Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
d93/434615.e4b2b7.pdf
PDF · 134.68 KB
No categories available
2Obo/20/2013
Najvyšší súd 2 Obo 20/2013
Slovenskej republiky 2 Obo 25/2013
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej
veci ţalobkyne: A. S., C., proti ţalovanému: JUDr. M. T., N., správkyňa konkurznej podstaty
úpadcu D., a. s. „v konkurze“, U., IČO: X., v konaní o zaplatenie 8 295,16 eur
s príslušenstvom a 11 949,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. júna 2012, č. k. 1Se/2/2003-75 a proti
uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. septembra 2012, č. k. 1Se/2/2003-89,
takto
rozhodol:
Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. júna 2012, č. k.
1Se/2/2003-75 p o t v r d z u j e.
Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. septembra 2012, č. k.
1Se/2/2003-89 z r u š u j e.
Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 06. 2012, č. k.
1Se/2/2003-75 zamietol návrh ţalobkyne a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe ţalobou, podanou dňa 10. 06. 2003,
ţalobkyňa ţiadala, aby súd zaviazal ţalovaného D., a. s., U., IČO: X., na zaplatenie istiny
249 900,-- Sk (8 295,16 eur) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 08. 05. 2002
do zaplatenia a na zaplatenie istiny 360 000,-- Sk (11 949,81 eur) so 17,6% ročným úrokom
z omeškania od 14. 07. 2002 do zaplatenia, ďalej sumu 50 000,-- Sk (1 659,69 eur) a sumu
72 000,-- Sk (2 380,96 eur). Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia zdôraznil, ţe podľa ţalobného návrhu uzavrela ţalobkyňa dohody o vrátení
ďalšieho členského vkladu s B.. pod č. 25613/2001 a č. 29849/2001, pričom v zmysle obsahu
dohody č. 25613/2001 jej mal byť 08. 05. 2002 vrátený vklad vo výške 249 900,-- Sk
a v zmysle obsahu dohody č. 29849/2001 jej mal byť vrátený vklad vo výške 360 000,-- Sk
dňa 14. 07. 2002. Potvrdenie prijatia ţalobkyne za člena B. so sídlom U., IČO: X. bolo
na základe prihlášky č. 25613/2001 a č. 29849/2001 podpísané predsedom predstavenstva
Ing. F. M.. Prihláška aj s dohodou podpísaná dňa 07. 05. 2001 a 13. 07. 2001 mali prílohu D.
– VÝNOS Bonifikačný D. – Výnos, Z. a podľa tejto prílohy, podľa ţalobkyne je D., a. s.,
ručiteľom a ručí za splnenie zmluvy svojim majetkom. Ţalobkyňa v ţalobe ďalej tvrdila, ţe
z jej strany boli podmienky dohodnuté v Dohode o vrátení ďalšieho členského vkladu č.
25613/2001 zo dňa 07. 05. 2001 a č. 29849/2001 zo dňa 13. 07. 2001, dodrţané. Na základe
Zmluvy o budúcej darovacej zmluve č. 25613/2001 a č. 29849/2001 sa zmluvná strana
zaviazala k vyplateniu daru ţalobkyni vo výške 50 000,-- Sk a 72 000,-- Sk. Ţalobkyňa
tvrdila, ţe ţalovaný je nielen ručiteľom, ale aj zakladateľom B., pritom poukazovala na sídlo
B. V ţalobe ţalobkyňa taktieţ uviedla, ţe na B. a aj na D., a. s., obe so sídlom U., bol
Krajským súdom v Banskej Bystrici vyhlásený konkurz, pričom konkurz vyhlásený na D.,
a. s., bol rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 02. 2002, sp. zn.
3 Obo 27/2003 zrušený. Ţalobkyňa si uplatnila proti ţalovanému nárok ako voči ručiteľovi
za pohľadávky B. a ţiadala, aby ho súd zaviazal na zaplatenie istiny 249 900,- Sk s úrokom
z omeškania 17,6% od 08. 05. 2002 do zaplatenia a na zaplatenie istiny 360 000,-- Sk s 17,6%
úrokom z omeškania od 14. 07. 2002 do zaplatenia, ďalej sumy 50 000,-- Sk a 72 000,-- Sk,
ktoré jej mali byť vyplatené podľa zmluvy o budúcej darovacej zmluve.
Súd prvého stupňa mal po zhodnotení vykonaného dokazovania preukázané, ţe
ţalobkyňa ako členka B., so sídlom P., IČO: X., splatila členský vklad, a to dňa 13. 07. 2001
vo výške 360 000,-- Sk a dňa 07. 05. 2001 vo výške 250 000,-- Sk. B. uzavrelo so ţalobkyňou
dňa 13. 07. 2001 Dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu, kde sa druţstvo zaviazalo
ţalobkyni členský vklad vo výške 360 000,-- Sk vrátiť ku dňu 14. 07. 2002, pričom zároveň
B. vystavilo ţalobkyni cestovný šek zo dňa 13. 07. 2001 na túto sumu. Ţiadosť o vloţenie
ďalšieho členského vkladu, podpísaná ţalobkyňou zo dňa 13. 07. 2001, potvrdenie B. o prijatí
za člena, Dohoda o vrátení ďalšieho členského vkladu, príjmový pokladničný doklad, ako aj
cestovný šek, sú opatrené č. 29849/2001. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia ďalej poukázal na to, ţe medzi ţalobkyňou a B. bola uzavretá Zmluva o budúcej
darovacej zmluve pod č. 29849/2001, kde sa B. zaviazalo uzatvoriť so ţalobkyňou darovaciu
zmluvu najneskôr do 14. 07. 2002, v zmysle ktorej B. daruje ţalobkyni finančnú čiastku
vo výške 72 000,- Sk. Pri týchto zmluvách bolo B. zastúpené Ing. F. M., predsedom
predstavenstva. Súd prvého stupňa taktieţ uviedol, ţe ďalší členský vklad do B., uhradila
ţalobkyňa vo výške 250 000,-- Sk dňa 07. 05. 2001, a to na základe prihlášky
do B. zo dňa 07. 05. 2001, pod č. 25613/2001, pričom bola tieţ uzavretá Dohoda o vrátení
ďalšieho členského vkladu z B., v zmysle ktorej sa B. zaviazalo vrátiť ţalobkyni členský
vklad vo výške 249 900,-- Sk, a zároveň bola pod č. 25613/2001 dňa 07. 05. 2001 uzavretá
Zmluva o budúcej darovacej zmluve, v zmysle ktorej mala byť medzi B. a ţalobkyňou
uzavretá darovacia zmluva najneskôr do 08. 05. 2002, v ktorej sa B. zaviazalo k darovaniu
sumy 50 000,-- Sk v prospech ţalobkyne. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe aj v týchto
dokladoch bolo B. zastúpené predsedom predstavenstva Ing. F. M.. Súd prvého stupňa
poukázal aj na prehlásenia B. zo dňa 15. 07. 2002 a 24. 07. 2002, v ktorých prehláseniach sa
potvrdzuje riadne evidovanie záväzkov B. voči ţalobkyni.
Zo Zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným papierom č. 29849/2001 zo dňa
13. 07. 2001, uzavretej medzi ţalobkyňou ako záloţným veriteľom a spoločnosťou S., spol.
s r. o., N., IČO: X., ako záloţcom, súd prvého stupňa zistil, ţe zmluvné strany sa dohodli
na zriadení záloţného práva k cenným papierom, a to zaknihovaným akciám emitenta D., a.
s., na doručiteľa v menovitej hodnote 1 000,-- Sk v celkovom počte 432 ks
(ISIN: SK 1120005311), ktoré dáva záloţca do zálohy záloţnému veriteľovi na dobu určitú,
a to do splatenia vyrovnacieho podielu a daru zo strany B. záloţnému veriteľovi po skončení
jeho členstva v tomto druţstve, na základe dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu
a zmluvy o budúcej darovacej zmluve v celkovej výške 432 000,-- Sk, ktorá pohľadávka
záloţného veriteľa má byť splatená do 14. 07. 2002. Ďalej zo Zmluvy o zriadení záloţného
práva k cenným papierom č. 25613/2001 zo dňa 07. 05. 2001, uzavretej medzi ţalobkyňou
ako záloţným veriteľom a spoločnosťou S., spol. s r. o., N., IČO: X., ako záloţcom, súd
prvého stupňa zistil, ţe zmluvné strany sa dohodli na zriadení záloţného práva k cenným
papierom, a to zaknihovaným akciám emitenta D., a. s., na doručiteľa v menovitej hodnote
1 000,-- Sk v celkovom počte 300 ks (ISIN: SK 1120005311), ktoré dáva záloţca do zálohy
záloţnému veriteľovi na dobu určitú, a to do splatenia vyrovnacieho podielu a daru zo strany
B. záloţnému veriteľovi po skončení jeho členstva v tomto druţstve, na základe dohody
o vrátení ďalšieho členského vkladu a zmluvy o budúcej darovacej zmluve.
Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, ţe ţalobkyňa si
uplatnila svoj nárok voči ţalovanému ako ručiteľovi, ktorý ručí za záväzky B. voči ţalobkyni,
vzniknuté na základe predmetných dohôd, zmlúv a prehlásení. Z výpisov z obchodného
registra Okresného súdu v Banskej Bystrici, súd prvého stupňa zistil, ţe uznesením Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05. 12. 2002, č. k. 39-24K 48/02-1189 bol vyhlásený konkurz
na B., so sídlom P., IČO: X. a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
08. 01. 2004, sp. zn. 27K 203/2002 bol vyhlásený konkurz na D., a. s., so sídlom P., IČO: X.,
pričom S., spol. s r. o., N., IČO: X., bola zaloţená zakladateľskou listinou, vyhotovenou vo
forme notárskej zápisnice zo dňa 29. 09. 1997 podľa § 27, § 105 a nasl. Obchodného
zákonníka.
S poukazom na ust. § 303 a § 546 Obchodného zákonníka (zrejme Občianskeho
zákonníka), súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala
oprávnenosť uplatneného nároku voči ţalovanej, resp. voči úpadcovi D., a. s., B..
Z vykonaného dokazovania je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, ţe na základe dohôd
o vrátení ďalšieho členského vkladu, cestovných šekov a prehlásení dlţníka B., mala
ţalobkyňa určité finančné nároky voči BDV druţstvu B., ktoré zostali neuspokojené. Tieto
nároky si ţalobkyňa prihlásila aj do konkurzu vedeného na majetok B. Ţalobkyňa však podľa
súdu prvého stupňa nepreukázala, ţe úpadca D., a. s., B., bol ručiteľom za splnenie záväzkov
B. v súvislosti s vrátením členského vkladu a inými záväzkami, ktoré pre B. mali
z predloţených dokladov vyplynúť. Takýto záväzok podľa súdu prvého stupňa nevyplýva ani
zo záloţných zmlúv, uzavretých medzi ţalobkyňou ako záloţným veriteľom a S., spol. s r. o.,
N., IČO: X. ako záloţcom dňa 13. 07. 2001 a 07. 05. 2001. S poukazom na § 151a/
Občianskeho zákonníka súd prvého stupňa dodal, ţe pokiaľ aj S., spol. s r. o., v čase uzavretia
predmetných zmlúv vlastnila akcie emitenta D., a. s. (úpadcu) a tieto zaloţila v prospech
ţalobkyne ako záloţného veriteľa na úhradu záväzkov dlţníka B. v zmysle dohôd o vrátení
členského vkladu, neznamená to, ţe úpadca – D., a. s., ručí za splnenie týchto záväzkov
dlţníka B.. Preto pokiaľ nebola ţalobkyňa uspokojená zo strany B. ako dlţníka, podľa súdu
prvého stupňa sa mohla domáhať uspokojenia svojich pohľadávok zo zálohu. Záloh, t. j.
zaloţený majetok, v tomto prípade predstavovali akcie vo vlastníctve S., spol. s r. o.
a ţalobkyňa ako záloţný veriteľ sa mohla podľa súdu prvého stupňa domáhať uspokojenia
napr. speňaţením týchto akcií (ako to bolo dohodnuté v zmluve o zriadení záloţného práva).
Záloţným ručiteľom v tomto prípade bola S., spol. s r. o., ktorá zaloţila cenné papiere. Podľa
súdu prvého stupňa ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe má voči ţalovanému ako ručiteľovi
právo na ţalobou uplatnené pohľadávky, a to či uţ pokiaľ ide o vrátenie uhradeného
členského vkladu alebo aj zaplatenie ďalších súm, ktoré mali byť predmetom darovacích
zmlúv, uzavretých medzi B. ako darcom a ţalobkyňou ako obdarovanou. Súd prvého stupňa
preto návrh ţalobkyne ako neoprávnený v celom rozsahu zamietol a o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p.
Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa, ktorá uviedla, ţe súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
pričom napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
S poukazom na uzatvorené záloţné zmluvy medzi ţalobkyňou a S., spol. s r. o., ako aj
s poukazom na § 303 a § 546 Obchodného zákonníka (zrejme Občianskeho zákonníka), má
ţalobkyňa za to, ţe Ing. F. M., ako predseda predstavenstva spoločnosti D., a. s., v čase
uzatvárania uvádzaných zmlúv o zriadení záloţného práva, niekoľkokrát verejne a záväzne
formou verejného prísľubu pred masovokomunikačnými prostriedkami (rozhlas, televízia,
printové médiá) vyhlásil, ţe D., a. s., v plnej miere preberá na seba záväzky voči veriteľom
B., a ţe S., spol. s r. o., bola zaloţená predovšetkým z tohto dôvodu. Ţalobkyňa zdôraznila, ţe
S., spol. s r. o., v čase uzavretia predmetných zmlúv vlastnila akcie emitenta D., a. s. a tieto
zaloţila v prospech ţalobkyne ako záloţného veriteľa na úhradu záväzkov dlţníka B. z dohôd
o vrátení členského vkladu v kontexte záväzného verejného prísľubu štatutárneho zástupcu
D., a. s., Ing. F. M., o prebratí záväzkov B.B. na D., a. s. Súd prvého stupňa sa podľa
ţalobkyne, touto skutočnosťou v konaní vôbec nezaoberal, z ktorého dôvodu ţalobkyňa
navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe súd jej návrhu vyhovie.
Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zo dňa 06. 09. 2012, č. k.
1Se/2/2003-89 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 1 457,--
eur, na účet Štátnej pokladnice v Bratislave č.: 7000157878/8180, VS: 6050368212,
KS: 0558, do 15. odo dňa doručenia uznesenia.
Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie ţalobkyňa, v ktorom uviedla, ţe vzhľadom
na jej osobné a majetkové pomery ţiada o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie
odvolania z dôvodu, ţe jej mesačný príjem za rok 2011 predstavoval sumu vo výške 260,--
eur, pričom ţije v spoločnej domácnosti s manţelom, ktorý je invalidný dôchodca
s dôchodkom vo výške 300,-- eur mesačne s výdavkami vo výške 150,-- eur mesačne
na ţivotu potrebné lieky. S poukazom na ust. § 138 O. s. p. má ţalobkyňa za to, ţe v danom
prípade sa nejedná o svojvoľné ani o zrejmé bezúspešné uplatnenie práva, nakoľko jej uţ bolo
v konaní priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku za návrh. Z uvedeného dôvodu
ţalobkyňa ţiada, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenené tak, ţe jej súd
prizná oslobodenie od platenia súdneho poplatku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1
a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v napadnutom rozsahu a medziach
dôvodov uvedených v odvolaní, pričom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne voči
rozsudku nie je moţné vyhovieť.
Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, s ktorými
dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd s poukazom na ust. § 219
ods. 2 O. s. p. stotoţnil.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na prvú vetu
§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia obchodná spoločnosť je
právnickou osobou zaloţenou za účelom podnikania. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, ţe
všetky obchodné spoločnosti sa konštituujú ako samostatné právnické osoby, pričom
najčastejším dôvodom ich vzniku je realizácia určitého spoločného podnikateľského zámeru
spoločníkov. V danom prípade sa vyskytujú tri právnické osoby, a to B., so sídlom P., IČO:
X., spoločnosť D., a. s., so sídlom P., IČO: X. a S., spol. s r. o., N., IČO: X.. Podľa výpisov
z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica je zrejmé, ţe všetky uvedené
spoločnosti spája Ing. F. M., ktorý v mene týchto právnických osôb konal ako štatutárny
orgán (predseda predstavenstva alebo ako konateľ). Keďţe ide o samostatné právnické osoby,
je v posudzovanom prípade rozhodujúce, ţe Ing. F. M. ako štatutárny orgán uzavrel
a podpísal v mene S., spol. s r. o., predmetné zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným
papierom (akciám emitenta D., a. s.), a to do splatenia vyrovnávacieho podielu a daru zo
strany B., ktorý právny úkon bez ďalšieho nezakladá ţiaden záväzok ţalovaného úpadcu D.,
a. s., voči ţalobkyni. Z uvedeného dôvodu, odkaz ţalobkyne na oprávnenosť jej nároku voči
ţalovanému úpadcovi D., a. s., s poukazom na personifikáciu dotknutých subjektov
prostredníctvom totoţného štatutárneho orgánu nie je správny, nakoľko nositeľom práv
a povinností je iba tá právnická osoba, v ktorej mene koná jej štatutárny zástupca.
Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu základného práva na súdnu ochranu
a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo najmä tým,
ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva
predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, ţe súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov
nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré
boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môţu byť
aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závaţnosť,
zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolací súd poukazuje na § 303 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ustanovenia,
kto veriteľovi písomne vyhlási, ţe ho uspokojí, ak dlţník voči nemu nesplnil určitý záväzok,
stáva sa dlţníkovým ručiteľom. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, ţe ide o jednostranné
vyhlásenie ručiteľa veriteľovi, ţe ho uspokojí, ak dlţník voči nemu nesplní určitý záväzok.
Vyhlásenie musí mať písomnú formu. V občianskom súdom konaní vo všeobecnosti platí, ţe
kaţdý musí preukázať svoje tvrdenia. Ţalobkyňa pohľadávku uplatňuje z titulu ručenia, musí
preto preukázať, ţe ţalovaný skutočne urobil ručiteľské vyhlásenie.
Preskúmaním Dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu č. 25613/2001 zo dňa 0
7. 05. 2001 a č. 29849/2001 zo dňa 13. 07. 2001, Zmluvy o budúcej darovacej zmluve č.
25613/2001 a č. 29849/2001, prehlásenia B. zo dňa 15. 07. 2002 a 24. 07. 2002, Zmluvy
o zriadení záloţného práva k cenným papierom č. 29849/2001 zo dňa 13. 07. 2001
a č. 25613/2001 zo dňa 07. 05. 2001, odvolací súd konštatuje, ţe medzi ţalobkyňou
a ţalovaným nevznikol ţiadny ručiteľský záväzok, ktorým by ţalovaný úpadca písomne
vyhlásil, ţe záväzky B. voči ţalobkyni uspokojí.
Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu nebol preukázaný základ ţaloby, z ktorého
dôvodu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam.
V súvislosti s údajným verejným prísľubom, uvedeným ţalobkyňou v odvolaní,
ku ktorému malo dôjsť pred masovokomunikačnými prostriedkami (rozhlas, televízia,
printové médiá), podľa ktorého prísľubu má ţalobkyňa za to, ţe ţalovaný (D., a. s.) vyhlásil
prebratie záväzkov voči veriteľom B.B. B., odvolací súd poukazuje na § 120 ods. 4 O. s. p.
Podľa uvedeného ustanovenia, všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predloţiť alebo
označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v
ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci
samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr súd neprihliada.
Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a O. s. p., podľa ktorého ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu
vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi
preukázané, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania
bez svojej viny nemohol označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie ods. 1 sa nepouţije v konaniach podľa § 120 ods. 2 (§ 205a ods. 2 O. s. p.).
Ţalobkyňa v odvolaní neuviedla, ţe verejný prísľub, ako novo uplatnený dôkaz
v odvolacom konaní, bez svojej viny nemohla označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa, pričom odvolací súd konštatuje, ţe účastníci konania boli riadne poučení
podľa § 120 ods. 4 O. s. p. (č. l. 67 spisu). Odvolací súd preto na tento nový dôkaz, uplatnený
aţ v odvolaní, nemohol odvolacom konaní prihliadať, keďţe nenapĺňa dikciu ustanovenia
Ţalobkyňa ako odvolací dôvod taktieţ uviedla ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.,
a to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav, t. z., ţe vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú
účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť alebo
aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil, prípadne ho na daný skutkový
stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pouţil správny právny predpis, správne ho
vyloţil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, t. z. z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, keď
skonštatoval, ţe v konaní nebol preukázaný právny úkon, ktorý by zaväzoval ţalovaného
úpadcu uspokojiť predmetné pohľadávky ţalobkyne.
Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky
preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
V odvolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov odvolacieho
konania vzniklo ţalovanému (§ 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.). Odvolací
súd ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní mu
ţiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) ďalej
prejednal odvolanie ţalobkyne podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, ţe
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.
Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, poplatková povinnosť vzniká tieţ
podaním odvolania.
V dôsledku odvolania ţalobkyne proti napadnutému rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa 20. júna 2012 č. k. 1Se/2/2003-75 bola napadnutým uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici uloţená ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za odvolanie vo výške 1 457,-- eur, na účet Štátnej pokladnice v Bratislave č.:
7000157878/8180, VS: 6050368212, KS: 0558, do 15. odo dňa doručenia uznesenia.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 09. 11. 2012 č. k. 1Se/2/2003-103
priznal ţalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe preskúmaním uplatneného
nároku, osobných, majetkových a zárobkových pomerov ţalobkyne, ako aj výšky súdneho
poplatku dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe v posudzovanom prípade ţalobkyňa spĺňa
podmienky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1
O. s. p. Predmetné uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť
dňa 04. 12. 2012.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ust. § 221 ods. 1 O. s. p. napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky pomerom hlasov 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. apríla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová