Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
164/387752.b63580.pdf
PDF · 144.35 KB
No categories available
8Sžf/16/2012
Najvyšší súd 8Sžf/16/2012 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera,
v právnej veci žalobcu: P., S., so sídlom K., B., IČO: X., právne zastúpeného J.. J. H.,
advokátom, so sídlom L., B., proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej
republiky (pôvodne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky), so sídlom Mierová 23,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48840/2006-2 zo
dňa 2. marca 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/79/2009-32 zo dňa 16. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 2S/79/2009-32 zo dňa 16. novembra 2011, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. novembra 2011, č. k. 2S/79/2009-32,
zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 48840/2006-2
zo dňa 2. marca 2009, potvrdzujúceho rozhodnutie Colného úradu v Bratislave
č. 60271/2006-5231/10116 z 5. októbra 2006, ktorým ako prvostupňový správny orgán uložil
žalobcovi podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu
a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení
zákona č. 211/2003 Z. z. (ďalej len „zákon č. 105/2004 Z. z.“) pokutu vo výške 1659,69 €
(50 000 Sk) za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. i/
zákona č. 105/2004 Z. z., keď u žalobcu v prevádzke na T. v M. bol na základe miestneho
zisťovania vykonaného colným úradom dňa 12. septembra 2005 zistený neznámy lieh
v objeme 8 l s obsahom alkoholu 96,14 % objemu, nachádzajúci sa v umelohmotnej
bandaske, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia žalobca nevedel preukázať v súlade so
V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní rozhodnutí správnych
orgánov, ako aj postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali, dospel k záveru, že tieto sú
v súlade so zákonom. Konštatoval, že v správnom konaní mal žalovaný za preukázané, že ku
dňu 26. mája 2006 sa v skladových priestoroch žalobcu nachádzal neznámy lieh s obsahom
alkoholu 96,14 % v objeme 8 l, ktorá skutočnosť bola zistená zamestnancami prvostupňového
správneho orgánu pri miestnom zisťovaní v prevádzke žalobcu a expertízou liehu. Uviedol, že
žalobca tieto skutočnosti pred správnymi orgánmi ani pred súdom nespochybnil, pričom
uvádzal, že sa do jeho držby dostal pred účinnosťou zákona č. 105/2004 Z. z. a že tento druh
liehu bol a je od dane oslobodený, pričom pôvod alebo spôsob nadobudnutia u neho zisteného
liehu nevedel preukázať. Poukázal na skutočnosť, že zákon č. 105/2004 Z. z. v ustanoveniach
§ 47 ods. 1 písm. i/ v spojitosti s § 4 ods. 2 nerozlišuje, či ide o lieh podliehajúci spotrebnej
dani z liehu, alebo lieh od tejto dane oslobodený. V danom prípade mal za preukázané, že
u žalobcu sa nachádzal denaturovaný lieh, ktorý takisto spadá pod definíciu uvedenú v § 4
ods. 2 citovaného zákona. Vyslovil, že pokiaľ právnická osoba alebo fyzická osoba –
podnikateľ nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, dopustí
sa správneho deliktu. Preto sa žalobca vzhľadom na uvedené okolnosti a na dikciu § 47 ods. 1
písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. správneho deliktu zisteného dňa 26. mája 2006 dopustil bez
ohľadu na to, či lieh u neho zistený bol od dane oslobodený. Z uvedeného hľadiska pokladal
právne posúdenie zisteného skutkového stavu správnym orgánom za správne a v rozhodnutí
žalovaného i náležite, dostatočne a preskúmateľne odôvodnené. Uviedol, že novela zákona
č. 105/2004 Z. z. účinná od 1. júla 2006 umožnila pred týmto dňom neukončené konania
dokončiť podľa zákona účinného od 1. júla 2006, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú
osobu priaznivejšie, pričom v takomto prípade sa tiež na pokuty vzťahuje § 47 a § 47a
cit. zákona v znení účinnom od 1. júla 2006. Mal za to, že žalovaný i správny orgán prvého
stupňa postupovali správne, keď aplikovali ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. júla
2006, keďže toto bolo pre žalobcu priaznivejšie. Dospel k záveru, že nie je možné prisvedčiť
námietke žalobcu, ktorý nesúhlasil s uložením sankcie výpočtom vo výške 50 % dane
pripadajúcej na 8l liehu, za ktorý je daň nulová. Konštatoval, že žalovaným správne
aplikované ustanovenie zákona č. 105/2004 Z. z. (§ 47 ods. 2 písm. i/) určuje za predmetné
porušenie zákona sankciu minimálne 1659,69 €. Ďalej uviedol, že tu nejde o žalobcom
namietaný výpočet polovice z dane pripadajúcej na množstvo liehu (len v prípade, ak lieh
podlieha spotrebnej dani), ale o určenie fixnej spodnej hranice vyjadrenej konkrétnou číselnou
hodnotou. Uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej
zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu. Jej výška závisí od
jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené v súlade
s komunitárnym právom, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite
odôvodniť. Uložená pokuta spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu
individuálnej a generálnej prevencie, pričom súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného v tejto
časti za zjavne vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. Súd prvého stupňa sa bližšie nezaoberal
námietkou žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 48 ods. 1, 2, 4, 6 zákona
č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných
orgánov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“), nakoľko žalobca v žalobe nevysvetlil, v čom
spočíva nezákonnosť v postupe odvolacieho orgánu (žalovaného).
Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie s právnym názorom, že 8-litrová, časom znečistená bandaska,
obsahujúca lieh na technické využitie, nemôže byť predmetom ochrany príjmovej časti
rozpočtu Slovenskej republiky. Zároveň žiadal, aby odvolací súd vyslovil právny názor, že
nemožno podnikateľský subjekt, ktorý lieh dostal do svojich priestorov (nie do vlastníctva),
potom čo bandasku priniesol bývalý spoločník, ktorý jediný túto bandasku držal v ruke,
považovať za priestupcu. Súčasne navrhol žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 79,58 €, alebo zaviazať súd prvého stupňa, aby o trovách odvolacieho
konania rozhodol v ďalšom konaní a rozhodnutí. Namietal, že zásadnou právnou
skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci je chýbajúce prechodné ustanovenie, ktoré by
upravovalo, ako má správny orgán postupovať pri zistení liehu, ktorý má daňový subjekt
v reálnej držbe v čase pred účinnosťou zákona č. 511/1992 Zb., kedy bol lieh riadne a legálne
nadobudnutý v predajni vtedajšej socialistickej organizácie. Ďalej namietal, že nadobúdateľ
kúpil 8l chemického produktu s absolútnou istotou na použitie do kahanca na epuloskopiu.
Nesúhlasil so záverom krajského súdu, že žalobca nevedel preukázať pôvod liehu, keď
opakovane tvrdil, že lieh kúpil dávno pred rokom 1992 v riadnom murovanom obchode.
Doplnil, že nákupný doklad bol skartovaný, navyše nemožno žiadať o potvrdenie už
neexistujúcej socialistickej organizácie. Zároveň uviedol, že nie je upravené, ako má držiteľ
liehu, nadobudnutého pred účinnosťou zákona č. 105/2004 Z. z., tento „zlegalizovať“.
Krajskému súdu vyčítal, že napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie ako a prečo sa
držiteľ liehu mal podrobiť režimu zákona, ktorý sa stal účinným neskôr, ako lieh nadobudol,
užíval a uschovával. Mal za to, že súd prvého stupňa žalobcovi odňal „právo vo veci konať“,
keď neodôvodnil, prečo lieh nadobudnutý v režime účinnosti určitého predpisu, sa po
nadobudnutí účinnosti iného predpisu stáva predmetom správneho deliktu.
K odvolaniu sa podaním z 1. marca 2012 vyjadril žalovaný a žiadal, aby odvolací súd
rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že dôvody podaného odvolania
žalobcu považuje za právne irelevantné, keď sa s odôvodnením prvostupňového rozsudku
v danej veci stotožnil. K dôvodom podaného odvolania považoval za potrebné uviesť, že dňa
12. septembra 2005 bol v prevádzke odvolateľa zistený v 8-litrovej bandaske neznámy lieh,
ktorý bol vyhodnotený ako lieh s obsahom alkoholu 96,14 % objemu, ktorého pôvod alebo
spôsob nadobudnutia v súlade so zákonom č. 105/2004 Z. z. nevedel žalobca preukázať
v daňovom konaní, ani v konaní na súde, ktorú skutočnosť považoval súd prvého stupňa za
preukázanú dostatočne. Z tohto hľadiska pokladal tvrdenia žalobcu, že predmetný lieh
nadobudol ešte pred účinnosťou zákona č. 511/1992 Zb. v predajni vtedajšej socialistickej
organizácie a nákupný doklad bol dávno skartovaný za nedôvodné a ničím nepodložené.
Vyjadril sa, že žalovaný nemohol za takto zisteného skutkového a právneho stavu postupovať
inak, keďže uvedené zistenie u žalobcu vyhodnotil ako správny delikt podľa § 47 ods. 1
písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z., za čo mu bola v zmysle § 47 ods. 2 písm. i/ citovaného
zákona uložená prislúchajúca sankcia. Pri jej ukladaní žalovaný prihliadol na skutočnosť, že
v predmetnom prípade došlo k porušeniu daňových predpisov, konkrétne k naplneniu
skutkovej podstaty v zmysle § 47 ods. 9 zákona č. 105/2004 Z. z., účinného v čase zistenia
tohto porušenia. Podľa § 51f ods. 18 novely citovaného zákona, účinnej od 1. júla 2006 došlo
k prekvalifikovaniu skutkovej podstaty porušenia daňových predpisov na § 47 ods. 1 písm. i/
uvedeného zákona, pretože v danej veci to bolo pre odvolateľa priaznivejšie, čo krajský súd
vo svojom rozsudku vyhodnotil ako správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho
súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a 3
OSP).
Zdaňovanie liehu spotrebnou daňou na daňovom území upravuje zákon
č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z.
o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z.
Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona č. 105/2004 Z. z. liehom sa na účely tohto zákona
rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry iného ako kapitoly 22 s obsahom alkoholu
viac ako 1,2 % objemu.
Podľa § 47 ods. 1 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. správneho deliktu sa dopustí
právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto
zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza
alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako
s vlastným.
Podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. colný úrad uloží pokutu vo výške
50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1659,69 eura, za správny
delikt podľa odseku 1 písm. i/, a taký lieh zabezpečí.
Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní daňový subjekt preukazuje
skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom
dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných
evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Z rozhodnutia Colného úradu Bratislava č. 60271/2006-5231/10116 zo dňa 5. októbra
2006 vyplýva, že žalobcovi bola uložená sankcia – pokuta podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona
č. 105/2004 Z. z. vo výške 1659,69 € (50 000 Sk), za porušenie § 47 ods. 1 písm. i/ zákona
č. 105/2004 Z. z., keďže nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia neznámeho liehu
v objeme 8 l, s obsahom alkoholu 96,14 % objemu, nachádzajúceho sa v umelohmotnej
bandaske, zisteného na základe miestneho zisťovania v priestoroch jeho prevádzky na adrese
T. v M.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že zaistený lieh bol podľa tvrdenia
žalobcu zadovážený ešte pred rokom 1992 ako technický lieh, nepoužiteľný pre potravinárske
účely. Ďalej tvrdil, že samotná bandaska vykazovala stopy po používaní v mastnom a veľmi
znečistenom prostredí, pričom lieh nachádzajúci sa v bandaske nepodliehal a ani nepodlieha
v súčasnosti žiadnej dani. Colný úrad Bratislava konštatoval, že žalobca k uvedenému
nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o spôsobe nadobudnutia predmetného
liehu, pričom zdôraznil, že z hľadiska porušenia daňových predpisov nerozhoduje druh liehu,
ale fakt zistenia liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie kontrolovaná osoba
preukázať. Následne žalovaný svojim rozhodnutím z 2. marca 2009 rozhodnutie Colného
úradu Bratislava č. 60271/2006-5231/10116 zo dňa 5. októbra 2006 ako vecne
správne potvrdil.
Podľa piatej časti OSP, § 244 ods. 1, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb
alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov
verejnej správy. Podľa piatej časti, druhej hlavy OSP, rozhoduje súd o žalobách proti
rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v prípadoch (§ 247 ods. 1 OSP), v ktorých
fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím
a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal jeho zákonnosť, pričom posúdi súd
i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia a postupu. Treba považovať za osobitnú
náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva
vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje porušenie zákona.
V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil
rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 60271/2006-5231/10116 zo dňa 5. októbra 2006
o uložení sankcie žalobcovi - pokuty podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z. vo
výške 1659,69 €, za porušenie § 47 ods. 1 písm. i/ zákona č. 105/2004 Z. z., keď žalobca
nevedel preukázať spôsob nadobudnutia neznámeho liehu v objeme 8l s obsahom alkoholu
96,14 % objemu, nachádzajúceho sa v umelohmotnej bandaske, zisteného u žalobcu na
základe miestneho zisťovania v priestoroch jeho prevádzky na T. v M..
Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických
argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých
právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré
vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho
správnosti považuje za vhodné doplniť len toľko, že žalobca počas konania nespochybnil,
že v jeho prevádzke správca dane počas miestneho zisťovania objavil neznámy lieh
s obsahom alkoholu 96,14 % v objeme 8 l, ktorého pôvod žalobca nevedel preukázať.
Pokiaľ ide o 8 l liehu, v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože
daňový subjekt je povinný správcovi dane preukázať hodnoverným spôsobom nadobudnutie
liehu, ktorý sa u neho nachádza pri kontrole, pričom ak tak neurobí, je povinný znášať za toto
porušenie svojich povinností uloženie sankcie podľa § 47 ods. 2 zákona č. 105/2004 Z. z.
Uvedené žalobca riadne nepreukázal, nakoľko len tvrdenie o tom, že predmetný lieh
nadobudol ešte pred rokom 1992, ktorého dôkazom mal byť stav obalu v ktorom sa takýto
lieh nachádzal (zaprášená bandaska), je podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné.
Zo stanoviska žalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov a skutkových
zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie
žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.
Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd
rozhodol vecne správne, a preto je dôvod na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku.
Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to,
že tieto sú zhodné s námietkami uvedenými už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového
správneho orgánu, rovnako ako aj v žalobe.
Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie
krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré
žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.
Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného
prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa
§ 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.
Nakoľko podľa § 2 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. a/, písm. q/
a § 10 ods. 1 veta prvá zákona č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,
poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2012
právomoc a pôsobnosť Colného riaditeľstva Slovenskej republiky prešli na jeho právneho
nástupcu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky
v súlade s ustanovením § 107 ods. 4 OSP v spojení s § 250 ods. 4 OSP koná s týmto právnym
nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.
O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP,
nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo
zákona neprislúcha.
Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0
(§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom od 1. mája 2011).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. apríla 2013
JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Dagmar Bartalská