Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e63/435226.7d97d5.pdf
PDF · 115.1 KB
No categories available
5MCdo/2/2011
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5 M Cdo 2/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Raven, a.s. so sídlom
v Povaţskej Bystrici, Šoltésovej 420/2, IČO: X., proti ţalovaným 1/ MUDr. P. S.,
bývajúcemu v K., 2/ Ing. Ľ. M., bývajúcej v P., 3/ Mgr. P. Ď., bývajúcemu v P., 4/ Mgr. J.
N., bývajúcej v P., 5/ V. W., bývajúcej v M. a 6/ E. Ď., bývajúcej v K., o vydanie
bezdôvodného obohatenia, vedenej na Okresnom súde Povaţská Bystrica pod sp.zn.
8 C 156/2008, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
rozsudku Okresného súdu Povaţská Bystrica z 24. marca 2010, č.k. 8 C 156/2008-217,
v časti výroku o trovách konania a rozsudku Krajského súdu v Trenčíne z 24. augusta 2010
sp.zn. 17 Co 155/2010, v časti ktorým potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o náhrade trov
konania a výroku o náhrade trov odvolacieho konania, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
z 24. augusta 2010 sp.zn. 17 Co 155/2010 v časti výroku, ktorým potvrdil výrok rozsudku
prvostupňového súdu o trovách konania a vo výroku o trovách odvolacieho konania, ako aj
rozsudok Okresného súdu Povaţská Bystrica z 24. marca 2010 č.k. 8 C 156/2008-217, v časti
výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu
Povaţská Bystrica na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Povaţská Bystrica rozsudkom z 24. marca 2010, č.k. 8 C 156/2008-
217 zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal určenia platnosti a účinnosti odstúpenia
od zmluvy, vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a vydania bezdôvodného obohatenia na tom
základe, ţe so ţalovanými uzatvoril kúpnu zmluvu na prevod vlastníctva k pozemku parc.
č. 910/1 ostatné plochy o výmere 5 513 m, k.ú. D. M.. Nakoľko po uzatvorení kúpnej zmluvy
a prevode vlastníctva zistil, ţe cez predmetný pozemok vedú inţinierske siete – optické
káble, pre ktoré nemôţe realizovať výstavbu haly, ako mal v úmysle a predávajúci ho o tejto
ťarche v kúpnej zmluve neinformovali, odstúpil od predmetnej kúpnej zmluvy. Ţalobca
ţiadal od ţalovaných zaplatiť bezdôvodné obohatenie, a to od ţalovaného 1/
vo výške 10 064,89 €, od ţalovanej 2/ vo výške 10 065,89 €, od ţalovanej 3/ vo výške
10 064,89 €, od ţalovanej 4/ vo výške 20 129,78 €, od ţalovanej 5/ vo výške 20 129,78 €
a od ţalovanej 6/ vo výške 10 064,89 €. Súd prvého stupňa na základe vykonaného
dokazovania dospel k záveru, ţe ţalobca nemal právo od zmluvy odstúpiť, pretoţe
neexistoval dôvod, ktorý by umoţňoval platné odstúpenie od zmluvy. Ţalobcu zaviazal
zaplatiť ţalovaným 1/ aţ 6/ náhradu trov konania vo výške 24 709,01 €. Pri stanovení výšky
náhrady trov konania vychádzal súd z hodnoty veci v sume 60 385,-€. Pri stanovení hodnoty
jedného úkonu právnej pomoci stanovil výšku odmeny pri jednom ţalovanom z celkovej
sumy 60 385,- € na sumu 546,05 €, tieto sumy následne vynásobil počtom odporcov 5, resp. 6
a túto sumu v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb zníţil
o 20 %. Tak bola stanovená hodnota odmeny za jeden úkon právnej pomoci pri zastupovaní
piatich ţalovaných na sumu 2.184,20 € a pri zastupovaní šiestich ţalovaných na sumu
2 620,08 €.
Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu, ako aj ţalovaných rozsudkom
z 24. augusta 2010 sp.zn. 17 Co 155/2010 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
podľa § 219 O.s.p. potvrdil. Ţalovaným náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Uviedol,
ţe súd prvého stupňa správne posúdil podmienky pre moţnosť odstúpenia od zmluvy, ktoré
neboli naplnené. Rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania potvrdil, keď
nepovaţoval za dôvodné odvolanie ţalobcov v tejto časti výroku rozsudku súdu prvého
stupňa a náhradu trov odvolacieho konania ţalovaným nepriznal, nakoľko si náhradu trov
konania neuplatnili spôsobom upraveným v § 151 O.s.p., napriek tomu, ţe boli v odvolacom
konaní úspešní.
Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len
„generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie proti rozsudku okresného súdu v časti výroku
o náhrade trov konania v spojení s rozsudkom odvolacieho súdu. Ţiadal súdne rozhodnutia
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, ţe
odvolací súd vec nesprávne právne posúdil (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Pri výpočte
náhrady trov právneho zastúpenia vychádzali okresný aj krajský súd z hodnoty sporu v sume
60 385,-€, čo predstavovalo výšku bezdôvodného obohatenia poţadovaného ţalobcom
od ţalovaných 1/, 2/, 3/, 5/ a 6/. V odôvodnení svojho rozhodnutia okresný súd síce uviedol
aj hodnotu sporu 80 514,- € pri zastupovaní 6 ţalovaných, pri výpočte výšky odmeny však
z tejto sumy nevychádzal. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplynulo, ţe suma
60 385,- € bola ako výpočtový základ tarifnej odmeny pouţitá vo vzťahu ku kaţdému
zastúpenému účastníkovi na strane ţalovaných napriek skutočnosti, ţe výška poţadovaného
bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k jednotlivým ţalovaným bola rozdielna a nepomerne
niţšia, ako celková výška bezdôvodného obohatenia, z ktorej bolo vychádzané. Takýto postup
pri výpočte odmeny a následne trov konania povaţoval za pochybenie tak okresného, ako aj
krajského súdu. Mimoriadny dovolateľ uviedol, ţe základom pre výpočet tarifnej odmeny
advokáta síce je hodnota veci, avšak výpočtový základ pri výpočte tarifnej odmeny
za zastupovanie jednotlivých účastníkov je v uvedenom prípade pri viacerých ţalovaných
výška od nich poţadovaného bezdôvodného obohatenia, ktorá je u jednotlivých účastníkov
rôzna. Takýto postup má oporu aj v § 140 ods. 1 O.s.p., kedy spoločné trovy účastníci platia
podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní. Z podaného návrhu, ako aj z jeho petitu, bolo
zrejmé, ţe návrh na začatie konania sa kaţdého z účastníkov dotýka len v rozsahu od neho
poţadovaného bezdôvodného obohatenia. Tarifnú hodnotu veci, resp. práva v zmysle dikcie
§ 9 ods. 1 vyhlášky, z ktorej sa vypočíta výška tarifnej odmeny, bolo preto treba posudzovať
vo vzťahu k jednotlivým účastníkom rozdielne, v závislosti od veľkosti od nich poţadovaného
bezdôvodného obohatenia. Nesprávny bol postup súdu, ak výšku tarifnej odmeny vypočítaval
vo vzťahu k jednotlivým účastníkom tak, ţe za hodnotu veci, resp. práva pre výpočet tarifnej
odmeny povaţoval hodnotu celého bezdôvodného obohatenia, napriek tomu, ţe predmetný
spor sa jednotlivých účastníkov dotýka len v rozsahu ich podielov na tomto bezdôvodnom
obohatení. Pochybením okresného súdu bola tieţ skutočnosť, ţe v konaní došlo k spojeniu
vecí, ktoré mohli byť uplatňované samostatnými návrhmi, pričom súd pri stanovení tarifnej
odmeny nepostupoval v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky a nestanovil výšku tarifnej odmeny tak,
ţe základná sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou by
sa zvýšila o polovicu základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila
v ostatných spojených veciach.
Ţalobca sa stotoţnil s mimoriadnym opravným prostriedkom generálneho prokurátora.
Ţalovaní sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, ţe tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
(§ 243g O.s.p.) na základe podnetu ţalobcu (§ 243e ods. 1 a 2 O.s.p.), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O.s.p. v spojení s § 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 243f ods. 1 O.s.p. môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,
ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania,
ale i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení
s § 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými
vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V preskúmavanej
veci neboli tieto procesné vady konania mimoriadnym dovolateľom namietané a ich
existenciu nezistil ani dovolací súd.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe rozsudky súdov niţšieho stupňa
v časti výroku o trovách konania spočívajú v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1
písm. c) O.s.p.).
Dovolací súd pristúpil ku skúmaniu vecnej správnosti rozhodnutí napadnutých
mimoriadnym dovolaním v časti výroku o trovách konania z hľadiska dovolacieho dôvodu, ktorý
dovolateľ v mimoriadnom dovolaní výslovne uplatnil vrátane jeho obsahového
vymedzenia.Vychádzal pritom z toho, ţe nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 25 ods. 1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta.
Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť.
Právnická osoba zaloţená podľa osobitného zákona na účel výkonu advokácie môţe
zastupovať účastníka na základe plnomocenstva v konaní (§ 26 ods. 4 O.s.p.).
Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich
zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov,
trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové
výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa
osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Kaţdý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho
zástupcu (§ 140 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal
O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia
Podľa § 151 ods. 5 veta prvá O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa
zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov.
Sadzobníkom sa pre účely určenia odmeny za právne sluţby poskytnuté advokátom
rozumie aj vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb (ďalej len vyhláška). V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky (účinnej do 31. mája
2010 v predmetnej veci) sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty
veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej sluţby, ktoré advokát vo veci
vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Z § 10 ods. 1 vyhlášky vyplýva, ţe ak nie je
ustanovené inak, určuje sa základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej sluţby
stanoveným výpočtom v závislosti od tarifnej hodnoty (viď bliţšie toto ustanovenie
vyhlášky). Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky platí, ţe ak nie je ustanovené inak, povaţuje sa
za tarifnú hodnotu výška peňaţného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna
sluţba týka, určená pri začatí poskytovania právnej sluţby; za cenu práva sa povaţuje aj
hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Podľa § 13 ods. 2 vyhlášky kladná sadzba tarifnej
odmeny sa zníţi o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých
osôb. Podľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba
tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu
základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.
V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí viacerých
účastníkov, povaţuje sa pre účely rozhodnutia o náhrade trov konania kaţdá z týchto vecí
za samostatnú. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiţ spoločné iba to, ţe sa
o nich rozhoduje v jednom konaní. V súdenej veci sa domáhal ţalobca bezdôvodného
obohatenia pri odstúpení od zmluvy, pričom vyčíslil výšku (v peniazoch) tohto nároku
pri začatí konania voči jednotlivým ţalovaným, vrátane neskoršieho spojenia veci a výška
týchto jednotlivých nárokov predstavovala tarifnú hodnotu v zmysle § 10 ods. 1, 2 vyhlášky,
z ktorej mal súd pri určení výšky náhrady trov u kaţdého zo ţalovaných vychádzať. Súd
prvého stupňa takto pri výpočte trov jednotlivých účastníkov nepostupoval a odvolací súd túto
zjavnú nesprávnosť vo svojom rozhodnutí potvrdil. Opodstatnená je i námietka mimoriadneho
dovolateľa, ktorou poukázal potrebu postupu pri stanovení tarifnej odmeny podľa § 13, ods. 3
vyhlášky v súdenej veci.
Z vyššie uvedeného vyplýva, ţe mimoriadnym dovolaním napadnutý potvrdzujúci
výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania v spojení s výrokom
rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania spočívajú na nesprávnom právnom posúdení
veci a ţe generálny prokurátor dôvodne podal proti nim mimoriadne dovolanie (§ 243e O.s.p.
v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na to
napadnuté výroky týchto rozsudkov zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2, 3 a 4 O.s.p v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia, súd, ktorého rozhodnutie bolo zrušené,
koná ďalej o veci. Pritom je právny názor súdu, ktorý rozhodoval o mimoriadnom dovolaní,
záväzný. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách konania o mimoriadnom
dovolaní (viď primerane § 243d ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 29. apríla 2013
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová