Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/249/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne JUDr. V. T., PhD., bytom

K., proti žalovanej U., R., IČO: X., zastúpenej JUDr. A. Z., advokátkou v K., o náhradu

mzdy, vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní žalobkyne

proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 30. júna 2011 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom z 3. decembra 2009 č.k. -336

žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy 677,75 € do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov

konania nepriznal a žalobkyni uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške

430,56 € na účet Okresného súdu Košice II, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V dôvodoch rozhodnutia s poukazom na ustanovenia § 61 ods. 1 a 2, § 64, § 130 ods. 1, § 256

ods. 1, , (ďalej len „“) za použitia

a pri zohľadnení, že predmetom konania je náhrada mzdy

z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru podľa , ako aj náhrada mzdy

podľa z dôvodu existencie prekážok v práci zo strany zamestnávateľa, prihliadajúc

na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , dospel k záveru,

že pokiaľ žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

výpoveďou proti právnej predchodkyni žalovanej 30.4.1993 v lehote uvedenej v ,

2

pričom z vykonaného dokazovania mal preukázané, že žaloba o neplatnosť výpovede bola

doručená právnej predchodkyni žalovanej 29.10.1993, uvedeným dňom došlo k oznámeniu

žalobkyne ako zamestnankyne, že trvá na tom, aby jej právny predchodca žalovanej naďalej

zamestnával a vzniká jej nárok na náhradu mzdy, bez ohľadu na to, že v priebehu odvolacieho

konania podaním z 15.4.2002, ktoré bolo doručené Krajskému súdu v Košiciach 19.4.2002,

si uplatnila nárok na náhradu mzdy, keďže ním len vyčíslila jeho výšku. Na základe týchto

skutočností vychádzajúc z vykonaného znaleckého dokazovania mal preukázané, že

priemerný mesačný zárobok žalobkyne v rozhodnom období na pracovnoprávne účely pre

výpočet náhrady mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou

sa berie mesačne základný plat 3 600,- Sk a mesačné osobné ohodnotenie 770,- Sk. V danom

prípade zaviazal žalovanú na náhradu mzdy vo výške 677,75 € (6 x 3.403 = 20.418 Sk), kedy

tento nárok priznal za dobu 6 mesiacov od 30.10.1993, t.j. kedy došlo k oznámeniu žalobkyne

ako zamestnankyne, že trvá na tom, aby jej právny predchodca žalovanej naďalej zamestnával

a vznikol jej nárok na náhradu mzdy do 30.4.1994. Pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady

mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru nad 6 mesiacov vychádzal

zo žiadosti zamestnávateľa a vykonaného dokazovania, ktoré zameral na zistenie skutočností

vymedzených v , či pracovník bol medzi tým inde zamestnaný, akú prácu

vykonával a aký zárobok dosiahol alebo z akého dôvodu sa do práce nezapojil, či vykonával

prácu s mimoriadnym pracovným vypätím, prípadne za nepriaznivých okolností, na základe

čoho dospel k záveru, že u žalobkyne nie sú dôvody, aby jej priznal náhradu mzdy nad

6 mesiacov z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru. Mal preukázané, že

po neplatnom rozviazaní pracovného pomeru zo strany právneho predchodcu žalovanej

výpoveďou, dňa 19.11.1991 sa žalobkyňa zapojila do práce, v čase od 1.2.1992 do 30.6.1992

bola zamestnaná v S.. v X. s hrubou mzdou za uvedené obdobie 142.586,- Sk, čo po

zaokrúhlení predstavuje sumu 6 443,- Sk mesačne netto. Od 7.7.1992 do 20.2.2001 bola

komerčnou právničkou a od 27.3.2001 je advokátkou, nakoľko žalobkyňa stále vykonávala

druh práce právnik, ako u právneho predchodcu žalovanej a vzhľadom na skutočnosti

uvádzané žalobkyňou o jej špecifickom zaradení spočívajúcom v tom, že ako jediný právnik

pre celú organizáciu mala 1800 zamestnancov, vykonávala všetku agendu týkajúcu sa

právnych vecí žalovanej, mal prvostupňový súd za to, že žalobkyňa nemohla vykonávať prácu

právnika v S. so zvýšeným pracovným úsilím, nemožno u nej hovoriť o zvýšenej náročnosti

výkonu práce, ani o mimoriadnom pracovnom vypätí, resp. nepriaznivých okolnostiach

výkonu jej práce v porovnaní s druhom práce, ktorú vykonávala u právneho predchodcu

3

žalovanej. V jej prípade miesto výkonu práce a v podstate aj druh práce bol zhodný s miestom

výkonu práce a druhom práce vykonávanom u právneho predchodcu žalovanej. Jej príjem bol

vyšší ako u právneho predchodcu žalovanej. Čo sa týka nároku na náhradu mzdy z dôvodu

prekážok v práci, vzhľadom na prednesy žalobkyne mal za to, že až do 7.6.2006 žalobkyňa sa

nedomáhala náhrady mzdy z tohto dôvodu. Vzhľadom na žalovanou vznesenú námietku

premlčania ohľadne uplatňovaného nároku na náhradu mzdy z dôvodu prekážok na strane

zamestnávateľa, vychádzajúc z a mal za to, že nárok žalobkyne

na náhradu mzdy z tohto právneho titulu je premlčaný. Vzhľadom na to žalobu v časti istiny

nad 677,75 € zamietol a zamietol aj žalobu v časti príslušenstva. O trovách konania rozhodol

podľa veta prvá , pričom dôvody hodné osobitného zreteľa videl predovšetkým

v okolnostiach veci, keďže predmetom konania je žalobkyňou uplatnený nárok na náhradu

mzdy z dôvodu neplatného skončenia pracovného pomeru výpoveďou, pričom bol názoru, že

priznanie náhrady trov konania žalovanej by bolo v rozpore s účelom konania a náhradu

mzdy, pretože ide o konanie, ktoré sa vedie od roku 2003 a žalobkyňa bola úspešná v konaní

o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru. O povinnosti žalobkyne nahradiť trovy

konania štátu rozhodol podľa

Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalobkyne aj žalovanej rozsudkom z 30. júna

2011 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým v prevyšujúcej

časti bola žaloba zamietnutá, potvrdil. V ostatnej časti napadnutý rozsudok zrušil a v rozsahu

zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V dôvodoch svojho rozhodnutia

v časti o potvrdení prvostupňového rozsudku o čiastočnom zamietnutí žaloby sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a skonštatoval i správnosť dôvodov

napadnutého rozhodnutia. Za dôvodne podané považoval odvolanie žalovanej. Podľa názoru

odvolacieho súdu pri posudzovaní, či nárok žalobkyne na náhradu mzdy podľa

je premlčaný alebo nie je premlčaný, súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že

správny právny predpis na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Poukázal na to, že

s možnosťou uplatnenia práva na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru,

ktorá nastáva jej splatnosťou, nijako nesúvisí skutočnosť, že sa v tej dobe, prípadne ešte

nerozhodlo o žalobe na určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou,

okamžitým zrušením alebo zrušením v skúšobnej dobe, ktoré podanie v lehote vyplývajúcej

z je inak nevyhnutné na riešenie otázky neplatnosti rozväzovacieho úkonu ako

hmotnoprávneho predpokladu pre vznik tohto práva. Na tomto závere nič nemôže zmeniť ani

4

skutočnosť, že nárok na náhradu mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru nemožno

priznať skôr, než je s istotou jasné, či skutočne ide o neplatné skončenie pracovného pomeru,

teda, že uvedený nárok nemožno prisúdiť, kým nie je právoplatným rozhodnutím súdu určené,

že právny úkon, ktorým mal byť pracovný pomer skončený je neplatný. Keďže súd prvého

stupňa pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu mzdy podľa § 61 ods. 1

, resp. pri posudzovaní otázky dôvodnosti vznesenej námietky premlčania uplatneného

nároku vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, nezisťoval rozhodujúce skutočnosti pre

posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, preto prvostupňový rozsudok v jeho vyhovujúcej

časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalobkyňa, navrhla

ho zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že jej postupom oboch

súdov nižších stupňov bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) tým, že

v konaní neboli vykonané ňou navrhnuté dôkazy a zohľadnené ňou predložené dôkazy,

pričom „rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho názoru“.

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu toto navrhla odmietnuť a žalobkyňu zaviazať

na náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V preskúmavanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení § 238

platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme,

je prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok,

v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto

veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa,

ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože po právnej stránke

5

ide o rozhodnutie zásadného významu, alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa,

ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153

ods. 3 a 4 ( ).

Nakoľko v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

čiastočne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania

nevyslovil, ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd

prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky) a vo zvyšnej časti

rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, je nepochybné, že

prípustnosť dovolania žalobkyne z až 3 nemožno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie

je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ Ak je konanie

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno dovolaním napadnúť

aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti postupu súdov nižších

stupňov sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či dovolateľke bola v konaní odňatá

možnosť konať pred súdom v zmysle

Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle tohto ustanovenia rozumie taký

závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho

procesných práv, ktoré mu priznáva za účelom ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Žalobkyňa v súvislosti s namietaním, že došlo k procesnej

6

vade tejto povahy v dovolaní namietala, že v konaní neboli vykonané ňou navrhnuté dôkazy

a zohľadnené ňou predložené dôkazy.

K tomuto tvrdeniu dovolateľky, ktoré je vo svojej podstate námietkou, že súdy

nevykonali všetky dôkazy potrebné na úplné a správne zistenie skutkového stavu najvyšší súd

uvádza, že už v R 37/1993 zaujal názor, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať

za následok len neúplnosť skutkových zistení, nie však procesnú vadu v zmysle

K rovnakému záveru dospel najvyšší súd aj v rozhodnutí R 125/1999, v ktorom uviedol, že

ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy

na zistenie skutočného stavu, nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom

v zmysle Pokiaľ teda ide o z dovolania vyplývajúci názor žalobkyne, že

súdy nezistili v potrebnom rozsahu skutkový stav, namietaná neúplnosť alebo nesprávnosť

skutkových zistení nie je procesnou vadou konania v zmysle Vytýkaná neúplnosť

alebo nesprávnosť by mohla byť (prípadne) spojená s procesnou vadou konania v zmysle

; vada tejto povahy ale prípustnosť dovolania nezakladá.

K námietke dovolateľky, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci ( )

považuje za prípustný dovolací dôvod (ktorý možno uplatniť

vtedy, ak je dovolanie prípustné), samo nesprávne právne posúdenie veci (rovnako ako iná

procesná vada v zmysle ) ale prípustnosť dovolania nezakladá.

Dovolanie je v ustanoveniach upravené ako mimoriadny

opravný prostriedok, ktorý nemožno podať proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu;

pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky prípustnosti dovolania, nemožno napadnuté

rozhodnutie podrobiť vecnému preskúmavaniu, a preto ani zohľadniť prípadné vecné

nesprávnosti rozhodnutia.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť z ,

nebola preukázaná existencia dovolateľkou namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. f/

a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalobkyne podľa v spojení s

7

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov tohto konania

proti žalobkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). V danom prípade, vychádzajúc z obsahu vyjadrenia k dovolaniu,

dovolací súd dospel k názoru, že trovy súvisiace s podaním tohto vyjadrenia nie sú trovami

potrebnými na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, preto ich náhradu žalovanej

nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková