Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/84/2021

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Viery Markovej v právnej veci žalobcu: ASEKOL SK s.r.o., Lamačská cesta 45, 841 03 Bratislava, IČO: 45 602 689, právne zastúpeného: Bukovinský & Chlipala, s.r.o., Svätoplukova 30, 821 08 Bratislava, IČO: 35 918 098, proti žalovanému: ALSO Slovakia s.r.o. (pôvodne ABC Data s.r.o.), Palisády 33, 811 06 Bratislava, IČO: 36 726 630, právne zastúpenému: JUDr. Adam Batuna, advokát, Obchodná 39, 811 06 Bratislava, o uloženie povinnosti a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -362 zo dňa 21.11.2017, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -362 zo dňa 21.11.2017 o d m i e t a .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom vo výroku I uložil žalovanému povinnosť strpieť a umožniť spoločnosti Ernst & Young, s.r.o, so sídlom Na Florenci 2116/15, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 267 05 338, ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly, alebo inej osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly, vykonanie kontroly podľa čl. 9, bodu 9.1 v spojení s čl. 4, bod 4.6 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou REMA Systém, a.s., IČO: 64510263 so sídlom Praha 4, Budějovická 1667/64, PSČ 14000, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle odseku 2 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2014, ktoré žalovaný v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, vrátane elektrozariadení dovezených žalovaným v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 v Slovenskej republike vyrobených, a to tým, že spoločnosti Ernst & Young, s.r.o, so sídlom Na Florenci 2116/15, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 267 05 338, ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly, sprístupní obchodnú a účtovnú dokumentáciu žalovaného (v písomnej i elektronickej podobe), súvisiacu so stanovením počtu a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle odseku 2 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2014, ktoré žalovaný v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, vrátane elektrozariadení ako zariadení v zmysle odseku 2 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2014 dovezených žalovaným v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 do Slovenskej republiky, žalovaným v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 zo Slovenskej republiky vyvezených a žalovaným v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 v Slovenskej

republike vyrobených, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť poskytnúť spoločnosti Ernst & Young, s.r.o, so sídlom Na Florenci 2116/15, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 267 05 338, ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly, riadne a včas súčinnosť potrebnú na riadne vykonanie kontroly podľa čl. 9, bodu 9.1 a 9.2 v spojení s čl. 4 bod 4.6 Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou REMA Systém, a.s., IČO: 64510263 so sídlom Praha 4, Budějovická 1667/64, PSČ 14000, overujúcej správnosť a úplnosť žalovaným poskytnutých informácií o množstve a hmotnosti elektrozariadení ako zariadení v zmysle odseku 2 o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2014, ktoré žalovaný v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 doviezol do Slovenskej republiky, ktoré v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 žalovaný vyrobil na území Slovenskej republiky, ktoré žalovaný v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 uviedol na trh v Slovenskej republike, a ktoré žalovaný v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2014 vyviezol zo Slovenskej republiky, a to spoločnosti Ernst & Young, s.r.o, so sídlom Na Florenci 2116/15, Nové Mesto, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 267 05 338, ako osobe poverenej žalobcom na vykonanie kontroly alebo inej osobe žalobcom poverenej na vykonanie kontroly poskytnúť pravdivé a úplné informácie týkajúce sa plnenia povinností žalovaného podľa o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. januára 2014 a Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia uzavretej medzi žalobcom, žalovaným a spoločnosťou REMA Systém, a.s., IČO: 64510263 so sídlom Praha 4, Budějovická 1667/64, PSČ 140 00, umožniť nazrieť do účtovných dokladov žalovaného a ďalších listín a podkladov, ktoré majú vzťah k nakladaniu s elektrozariadeniami a umožniť za obvyklých podmienok vstup do prevádzkarní a skladových priestorov žalovaného, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku III súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie rozkazu na plnenie domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti vyplývajúcej z uzatvorenej Zmluvy o zaistení kolektívneho plnenia platnej a účinnej dňa 01.01.2014, ako aj náhrady trov konania. Uznesením zo dňa 19.09.2017 súd rozhodol o zmene petitu na základe návrhu žalobcu doručeného dňa 11.08.2017. Súd prvej inštancie poukázal na ust. (ďalej len „“), , , pís. a), , , a a uviedol, že z obsahu spisu mal za preukázané, že právnemu zástupcovi žalovaného bolo predvolanie na pojednávanie na deň 21.11.2017 o 9:20 hod. doručené do vlastných rúk riadne a včas, a to dňa 21.09.2017. Prvé pojednávanie vo veci nariadené na deň 19.09.2017 bolo odročené z dôvodu žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania odôvodnenej kolíziou a ako aj skutočnosťou, že žalovaný trvá na zastúpení zvoleným právnym zástupcom. Pojednávanie nariadené na deň 21.11.2017 žiadal právny zástupca žalovaného opätovne odročiť, a to na základe žiadosti zo dňa 13.11.2017 doručenej súdu prvej inštancie e-mailom dňa 14.11.2017 z dôvodu kolízie v trestnej veci vedenej pred Mestským súdom v Prahe sp.zn. . Na uvedenú žiadosť konajúci súd odpovedal e-mailom zo dňa 14.11.2017, ako aj e-mailom zo dňa 15.11.2017, že súd žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Právny zástupca žalobcu sa vyjadril k žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania a vyjadril výslovný nesúhlas s odročením pojednávania. Uviedol, že dňa 15.11.2017 preveroval telefonicky vec sp.zn. na Mestskom súde v Prahe a pracovníčka spisovej kancelárie 41T potvrdila, že termín pojednávania sp.zn. na 21.11.2017 Mestský súd v Prahe určil až na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017, o čom musel právny zástupca žalovaného vedieť, nakoľko predvolanie na pojednávanie na OS BA I na deň 21.11.2017 bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené riadne a včas už dňa 21.09.2017. Teda jednak právny zástupca žalovaného dňa 17.10.2017 už pri vytyčovaní termínu pojednávania v trestnej veci vedel, že na deň 21.11.2017 má už skôr nariadené pojednávanie vo veci ASEKOL SK/ABC Data na Okresnom súde Bratislava I a mohol teda na Mestskom súde v Prahe požadovať, aby sa trestná vec prejednala v inom termíne, resp. právny zástupca žalovaného mal povinnosť v zmysle oznámiť na Okresnom súde Bratislava I dôvod odročenia bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedel alebo mohol dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať, čo právny zástupca žalovaného neurobil (už 21.09.2017 bol známy termín na Okresnom súde Bratislava I a 17.10.2017 bol známy termín v trestnej veci sp.zn. na Mestskom súde v Prahe).

3. V ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že v danej veci sú splnené všetky podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa , keď žalobca dňa

21.11.2017 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie; jedná sa o žalobu o splnenie povinnosti podľa písm. a), žalovaný bol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie; právny zástupca žalovaného neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Nakoľko je postavený na kontradiktórnosti a efektívnosti konania, je povinnosťou strán aktívne sa podieľať na konaní. Procesnou sankciou za pasivitu žalovaného je strata sporu vo forme zamietavého kontumačného rozsudku.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že celé konanie je postihnuté vadou, pretože súd prvej inštancie viedol predmetné konanie podľa aktuálnej právnej úpravy - , a to v rozpore s ust. . Súdne konanie bolo začaté v roku 2015 návrhom na vydanie rozkazu na plnenie, preto sa na konanie bude aplikovať stará právna úprava (ďalej len „“). V ďalšom mal za to, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalovaný sa nedostavil na pojednávanie z ospravedlniteľných dôvodov, ktoré včas uplatnil na súde prvej inštancie. K ospravedlniteľnosti dôvodov neúčasti na pojednávaní žalovaný uviedol, že právny zástupca žalovaného riadne a ihneď po zistení kolízie súdnych konaní požiadal Mestský súd v Prahe o odročenie pojednávaní (na deň 21.11.2017 a 22.11.2017). Vzhľadom k zamietavému postoju predsedníčky senátu Mestského súdu v Prahe, bol nútený požiadať o odročenie pojednávania taktiež súd prvej inštancie. Zastupovanie v trestnej veci obžalovaného U. P. prevzal až dňa 02.11.2017, a to na základe žiadosti obžalovaného, ktorý je veľmi blízkym priateľom rodinného známeho právneho zástupcu. V rámci prvej schôdzky s obžalovaným tento uviedol, že bol nútený zmeniť právneho zástupcu, nakoľko k nemu stratil dôveru, pretože nedostatočne hájil záujmy obžalovaného a nepostupoval s náležitou starostlivosťou, efektivitou a dostatočne v prospech obžalovaného. Zo strany právneho zástupcu žalovaného tak došlo k prevzatiu zastupovania obžalovaného predovšetkým z dôvodu vzťahu obžalovaného k rodinnému známemu právneho zástupcu a vzhľadom k závažnosti obžaloby, v rámci ktorej hrozí obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody vo výške 10 rokov. Obžalovaný napriek prísľubu, že predloží spisový materiál právnemu zástupcovi hneď na druhý deň, tento predložil až dňa 10.11.2017. Až potom ako sa právny zástupca oboznámil s obsahom spisového materiálu, zistil, že na deň 21.11.2017 a 22.11.2017 je nariadené hlavné konanie u Mestského súdu v Prahe, pričom obžalovaný si písomne vyžiadal na hlavnom pojednávaní výlučnú osobnú účasť právneho zástupcu žalovaného. Právny zástupca žalovaného ihneď požiadal o odročenie trestného konania, avšak žiadosť bola zamietnutá z dôvodu závažnosti trestného činu a z dôvodu, že trestné konanie prebieha už od roku 2014. Vzhľadom k tejto skutočnosti právny zástupca žalovaného požiadal tunajší súd dňa 13.11.2017 o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s trestným konaním. Dňa 14.11.2017 súd prvej inštancie nevyhovel žiadosti s odôvodnením, že vo veci už raz bolo odročené pojednávanie a poukázal na to, že právny zástupca má viacero koncipientov, ktorí by ho mohli v konaní zastúpiť. Žalovaný namietal, že zákon o advokácii a neumožňuje, aby v civilnom konaní zastupoval koncipient, ktorí nie je zapísaný v Zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory a zároveň advokátsky koncipient zapísaný v Českej advokátskej komore by nemohol zastupovať v súdnom konaní ako všeobecný splnomocnenec, nakoľko by to bolo posudzované ako kárne previnenie. Toho istého dňa 14.11.2017 žalovaný opätovne požiadal o odročenie pojednávania, pričom poskytol súdu prvej inštancie detaily z trestného konania a opätovne zaslal pokyn žalovaného i obžalovaného, na základe ktorých trvali na výlučnom zastupovaní právnym zástupcom JUDr. Adamom Batunom. Právny zástupca sa opätovne pokúšal požiadať o odročenie trestného pojednávania, avšak márne. Predsedníčka trestného senátu v telefonickom rozhovore uviedla, že ak by sa právny zástupca žalovaného na pojednávanie nedostavil, uvrhne obžalovaného do väzby. Dňa 15.11.2017 súd prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania zo dňa 14.11.2017 odmietol s odôvodnením, že by tým spôsobil prieťahy v konaní. Uvedený dôvod však nemôže byť podľa žalovaného dôvodom na odopretie procesného nároku žalovaného na odročenie pojednávania, vzhľadom k tomu, že súd bol vo veci pasívny skoro tri roky.

5. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že dňa 16.11.2017 sa ďalej niekoľkokrát pokúšal žiadať o odročenie pojednávania s uvedením podrobných dôvodov. Dňa 17.11.2017 bol štátny sviatok a dňa víkend. Po negatívnej reakcii žalovaný opätovne dňa 20.11.2017 žiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania a nad rámec už uvedených dôvodov ozrejmil, že substitúcia advokátskym koncipientom v trestnej veci na základe stavovských predpisov vydaných Českou advokátskou komorou - Uznesenia predstavenstva ČAK č. 6/1998 vo vestníku zo dňa 08.12.1998,

ktorým sa stanovujú pravidlá pro výkon substitučného oprávnenia advokátskym koncipientom a inými zamestnancami advokáta, podľa časti II čl. 6 ods. 2 nie je možná. Ďalej ozrejmil, že substitúcia vzhľadom k špecifickému oboru a zložitosti otázky predmetného sporu nebola možná. V jeho advokátskej kancelárii nepôsobí iný advokát, ktorý by spĺňal podmienky pre zastupovanie na Slovensku. Žalovaného na základe telefonických urgencií na sudkyňu neprepojili z dôvodu jej práce v domácom prostredí a na emailovú žiadosť nebolo nijako reagované. Žalovaný teda tesne pred pojednávaním dňa 21.11.2017 znova požiadal o odročenie pojednávania a trval na prejednaní veci v jeho prítomnosti. Súd prvej inštancie napriek uvedenému vyhovel žiadosti žalobcu a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pričom žalovaný bol po celú dobu konania aktívny. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na jeho aktívne kroky v konaní, ako i na judikatúru Ústavného súdu ČR v zmysle ktorej súd „môže“, ale nemusí rozsudok pre zmeškanie vydať. Mal za to, že súd prvej inštancie nesmie rozsudok pre zmeškanie vydať, pokiaľ sa na súdne konanie nedostavil inak aktívny žalovaný. Žalovaný mal ďalej za to, že vyťaženosť súdu prvej inštancie a počet trvajúcich konaní nemôže ísť na ťarchu žalovaného. Žalovaný by súhlasil s odročením pojednávania aj na jún 2018, pričom by sa snažil dohodnúť so súdom prvej inštancie na skoršom termíne. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že nezneužil svoje práva, ako uviedol v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie. Úmyslom žalovaného nebolo oddialiť vydanie meritórneho rozhodnutia, či predĺžiť konanie, ale náležite hájiť svoje práva a záujmy v konfrontácii so žalobcom na riadnom ústnom pojednávaní v súlade s princípom rovnosti strán. Inštitút odročenia pojednávania má zaistiť obom účastníkom civilného procesu osobne sa zúčastniť a využiť práva na spravodlivý proces a rovnosť zbraní. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia a súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému, aby využil svoje práva v takej miere ako mu priznáva zákon.

6. K odvolaniu žalovaného sa dňa 27.01.2018 vyjadril žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu a uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný zmeškal pojednávanie z ospravedlniteľných dôvodov, nakoľko takéto dôvody buď neexistovali alebo ich žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, a to ani pred termínom pojednávania zo dňa 21.11.2017 ani vo svojom odvolaní. K aplikácii právnej úpravy uviedol, že z bola vypustená úprava rozkazu na plnenie, ktorá existovala v , preto právna úprava reagovala aj na takéto prípady ustanovením . V tomto konaní však nejde o konanie o rozkaze na plnenie v zmysle , ale o žalobu na splnenie nepeňažnej povinnosti. Rozkaz na plnenie bol len osobitným spôsobom ako o takejto žalobe, i bez návrhu, možno rozhodnúť vo veci samej inak ako rozsudkom. Súd prvej inštancie dňa 19.05.2015 rozhodol vo veci rozkazom na plnenie č.k. -21 (ďalej len „Rozkaz na plnenie“), voči ktorému žalovaný dňa 22.06.2015 podal odpor. V zmysle vtedy účinného ust. v spojení s došlo skoro rok pred nadobudnutím účinnosti k zrušeniu rozkazu na plnenie. Od vtedy nemôže ísť o konanie o rozkaze na plnenie, lebo súd už nemôže znova vydať rozkaz na plnenie, ale ide o štandardné konanie o splnenie nepeňažnej povinnosti. Znenie má na mysli len také konania, v ktorých ku dňu účinnosti nebolo rozhodnuté o rozkaze na plnenie (t.j. nebol vydaný, alebo vydaný bol a avšak nebol voči nemu podaný odpor). Aj iné súdy v Slovenskej republiky postupujú v zmysle uvedeného. K námietke žalovaného ohľadom ospravedlniteľnosti dôvodov zmeškania prvého pojednávania uviedol, že kolízia dvoch súdnych pojednávaní nie je dôležitým dôvodom na ospravedlnenie neúčasti na nariadenom termíne, ani dôvodom na jeho odročenie, ani vážnou okolnosťou, ktorá by bola prekážkou vydania rozsudku pre zmeškanie. Nejde totiž o okolnosť takej intenzity a závažnosti, ktorá by znemožňovala právnemu zástupcovi účasť na pojednávaní. Kolíziu pojednávaní si právny zástupca žalovaného spôsobil sám, pričom nezjednal následne nápravu (nemusel prevziať zastupovanie nového klienta, alebo mohol vypovedať plnú moc novému klientovi alebo ustanoviť za seba v tomto konaní zástupcu). O termíne pojednávania právny zástupca vedel už od 21.09.2017 a napriek tomu dňa 02.11.2017 prevzal zastupovanie iného klienta vo veci sp.zn. , v ktorej už predtým (dňa 17.10.2017) bolo nariadené pojednávanie v rovnakom termíne ako v tomto konaní. Žalobca poukázal na postoj súdu prvej inštancie, ktorý v e-mailovej odpovedi zo dňa 14.11.2017 a 15.11.2017 neakceptoval návrhy žalovaného na odročenie pojednávania. Žalobca dňa 15.11.2017 telefonicky preveroval vec sp.zn. na Mestskom súde v Prahe a pracovníčka spisovej kancelárie 41T potvrdila, že termín pojednávania sp.zn. na 21.11.2017 Mestský súd v Prahe určil už na pojednávaní konanom dňa 17.10.2017. Právny zástupca žalovaného mal možnosť sa o termíne pojednávania dozvedieť už dňa 02.11.2017 na osobnej schôdzke s novým klientom, kedy podpísal plnú moc na prevzatie zastupovania. Nejde teda o skutočnosť, ktorú sa žalovaný dozvedel krátko pred pojednávaním. Relevantným pri prevzatí právneho zastúpenia nemôže byť dôvod, že išlo o známeho blízkeho rodinného príslušníka zástupcu žalovaného. Právny zástupca už pred prevzatím

zastupovania sa mal dopytovať na Mestskom súde v Prahe ohľadom klienta, ako i zistiť z verejne dostupných prostriedkov na internete alebo telefonicky, aký je termín pojednávania v trestnej veci, práve s ohľadom na vedomosť o už nariadenom termíne pojednávania na Okresnom súde Bratislava I. Žalovaný sa neodôvodnene domnieval, že keď už mu raz prešlo odročenie pojednávania z dôvodu kolízie, tak mu bude vyhovené aj pri opätovnej žiadosti. V nadväznosti na uvedené nemal právny zástupca žalovaného prevziať zastupovanie klienta v trestnom konaní a ak sa hypoteticky dozvedel o termíne pojednávania v trestnej veci až dňa 10.11.2017 po prevzatí súdneho spisu, mal plnú moc svojmu klientovi vypovedať s ohľadom na kolíziu a vyjadrenie súdu zo dňa 14.11.2017 o zamietnutí jeho žiadosti. Žalobca namietal, že žalovaný nepreukázal svoje (i keď irelevantné) tvrdenia, že by konajúca sudkyňa Mestského súdu v Prahe odmietla jeho žiadosť o odročenie hlavného pojednávania.

7. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na ust. s tým, že s prihliadnutím na všetky okolnosti žalovaný mohol predpokladať a mal vedieť už na schôdzke s klientom dňa 02.11.2017 o kolízii pojednávaní a bezodkladne o tom upovedomiť súd prvej inštancie, čo však nespravil a urobil tak až 14.11.2017. Skutočnosť, že by od žalovaného nebolo možné spravodlivo požadovať, aby si zvolil iného právneho zástupcu, nebola v konaní preukázaná. V konaní nejde o prípad týkajúci sa špecifickej oblasti odpadového hospodárstva, ktorá má podľa žalovaného podtrhovať náročnosť sporu, ide čisto o domáhanie sa splnenia povinnosti zo zmluvy, ktorú uzavrel žalobca so žalovaným. Žalobcovi v konaní nešlo o nič iné, len aby súd uložil žalovanému povinnosť strpieť a umožniť žalobcovi vykonanie kontroly v zmysle uzavretej zmluvy. Predmetom prieskumu preto malo byť iba, či kontrola má byť v súlade so zmluvou nariadená a či si žalovaný danú povinnosť splnil, pričom je jedno o akú oblasť hospodárstva by išlo. Žalobca poukázal i na znenie plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalovaným, kde je vyslovene uvedené, že „žalobca berie na vedomie, že právny zástupca žalovaného je oprávnený v konaní sp.zn. pred OS BA I ustanoviť za seba zástupcu!“. Totožnú plnú moc predložil právny zástupca žalovaného i v inom konaní na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. , ako i napr. pred OS Žilina v konaní sp.zn. a OS BA III, preto zjavne nepôjde o takú špecifickú oblasť, ktorú by zastupoval len sám. Právny zástupca žalovaného taktiež v konaní nepreukázal, že by žalovaný odôvodnene trval na jeho osobnej účasti na pojednávaniach.

8. K významnej aktivite žalovaného žalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal, že právny zástupca žalovaného sa už raz v konaní ospravedlnil, na základe čoho súd pojednávanie odročil. Žalovaný poukázal na neaktuálnu judikatúru vychádzajúcu z predchádzajúcej právnej úpravy , kde súd mohol, ale nemusel vydať rozsudok pre zmeškanie. Podľa novej právnej úpravy je za splnenia predpokladov vydanie rozsudku pre zmeškanie obligatórne. Nová právna úprava upustila aj od prílišnej pasivity žalovaného ako podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Je preto podľa žalobcu irelevantné, či sa žalovaný vyjadril k žalobe, či podal odpor a podobne. Namietal vymyslený dôvod žalovaného, ktorý nie je uvedený v rozsudku, že by súd prvého stupňa považoval prvé odročenie termínu pojednávania za natoľko markantný dôvod, že ho pri jeho ďalšom vzniku odmietol akceptovať s tvrdením, že v prípade odročenia by muselo byť ďalšie pojednávanie nariadené na jún 2018, keď predseda súdu nariadil prednostne rozhodovať spory zahájené v roku 2012. Súd sa vo svojom odôvodnení riadne a úplne zaoberal dôvodmi, ktoré žalovaný uviedol ako dôvody na odročenie pojednávania. Žalobca mal za to, že v prípade, keby súd prvej inštancie za daných skutkových a právnych okolností nevydal rozsudok pre zmeškanie, alebo by vyhovel odvolaniu, jeho postup by bol nezákonný, boli by porušené práva žalobcu na spravodlivý proces a prejednanie veci bez prieťahov, ako i základné zásady, na ktorých je postavený .

9. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 10.05.2021 uviedol, že inštitút rozsudku pre zmeškanie má slúžiť ako sankcia pre stranu, ktorá je v spore nečinná, úmyselne pasívna a bez náležitého ospravedlnenia spôsobuje prieťahy v konaní. Žalovaný od počiatku konania riadne a včas uplatňuje svoje práva. V ostatnom zotrval na svojich argumentoch uvedených v odvolaní.

10. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 24.05.2021 sa odvolal na svoje vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.01.2018 a s vyjadrením žalovaného v replike zo dňa 10.05.2021 sa nestotožnil. Namietal, že žalovaný posudzuje splnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa pôvodnej právnej úpravy. V zásade zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú vo vyjadrení, pričom mal za to, že rozsudok je vecne a právne správny, boli splnené všetky zákonné procesné podmienky na vydanie rozsudku, rozsudok vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, konanie nebolo postihnuté žiadnou inou vadou, ktorá

by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozsudok je zákonný, spravodlivý, riadne a v celom rozsahu správne odôvodnený, v súlade s .

11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací postupom bez nariadenia pojednávania v zmysle dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre prípustnosť odvolania, preto odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie nie je prípustné a je potrebné ho podľa ustanovenia odmietnuť.

12. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Podľa odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

14. Podľa ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

15. Podľa konania o rozkaze na plnenie začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

16. Podľa pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

17. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje, odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

18. Podľa strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolností mohla predpokladať.

19. Podľa veta prvá ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.

20. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnenie povinnosti.

21. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.

22. Podľa odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

23. Z citovaného ustanovenia je zrejmé, že proti rozsudku pre zmeškanie je prípustné len odvolanie podané z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. V prípade podmienok, ktorých splnenie je predpokladom pre vydanie rozsudku pre zmeškanie, sa majú na mysli jednak podmienky výslovne vymenované v ustanovení a 274 , jednak procesné podmienky - podmienky konania, ktoré sa vyžadujú pre každé súdne konanie a za splnenia ktorých môže súd vo veci konať (napr. právomoc a príslušnosť súdu, procesná subjektivita strán sporu, existencia žaloby, neexistencia prekážky už začatého konania či prekážky právoplatne rozsúdenej veci).V tejto súvislosti odvolací súd skúmal, či odvolanie žalovaného spĺňalo podmienky prípustnosti odvolania podľa

citovaného ustanovenia a dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je odvolaním podaným z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.

24. Odvolací súd na základe skutočností zistených z obsahu spisu a príslušných zákonných ustanovení dospel k záveru, že súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o uplatnenom nároku žalobcu správne, keď rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného, nakoľko odvolací súd mal za preukázané, že boli splnené všetky podmienky podľa tak, ako to dostatočne uviedol a odôvodnil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku. V prvom rade odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď posudzoval podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa ustanovení a.i. upravených v a nie podľa úpravy . Je totiž nepochybné, že konanie o rozkaze na plnenie, hoc začalo za účinnosti , trvá do okamihu, kým nie je vydaný rozkaz na plnenie právoplatný , alebo do okamihu, kým nie je druhou stranou podaný voči rozkazu na plnenie odpor, na základe ktorého sa vydaný rozkaz na plnenie zo zákona podľa v spojení s zrušuje. V konaní z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný podal voči rozkazu na plnenie č.k. -21 zo dňa 19.05.2015 včas odpor (18.06.2015). Týmto okamihom sa vydaný rozkaz na plnenie zo zákona zrušil a súd bol povinný konať ďalej v zmysle ostatných procesných ustanovení upravujúcich konanie súdu vo veciach žaloby na plnenie. Je nevyhnutné prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že akékoľvek podanie označené ako návrh na vydanie platobného rozkazu na plnenie je/bolo beztak návrhom na začatie konania o splnení povinnosti podľa vtedy účinného , resp. žalobou na plnenie v zmysle teraz účinného . Rozkaz na plnenie tak nepredstavoval osobitnú formu konania, ale iba osobitnú formu rozhodnutia vo veci samej (viď označenie 4. hlavy „Rozhodnutie“). Keďže v čase nadobudnutia účinnosti už nebol dôvod na vydanie rozkazu na plnenie, a teda dôvod na „konanie o rozkaze na plnenie“, bolo nevyhnutné postupovať podľa a nie podľa , nakoľko konanie už nebolo možné považovať za konanie o rozkaze na plnenie. Zo samotného zmyslu a účelu znenia vyplýva, že zákonodarca mal na mysli len také konanie, v ktorom ešte nebolo rozhodnuté o rozkaze na plnenie, t.j. nebol vydaný vôbec, alebo bol vydaný, avšak nebol voči nemu podaný odpor, t.j. aby žalobca v čase zmeny procesného predpisu, neprišiel o možnosť rozhodnúť spor súdom i v skrátenom konaní formou rozkazu na plnenie. Nakoľko v súdnom konaní po zrušení rozkazu na plnenie už nebol dôvod postupovať podľa ustanovení upravujúcich rozkaz na plnenie, bol ďalší postup súdu prvej inštancie podľa ustanovení s poukazom na znenie dôvodný.

25. Žalovanému bolo predvolanie na pojednávanie na deň 21.11.2017 o 9,20 hod. riadne doručené dňa 21.09.2017 na adresu sídla, resp. adresu určenú právnym zástupcom na doručovanie, a to do vlastných rúk v súlade s . Spolu s predvolaním na pojednávanie na deň 21.11.2017 (ako vyplýva z doručenky a poučení č.l. 302) bol žalovaný riadne poučený o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie na návrh druhej strany, ak sa na pojednávanie riadne a včas predvolaná strana sporu nedostaví a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami neospravedlní ( a ). V súlade s bolo predvolanie na pojednávanie právnemu zástupcovi žalovaného doručené v dostatočnom predstihu (2 mesiace pred pojednávaním), pri zachovaní lehoty najmenej 5 dní pred termínom pojednávania. Súčasťou súdneho spisu sú emailové ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 13.11.2017, 14.11.2017 a 16.11.2017, ktoré súd prvej inštancie neakceptoval. Na emailové ospravedlnenie doručené v deň pojednávania 21.11.2017 súd prvej inštancie už nereagoval.

26. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný v žiadosti zo dňa 13.11.2017 požiadal súd prvej inštancie o odročenie pojednávania stanoveného na 21.11.2017 z dôvodu kolízie s nariadeným hlavným konaním v trestnej veci svojho klienta vedenej na Mestskom súde v Prahe pod sp.zn. . Uviedol, že ide o nutnú obhajobu, preto nemôže žiadať o zmenu termínu hlavného pojednávania a substitúcia v danej veci nie je možná. Poukázal na skutočnosť, že od žalovaného nie je možné spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným zástupcom, vzhľadom k zastupovaniu právnym zástupcom od samého počiatku, k osobitosti prejednávaného prípadu a to odpadovému hospodárstvu. Uvedenú žiadosť súd prvej inštancie dňa 14.11.2017 neakceptoval s tým, že totožnú žiadosť o odročenie pojednávania doručil právny zástupca žalovaného už dňa 04.09.2017, s uvedením inej právnej veci spôsobujúcej kolíziu a žiadosti bolo vyhovené. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v prejednávanej veci ešte nebolo vytýčené žiadne pojednávanie, vykonané dokazovanie a právny zástupca neuviedol, prečo ho nemôžu zastupovať jeho koncipienti. Právneho zástupcu zároveň poučil v zmysle . V nadväznosti na to žalovaný dňa 14.11.2017 opätovne požiadal o odročenie pojednávania

s tým, že vo veci nutnej obhajoby ide o citlivú záležitosť blízkeho rodinného známeho, ktorý v tejto veci trvá na výlučnom zastúpení JUDr. Batunom. Priložil výpis zo stránky www.justice.cz o termíne hlavného pojednávania a prisľúbil, že v tomto konaní už nebude žiadať o ďalšie odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie ani opakovanú žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval s tým, že žalovanému emailom zo dňa 15.11.2017 uviedol, že na akceptáciu odročenia pojednávania nie sú splnené zákonné podmienky a súd by tým spôsobil prieťah v konaní. Odporučil právnemu zástupcovi žalovaného, aby sa na odročení dohodol s právnym zástupcom žalobcu. Dňa 16.11.2017 žalovaný emailovou správou požiadal súd prvej inštancie o prehodnotenie rozhodnutia o neakceptácii odročenia pojednávania s tým, že v trestnej veci ide o stíhanie klienta už od roku 2014 a hrozí mu nepodmienečný trest odňatia slobody 10 rokov. Opakovane zaslal pokyn oboch klientov, ktorí vyslovene žiadali o osobnú účasť právneho zástupcu na súdnych konaniach. Emailom doručeným súdu dňa 16.11.2017 vyslovil zásadný nesúhlas s odročením pojednávania právny zástupca žalobcu. Súd prvej inštancie emailovou správou dňa 16.11.2017 upovedomil právneho zástupcu žalovaného, že nakoľko neuviedol doposiaľ žiadne dôvody odôvodňujúce nevyhnutnosť zastupovať žalovaného na pojednávaní výlučne osobou JUDr. Adamom Batunom, neakceptuje žiadosť o odročenie pojednávania. Žalovaný opakovane dňa 20.11.2017 ako i 21.11.2017 žiadal o odročenie pojednávania, pričom nad rámec už uvedeného poukázal na znenie uznesenia predstavenstva Českej advokátskej komory č. 6/1998 zverejneného vo vestníku zo dňa 08.12.1998, ktorým sa stanovujú pravidlá pre výkon substitučného oprávnenia advokátskym koncipientom a inými zamestnancami advokáta, v zmysle ktorého substitúcia advokátskym koncipientom pred Mestským súdom v Prahe ako krajským súdom nie je možná. Ďalej ozrejmil, že substitúcia vzhľadom k špecifickému odboru a zložitosti otázky predmetného sporu nebola vzhľadom ku krátkosti času možná a v jeho advokátskej kancelárii nepôsobí iný advokát, ktorý by spĺňal podmienky pre zastupovanie na Slovensku.

27. Zo zápisnice z pojednávania konaného dňa 21.11.2017 je zrejmé, že na predmetné pojednávanie sa nedostavil žalovaný, ani jeho právny zástupca. Na pojednávaní prítomný splnomocnený zástupca žalobcu navrhol rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie, v dôsledku čoho súd prvej inštancie v zmysle vyhlásil rozsudok pre zmeškanie žalovaného, ktorým žalobe o splnenie povinnosti v celom rozsahu vyhovel. Predmetný rozsudok bol právnemu zástupcovi žalovaného doručený do vlastných rúk dňa 30.11.2017. Žalovaný proti predmetnému rozsudku podal dňa 15.12.2017 v elektronickej podobe bez autorizácie odvolanie, ktoré bolo dodatočne v lehote podľa doručené v listinnej podobe. Z odvolania žalovaného nepochybne vyplýva, že žalovaný v ňom neuvádza žiadne dôvody, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako ospravedlniteľný dôvod zmeškania pojednávania vo veci, t.j. že by ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní vážnymi okolnosťami v zmysle .

28. Odvolací súd je názoru, že nebolo možné akceptovať ani jeden z predložených návrhov na odročenie pojednávania v zmysle . Kolízia dvoch súdnych pojednávaní nemôže byť bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania. Za dôležitý dôvod sa považuje iba v prípade, ak nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného právneho zástupcu (uznesenie NS SR zo dňa 08.10.2010 sp.zn. ). Osobitný (sprísnený) režim však platí pri zastúpení strany advokátom podľa . Od advokáta možno totiž vždy spravodlivo žiadať, aby sa v konaní dal zastúpiť iným advokátom. Z uvedeného pravidla existujú len dve výnimky a to a) existencia dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním, b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom. V tomto prípade však nebola naplnená a preukázaná ani jedna z uvedených výnimiek. Právny zástupca žalovaného sa o termíne pojednávania pred súdom prvej inštancie dozvedel už 2 mesiace pred pojednávaním - dňa 21.09.2017. V čase, keď prevzal zastupovanie obžalovaného U. P. (dňa 02.11.2017), teda vedel o nariadenom termíne pojednávania pred Okresným súdom Bratislava I. Skutočnosť, že právny zástupca žalovaného v čase prevzatia zastupovania obžalovaného nevedel o nariadenom termíne pojednávania pred Mestským súdom v Prahe je viac ako nepravdepodobná, nakoľko vzhľadom na je možné dôvodne od advokáta očakávať vedomosť o tom, že termíny pojednávaní si môže dohľadať náhľadom na stránku www.justice.cz <http://www.justice.cz>, ako i získať pri prvej schôdzke a konzultácii s klientom, resp. telefonickým alebo elektronickým dopytom na príslušný súd. Skutočnosť, že si právny zástupca túto okolnosť pri prevzatí plnej moci na zastupovanie obžalovaného vopred nepreveril, nemôže byť na ťarchu žalobcu a ani považované za konanie s odbornou znalosťou. Právny zástupca žalovaného nemal prevziať zastupovanie iného klienta s vedomím o kolidujúcom termíne pojednávania za predpokladu, že v jednej alebo druhej (trestnej) veci nebude vedieť zabezpečiť substitúciu. V tomto prípade je irelevantné tvrdenie právneho zástupcu o jeho vzťahu k obžalovanému. V prípade, keď zastupovanie obžalovaného prevzal, bolo jeho povinnosťou

bez zbytočného odkladu, t.j. na druhý deň požiadať o odročenie pojednávania, čo sa však nestalo. Dokonca keby odvolací súd pripustil, že sa o nariadenom termíne pojednávania právny zástupca žalovaného dozvedel až dňa 10.11.2017, stále bol dostatok času na ospravedlnenie neprítomnosti, podanie žiadosti o odročenie pojednávania na súde prvej inštancie, ako i na substitučné zastúpenie či už žalovaného alebo obžalovaného. Právny zástupca žalovaného však svoju neúčasť na pojednávaní prvýkrát ospravedlnil až e-mailovým podaním zo dňa 13.11.2017. Na základe uvedeného je možné uzavrieť, že neexistoval dôvod pre odročenie pojednávania dňa 21.11.2017, ktorý by nastal krátko pred pojednávaním a právny zástupca žalovaného si nesplnil povinnosť v zmysle oznámiť dôvod pre odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedel, mohol dozvedieť, resp. s prihliadnutím na všetky okolnosti mohol predpokladať. Taktiež žalovaný do dnešného dňa nepreukázal, že by odôvodnene trval na zastúpení právnym zástupcom žalovaného. Z predloženej „Žiadosti o osobnú účasť JUDr. Batunu na súdnom pojednávaní“ zo dňa 28.08.2017 podpísanej žalovaným vyplýva, že ide o všeobecné konštatovanie konateľov žalovaného o tom, že trvajú na tom, aby sa právny zástupca žalovaného zúčastnil na všetkých pojednávaniach výlučne osobne. Z predloženej žiadosti nevyplýva žiaden konkrétny dôvod, z ktorého by bolo možné usúdiť, že žalovaný trvá na osobnej účasti svojho právneho zástupcu odôvodnene, resp. aké dôvody ho k tomu vedú. Pri posudzovaní odôvodnenosti trvania na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, odvolací súd posudzoval predmetnú žiadosť i vo vzťahu k predloženej plnej moci udelenej právnemu zástupcovi žalovaného žalovaným dňa 12.06.2015, z ktorej jasne vyplýva, že žalovaný berie na vedomie, že splnomocnený advokát je oprávnený si ustanoviť za seba zástupcu, a ak ich ustanoví viacej, vyslovil súhlas, aby každý z nich konal samostatne. V tejto súvislosti nemôže obstáť ani tvrdenie právneho zástupcu žalovaného o špecifickosti posudzovaného nároku žalobcu v oblasti odpadového hospodárstva, nakoľko zhodne s tvrdením žalobcu, má odvolací súd za to, že ide čisto o domáhanie sa splnenia povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, ktorá bola medzi stranami uzavretá. Zároveň zastupovanie v špecifickej oblasti nemôže byť dôvodom zamedzujúcim zastúpenie ďalším advokátom, keďže advokáti sú osoby odborne spôsobilé na zastupovanie v každej oblasti práva a zákon nepodmieňuje ich (substitučné) zastupovanie určitým druhom špecializácie. V súvislosti s evidentnou možnosťou dať sa v konaní zastúpiť advokátom, je preto i námietka žalovaného ohľadom nemožného zastupovania advokátskymi koncipientmi či už v Slovenskej republike alebo v Českej republike irelevantná. Z uvedených dôvodov mal odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania neakceptoval, pretože v zmysle tu neexistovali také dôvody, ktoré by bolo možné považovať za dôležité a pre ktoré by pojednávanie konané dňa 21.11.2017 mohol odročiť.

29. Sporové strany majú normovanú procesnú povinnosť spolupôsobiť pri rýchlom a efektívnom rozhodnutí civilného sporu. V danom prípade súd prvej inštancie nariadil pojednávanie za účelom vykonania dokazovania. Žalovaný (rovnako tak žalobca) ako subjekt s procesnou diligenciou za priebeh sporu sa na pojednávanie, ktoré mu bolo riadne a včas oznámené, bez dôvodného ospravedlnenia nedostavil, čím sám ostal neaktívny. Odvolací súd súčasne poznamenáva, že v civilnom kódexe nie je zakotvená materiálna stránka, ktorá by ako esenciálnu náležitosť rozsudku pre zmeškanie vyžadovala procesnú pasivitu strany sporu. Judikatúra ohľadom procesnej aktivity strany sporu, resp. o možnosti nevydania rozsudku pre zmeškanie, na ktorú poukazuje žalovaný, sa vzťahuje na pôvodnú právnu úpravu rozsudku pre zmeškanie upravenú v ust. , ktorá bola prekonaná práve novou procesnou úpravou zakotvujúcou obligatórnu povinnosť súdu rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie za splnenia zákonných podmienok, ako i sprísnenie posudzovania prípustnosti dôvodov odročenia pojednávania. S poukazom na uvedené prvoinštančný súd postupoval správne, ak rozhodol v danej veci rozsudkom pre zmeškanie, pričom splnenie zákonných podmienok na vydanie predmetného kontumačného rozsudku nebolo v konaní spochybnené.

30. Odvolací súd konštatuje, že odvolanie žalovaného smerovalo proti rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému je prípustné odvolanie len za splnenia zákonných podmienok, ktoré však vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti v danom prípade splnené neboli. Z uvedených dôvodov odvolací súd odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. -362 zo dňa 21.11.2017 odmietol ako neprípustné podľa , nakoľko boli splnené podmienky pre vydanie predmetného rozsudku pre zmeškanie.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).