Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/20/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Beaty Miničovej a členiek JUDr. Eleny Krajčovičovej a JUDr. Ivany Izakovičovej, v právnej

veci ţalobkyne: A. S., C., proti ţalovanému: JUDr. M. T., N., správkyňa konkurznej podstaty

úpadcu D., a. s. „v konkurze“, U., IČO: X., v konaní o zaplatenie 8 295,16 eur

s príslušenstvom a 11 949,81 eur s príslušenstvom, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku

Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. júna 2012, č. k. -75 a proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. septembra 2012, č. k. -89,

takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 20. júna 2012, č. k.

-75 p o t v r d z u j e.

Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 6. septembra 2012, č. k.

-89 z r u š u j e.

Ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom zo dňa 20. 06. 2012, č. k.

-75 zamietol návrh ţalobkyne a ţalovanému náhradu trov konania nepriznal.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, ţe ţalobou, podanou dňa 10. 06. 2003,

ţalobkyňa ţiadala, aby súd zaviazal ţalovaného D., a. s., U., IČO: X., na zaplatenie istiny

249 900,-- Sk (8 295,16 eur) so 17,6% ročným úrokom z omeškania od 08. 05. 2002

do zaplatenia a na zaplatenie istiny 360 000,-- Sk (11 949,81 eur) so 17,6% ročným úrokom

z omeškania od 14. 07. 2002 do zaplatenia, ďalej sumu 50 000,-- Sk (1 659,69 eur) a sumu

72 000,-- Sk (2 380,96 eur). Krajský súd v Banskej Bystrici v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia zdôraznil, ţe podľa ţalobného návrhu uzavrela ţalobkyňa dohody o vrátení

ďalšieho členského vkladu s B.. pod č. 25613/2001 a č. 29849/2001, pričom v zmysle obsahu

dohody č. 25613/2001 jej mal byť 08. 05. 2002 vrátený vklad vo výške 249 900,-- Sk

a v zmysle obsahu dohody č. 29849/2001 jej mal byť vrátený vklad vo výške 360 000,-- Sk

dňa 14. 07. 2002. Potvrdenie prijatia ţalobkyne za člena B. so sídlom U., IČO: X. bolo

na základe prihlášky č. 25613/2001 a č. 29849/2001 podpísané predsedom predstavenstva

Ing. F. M.. Prihláška aj s dohodou podpísaná dňa 07. 05. 2001 a 13. 07. 2001 mali prílohu D.

– VÝNOS Bonifikačný D. – Výnos, Z. a podľa tejto prílohy, podľa ţalobkyne je D., a. s.,

ručiteľom a ručí za splnenie zmluvy svojim majetkom. Ţalobkyňa v ţalobe ďalej tvrdila, ţe

z jej strany boli podmienky dohodnuté v Dohode o vrátení ďalšieho členského vkladu č.

25613/2001 zo dňa 07. 05. 2001 a č. 29849/2001 zo dňa 13. 07. 2001, dodrţané. Na základe

Zmluvy o budúcej darovacej zmluve č. 25613/2001 a č. 29849/2001 sa zmluvná strana

zaviazala k vyplateniu daru ţalobkyni vo výške 50 000,-- Sk a 72 000,-- Sk. Ţalobkyňa

tvrdila, ţe ţalovaný je nielen ručiteľom, ale aj zakladateľom B., pritom poukazovala na sídlo

B. V ţalobe ţalobkyňa taktieţ uviedla, ţe na B. a aj na D., a. s., obe so sídlom U., bol

Krajským súdom v Banskej Bystrici vyhlásený konkurz, pričom konkurz vyhlásený na D.,

a. s., bol rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 02. 2002, sp. zn.

zrušený. Ţalobkyňa si uplatnila proti ţalovanému nárok ako voči ručiteľovi

za pohľadávky B. a ţiadala, aby ho súd zaviazal na zaplatenie istiny 249 900,- Sk s úrokom

z omeškania 17,6% od 08. 05. 2002 do zaplatenia a na zaplatenie istiny 360 000,-- Sk s 17,6%

úrokom z omeškania od 14. 07. 2002 do zaplatenia, ďalej sumy 50 000,-- Sk a 72 000,-- Sk,

ktoré jej mali byť vyplatené podľa zmluvy o budúcej darovacej zmluve.

Súd prvého stupňa mal po zhodnotení vykonaného dokazovania preukázané, ţe

ţalobkyňa ako členka B., so sídlom P., IČO: X., splatila členský vklad, a to dňa 13. 07. 2001

vo výške 360 000,-- Sk a dňa 07. 05. 2001 vo výške 250 000,-- Sk. B. uzavrelo so ţalobkyňou

dňa 13. 07. 2001 Dohodu o vrátení ďalšieho členského vkladu, kde sa druţstvo zaviazalo

ţalobkyni členský vklad vo výške 360 000,-- Sk vrátiť ku dňu 14. 07. 2002, pričom zároveň

B. vystavilo ţalobkyni cestovný šek zo dňa 13. 07. 2001 na túto sumu. Ţiadosť o vloţenie

ďalšieho členského vkladu, podpísaná ţalobkyňou zo dňa 13. 07. 2001, potvrdenie B. o prijatí

za člena, Dohoda o vrátení ďalšieho členského vkladu, príjmový pokladničný doklad, ako aj

cestovný šek, sú opatrené č. 29849/2001. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia ďalej poukázal na to, ţe medzi ţalobkyňou a B. bola uzavretá Zmluva o budúcej

darovacej zmluve pod č. 29849/2001, kde sa B. zaviazalo uzatvoriť so ţalobkyňou darovaciu

zmluvu najneskôr do 14. 07. 2002, v zmysle ktorej B. daruje ţalobkyni finančnú čiastku

vo výške 72 000,- Sk. Pri týchto zmluvách bolo B. zastúpené Ing. F. M., predsedom

predstavenstva. Súd prvého stupňa taktieţ uviedol, ţe ďalší členský vklad do B., uhradila

ţalobkyňa vo výške 250 000,-- Sk dňa 07. 05. 2001, a to na základe prihlášky

do B. zo dňa 07. 05. 2001, pod č. 25613/2001, pričom bola tieţ uzavretá Dohoda o vrátení

ďalšieho členského vkladu z B., v zmysle ktorej sa B. zaviazalo vrátiť ţalobkyni členský

vklad vo výške 249 900,-- Sk, a zároveň bola pod č. 25613/2001 dňa 07. 05. 2001 uzavretá

Zmluva o budúcej darovacej zmluve, v zmysle ktorej mala byť medzi B. a ţalobkyňou

uzavretá darovacia zmluva najneskôr do 08. 05. 2002, v ktorej sa B. zaviazalo k darovaniu

sumy 50 000,-- Sk v prospech ţalobkyne. Súd prvého stupňa zdôraznil, ţe aj v týchto

dokladoch bolo B. zastúpené predsedom predstavenstva Ing. F. M.. Súd prvého stupňa

poukázal aj na prehlásenia B. zo dňa 15. 07. 2002 a 24. 07. 2002, v ktorých prehláseniach sa

potvrdzuje riadne evidovanie záväzkov B. voči ţalobkyni.

Zo Zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným papierom č. 29849/2001 zo dňa

13. 07. 2001, uzavretej medzi ţalobkyňou ako záloţným veriteľom a spoločnosťou S., spol.

s r. o., N., IČO: X., ako záloţcom, súd prvého stupňa zistil, ţe zmluvné strany sa dohodli

na zriadení záloţného práva k cenným papierom, a to zaknihovaným akciám emitenta D., a.

s., na doručiteľa v menovitej hodnote 1 000,-- Sk v celkovom počte 432 ks

(ISIN: SK 1120005311), ktoré dáva záloţca do zálohy záloţnému veriteľovi na dobu určitú,

a to do splatenia vyrovnacieho podielu a daru zo strany B. záloţnému veriteľovi po skončení

jeho členstva v tomto druţstve, na základe dohody o vrátení ďalšieho členského vkladu

a zmluvy o budúcej darovacej zmluve v celkovej výške 432 000,-- Sk, ktorá pohľadávka

záloţného veriteľa má byť splatená do 14. 07. 2002. Ďalej zo Zmluvy o zriadení záloţného

práva k cenným papierom č. 25613/2001 zo dňa 07. 05. 2001, uzavretej medzi ţalobkyňou

ako záloţným veriteľom a spoločnosťou S., spol. s r. o., N., IČO: X., ako záloţcom, súd

prvého stupňa zistil, ţe zmluvné strany sa dohodli na zriadení záloţného práva k cenným

papierom, a to zaknihovaným akciám emitenta D., a. s., na doručiteľa v menovitej hodnote

1 000,-- Sk v celkovom počte 300 ks (ISIN: SK 1120005311), ktoré dáva záloţca do zálohy

záloţnému veriteľovi na dobu určitú, a to do splatenia vyrovnacieho podielu a daru zo strany

B. záloţnému veriteľovi po skončení jeho členstva v tomto druţstve, na základe dohody

o vrátení ďalšieho členského vkladu a zmluvy o budúcej darovacej zmluve.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, ţe ţalobkyňa si

uplatnila svoj nárok voči ţalovanému ako ručiteľovi, ktorý ručí za záväzky B. voči ţalobkyni,

vzniknuté na základe predmetných dohôd, zmlúv a prehlásení. Z výpisov z obchodného

registra Okresného súdu v Banskej Bystrici, súd prvého stupňa zistil, ţe uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici zo dňa 05. 12. 2002, č. k. 39-24K 48/02-1189 bol vyhlásený konkurz

na B., so sídlom P., IČO: X. a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa

08. 01. 2004, sp. zn. bol vyhlásený konkurz na D., a. s., so sídlom P., IČO: X.,

pričom S., spol. s r. o., N., IČO: X., bola zaloţená zakladateľskou listinou, vyhotovenou vo

forme notárskej zápisnice zo dňa 29. 09. 1997 podľa § 27, § 105 a nasl. Obchodného

zákonníka.

S poukazom na ust. a (zrejme Občianskeho

zákonníka), súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobkyňa v konaní nepreukázala

oprávnenosť uplatneného nároku voči ţalovanej, resp. voči úpadcovi D., a. s., B..

Z vykonaného dokazovania je podľa súdu prvého stupňa zrejmé, ţe na základe dohôd

o vrátení ďalšieho členského vkladu, cestovných šekov a prehlásení dlţníka B., mala

ţalobkyňa určité finančné nároky voči BDV druţstvu B., ktoré zostali neuspokojené. Tieto

nároky si ţalobkyňa prihlásila aj do konkurzu vedeného na majetok B. Ţalobkyňa však podľa

súdu prvého stupňa nepreukázala, ţe úpadca D., a. s., B., bol ručiteľom za splnenie záväzkov

B. v súvislosti s vrátením členského vkladu a inými záväzkami, ktoré pre B. mali

z predloţených dokladov vyplynúť. Takýto záväzok podľa súdu prvého stupňa nevyplýva ani

zo záloţných zmlúv, uzavretých medzi ţalobkyňou ako záloţným veriteľom a S., spol. s r. o.,

N., IČO: X. ako záloţcom dňa 13. 07. 2001 a 07. 05. 2001. S poukazom na § 151a/

súd prvého stupňa dodal, ţe pokiaľ aj S., spol. s r. o., v čase uzavretia

predmetných zmlúv vlastnila akcie emitenta D., a. s. (úpadcu) a tieto zaloţila v prospech

ţalobkyne ako záloţného veriteľa na úhradu záväzkov dlţníka B. v zmysle dohôd o vrátení

členského vkladu, neznamená to, ţe úpadca – D., a. s., ručí za splnenie týchto záväzkov

dlţníka B.. Preto pokiaľ nebola ţalobkyňa uspokojená zo strany B. ako dlţníka, podľa súdu

prvého stupňa sa mohla domáhať uspokojenia svojich pohľadávok zo zálohu. Záloh, t. j.

zaloţený majetok, v tomto prípade predstavovali akcie vo vlastníctve S., spol. s r. o.

a ţalobkyňa ako záloţný veriteľ sa mohla podľa súdu prvého stupňa domáhať uspokojenia

napr. speňaţením týchto akcií (ako to bolo dohodnuté v zmluve o zriadení záloţného práva).

Záloţným ručiteľom v tomto prípade bola S., spol. s r. o., ktorá zaloţila cenné papiere. Podľa

súdu prvého stupňa ţalobkyňa v konaní nepreukázala, ţe má voči ţalovanému ako ručiteľovi

právo na ţalobou uplatnené pohľadávky, a to či uţ pokiaľ ide o vrátenie uhradeného

členského vkladu alebo aj zaplatenie ďalších súm, ktoré mali byť predmetom darovacích

zmlúv, uzavretých medzi B. ako darcom a ţalobkyňou ako obdarovanou. Súd prvého stupňa

preto návrh ţalobkyne ako neoprávnený v celom rozsahu zamietol a o trovách konania

rozhodol podľa a

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie ţalobkyňa, ktorá uviedla, ţe súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

pričom napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

S poukazom na uzatvorené záloţné zmluvy medzi ţalobkyňou a S., spol. s r. o., ako aj

s poukazom na a (zrejme ), má

ţalobkyňa za to, ţe Ing. F. M., ako predseda predstavenstva spoločnosti D., a. s., v čase

uzatvárania uvádzaných zmlúv o zriadení záloţného práva, niekoľkokrát verejne a záväzne

formou verejného prísľubu pred masovokomunikačnými prostriedkami (rozhlas, televízia,

printové médiá) vyhlásil, ţe D., a. s., v plnej miere preberá na seba záväzky voči veriteľom

B., a ţe S., spol. s r. o., bola zaloţená predovšetkým z tohto dôvodu. Ţalobkyňa zdôraznila, ţe

S., spol. s r. o., v čase uzavretia predmetných zmlúv vlastnila akcie emitenta D., a. s. a tieto

zaloţila v prospech ţalobkyne ako záloţného veriteľa na úhradu záväzkov dlţníka B. z dohôd

o vrátení členského vkladu v kontexte záväzného verejného prísľubu štatutárneho zástupcu

D., a. s., Ing. F. M., o prebratí záväzkov B.B. na D., a. s. Súd prvého stupňa sa podľa

ţalobkyne, touto skutočnosťou v konaní vôbec nezaoberal, z ktorého dôvodu ţalobkyňa

navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe súd jej návrhu vyhovie.

Ţalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým uznesením zo dňa 06. 09. 2012, č. k.

-89 uloţil ţalobkyni povinnosť zaplatiť poplatok za odvolanie vo výške 1 457,--

eur, na účet Štátnej pokladnice v Bratislave č.: 7000157878/8180, VS: 6050368212,

KS: 0558, do 15. odo dňa doručenia uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie ţalobkyňa, v ktorom uviedla, ţe vzhľadom

na jej osobné a majetkové pomery ţiada o oslobodenie od súdnych poplatkov za podanie

odvolania z dôvodu, ţe jej mesačný príjem za rok 2011 predstavoval sumu vo výške 260,--

eur, pričom ţije v spoločnej domácnosti s manţelom, ktorý je invalidný dôchodca

s dôchodkom vo výške 300,-- eur mesačne s výdavkami vo výške 150,-- eur mesačne

na ţivotu potrebné lieky. S poukazom na ust. má ţalobkyňa za to, ţe v danom

prípade sa nejedná o svojvoľné ani o zrejmé bezúspešné uplatnenie práva, nakoľko jej uţ bolo

v konaní priznané oslobodenie od platenia súdneho poplatku za návrh. Z uvedeného dôvodu

ţalobkyňa ţiada, aby bolo napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenené tak, ţe jej súd

prizná oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1

a , bez nariadenia pojednávania v napadnutom rozsahu a medziach

dôvodov uvedených v odvolaní, pričom dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne voči

rozsudku nie je moţné vyhovieť.

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci

a zo správne zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery, s ktorými

dôvodmi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolací súd s poukazom na ust. § 219

ods. 2 stotoţnil.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na prvú vetu

, podľa ktorého ustanovenia obchodná spoločnosť je

právnickou osobou zaloţenou za účelom podnikania. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, ţe

všetky obchodné spoločnosti sa konštituujú ako samostatné právnické osoby, pričom

najčastejším dôvodom ich vzniku je realizácia určitého spoločného podnikateľského zámeru

spoločníkov. V danom prípade sa vyskytujú tri právnické osoby, a to B., so sídlom P., IČO:

X., spoločnosť D., a. s., so sídlom P., IČO: X. a S., spol. s r. o., N., IČO: X.. Podľa výpisov

z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica je zrejmé, ţe všetky uvedené

spoločnosti spája Ing. F. M., ktorý v mene týchto právnických osôb konal ako štatutárny

orgán (predseda predstavenstva alebo ako konateľ). Keďţe ide o samostatné právnické osoby,

je v posudzovanom prípade rozhodujúce, ţe Ing. F. M. ako štatutárny orgán uzavrel

a podpísal v mene S., spol. s r. o., predmetné zmluvy o zriadení záloţného práva k cenným

papierom (akciám emitenta D., a. s.), a to do splatenia vyrovnávacieho podielu a daru zo

strany B., ktorý právny úkon bez ďalšieho nezakladá ţiaden záväzok ţalovaného úpadcu D.,

a. s., voči ţalobkyni. Z uvedeného dôvodu, odkaz ţalobkyne na oprávnenosť jej nároku voči

ţalovanému úpadcovi D., a. s., s poukazom na personifikáciu dotknutých subjektov

prostredníctvom totoţného štatutárneho orgánu nie je správny, nakoľko nositeľom práv

a povinností je iba tá právnická osoba, v ktorej mene koná jej štatutárny zástupca.

Z podaného odvolania vyplýva, ţe k porušeniu základného práva na súdnu ochranu

a spravodlivý súdny proces napadnutým rozsudkom prvostupňového súdu došlo najmä tým,

ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam ( ). Podstata tohto odvolacieho dôvodu spočíva

predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov

dokazovania. Dôsledkom je to, ţe súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov

nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré

boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môţu byť

aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závaţnosť,

zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

Odvolací súd poukazuje na , podľa ktorého ustanovenia,

kto veriteľovi písomne vyhlási, ţe ho uspokojí, ak dlţník voči nemu nesplnil určitý záväzok,

stáva sa dlţníkovým ručiteľom. Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, ţe ide o jednostranné

vyhlásenie ručiteľa veriteľovi, ţe ho uspokojí, ak dlţník voči nemu nesplní určitý záväzok.

Vyhlásenie musí mať písomnú formu. V občianskom súdom konaní vo všeobecnosti platí, ţe

kaţdý musí preukázať svoje tvrdenia. Ţalobkyňa pohľadávku uplatňuje z titulu ručenia, musí

preto preukázať, ţe ţalovaný skutočne urobil ručiteľské vyhlásenie.

Preskúmaním Dohôd o vrátení ďalšieho členského vkladu č. 25613/2001 zo dňa 0

7. 05. 2001 a č. 29849/2001 zo dňa 13. 07. 2001, Zmluvy o budúcej darovacej zmluve č.

25613/2001 a č. 29849/2001, prehlásenia B. zo dňa 15. 07. 2002 a 24. 07. 2002, Zmluvy

o zriadení záloţného práva k cenným papierom č. 29849/2001 zo dňa 13. 07. 2001

a č. 25613/2001 zo dňa 07. 05. 2001, odvolací súd konštatuje, ţe medzi ţalobkyňou

a ţalovaným nevznikol ţiadny ručiteľský záväzok, ktorým by ţalovaný úpadca písomne

vyhlásil, ţe záväzky B. voči ţalobkyni uspokojí.

Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu nebol preukázaný základ ţaloby, z ktorého

dôvodu súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým

zisteniam.

V súvislosti s údajným verejným prísľubom, uvedeným ţalobkyňou v odvolaní,

ku ktorému malo dôjsť pred masovokomunikačnými prostriedkami (rozhlas, televízia,

printové médiá), podľa ktorého prísľubu má ţalobkyňa za to, ţe ţalovaný (D., a. s.) vyhlásil

prebratie záväzkov voči veriteľom B.B. B., odvolací súd poukazuje na

Podľa uvedeného ustanovenia, všetky dôkazy a skutočnosti musia účastníci predloţiť alebo

označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v

ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci

samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr súd neprihliada.

Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok

uvedených v , podľa ktorého ustanovenia skutočnosti alebo dôkazy, ktoré

neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu

vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b/ má byť nimi

preukázané, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d/ ich účastník konania

bez svojej viny nemohol označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie ods. 1 sa nepouţije v konaniach podľa ( ).

Ţalobkyňa v odvolaní neuviedla, ţe verejný prísľub, ako novo uplatnený dôkaz

v odvolacom konaní, bez svojej viny nemohla označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa, pričom odvolací súd konštatuje, ţe účastníci konania boli riadne poučení

podľa (č. l. 67 spisu). Odvolací súd preto na tento nový dôkaz, uplatnený

aţ v odvolaní, nemohol odvolacom konaní prihliadať, keďţe nenapĺňa dikciu ustanovenia

Ţalobkyňa ako odvolací dôvod taktieţ uviedla ust. ,

a to, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav, t. z., ţe vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú

účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu

právnych predpisov ide, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ ktorý mal správne pouţiť alebo

aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyloţil, prípadne ho na daný skutkový

stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil

nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Podľa odvolacieho súdu súd prvého stupňa pouţil správny právny predpis, správne ho

vyloţil a na daný skutkový stav ho správne aplikoval, t. z. z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, keď

skonštatoval, ţe v konaní nebol preukázaný právny úkon, ktorý by zaväzoval ţalovaného

úpadcu uspokojiť predmetné pohľadávky ţalobkyne.

Vzhľadom na uvedené skutkové a právne zistenia Najvyšší súd Slovenskej republiky

preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní nebola ţalobkyňa úspešná a právo na náhradu trov odvolacieho

konania vzniklo ţalovanému ( v spojení s ). Odvolací

súd ţalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, lebo v odvolacom konaní mu

ţiadne trovy odvolacieho konania nevznikli.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) ďalej

prejednal odvolanie ţalobkyne podľa a a dospel k záveru, ţe

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť.

Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku

za výpis z registra trestov v znení zmien a doplnkov, poplatková povinnosť vzniká tieţ

podaním odvolania.

V dôsledku odvolania ţalobkyne proti napadnutému rozsudku Krajského súdu

v Banskej Bystrici zo dňa 20. júna 2012 č. k. -75 bola napadnutým uznesením

Krajského súdu v Banskej Bystrici uloţená ţalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok

za odvolanie vo výške 1 457,-- eur, na účet Štátnej pokladnice v Bratislave č.:

7000157878/8180, VS: 6050368212, KS: 0558, do 15. odo dňa doručenia uznesenia.

Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 09. 11. 2012 č. k. -103

priznal ţalobkyni oslobodenie od súdnych poplatkov, keďţe preskúmaním uplatneného

nároku, osobných, majetkových a zárobkových pomerov ţalobkyne, ako aj výšky súdneho

poplatku dospel súd prvého stupňa k záveru, ţe v posudzovanom prípade ţalobkyňa spĺňa

podmienky na priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov podľa § 138 ods. 1

Predmetné uznesenie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 04. 12. 2012.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd v súlade s ust. napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky pomerom hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 25. apríla 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová