Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/437/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky J. Š., bytom T.,

zastúpenej JUDr. L. S., advokátkou v T., proti odporcovi P. Š., bytom T., zastúpeného JUDr.

J. G., advokátom v Z., o určenie výživného na plnoleté dieťa, vedenej na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. , o dovolaní odporcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

z 23. októbra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov dovolacieho konania

vo výške 218,44 € JUDr. L. S., advokátke v T., na účet vedený v Č., č.ú.:X., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Trnava (v poradí druhým) rozsudkom zo 14. júna 2012 č.k.

-107 zaviazal odporcu platiť navrhovateľke výživné vo výške 170 € mesačne

s účinnosťou od 10.11.2011 a zaplatiť zročné výživné vo výške 509,07 € za obdobie

od 10.11.2011 do 30.06.2012 v splátkach po 15 € mesačne spolu s bežným výživným pod

stratou výhody splátok. Vo zvyšku návrh zamietol, odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke

náhradu trov konania vo výške 1 091,54 € k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky

a zaviazal ho zaplatiť súdny poplatok z návrhu vo výške 122 €.

Krajský súd v Trnave na odvolanie odporcu rozsudkom z 23. októbra 2012 sp. zn.

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného, zročného

výživného, zamietajúcej časti a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania potvrdil. V časti

odporcovi uloženej povinnosti zaplatiť súdny poplatok za návrh rozsudok súdu prvého stupňa

zrušil. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania

spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške 218,44 € k rukám jej právnej

zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení potvrdzujúcej časti svojho

rozhodnutia sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa

a skonštatoval správnosť dôvodov prvostupňového rozhodnutia v napadnutej časti.

V súvislosti s odvolacou námietkou odporcu, že nebolo povinnosťou prvostupňového súdu

opätovne zaviazať na náhradu trov konania navrhovateľke, keďže raz už bola v časti určenia

výživného odvolacím súdom zrušená a vrátená, avšak rozhodnutie o trovách zostalo

právoplatným, nakoľko toto nebolo napadnuté, odvolací súd poukázal na to, že z ustanovenia

vyplýva, že súd nie je viazaný rozsahom odvolania v prípadoch, keď

od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

čo je samozrejme aj výrok o trovách konania. Zrušujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu

zo dňa 23.03.2012 došlo k zrušeniu rozhodnutia o trovách konania, keďže novým

rozhodnutím vo veci dochádza aj k zmene pomerov, od ktorých sa takýto výrok odvíja.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania

navrhovateľke s poukazom na ustanovenie je tak vecne správne. Zrušenie

výroku prvostupňového rozhodnutia o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh

odvolací súd oprel o ustanovenie O náhrade trov odvolacieho

konania rozhodol podľa v spojení s

Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu v časti potvrdenia výroku rozsudku súdu

prvého stupňa o povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľke náhradu trov konania v sume

1 091,54 € podal dovolanie odporca, v tejto napadnutej časti ho navrhol zrušiť a vec vrátiť

odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval z ustanovenia § 237

písm. d/ z dôvodu, že prvostupňový súd vo veci náhrady trov konania v tomto konaní

už rozhodol a trovy konania účastníkom konania nepriznal v prvom rozsudku zo dňa

06.12.2011 č.k. -46, proti ktorému v zaväzujúcej časti sa odporca odvolal.

Výroková časť o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom nebola napadnutá odvolaním

ani odporcom ani navrhovateľkou a teda v tejto časti bolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Pokiaľ prvostupňový súd napriek skutočnosti, že v časti o náhrade trov konania bolo

právoplatne rozhodnuté rozsudkom zo dňa 06.12.2011 opäť o trovách konaniam rozhodol

(a odvolací súd v tejto časti prvostupňové rozhodnutie potvrdil), konal v rozpore so zákonom.

Navrhovateľka vo vyjadrení k dovolaniu poukázala na to, že Krajský súd v Trnave

predchádzajúcim uznesením zo dňa 27.03.2011 sp. zn. zrušil v celom rozsahu

pôvodný rozsudok Okresného súdu Trnava zo dňa 06.12.2011 sp. zn. z dôvodu

procesného pochybenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom bol Okresný súd Trnava

povinný rozhodnúť o celom návrhu navrhovateľky, t.j. aj o náhrade trov konania. Neprišlo

teda k správoplatneniu ani len časti tohto (prvého) prvostupňového rozsudku, ako sa snaží

argumentovať odporca. Preto vyslovila názor, že dovolanie odporcu nie je dôvodné a nie

je ani prípustné, z ktorého dôvodu ho navrhla zamietnuť. Súčasne si uplatnila náhradu trov

dovolacieho konania za dva úkony právnej služby spolu vo výške 436,88 €.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ),

skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému

ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Aj keď v prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom, dovolanie odporcu

sa týka výhradne jeho časti o trovách konania, rozhodnutie o ktorých má povahu uznesenia.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vydanému v tejto procesnej

forme, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti zmeňujúcemu uzneseniu

( ) alebo uzneseniu, ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]

na zaujatie stanoviska ( ) alebo potvrdzujúcemu uzneseniu,

vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu ( ) alebo ak ním bolo

potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) alebo uznesenie

o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o týchto uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

V danom prípade napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nielen že nevykazuje

znaky žiadneho z rozhodnutí uvedených v a , ale ide o rozhodnutie, proti

ktorému ustanovenie dovolanie výslovne nepripúšťa.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vždy,

či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou,

či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/

Ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním

napadnúť aj rozhodnutia, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska vylúčené.

Dovolací súd však nezistil existenciu žiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej

v Nezistil ani podmienky prípustnosti dovolania podľa ,

na ktoré poukazoval dovolateľ.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia je, že v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie.

Dovolateľ v súvislosti s tvrdením procesnej vady konania v zmysle § 237 písm. d/

namieta, že pokiaľ výroková časť rozsudku Okresného súdu Trnava zo 6. decembra

2011 č.k. -46 o nepriznaní náhrady trov konania účastníkom konania nebola

napadnutá odvolaním ani odporcom ani navrhovateľkou, v tejto časti v poradí prvý rozsudok

súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a preto v poradí druhom rozsudku súdu prvého

stupňa nebolo možné znovu rozhodnúť aj o náhrade trov konania (naviac odlišne

od predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia o trovách).

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej (rei iudicate) znamená, že sa už raz v tej istej

veci právoplatne rozhodlo. Je vyslovená v ustanovení K jej porušeniu

dôjde vtedy, ak sa začne opätovne konať medzi tými istými účastníkmi a o tej istej veci, hoci

už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté. O takýto prípad však v preskúmavanej veci nejde.

Ako vyplýva z obsahu spisu Okresný súd Trnava rozsudkom (v poradí prvým)

zo 6. decembra 2011 č.k. -46 uložil odporcovi povinnosť platiť navrhovateľke

výživné v sume 200 € mesačne vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky

od 10.11.2011. Zročné výživné za dobu od 10.11.2011 do 30.11.2011 v sume 39,86 € povolil

odporcovi splácať v splátkach po 5 € mesačne spolu s bežným výživným, od právoplatnosti

rozsudku. Vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu

z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Na odvolanie odporcu Krajský súd v Trnave

uznesením z 27. marca 2012 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozsudku a vrátenia veci

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (a opätovné rozhodnutie) bolo procesné pochybenie

prvostupňového súdu, kvalifikované odvolacím súdom ako odňatie možnosti účastníkovi

konania postupom súdu konať pred súdom ( ), keď „Z písomného

vyhotovenia napadnutého rozsudku vyplýva, že výrok prenesený do jeho písomného

vyhotovenia nie je v súlade s výrokom vyhláseným na pojednávaní zo dňa 06.12.2011, kedy

na tomto pojednávaní nebola vyhlásená v rámci výroku rozhodnutia aj zamietajúca časť

výroku“. Z uvedeného je tak zrejmé, že odvolacím súdom došlo k zrušeniu celého (v poradí

prvého) rozsudku prvostupňového súdu, t.j. vrátane výroku o trovách konania bez ohľadu

na to, že tento výrok prvostupňového rozsudku odvolaním odporcu napadnutý nebol, keďže

ako to správne uviedol aj odvolací súd, výrok o trovách konania je závislý od rozhodnutia

o napadnutom výroku“.

Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného

účastníka konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom, alebo sčasti trovy konania

(ktoré boli potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva), ktoré v priebehu konania

tento druhý účastník už zaplatil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (okrem zákonom

stanovených prípadov, kedy je miera úspechu irelevantná) vychádza súd zo zásady

zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie

alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri

rozhodovaní o náhrade trov sporového konania (o takéto konanie ide aj v danej veci). Len

v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. neúspechu účastníka konania.

Na základe uvedených teoretických východísk rozhodnutie o trovách konania

je neoddeliteľne späté s rozhodnutím vo veci samej. Preto ak v dôsledku odvolania niektorého

z účastníkov proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zruší prvostupňový rozsudok

vo veci samej a vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,

v následnom (novom) rozhodnutí musí súd prvého stupňa znovu rozhodnúť aj o trovách

konania (aj keď výrok o ich náhrade odvolaním proti predchádzajúcemu prvostupňovému

rozsudku napadnutý nebol), pričom takéto nové rozhodnutie nie je rozhodnutím vo veci,

v ktorej sa už prv právoplatne rozhodlo, z čoho treba vyvodiť, že odporcom uplatnený

dovolací dôvod podľa v spojení s

je neopodstatnený.

Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemožno vyvodiť ,

nebola preukázaná existencia dovolateľom namietanej vady konania v zmysle § 237 písm. d/

, a neboli zistené (ani tvrdené) iné vady uvedené v , Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie odporcu podľa v spojení s

písm. c/ ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný

prostriedok neprípustný, odmietol.

V dovolacom konaní úspešnej navrhovateľke vzniklo právo na náhradu trov konania

proti odporcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s a

ods. 1 ). Navrhovateľka si uplatnila nárok na náhradu trov dovolacieho konania

pozostávajúcich z odmeny advokátky za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie

zastúpenia a spísanie vyjadrenia k dovolaniu) á 210,81 € a režijný paušál á 7,63 € za rovnaký

počet úkonov právnej služby. Hoci základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej

služby podľa a č. (ďalej len „“) by advokátke

navrhovateľky patrila vo výške 270,54 €, dovolací súd jej túto odmenu priznal iba

v uplatnenej výške 210,81 €, a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie k dovolaniu - § 14

ods. 1 písm. b ) + 7,63 € – režijný paušál ( ), spolu 218, €.

Navrhovateľkou uplatnenú náhradu trov dovolacieho konania pozostávajúcu aj z odmeny

advokátky za úkon právnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia v dovolacom konaní –

dovolací súd nezohľadnil, nakoľko tieto trovy nepovažoval za potrebné na účelné

uplatňovanie alebo bránenie práva s prihliadnutím na skutočnosť, že na zastupovanie

v dovolacom konaní navrhovateľka splnomocnila tú istú advokátku, ktorá ju nepretržite

zastupovala tak v prvostupňovom ako aj v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková