4 – 5 metrov, ktorá sa nachádza asi 5 metrov od úrovne

chodníka, a to v zadnej časti budovy ţalovaných. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením

a tým, ţe na základe vykonaného dokazovania dospel

k záveru, ţe nedošlo k narušeniu vlastníckeho práva ţalobcov v mieste špecifikovanom

v ţalobe. V konaní pribratí znalci sa zhodli na skutočnosti, ţe vlastnícke hranice

nehnuteľností účastníkov konania išli po múre stavieb, nie po strešných telesách a následné

okapy susediacich stavieb uţ presahovali nad susediace pozemky. Znalec K. zistil, ţe

v nadzemnej časti v rozsahu 16 cm zasahuje v dĺţke 4 m stavba ţalovaných nad pozemok

ţalobcov, ale nejedná sa o totoţné miesto, ktoré špecifikovali ţalobcovia v ţalobe, teda

nebolo predmetom konania, a preto súd na tento záver znalca neprihliadol. Ţalobcovia tak

2

neuniesli dôkazné bremeno a z vykonaného dokazovania nevyplýva jednoznačne skutočnosť

zásahu do ich vlastníckeho práva. V konaní neboli preukázané ani ďalšie tvrdenia ţalobcov

o tom, ţe existovala dohoda s právnym predchodcom ţalovaných na určitých ústupkoch, preto

ţalobu zamietol. S poukazom na ustanovenie ţalobcom uloţil povinnosť

zaplatiť ţalovaným náhradu trov konania v sume 822,11 Eur.

Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom z 29. novembra 2011 sp. zn.

, prvým výrokom potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa a druhým výrokom zrušil uznesenie Okresného súdu Prešov z 25. januára 2011 č.k.

-281, ktorým rozhodol o trovách konania štátu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Výrok rozsudku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa odôvodnil tým, ţe dospel

k zhodnému názoru so súdom prvého stupňa, ţe ţalobcovia v konaní nepreukázali, ţe

by stavba ţalovaných zasahovala do ich vlastníckeho práva tak, ako to v ţalobe bolo tvrdené,

t.j. v bodoch A aţ H. Súd prvého stupňa správne vychádzal zo znaleckých posudkov ktorými

bolo zistené, ţe nedošlo k rušeniu vlastníckeho práva ţalobcov stavbou ţalovaných v tých

častiach, ktoré ţalobcovia označili. K odvolacím námietkam ţalobcov uviedol, ţe súd prvého

stupňa sa snaţil zabezpečiť listiny týkajúce sa stavieb účastníkov konania na ktoré ţalobcovia

poukazovali, avšak bezúspešne a nepodarilo sa napriek snahe súdu zistiť, ako bolo naloţené

s návrhom ţalobcov z roku 1998, ktorým sa domáhali odstránenia časti stavby v stavebnom

konaní. Keďţe v konaní nebolo preukázané, ţe stavba ţalovaných presahuje v bodoch A aţ H

do nehnuteľnosti ţalobcov, nebolo preto ani potrebné zaoberať sa projektovou dokumentáciou

na to, či stavba bola alebo nebola zrealizovaná podľa nej. Bolo by to namieste iba vtedy,

ak by bol preukázaný ţalobcami tvrdený zásah. Odvolací súd sa vysporiadal tieţ s námietkou

ţalobcov týkajúcou sa nerešpektovania ustanovenia a , pričom

poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 18. októbra 2006 č.k. -71,

ktorým odvolací súd rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej ţalobcami, z ktorého vyplýva,

ţe okrem iných aj vec prejednávajúci sudca JUDr. M. B. nebol vylúčený z prejednávania

a rozhodovania tejto veci, preto túto námietku nepovaţoval za dôvodnú.

Rozsudok odvolacieho súdu v prvom výroku, ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého

stupňa napadli ţalobcovia dovolaním. Svoje dovolanie odôvodnili poukazom na ustanovenie

a , pričom uviedli, ţe rozhodnutiami oboch súdov bolo porušené

ich právo na spravodlivé súdne konanie, keď k takémuto rozhodnutiu došlo „z dôvodu osoby

sudcu I. stupňa a jeho neschopnosti rozhodovať nezávisle a nezaujato, t.j. sudca rozhodoval

3

v rozpore so sudcovskými povinnosťami a zásadami sudcovskej etiky, pričom tieto závaţné

pochybenia a nedostatky odvolací súd vo svojom rozhodnutí neodstránil a s riešením

ustanovenia a o vylúčení sudcov sa vyporiadal taktieţ svojsky

a nezákonne.“ Zopakovali priebeh doterajšieho konania a osobitne o nimi vznesenej námietke

zaujatosti, o ktorej odvolací súd rozhodol uznesením z 18. októbra 2006 sp. zn.

, v spojitosti s tým poukázali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

, , rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

, všeobecne na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, z čoho vyvodili

záver, ţe vec prejednávajúci sudca mal byť po vznesení námietky zaujatosti ţalobcami

vylúčený z prejednávania veci, pretoţe od samého počiatku rozhodovania existoval jeho

pomer k právnemu zástupcovi ţalovaného M. s.r.o. a to v tom, ţe tento právny zástupca bol

spoločníkom samotného ţalovaného, ako aj manţelom sudkyne toho istého súdu JUDr. D. B..

Je tu teda daná objektívna skutočnosť – kolegiálny a pracovný vzťah dvoch osôb, pričom

samotnú predpojatosť sudcu potvrdzuje aj samotný rozsudok, ktorý pri hodnotení dôkazov

postupoval nezákonne a jednostranne výlučne v prospech ţalovaných. Pri zohľadnení teórie

zdania je zjavné, ţe vzťah zákonného sudcu k právnemu zástupcovi ţalovaných od samého

počiatku mal taký charakter a intenzitu, ţe aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti

nemohol rozhodovať nezávisle a nestranne. V dovolaní ţalobcovia namietali tieţ vadu

konania v zmysle , ku ktorej podľa ich názoru došlo tým, ţe súdy

nevykonali nimi navrhovaný dôkaz, a to znalecké dokazovanie na zistenie, či stavba

ţalovaných bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou a či zasahuje svojou časťou

do strechy – nadzemnej časti ţalobcov, v dôsledku čoho bola ţalobcom odňatá moţnosť

konať pred súdom.

Ţalovaní právo vyjadriť sa dovolaniu ţalobcov nevyuţili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok prípustný.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom

4

prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len

na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku.

V zmysle moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu. Podľa § 238

ods. 1 je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle je dovolanie

prípustné tieţ proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru

dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci. Podľa je dovolanie prípustné

tieţ vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého

odvolací súd vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke

zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4.

Keďţe podané dovolanie nesmeruje proti zmeňujúcemu rozsudku, ale takému

potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, ţe

dovolanie proti nemu je prípustné ani takému potvrdzujúcemu rozsudku súdu prvého stupňa,

v ktorom súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4, nemoţno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť z , ani

z Pre úplnosť treba uviesť, ţe dovolací súd v prejednávanej veci dosiaľ

nerozhodoval, preto ani nevyslovil právny názor, ktorým by boli súdy viazané (§ 238 ods. 2

). Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je podľa

aţ 3 procesne prípustné.

Dovolanie ţalobcov by mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní, v ktorom bol

vydaný napadnutý rozsudok, došlo k procesnej vade uvedenej v Povinnosť

skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z § 242 ods. 1

Dovolací súd sa z tohto dôvodu neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania

podľa , ale sa zaoberal tieţ otázkou, či v konaní nedošlo k procesnej vade

v zmysle Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska sú právne

významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky vád taxatívne v ňom

vymenovaných; iné procesné vady konania alebo nesprávnosti rozhodovania, i keby k nim

v konaní došlo, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Treba zdôrazniť,

ţe pri posudzovaní existencie procesnej vady uvedenej v ako dôvodu, ktorý

zakladá prípustnosť dovolania, nie je významný subjektívny názor účastníka, ale len zistenie,

ţe v konaní došlo k takejto vade.

Vady konania v zmysle aţ e/ v dovolaní namietané neboli

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť tohto dovolania preto z uvedených

ustanovení nemoţno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané porušenie ustanovenia § 237

písm. f/ , ktorého sa mal dopustiť súd niţšieho stupňa, sa dovolací súd osobitne zaoberal

otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie taký závadný

postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka

konania, ktoré mu poskytuje . O procesnú vadu v zmysle

písm. f/ ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva [v zmysle majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké

postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv, napr.

právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom ( ), nazerať do

spisu a robiť si z neho výpisy ( ), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým

vykonaným dôkazom ( ), byť predvolaný na súdne pojednávanie ( ),

na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk ( ) a pod.]. Dovolací

súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo

postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcom realizáciu ich procesných práv.

6

Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní tvrdili, ţe súd nevykonal nimi navrhnuté dôkazy

významné pre zistenie skutkového stavu veci (znalecké dokazovanie na zistenie, či stavba

ţalovaných bola postavená v súlade s projektovou dokumentáciou), treba uviesť, ţe podľa

ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom,

ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (R 37/1993). Účastníkovi konania

totiţ zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz

môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov,

znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka

a výsluch účastníkov ( veta prvá a veta prvá ). O tom, ktoré

z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané,

rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe účastníkovi

konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie

ţalobcovia v danej veci aj vyuţili (nebolo im odňaté). Uvedená námietka ţalobcov preto

nezakladá prípadnú vadu konania v zmysle

So zreteľom na ďalší dovolateľmi tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa dovolací súd

osobitne zameral aj na otázku opodstatnenosti tvrdenia dovolateľov, ţe v prejednávanej veci

rozhodol vylúčený sudca ( ).

V prejednávanej veci ide o posúdenie nezaujatosti sudcu súdu prvého stupňa

JUDr. M. B., keď napriek dovolateľmi vznesenej námietke o nerešpektovaní ustanovenia § 14

ods. 1 a v odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov, Krajský súd

v Prešove sa podľa názoru dovolateľov s otázkou „o vylúčení sudcov vyporiadal svojsky

a nezákonne.“.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustálenej

súdnej praxe, v zmysle ktorej existencia ţiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného

rozhodnutia nadriadeného súdu o tom, ţe sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti

dovolania v zmysle posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak,

neţ ju posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval (viď R 59/97).

V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné poukázať na to, ţe podľa ustanovenia

nebude z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený len ten sudca, ktorý

7

je so zreteľom na svoj pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom

preukázateľne zaujatý, ale aj sudca, u ktorého sa počas súdneho konania vzhľadom k spôsobu

konania a chovania počas súdneho konania takýto vzťah k veci alebo k účastníkom

(k ich zástupcom) vytvoril a je moţné objektívne o jeho nezaujatosti pochybovať.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,

ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom moţno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Nezaujatosť a nezávislosť sudcu patria k hlavným predpokladom spravodlivého

rozhodovania. Nezaujatosť sudcu je kategória, ktorá vyjadruje vnútorný psychický vzťah

sudcu k prejednávanej veci. V širšom zmysle zahŕňa vzťah sudcu k predmetu konania, jeho

účastníkom, ich zástupcom, o podstate a povahe ktorého je schopný podať (subjektívnu)

informáciu iba sám sudca. Inštitút nezaujatosti je preto potrebné chápať širšie, tieţ v rovine

objektívnej. Nie je preto rozhodujúce, ako sa nezaujatosť sudcu iba subjektívne javí

účastníkovi konania; určujúcim je, či reálne existujú objektívne okolnosti, ktoré by mohli

viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, ţe sudca určitým, nie nezaujatým, vzťahom k veci

skutočne disponuje. Rovnako judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (viď napríklad

rozhodnutia vo veciach Saraiva de Carvalho vs. Portugalsko, 1994, Gautrin vs. Francúzsko,

1998 a ďalšie) vychádza z dvojitého testu nezaujatosti sudcu: subjektívny test je zaloţený

na osobnom presvedčení sudcu (personal conviction of a particular judge) v danej veci,

objektívny test sleduje existenciu dostatočných záruk, ţe je moţné v tomto ohľade vylúčiť

akúkoľvek legitímnu pochybnosť (quarantees sufficient to exclude any legitimate doubt

in this respekt).

Z obsahu spisu vyplýva, ţe predmetná ţaloba bola osobne podaná na Okresnom súde

Prešov 1. apríla 2003 a náhodným výberom bola vec pridelená pod sp. zn.

JUDr. D. B., ktorá prípisom z 9. apríla 2003 predloţila spis Krajskému súdu v Prešove

so ţiadosťou o pridelenie veci inému sudcovi z dôvodu, ţe jej manţel je spoločníkom firmy,

ktorá je ţalovaná. Krajský súd v Prešove spis vrátil súdu prvého stupňa s poukazom

na ustanovenie , veta tretia , podľa ktorej má predseda súdu prideliť vec

inému sudcovi. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, ţe na základe opatrenia predsedu okresného

súdu z 30. júna 2003 bola vec náhodným výberom pridelená 2. júla 2003 sudcovi JUDr. M.

B., ako zákonnému sudcovi na prejednanie tejto veci, ktorý začal vo veci konať.

Ţalobkyňa 2/ na pojednávaní pred súdom prvého stupňa 7. júna 2006 vzniesla ústne

do zápisnice námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu v Prešove z dôvodu,

ţe obaja ţalobcovia vykonávajú dlhoročnú advokátsku činnosť v sídle Okresného súdu

Prešov, v dôsledku čoho sú v neustálom kontakte so všetkými sudcami tohto okresného súdu.

Ďalším dôvodom jej námietky zaujatosti bolo to, ţe právny zástupca ţalovaného M. s.r.o.

JUDr. V. B. je spoločníkom ţalovaného a naviac je manţelom sudkyne Okresného súdu

Prešov JUDr. D. B.. K vznesenej námietke zaujatosti sa vyjadrili všetci sudcovia Okresného

súdu Prešov. Touto námietkou sa zaoberal odvolací súd, ktorý uznesením z 18. októbra 2006

vylúčil z prejednávania a rozhodovania tejto veci sudcov JUDr. D. B., JUDr. Š. T. a JUDr. P.

F. pre ich pomer k účastníkom konania a nevylúčil ostatných sudcov Okresného súdu Prešov

z dôvodu, ţe u nich neboli zistené ţiadne objektívne dôvody pre záver, ţe by existoval

zákonom predpokladaný vzťah, či záujem týchto sudcov k veci, resp. k účastníkom konania,

či ich zástupcom, keď títo sudcovia poznajú ţalobcov iba z výkonu ich advokátskej činnosti

a iný vzťah k účastníkom, alebo ich zástupcom nebol preukázaný ani spravdepodobnený.

Ţalobcovia v odvolaniach proti prvému aj druhému rozsudku súdu prvého stupňa poukazovali

na ustanovenie a jeho nerešpektovanie, ktoré spájali len

s nekonkretizovaným vzťahom sudcu k účastníkom konania v spojení s nesprávnym

rozhodnutím vo veci. Touto námietkou sa zaoberal odvolací súd v odôvodnení svojho

rozhodnutia, pričom poukázal na uznesenie z 18. októbra 2006 sp. zn. , ktorým

odvolací súd právoplatne rozhodol o vznesenej námietke zaujatosti.

Ţalobcovia v dovolaní vadu konania podľa odôvodňovali

totoţnými dôvodmi, ktoré uviedli v rámci odvolacieho konania a ţiadne nové skutočnosti

na podporu svojho tvrdenia neuviedli. Dovolací súd konštatuje, ţe obsah spisu a ani dôvody,

ktoré ţalobcovia uviedli vo svojich námietkach, nesvedčia o existencii právne relevantného

vzťahu sudcu JUDr. M. B. k prejednávanej veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom

(por. ). Z podstaty argumentácie ţalobcov vyplýva, ţe zaujatosť vec

prejednávajúceho sudcu vyvodzujú predovšetkým z toho, ţe právny zástupca ţalovaného M.

s.r.o. JUDr. V. B., je spoločníkom tohto ţalovaného a manţelom sudkyne Okresného súdu

Prešov JUDr. D. B.. Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, ţe namiesto pôvodne

ţalovaného M. s.r.o. so sídlom v P. sa účastníkmi konania na strane ţalovanej stali D. s.r.o.

a B. s.r.o. obaja so sídlom v P., a to ako právni nástupcovia a súčasní vlastníci predmetnej

nehnuteľnosti, ktorých na základe plnej moci zo 7. októbra 2008 v tomto konaní zastupuje

9

JUDr. P. P.. Námietky ţalobcov týkajúce kolegiálneho vzťahu sú tak celkom nedôvodné,

pričom je potrebné tieţ poukázať na uznesenie Krajského súdu v Prešove z 18. októbra 2006

sp. zn. , ktorým bolo právoplatne rozhodnuté o vznesenej námietke zaujatosti,

v ktorom krajský súd okrem iných, ani JUDr. M. B. z prejednávania a rozhodovania tejto veci

nevylúčil. Potrebné je zdôrazniť, ţe ţalobcovia námietku zaujatosti voči všetkým sudcom

okresného súdu prvýkrát vzniesli aţ po troch rokoch od začatia konania, pričom konkrétnu

námietku voči vec prejednávajúcemu sudcovi nevzniesli a nerešpektovanie ustanovenia § 14

ods. 1 len vo všeobecnej rovine a s poukazom na spôsob rozhodnutia namietali vţdy aţ

po vydaní prvého, resp. druhého rozhodnutia súdom prvého stupňa. Dovolací súd so zreteľom

na uvedené konštatuje, ţe ţalobcovia nedôvodne namietajú, ţe v danej veci konal a

rozhodoval zaujatý sudca. Dovolací súd v nadväznosti na to uzatvára, ţe ani obsah spisu

nesvedčí o opodstatnenosti dovolacej námietky, ţe v konaní došlo k procesnej vade v zmysle

Nakoľko prípustnosť dovolania ţalobcov nemoţno vyvodiť z ustanovenia ,

ani z , odmietol Najvyšší súd Slovenskej republiky ich dovolanie v súlade

s ustanovením v spojení s ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný. Pritom

riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozsudkom

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní boli procesne úspešní ţalovaní a vzniklo im právo na náhradu trov

dovolacieho konania ( v spojení s a

). Keďţe im však v dovolacom konaní ţiadne preukázateľné trovy konania nevznikli,

dovolací súd im náhradu trov tohto konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

10

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková