Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e03/388703.74acd4.pdf
PDF · 144.16 KB
No categories available
5Co/56/2013
Najvyšší súd 5 Co 56/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: X., zastúpenej advokátskou kanceláriou F.
P., so sídlom v B., IČO: X., proti povinnej J. L., bývajúcej v B., o vymoženie
427,21 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp.zn.
15 Er 659/2004, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
zo 14. novembra 2012 sp.zn. 21 CoE 338/2012, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava IV uznesením z 29. marca 2012 č.k. 15 Er 659/2004-18
vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Zároveň zamietol návrh na zmenu exekútora.
O zastavení exekúcie rozhodol podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
a o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora z dôvodu neprípustnosti ďalších procesných
úkonov s výnimkou trov konania.
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 14. novembra 2012 sp.zn. 21 CoE 338/2012
uznesenie Okresného súdu Bratislava IV z 29. marca 2012 č.k. 15 Er 659/2004-18
v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie; zároveň zamietol
návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podaný
v odvolacom konaní, v rámci ktorého sa oprávnená domáhala, aby súd v zmysle čl. 267
Zmluvy o fungovaní Európskej únie rozhodol o predložení prejudiciálnej otázky Súdnemu
dvoru Európskej únie v znení ňou navrhnutom, týkajúcom sa výkladu smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len
„Smernica“). Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia na margo zamietnutia návrhu
na prerušenie konania poukázal na nález Ústavného súdu sp.zn. IV 181/2011-16, v ktorom už
bola vyriešená otázka nastolená oprávnenou, či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon vykonaný spotrebiteľom, ktorý má možnosť
kedykoľvek odvolať, a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej
zápisnice ako exekučného titulu, a teda aj v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh
do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu
plynúcu z tejto zmluvy, a či je reálne, v súlade s článkom 17 a s článkom 47 Charty
základných práv Európskej únie, aby takéto rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc
vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS,
bránilo vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi. V predmetnom náleze
Ústavného súdu bolo jednoznačne konštatované, že v ktoromkoľvek štádiu exekučného
konania sa skúma prípustnosť exekúcie. Odvolací súd poukázal aj na obdobné prípady
vykonávania exekúcie na základe právoplatných rozhodnutí vydaných rozhodcovskými
súdmi, kde je spochybnená rozhodcovská doložka z dôvodu, že rozhodnutie rozhodcovského
súdu obsahuje tzv. neprijateľné podmienky. V danom prípade spotrebiteľ nebol schopný
ovplyvniť zmluvné podmienky poskytnutého úveru. Odvolací súd preto návrh na prerušenie
konania v prejudiciálnej otázke zamietol.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu v časti zamietnutia návrhu na prerušenie
konania podala oprávnená odvolanie a žiadala rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že jej postupom
odvolacieho súdu bola odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 205 ods. 2 písm. a/
v spojení s § 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p. [zrejme písm. f/ (pozn. Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky)], keď súd nerešpektoval jej právo na rozhodnutie veci na základe správneho
a adekvátneho právneho základu, súčasťou ktorého je aj výklad práva Európskej únie podľa
čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ v konaní o prejudiciálnej otázke (m.m. IV. ÚS 206/08).
Oprávnená ďalej namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom podľa § 205 ods. 2 písm.
f/ O.s.p., ktoré podľa nej spočíva v tom, že súd nesprávne interpretoval a aplikoval
ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Zmluvy o fungovaní Európskej únie a tiež
Exekučného poriadku. Napokon oprávnená súdu vytýkala nepreskúmateľnosť rozhodnutia
pre nedostatok jeho dôvodov.
Povinná sa k odvolaniu oprávnenej nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal účastník konania -
subjekt oprávnený podať odvolanie, predovšetkým skúmal, či sú splnené podmienky,
za ktorých môže o podanom odvolaní konať (§ 103 O.s.p.) a zistil, že tieto podmienky nie
sú splnené, preto napadnuté uznesenie nemožno vecne preskúmať.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť splnené na to, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania vyplývajúci
zo základných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (prvá hlava, prvá časť). Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo, preto ak súd po ich preskúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok,
ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 2 O.s.p.). Medzi takéto procesné
podmienky nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci vyplývajúca
zo zákona.
V prejednávanej veci odvolanie oprávnenej smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský
súd v odvolacom konaní zamietol jej návrh na prerušenie konania.
Podľa § 201 (veta prvá) O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O.s.p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 10 ods. 1 O.s.p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O.s.p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov
prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je upravená tak, že tento súd je príslušný rozhodovať o odvolaniach len
vtedy, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu ako súdu prvého stupňa,
pričom tieto prípady sú zákonom taxatívne vymedzené (citovaný § 9 ods. 2 O.s.p.).
Rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávnenej na prerušenie konania
vydané po začatí odvolacieho konania nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého
stupňa, ale je rozhodnutím krajského súdu ako súdu odvolacieho. Funkčná príslušnosť
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávnenej preto
nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave zo 14. novembra 2012 sp.zn. 21 CoE 338/2012, ktoré trpí
takouto vadou, zastavil (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p.) bez toho, aby bola
preskúmaná vecná správnosť napadnutého rozhodnutia.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., pretože konanie bolo zastavené a nebol dôvod na použitie
odseku 2 tohto ustanovenia.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2013
JUDr. Vladimír Magura, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová