Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného H. O., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. januára 2022 v Rožňave,

rozhodol:

Obžalovaný H. O., nar. XX.XX.XXXX v Rožňave, trvale bytom R. XX, bez pracovného pomeru,

j e v i n n ý,

že dňa 16.08.2020 v čase po 22.00 h v obci R. XX, okres Rožňava, pod vplyvom alkoholu, poškodenú G. V. chytil za ruku a vtiahol do drevárne veľa rodinného domu bez označenia popisným číslom, kde jej povedal, že ak s ním nevykoná súlož, tak jej ublíži a ublíži aj jej mužovi a deťom, poškodenej dal aj jednu facku, opakovane jej vyzliekal legíny, čomu sa bránila a snažila sa obliecť si ich naspäť, pričom ju rukami zvalil na matrac na zemi a proti jej vôli s ňou vykonal súlož, ktorú po vyvrcholení chcel následne s ňou opakovať, pričom jej svojim konaním spôsobil drobné poranenia na tele,

t e d a

násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donútil ženu k súloži

č í m s p á c h a l

zločin znásilnenia podľa 2005 Z. z. v znení a súd ho

o d s u d z u j e :

Podľa s použitím , , na trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.

Podľa súd obžalovaného zaraďuje pre výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný H. O. v úvode hlavného pojednávania prehlásil, že sa cíti byť nevinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, avšak na druhej strane prejavil záujem o konanie o dohode o vine a treste. Na

svoju obhajobu uviedol, že spolu s jeho bratom vypili dve fľaše vína, vyšiel na malú potrebu a vtedy stretol poškodenú, ktorá vyšla z domu. Opýtala sa ho, či nechce ísť s ňou, pretože sa chce pomstiť mužovi a začala ho bozkávať o obchytkávať. Vošli do drevárne, kde vykonali dobrovoľný pohlavný styk. Tento prebehol bez násilia a poškodená vôbec nekričala. Obžalovaný uviedol, že v tomto čase bol v podnapitom stave a pamätá si na všetko, i keď v dôsledku opitosti padal. Keď poškodená odchádzala povedala mu, že keď muž pôjde do práce, tak obžalovanému ešte dá. Styk trval 15 minút a potom sa poškodená chcela napiť vody. Potvrdil, že predtým búchal na dvere domu kde býva poškodená a to z dôvodu, že oni oslavovali a pili a on sa chcel pripojiť. Muž poškodenej ho strkal vonku a nechcel ho pustiť dnu. Následne obžalovaný uviedol, že to bolo po súloži, pretože vtedy muž poškodenej vstal a išli oslavovať. Vtedy prišla matka obžalovaného a vzala ho domov.

Poškodená G. V. na hlavnom pojednávaní v podstate zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania. Na základe doporučenia znalca vypovedala v neprítomnosti obžalovaného. Bolo to v záujme toho, aby sa nespustila ďalšia traumatizácia obete sexuálneho činu. Poškodená potvrdila, že v domácnosti požívali alkohol a vtedy obžalovaný búchal na okno. Chcel zbiť jej muža, ktorý však spal a preto poškodená vyšla z domu v úmysle zájsť pre matku obžalovaného. On sa však vonka skrýval, chytil ju a stiahol do drevárne, kde bola tma. Tam ju začal bozkávať, vyzliekal ju a dával jej dole legíny. Sotil ju na matrac, poškodená pritom kričala a snažila sa ujsť z drevárne. I keď sa bránila, on ju nechcel pustiť a stále zatváral dvere, pričom ho poškodená bila. Obžalovaný hovoril, že zabije jej muža aj deti a preto sa mu poškodená celkovo dvakrát podvolila. Nechcel ju pustiť domov a preto s ním bola v drevárni do skorého rána, kedy ju okolo 05.00 hod. pustil. Bolelo ju brucho a kríže. Obžalovaný bol pri čine v podnapitom stave a poškodená potvrdila, že aj ona mala vypité. Keď sa muž poškodenej ráno zobudil, chcel od nej sex, ale ona toho nebola schopná a preto na ňu začal kričať. Následne susedia mu povedali, že nemohli spať, pretože poškodená kričala a potom dostala od muža bitku. Poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že bola aj u matky obžalovaného, ale ona ju odohnala, pretože všetci spali a taktiež bola u svojho otca, ktorý je však slepý a bál sa volať policajtov.

Obžalovaný bol oboznámený s obsahom výpovede poškodenej, ktorú vyhodnotil ako nepravdivú a zotrval na tom, že medzi ním a poškodenou došlo k dobrovoľnému styku.

Svedok H. V. vypovedal, že keď prišiel z práce bol unavený a preto zaspal. Zobudil sa medzi 23.30 hod.

- 24.00 hod., kedy začul nejaký krik. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že nevie, či to bol mužský, alebo ženský hlas. Na výzvu, aby odstránil rozpory vo svojich výpovediach (v prípravnom konaní vypovedal, že jasne počul ako G. V. kričala a žiadala niekoho, aby ju nechal, pretože inak to povie mame) na čo uviedol, že v skutočne povedal to, čo je uvedené v zápisnici, ale pred vyšetrovateľom sa pomýlil. Bolo to tak, že ráno sa pýtal priamo G. V., ktorá mu potvrdila, že to bola ona. Ďalej už vypovedal vyhýbavo.

Svedkyňa G. V., matka poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že o všetkom sa dozvedela až na druhý deň okolo 14.00 hod., keď k nim prišla poškodená. Táto jej povedala, že ju obžalovaný znásilnil, a to konkrétne, že ju stiahol do drevárne a bol opitý. Ešte ju žiadala o čisté veci. Poškodená k nej prišla preto, lebo jej muž bol v podnapitom stave a bála sa, že ju zbije. Sťažovala sa, že ju všetko bolí, mala poškrabaný chrbát, plakala a dodala, že ráno aj zvracala.

Svedok E. D., druh poškodenej vypovedal, že o všetkom sa dozvedel od poškodenej. Podľa jej slov sa mal obžalovaný vyhrážať, že zabije deti ak nepríde vonku a keď poškodená vyšla von, mal jej dať facku, násilím ju stiahol do drevárne a tam s ňou mal súložiť. Krik poškodenej počul H. V.. Dodal, že vo večerných hodinách v dôsledku opitosti spal, z celej noci si nič nepamätá. H. V. mu ráno povedal, že počul poškodenú kričať o pomoc. Potvrdil, že keď sa dozvedel čo sa stalo, poškodenú zbil.

Svedkyňa H. O., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo podľa a v trestnej veci svojho syna odmietla vypovedať.

Svedok ml. Z.Á. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný bol búchať na okno a volal ich vonka biť sa. Poškodená - matka svedka, následne vyšla von. Mala vypité, aj obžalovaný bol opitý. Svedok vypovedal, že nevie čo sa stalo vonka, ale mama sa vrátila v skorých ranných hodinách. V čase keď obžalovaný búchal na okno, chcel zbiť jeho otca, lebo s ním má problémy, ale v tento v tom čase opitý spal a nevedeli ho zobudiť. Svedok dodal, že videl ako obžalovaný vtiahol mamu do drevárne, pretože on bol vtedy tiež vonku, lebo išiel za mamou. Svedkovi na hlavnom pojednávaní bola prečítaná

jeho výpoveď z prípravného konania, v ktorej okrem iného vypovedal aj to, že poškodená vybehla z drevárne a obžalovaný ju vtiahol naspäť a že kričala. Ráno keď sa zobudili, otec zbil mamu, pretože H. V. mu povedal, že mama bola s obžalovaným.

Vo veci boli podané písomné znalecké posudky znalcami MUDr. DC. M. - Š. z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia a Mgr. Y. F. z odboru psychológia. Obaja znalci na hlavnom pojednávaní zotrvali na záveroch svojich znaleckých posudkov.

Podľa znaleckého posudku MUDr. M. - Š. obžalovaný v čase činu netrpel na žiadnu psychickú chorobu či poruchu, ktorá by mala podstatný vplyv na úroveň ovládacích a rozpoznávacích schopností. Jeho osobnosť je veľmi jednoducho štruktúrovaná, sociálne a kultúrne zanedbaná s intelektom v pásme podpriemeru. V čase činu mohol byť v stave opitosti ľahkého až stredne ťažkého stupňa. Chápe zmysel trestného konania. Obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou v pravom slova zmysle, ale o nedostatok v norme u väčšinovej sexuality inštinktívne fixovaných averzií a zábran. Obžalovaný nepotrebuje dvoriť a jeho reakcie pri špeciálnom vyšetrení boli veľmi nevýrazné.

Pokiaľ ide o poškodenú vykonaným vyšetrením nebola zistená prítomnosť žiadnej duševnej choroby. Ide o osobnosť veľmi jednoduchú, neistú, introvertovanú so známkami závislosti a nesamostatnosti. Poškodená nemala v čase činu zmenené rozpoznávacie schopnosti a ani znížené ovládacie schopnosti, ktoré mohli byť ovplyvnené nepodstatnou mierou v dôsledku požitého alkoholu. Žiadnou sexuálnou poruchou netrpí. Poškodená je schopná chápať základné princípy dobra, zla, morálky a amorálnosti a taktiež aj dobrovoľnosť a nedobrovoľnosť.

Znalec Mgr. Y. F. sa podrobne vyjadril k osobe poškodenej, aj k osobe obžalovaného. K obžalovanému uviedol, že aktuálna úroveň jeho verbálnych rozumových schopností je v pásme ľahkej mentálnej retardácie. Skutok mohol byť motivovaný náhle aktivovanou sexuálnou túžbou, ktorá nebola utlmená chýbajúcimi vrodenými averziami voči nespolupracujúcemu správaniu sexuálne apetovanej ženy. K realizácií skutku z psychologického hľadiska mohla dopomôcť aj ľahkovážnosť a nebrzdené správanie obžalovaného, oslabenie racionálnej zložky sebaregulácie vo všeobecnosti ako aj vplyvom požitých alkoholických nápojov. Charakter skutku zodpovedá osobnosti a sexualite obžalovaného. Má tendenciu správať sa konfliktne. Pokiaľ ide o riziká recidívy sexuálneho deliktu, ako rizikové faktory u obžalovaného sa javia nasledovné: znaky sexuálnej deviácie a chýbajúci náhľad na ne - hoci sa aj podľa sexuologického vyšetrenia u obžalovaného nejedná o sexuálnu deviáciu v pravom slova zmysle, absentujú u neho vrodené averzie voči nesúhlasu partnerky, čo nedospelým objektom jeho sexuálnej túžby, v anamnéze sú prítomné problémy s užívaním návykových látok a prítomné trestné činy inej ako sexuálnej povahy, disharmonická osobnostná štruktúra, ďalej bagatelizácia svojho správania voči poškodenej (obžalovaný podobne bagatelizuje aj svoj erotický vzťah k 13-ročnému dievčaťu, hoci on bol v tom čase o 6 rokov starší), problémové správanie počas podmienečného odkladu trestu a uloženého probačného dohľadu a pokiaľ obžalovaný skutok skutočne spáchal, objavujú sa u neho ďalšie rizikové faktory a to opakované páchania sexuálnych trestných činov, páchanie sexuálnych trestných činov rôznej povahy a stupňujúcej intenzity za použitia fyzického násilia voči obeti. Uvedené skutočnosti predstavujú stredné riziko opakovania sexuálneho deliktu. Všeobecná vierohodnosť jeho výpovede je čiastočne znížená.

Pokiaľ ide o poškodenú G. V., jej pamäťové procesy vo všetkých svojich fázach sú negatívne ovplyvnené úrovňou pamäťových schopností na úrovni ľahkej duševnej zaostalosti. Vzhľadom na uplynutý čas, ako aj úroveň kognitívnych schopností vyšetrovanej je pravdepodobné, že v jej výpovediach o vyšetrovanom skutku sa aktuálne môžu vyskytnúť konfabulácie, to sa však netýka výpovedí poškodenej, ktoré boli realizované bezprostredne po skutku. K nevedomému skresleniu pri reprodukovaní prežitých udalostí môže u poškodenej dochádzať aj v dôsledku neurotických obranných mechanizmov, ako sú potlačenie a bagatelizácia. Neprejavila sa však tendencia hovoriť o sebe sociálne žiaducim spôsobom. Výpoveď poškodenej o konkrétne prežitých udalostiach bezprostredne po jej prežití možno považovať z psychologického hľadiska za skôr vierohodné. Poškodená opisuje detaily vyšetrovaného deliktu, pričom spontánne produkovala aj opisy vlastného prežívania (zhnusenie, zlosť, cítila mokrý matrac, boľavý chrbát, strach ísť domov, nemala dobrý pocit, že „spala s H.“). Postupne detaily rozvíja (napr. ako deti dali metlu do dverí a pod.), jej výpovede nie sú strnulé, rigidné, hoci si pravdepodobne z vonkajšieho prostredia osvojila používaný termín znásilnenie. Uvádza komplikácie deja, napr. že sa postupne prestala útočníkovi brániť, že klamala mužovi ako spala doma, že obvinenému hovorila, že je

pekný a pod. Uvádzala zmeny vo svojom prežívaní po vyšetrovanom skutku. Ambivalencia sa objavuje voči osobe obvineného, pravdepodobne k nemu poškodená mala/má aj pozitívny vzťah. Ambivalentné zmienky v obvinenom vzhľadom na jej tendenciu k rozvíjaniu ambivalentných vzťahov neoslabujú ani neposilňujú špecifickú vierohodnosť jej výpovede o predmetnom skutku. K verbálnemu prejavu poškodenej celkovo patrí nepriliehavý emočný doprovod. Ten je však skôr dôsledkom neurotického osobnostného terénu človeka žijúceho v náročných podmienkach výraznej chudoby a intrafamiliárnych konfliktov ako jednoznačným prejavom simulačných tendencií. Vzhľadom a vyššie uvedené považujem špecifickú vierohodnosť poškodenej k predmetnému skutku zo psychologického hľadiska za skôr zachovanú.

Znalec dodal, že priamy kontakt poškodenej s obžalovaným pri úkonoch trestného konania môže mať negatívny vplyv na jej duševný stav (možné spustenie procesu retraumatizácie a aktivizácie možných disociovaných zraňujúcich zážitkov), čo súd v priebehu hlavného pojednávania akceptoval. Tieto závery znalec na hlavnom pojednávaní ďalej konkretizoval.

Súd sa na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a celým ďalším spisovým materiálnom. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že obžalovaný spáchal posudzovaný skutok tak, ako mu to bolo kladené za vinu.

Je zrejmé, že poškodená v priebehu celého trestného stíhania skutkový dej v základných bodoch opisovala bezrozporne. Zotrvala na tom, že obžalovaný ju násilím vtiahol do drevárne, kde pod hrozbou násilia s ňou obžalovaný vykonal pohlavný styk. Jasne dala najavo svoj nesúhlas, keď kričala, bránila sa a snažila sa uniknúť. Následne však pod ťarchou vzniknutej situácie a pod tlakom hrozieb zo strany obžalovaného s ním v drevárni zotrvala až do skorých ranných hodín. Tento skutkový stav nepriamo potvrdzujú aj viaceré nepriame dôkazy. Je preukázané, že obžalovaný prišiel k domu poškodenej agresívny a pod vplyvom alkoholu, kde sa dožadoval bitky s jej druhom a to búchaním na okno a slovnými výzvami. Poškodená v snahe vyriešiť situáciu vyšla z domu von, kde ju však čakal obžalovaný a vtiahol ju do drevárne. Tieto okolnosti potvrdil aj svedok mladistvý Z. D., ako aj H. V.. Bezprostredne v nasledujúci deň poškodená navštívila svoju matku, ktorej tiež oznámila, že ju obžalovaný znásilnil. Tu jej bolo poskytnuté čisté šatstvo, bolo jej zle a v ranných hodinách aj zvracala. Skutočnosť, že došlo k násilnému deliktu možno vyvodiť aj z udalostí, ktoré nastali po tom, ako sa druh poškodenej zobudil a tento sa z viacerých zdrojov mal dozvedieť o tom, že poškodená „bola s obžalovaným“. Totiž, ak by nebola kričala, zrejme by nikto nevedel o tom, že k niečomu došlo. Zo znaleckých posudkov neboli zistené žiadne také skutočnosti, že by mala poškodená snahu, ale aj dôvod krivo obviniť obžalovaného a celý skutok si vymyslieť.

Všetky uvedené skutočnosti vo svojom súhrne nasvedčujú tomu, že obžalovaný v nočných hodinách dňa 16.08.2020 uvedeným spôsobom násilím a hrozbou bezprostredného násilia donútil poškodenú G. V. k súloži. Tým naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstavy zločinu znásilnenia podľa .

Závažnosť konania obžalovaného pre spoločnosť je potrebné vidieť v tom, že úmyselným konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane slobodného rozhodovania ženy o svojom pohlavnom živote.

Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený negatívne. Nemá vybudované pracovné návyky, nie je zamestnaný a páchal trestnú činnosť. Inak na verejnosti sa chová slušne. Dopustil sa viacerých priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a to pod vplyvom alkoholu a násilím. Doposiaľ bol sedemkrát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom tunajšieho súdu zo dňa 23.06.2020, kedy mu bol pre zločin sexuálneho zneužívania podľa uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Trestným rozkaz sa stal právoplatný a vykonateľný dňom 13.08.2020.

Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval v zmysle zákonných ustanovení , ale aj a , .

Podľa má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby

viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu; v takom prípade sa ustanovenie odseku 4 nepoužije.

Podľa ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.

Podľa ods. 3 písm. d) citovaného ustanovenia pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby odňatia slobody aspoň päť rokov.

Ako už bolo uvedené, obžalovaný bol doposiaľ sedemkrát súdne trestaný a naposledy navyše pre zločin rovnakej povahy. Základná trestná sadzba stanovená zákonom pri zločine znásilnenia podľa je 5-10 rokov trestu odňatia slobody. V súlade s ustanovením je potrebné základnú trestnú sadzbu upraviť a to tak, že dolná hranica trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov sa zvyšuje o polovicu, teda na 7 rokov a 6 mesiacov.

Súd pri ukladaní trestu a najmä úprave jeho výšky prihliadol na mimoriadne okolnosti prejednávaného prípadu. Pred spáchaním činu sa v domácnosti poškodenej oslavovalo a požíval sa alkohol. Samotná poškodená bola pod vplyvom alkoholu do tej miery, že jeho účinky pociťovala na svojom správaní. Po tom ako obžalovaný búchal na okno a chcel sa pobiť s jej druhom, poškodená nekontaktovala políciu, alebo nedožadovala sa pomoci u príbuzných, ale sama vyšla von z domu v snahe vyriešiť situáciu. Tým napomohla obžalovanému k spáchaniu posudzovaného trestného činu. Je zrejmé, že po násilnom vtiahnutí do drevárne, kde bol na nej vykonaný pohlavný styk napriek tomu, že sa mu bránila, tam menovaná zotrvala až do skorých ranných hodín, i keď podľa názoru súdu mohla využiť situáciu a uniknúť a počas tejto doby sa s obžalovaným zhovárala. Je tiež pravdepodobné, že tak konala vzhľadom na jej mentálnu úroveň pod ťarchou vyhrážok zo strany obžalovaného. Obžalovaný využil jej mentálnu úroveň, opitosť, ako aj celkovú situáciu. Práve okolnosť, že poškodená mohla celú situáciu riešiť inak, čím napomohla k spáchaniu činu, súd vyhodnotil ako mimoriadnu okolnosť prípadu, odôvodňujúcu zníženie trestu.

Pri stanovení konkrétnej výšky trestu súd okrem uvedených skutočností prihliadol na osobu obžalovaného, jeho doterajší život a výšku predtým uloženého trestu, ale aj na skutočnosť, že posudzovaný zločin spáchal v podstate bezprostredne po tom, ako predchádzajúce rozhodnutie súdu, ktorým bol právoplatne odsúdený za zločin rovnakej povahy, nadobudlo právoplatnosť. Z týchto dôvodov súd obžalovanému H. O. uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov s tým, že ho vykoná v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže poškodená G. V. si neuplatnila žiadny nárok na náhradu spôsobenej škody, súd o povinnosti nahradiť škodu nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.