Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/16/2012

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera,

v právnej veci žalobcu: P., S., so sídlom K., B., IČO: X., právne zastúpeného J.. J. H.,

advokátom, so sídlom L., B., proti žalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej

republiky (pôvodne Colné riaditeľstvo Slovenskej republiky), so sídlom Mierová 23,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -2 zo

dňa 2. marca 2009, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -32 zo dňa 16. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -32 zo dňa 16. novembra 2011, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo 16. novembra 2011, č. k. -32,

zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -2

zo dňa 2. marca 2009, potvrdzujúceho rozhodnutie Colného úradu v Bratislave

č. 60271/2006-5231/10116 z 5. októbra 2006, ktorým ako prvostupňový správny orgán uložil

žalobcovi podľa o spotrebnej dani z liehu

a o zmene a doplnení o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení

(ďalej len „“) pokutu vo výške 1659,69 €

(50 000 Sk) za naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. i/

, keď u žalobcu v prevádzke na T. v M. bol na základe miestneho

zisťovania vykonaného colným úradom dňa 12. septembra 2005 zistený neznámy lieh

v objeme 8 l s obsahom alkoholu 96,14 % objemu, nachádzajúci sa v umelohmotnej

bandaske, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia žalobca nevedel preukázať v súlade so

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že po preskúmaní rozhodnutí správnych

orgánov, ako aj postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali, dospel k záveru, že tieto sú

v súlade so zákonom. Konštatoval, že v správnom konaní mal žalovaný za preukázané, že ku

dňu 26. mája 2006 sa v skladových priestoroch žalobcu nachádzal neznámy lieh s obsahom

alkoholu 96,14 % v objeme 8 l, ktorá skutočnosť bola zistená zamestnancami prvostupňového

správneho orgánu pri miestnom zisťovaní v prevádzke žalobcu a expertízou liehu. Uviedol, že

žalobca tieto skutočnosti pred správnymi orgánmi ani pred súdom nespochybnil, pričom

uvádzal, že sa do jeho držby dostal pred účinnosťou a že tento druh

liehu bol a je od dane oslobodený, pričom pôvod alebo spôsob nadobudnutia u neho zisteného

liehu nevedel preukázať. Poukázal na skutočnosť, že v ustanoveniach

§ 47 ods. 1 písm. i/ v spojitosti s § 4 ods. 2 nerozlišuje, či ide o lieh podliehajúci spotrebnej

dani z liehu, alebo lieh od tejto dane oslobodený. V danom prípade mal za preukázané, že

u žalobcu sa nachádzal denaturovaný lieh, ktorý takisto spadá pod definíciu uvedenú v § 4

ods. 2 citovaného zákona. Vyslovil, že pokiaľ právnická osoba alebo fyzická osoba –

podnikateľ nevie preukázať pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, dopustí

sa správneho deliktu. Preto sa žalobca vzhľadom na uvedené okolnosti a na dikciu § 47 ods. 1

písm. i/ správneho deliktu zisteného dňa 26. mája 2006 dopustil bez

ohľadu na to, či lieh u neho zistený bol od dane oslobodený. Z uvedeného hľadiska pokladal

právne posúdenie zisteného skutkového stavu správnym orgánom za správne a v rozhodnutí

žalovaného i náležite, dostatočne a preskúmateľne odôvodnené. Uviedol, že novela zákona

č. účinná od 1. júla 2006 umožnila pred týmto dňom neukončené konania

dokončiť podľa zákona účinného od 1. júla 2006, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú

osobu priaznivejšie, pričom v takomto prípade sa tiež na pokuty vzťahuje § 47 a § 47a

cit. zákona v znení účinnom od 1. júla 2006. Mal za to, že žalovaný i správny orgán prvého

stupňa postupovali správne, keď aplikovali ustanovenia zákona v znení účinnom od 1. júla

2006, keďže toto bolo pre žalobcu priaznivejšie. Dospel k záveru, že nie je možné prisvedčiť

námietke žalobcu, ktorý nesúhlasil s uložením sankcie výpočtom vo výške 50 % dane

pripadajúcej na 8l liehu, za ktorý je daň nulová. Konštatoval, že žalovaným správne

aplikované ustanovenie () určuje za predmetné

porušenie zákona sankciu minimálne 1659,69 €. Ďalej uviedol, že tu nejde o žalobcom

namietaný výpočet polovice z dane pripadajúcej na množstvo liehu (len v prípade, ak lieh

podlieha spotrebnej dani), ale o určenie fixnej spodnej hranice vyjadrenej konkrétnou číselnou

hodnotou. Uloženie pokuty za spáchanie správneho deliktu a jej výška v rámci prípustnej

zákonnej sadzby sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu. Jej výška závisí od

jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené v súlade

s komunitárnym právom, vyhodnotiť ich pre daný prípad a zvolenú výšku pokuty náležite

odôvodniť. Uložená pokuta spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi, ako aj funkciu

individuálnej a generálnej prevencie, pričom súd nepovažoval rozhodnutie žalovaného v tejto

časti za zjavne vybočujúce z medzí a hľadísk zákona. Súd prvého stupňa sa bližšie nezaoberal

námietkou žalobcu, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 48 ods. 1, 2, 4, 6 zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov (ďalej len „“), nakoľko žalobca v žalobe nevysvetlil, v čom

spočíva nezákonnosť v postupe odvolacieho orgánu (žalovaného).

Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca žiadajúc, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie a rozhodnutie s právnym názorom, že 8-litrová, časom znečistená bandaska,

obsahujúca lieh na technické využitie, nemôže byť predmetom ochrany príjmovej časti

rozpočtu Slovenskej republiky. Zároveň žiadal, aby odvolací súd vyslovil právny názor, že

nemožno podnikateľský subjekt, ktorý lieh dostal do svojich priestorov (nie do vlastníctva),

potom čo bandasku priniesol bývalý spoločník, ktorý jediný túto bandasku držal v ruke,

považovať za priestupcu. Súčasne navrhol žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho

konania vo výške 79,58 €, alebo zaviazať súd prvého stupňa, aby o trovách odvolacieho

konania rozhodol v ďalšom konaní a rozhodnutí. Namietal, že zásadnou právnou

skutočnosťou pre rozhodnutie vo veci je chýbajúce prechodné ustanovenie, ktoré by

upravovalo, ako má správny orgán postupovať pri zistení liehu, ktorý má daňový subjekt

v reálnej držbe v čase pred účinnosťou , kedy bol lieh riadne a legálne

nadobudnutý v predajni vtedajšej socialistickej organizácie. Ďalej namietal, že nadobúdateľ

kúpil 8l chemického produktu s absolútnou istotou na použitie do kahanca na epuloskopiu.

Nesúhlasil so záverom krajského súdu, že žalobca nevedel preukázať pôvod liehu, keď

opakovane tvrdil, že lieh kúpil dávno pred rokom 1992 v riadnom murovanom obchode.

Doplnil, že nákupný doklad bol skartovaný, navyše nemožno žiadať o potvrdenie už

neexistujúcej socialistickej organizácie. Zároveň uviedol, že nie je upravené, ako má držiteľ

liehu, nadobudnutého pred účinnosťou , tento „zlegalizovať“.

Krajskému súdu vyčítal, že napadnutý rozsudok neobsahuje odôvodnenie ako a prečo sa

držiteľ liehu mal podrobiť režimu zákona, ktorý sa stal účinným neskôr, ako lieh nadobudol,

užíval a uschovával. Mal za to, že súd prvého stupňa žalobcovi odňal „právo vo veci konať“,

keď neodôvodnil, prečo lieh nadobudnutý v režime účinnosti určitého predpisu, sa po

nadobudnutí účinnosti iného predpisu stáva predmetom správneho deliktu.

K odvolaniu sa podaním z 1. marca 2012 vyjadril žalovaný a žiadal, aby odvolací súd

rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že dôvody podaného odvolania

žalobcu považuje za právne irelevantné, keď sa s odôvodnením prvostupňového rozsudku

v danej veci stotožnil. K dôvodom podaného odvolania považoval za potrebné uviesť, že dňa

12. septembra 2005 bol v prevádzke odvolateľa zistený v 8-litrovej bandaske neznámy lieh,

ktorý bol vyhodnotený ako lieh s obsahom alkoholu 96,14 % objemu, ktorého pôvod alebo

spôsob nadobudnutia v súlade so nevedel žalobca preukázať

v daňovom konaní, ani v konaní na súde, ktorú skutočnosť považoval súd prvého stupňa za

preukázanú dostatočne. Z tohto hľadiska pokladal tvrdenia žalobcu, že predmetný lieh

nadobudol ešte pred účinnosťou v predajni vtedajšej socialistickej

organizácie a nákupný doklad bol dávno skartovaný za nedôvodné a ničím nepodložené.

Vyjadril sa, že žalovaný nemohol za takto zisteného skutkového a právneho stavu postupovať

inak, keďže uvedené zistenie u žalobcu vyhodnotil ako správny delikt podľa § 47 ods. 1

písm. i/ , za čo mu bola v zmysle citovaného

zákona uložená prislúchajúca sankcia. Pri jej ukladaní žalovaný prihliadol na skutočnosť, že

v predmetnom prípade došlo k porušeniu daňových predpisov, konkrétne k naplneniu

skutkovej podstaty v zmysle , účinného v čase zistenia

tohto porušenia. Podľa § 51f ods. 18 novely citovaného zákona, účinnej od 1. júla 2006 došlo

k prekvalifikovaniu skutkovej podstaty porušenia daňových predpisov na § 47 ods. 1 písm. i/

uvedeného zákona, pretože v danej veci to bolo pre odvolateľa priaznivejšie, čo krajský súd

vo svojom rozsudku vyhodnotil ako správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol

zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho

súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 25. apríla 2013 (§ 156 ods. 1 a 3

).

Zdaňovanie liehu spotrebnou daňou na daňovom území upravuje zákon

č. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení

o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení

Podľa liehom sa na účely tohto zákona

rozumie tovar kódu kombinovanej nomenklatúry iného ako kapitoly 22 s obsahom alkoholu

viac ako 1,2 % objemu.

Podľa správneho deliktu sa dopustí

právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ak nevie preukázať v súlade s týmto

zákonom pôvod alebo spôsob nadobudnutia liehu u nej zisteného, ktorý sa u nej nachádza

alebo ktorý sa u nej nachádzal, a to bez ohľadu na to, či nakladá alebo nakladala s liehom ako

s vlastným.

Podľa colný úrad uloží pokutu vo výške

50 % dane pripadajúcej na množstvo zisteného liehu, najmenej však 1659,69 eura, za správny

delikt podľa odseku 1 písm. i/, a taký lieh zabezpečí.

Podľa o správe daní daňový subjekt preukazuje

skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný

uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom

dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných

evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Z rozhodnutia Colného úradu Bratislava č. 60271/2006-5231/10116 zo dňa 5. októbra

2006 vyplýva, že žalobcovi bola uložená sankcia – pokuta podľa § 47 ods. 2 písm. i/ zákona

č. vo výške 1659,69 € (50 000 Sk), za porušenie zákona

č. , keďže nevedel preukázať pôvod a spôsob nadobudnutia neznámeho liehu

v objeme 8 l, s obsahom alkoholu 96,14 % objemu, nachádzajúceho sa v umelohmotnej

bandaske, zisteného na základe miestneho zisťovania v priestoroch jeho prevádzky na adrese

T. v M.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že zaistený lieh bol podľa tvrdenia

žalobcu zadovážený ešte pred rokom 1992 ako technický lieh, nepoužiteľný pre potravinárske

účely. Ďalej tvrdil, že samotná bandaska vykazovala stopy po používaní v mastnom a veľmi

znečistenom prostredí, pričom lieh nachádzajúci sa v bandaske nepodliehal a ani nepodlieha

v súčasnosti žiadnej dani. Colný úrad Bratislava konštatoval, že žalobca k uvedenému

nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o spôsobe nadobudnutia predmetného

liehu, pričom zdôraznil, že z hľadiska porušenia daňových predpisov nerozhoduje druh liehu,

ale fakt zistenia liehu, ktorého pôvod a spôsob nadobudnutia nevie kontrolovaná osoba

preukázať. Následne žalovaný svojim rozhodnutím z 2. marca 2009 rozhodnutie Colného

úradu Bratislava č. 60271/2006-5231/10116 zo dňa 5. októbra 2006 ako vecne

správne potvrdil.

Podľa piatej časti , , v správnom súdnictve súdy na základe žalôb

alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy. Podľa piatej časti, druhej hlavy , rozhoduje súd o žalobách proti

rozhodnutiam a postupom správnych orgánov v prípadoch ( ), v ktorých

fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím

a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal jeho zákonnosť, pričom posúdi súd

i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia a postupu. Treba považovať za osobitnú

náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach

nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva

vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých

vyvodzuje porušenie zákona.

V danom prípade ide o preskúmanie rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil

rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. 60271/2006-5231/10116 zo dňa 5. októbra 2006

o uložení sankcie žalobcovi - pokuty podľa vo

výške 1659,69 €, za porušenie , keď žalobca

nevedel preukázať spôsob nadobudnutia neznámeho liehu v objeme 8l s obsahom alkoholu

96,14 % objemu, nachádzajúceho sa v umelohmotnej bandaske, zisteného u žalobcu na

základe miestneho zisťovania v priestoroch jeho prevádzky na T. v M..

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických

argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých

právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré

vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Preto sa s rozsudkom krajského súdu stotožňuje v celom rozsahu a na zdôraznenie jeho

správnosti považuje za vhodné doplniť len toľko, že žalobca počas konania nespochybnil,

že v jeho prevádzke správca dane počas miestneho zisťovania objavil neznámy lieh

s obsahom alkoholu 96,14 % v objeme 8 l, ktorého pôvod žalobca nevedel preukázať.

Pokiaľ ide o 8 l liehu, v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože

daňový subjekt je povinný správcovi dane preukázať hodnoverným spôsobom nadobudnutie

liehu, ktorý sa u neho nachádza pri kontrole, pričom ak tak neurobí, je povinný znášať za toto

porušenie svojich povinností uloženie sankcie podľa

Uvedené žalobca riadne nepreukázal, nakoľko len tvrdenie o tom, že predmetný lieh

nadobudol ešte pred rokom 1992, ktorého dôkazom mal byť stav obalu v ktorom sa takýto

lieh nachádzal (zaprášená bandaska), je podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné.

Zo stanoviska žalovaného ako aj vyššie uvedených právnych predpisov a skutkových

zistení správnych orgánov a krajského súdu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie

žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom.

Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že prvostupňový súd

rozhodol vecne správne, a preto je dôvod na potvrdenie odvolaním napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o ďalšie námietky uvedené v odvolaní, odvolací súd poukazuje na to,

že tieto sú zhodné s námietkami uvedenými už v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového

správneho orgánu, rovnako ako aj v žalobe.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami, ktoré

žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal.

Z uvedených dôvodov, s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného

prípadu, Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a rozsudok

Krajského súdu v Bratislave, s ktorým sa stotožnil v celom rozsahu, ako vecne správny podľa

a potvrdil.

Nakoľko podľa § 2 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 4 ods. 1 a ods. 3 písm. a/, písm. q/

a veta prvá o orgánoch štátnej správy v oblasti daní,

poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2012

právomoc a pôsobnosť Colného riaditeľstva Slovenskej republiky prešli na jeho právneho

nástupcu, Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky

v súlade s ustanovením v spojení s koná s týmto právnym

nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného.

O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol

podľa v spojení s veta prvá a ,

nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo

zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0

( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení účinnom od 1. mája 2011).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Jaroslava Fúrová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Dagmar Bartalská