Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/65/2012

Identifikačné číslo spisu: 5010200514 Dátum vydania rozhodnutia: 29.04.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5010200514.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., zastúpený JUDr. Magdou Poliačikovou, advokátska s.r.o., so sídlom v Žiline, Národná 17, proti žalovanému: Obvodný lesný úrad v Žiline, A. Kmeťa 17, Žilina, (predtým Krajský lesný úrad), v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 2010/00447/CHO zo dňa 19. mája 2010, o žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, konajúc o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. -83 zo dňa 19. marca 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -83 zo dňa 19. marca 2012 p o t v r d z u j e .

Odôvodnenie

Krajský súd napadnutým uznesením zamietol návrh žalobcu na oslobodenie od súdnych poplatkov s poukazom na ustanovenie , .

Ako uviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia Krajského lesného úradu v Žiline č. 2010/00447/CHO zo dňa 19. mája 2010, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši č. OLÚ 10/00047 - 4 RJ zo dňa 4. marca 2010 a potvrdil toto rozhodnutie. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch a zároveň mu uložil pokutu vo výške 2 000 Eur, ktorú bol žalobca povinný uhradiť do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Krajský súd ďalej dôvodil tým, že v odvolaní proti rozsudku tunajšieho súdu č. k. -58 zo dňa 18.januára 2012, ktorým tunajší súd zamietol žalobu, požiadal žalobca o oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedol, že poberá dôchodok vo výške 331,20 €. Má dlh voči colnej správe, ktorý spláca v mesačných splátkach po 10 €. Medzi nákladmi na bývanie uviedol platbu 50 € za vodu polročne, 151,41 € za elektrinu mesačne, 5 € za telefón mesačne. 10 € za lieky mesačne a 350 € za stravu mesačne.

Poukázal na to, že z vyplneného „Tlačiva pre dokladovanie pomerov účastníka konania, ktorý navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov (FYZICKÁ OSOBA)“ súd zistil nasledovné skutočnosti: Žalobca je starobným dôchodcom, poberá dôchodok vo výške 331,20 € mesačne. Nehnuteľnosť, v ktorej býva nie je v jeho vlastníctve. Je ženatý, manželka je dôchodkyňa, poberá starobný dôchodok vo výške 339,30 € mesačne. Má viacerých veriteľov z dôvodu pôžičky na zabezpečenie nákladov právnej pomoci vo výške 3 500 €. Je účastníkom konania v ďalších dvoch súdnych konaniach, na tunajšom súde pod sp. zn. ako žalobca a na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. ako navrhovateľ.

Krajský súd ďalej poukázal na ustanovenie ,

Ďalej dôvodil tým, že predpokladmi oslobodenia od súdnych poplatkov, ktoré musia byť splnené kumulatívne, je 1) žiadosť, 2) pomery účastníka a skutočnosť, 3) že nejde o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Ďalej podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého uznesenia pre posúdenie dôvodnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov z hľadiska pomerov účastníka sú rozhodujúce najmä jeho majetkové a sociálne pomery, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku.

Krajský súd dôvodil tým, že príjem žalobcovej domácnosti predstavuje mesačne 670,50 €, pričom žalobca má štandardné výdavky spojené s vedením domácnosti. Na dlh žalobcu voči colnému úradu (finančnej správe) krajský súd neprihliadol, pretože išlo o dlhy vzniknuté nedodržaním colnej disciplíny zo strany žalobcu. Súd neprihliadol ani na jeho dlhy voči súkromným osobám, pretože žalobca hodnoverným spôsobom nepreukázal, od koho si peniaze požičal a najmä na aký účel. Žalobca uviedol, že sa jedná o dlh z dôvodu právnej pomoci. Aj prípadne rozvedenie mien veriteľov nemá vplyv na prihliadnutie k dlhom, keďže neprimerané zadlženie na trovy právnej pomoci by muselo znamenať potom automatické oslobodenie od súdnych poplatkov v každej inej právnej veci napadnutej na súd. Pri rozhodovaní o oslobodení účastníka konania od súdnych poplatkov musí súd primerane vyvažovať záujem štátu na vyberaní súdnych poplatkov a záujem účastníka konania, ktorý si uplatňuje právo na súdnu ochranu. V danom prípade súd zvážil záujem účastníka konania, ktorý si uplatňuje právo na súdnu ochranu v správnom súdnictve po tom, čo ochrana jeho práv bola vykonaná v rámci dvojinštančného správneho konania a následne aj v správnom súdnictve. Nemožno považovať za spravodlivé tvrdenie, že v dôsledku zadlženia kvôli nešpecifikovaným trovám právnej pomoci účastníkove pomery sú odôvodňujúce na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a prístup k súdu podlieha zaplateniu súdneho poplatku, čoho si musel žalobca byť vedomý. Každý je zodpovedný za ochranu svojej právnej sféry, pričom táto zodpovednosť zahrňuje aj primerané zváženie výdavkov na právnu pomoc.

Ako ďalej uviedol krajský súd v predmetnom prípade sa jedná aj o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Žalobca v odvolaní opätovne namieta skutočnosti ako v žalobe, ktoré napádajú správnosť rozhodnutia Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši č. OLÚ 08/00368-8RJ, ktorým tento nariadil žalobcovi odstrániť z parcely C/KN č. 1104/5 objekty umiestnené žalobcom, avšak žalobou sú napádané odlišné rozhodnutia, ktoré nadväzujú na toto rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši a to rozhodnutie žalovaného č. 010/00447/CHO zo dňa 19.mája 2010 v inštančnom postupe k rozhodnutiu Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši č. OLÚ 10/00047

- 4 RJ zo dňa 4. marca 2010, ktorým bol žalobca uznaným vinným zo spáchania priestupku a z nesplnenia nariadeného opatrenia orgánu štátnej správy lesného hospodárstva Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši č. OLÚ 08/00368-8RJ, ktorým žalobcovi bola uložená povinnosť odstránenia objektov. Zrejmú bezúspešnosť súd vidí v tom, že aby bol žalobca prípadne úspešný, mal správne napadnúť prvé základné rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši č. OLÚ 08/00368-8RJ a nie naň nadväzujúce rozhodnutie, pričom táto argumentácia súdu sa prejavila aj v tom, že súd žalobu zamietol.

Poukázal na to, že vzhľadom na vyššie uvedené, keďže neboli splnené kumulatívne podmienky pre

oslobodenie od súdnych poplatkov, súd žiadosť žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov zamietol.

Žalobca napadol uznesenie krajského súdu včas podaným odvolaním a žiadal, aby odvolací súd zmenil v zmysle uznesenie krajského súdu a vyhovel žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, prípadne, aby zrušil uznesenie krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Uznesenie napáda v celom rozsahu a považuje ho za nesprávne, pretože v zmysle v konaní došlo k vadám uvedeným v , v zmysle súd 1. stupňa neúplné zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V zmysle súd 1. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle rozhodnutie súdu 1. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na skutočnosť, že jeho starobný dôchodok vo výške 331,20 € mesačne mu neumožňuje znášanie súdnych poplatkov. V opačnom prípade by to znamenalo pre žalobcu odňatie možnosti konať pred súdom a domáhať sa práva na nezávislom a nestrannom súde. Je taktiež potrebné prihliadať na všetky výdavky, ktoré boli uvedené v žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom nejde len o splácanie colného dlhu a dlhov voči súkromným osobám.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR“), ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie krajského súdu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ide o uznesenie, proti ktorému je podanie odvolania prípustné ( ), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobcu nebolo možné priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a .

Z obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že žalobca sa žalobou zo dňa 12. júla 2010, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 16. júla 2010, domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. mája 2010 č. j. 2010/00447/CHO, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obvodného lesného úradu v Liptovskom Mikuláši č. OLÚ 10/00047-4 RJ zo dňa 4. marca 2010, ktorým bol žalobca uznaným vinným zo spáchania priestupku na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 ods. 2 zákona o lesoch.

Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. -58 zo dňa 18. januára 2012 zamietol žalobu ako nedôvodnú a Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 29. apríla 2013 potvrdil rozsudok krajského súdu podľa , ako vecne správny. Podľa veta prvá môže súd na návrh priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva.

V citovanom ustanovení sú upravené dve podmienky, ktoré musia byť splnené kumulatívne, aby mohol súd účastníka oslobodiť od súdnych poplatkov. Oslobodenie od súdnych poplatkov musia odôvodňovať pomery účastníka a zároveň nesmie ísť o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Pre posúdenie možnosti priznania takéhoto oslobodenia súd zisťuje osobné, majetkové a zárobkové pomery žiadateľa, prihliada k výške súdneho poplatku a berie do úvahy všetky individuálne okolnosti daného prípadu, pričom účastník je povinný svoje pomery, ktoré sú rozhodné na posúdenie dôvodností jeho žiadosti, preukázať.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu a v

podrobnostiach na jeho právne závery odkazuje.

Najvyšší súd Slovenskej republiky naviac udáva, že sa stotožňuje so záverom krajského súdu, že u žalobcu nie sú splnené podmienky dané v pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, lebo jeho osobné a majetkové pomery sú také, že zaplatením súdneho poplatku vo výške 66 € nedôjde u neho k situácii, ktorá by podstatne a nepriaznivo ovplyvnila jeho osobné a majetkové pomery. Námietky žalobcu ohľadne jeho osobných a majetkových pomerov nie sú nové, ale boli známe i súdu prvého stupňa, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal. Navyše v danom prípade nebola splnená podmienka, ktorá musí byť splnená súčasne a to, že nejde zrejme o svojvoľné uplatňovanie alebo bránenie práva s poukazom na výsledok predmetu sporu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne správne potvrdil podľa , .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.