Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/294/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej E., so sídlom

v M., zastúpenej JUDr. Z. L., advokátom v B., proti povinnej S., so sídlom v B., zastúpenej

JUDr. M. R., PhD., advokátom v B., o vymoženie 11 300 € s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. , o dovolaní povinnej

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 26. februára 2009, sp. zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Oprávnenej náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava III poverením z 25. septembra 2007, číslo: 5103 062978 *

poveril súdneho exekútora JUDr. J. S. vykonaním exekúcie na základe rozhodnutia

Druhostupňového kolegiálneho súdu v Mníchove I. z 25. júla 2005, 23. septembra 2005,

7. decembra 2005 a 17. júla 2006, č.k. X. v spojení s uznesením Vrchného krajinského

súdu v Mníchove zo 4. mája 2006, č.k. X. oprávnenej voči povinnej.

Povinná 11. októbra 2007 podala námietky proti exekúcii. Žiadala bezodkladne

zjednať nápravu a odňať poverenie na výkon exekúcie až do času, keď bude možné v exekúcii

pokračovať. Poukázala na to, že 10. apríla 2007 podala návrhy, aby podklady, ktoré

oprávnená považuje za exekučné tituly neboli pre Slovenskú republiku uznané, a aby boli

vyhlásené za nevykonateľné, no o týchto návrhoch vôbec súd nerozhodol.

Okresný súd Bratislava III uznesením z 20. marca 2008 č.k. -114

námietky povinnej proti exekúcii zamietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že exekučný

titul vydal orgán štátu, ktorý je členským štátom Európskej únie, preto sa na danú vec

vzťahuje Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001, ktoré má podľa čl. 249 Zmluvy o založení

2

Európskeho spoločenstva všeobecnú platnosť. Je záväzné vo svojej celistvosti a je priamo

uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Podľa tohto nariadenia k návrhu na vykonanie

exekúcie je potrebné doložiť osvedčenie súdu alebo príslušného orgánu členského štátu podľa

článkov 54 a 58 Nariadenia pre rozsudky a súdne zmienky podľa vzoru prílohy V, ktoré

oprávnená doložila 12. septembra 2007 a toto osvedčenie je potvrdením o vykonateľnosti

rozhodnutia. Ďalej okresný súd poznamenal, že na základe uvedeného súd tento cudzí

exekučný titul uznal tým, že vydal poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie

podľa § 42 ods. 4 Exekučného poriadku a preto súd námietky povinnej ako nedôvodné

zamietol. Čo sa týka meritórneho výpočtu pohľadávky a jej príslušenstva, v tomto štádiu

konania povinná už nie je oprávnená napádať meritórny výpočet pohľadávky a jej

príslušenstva a súd sa s týmito skutočnosťami ani nemôže zaoberať. Argumentáciu povinnej

pri spochybňovaní plnej moci udelenej oprávnenou jej právnemu zástupcovi okresný súd

považoval za nepodstatnú, keďže právne predpisy Slovenskej republiky nikde neuvádzajú

povinnosť vystaviť a prijať splnomocnenie na jednom a tom istom mieste, ani nezabraňujú,

aby bolo spísané dvojjazyčne.

Krajský súd v Bratislave odvolanie povinnej uznesením z 26. februára 2009 sp. zn.

odmietol. V odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že zo znenia

ustanovenia § 50 ods. 1, 4 Exekučného poriadku a contrario vyplýva, že proti rozhodnutiu

súdu, ktorým sa námietkam povinného nevyhovelo, nie je prípustné odvolanie. Ďalej odvolací

súd poznamenal, že odvolanie povinnej smeruje proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie

je prípustné, preto odvolací súd podľa ustanovenia odvolanie

povinnej odmietol.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie povinná. Navrhla uznesenia

oboch súdov nižších stupňov zrušiť. Rovnako navrhla konanie zastaviť s poukazom na § 57

ods. 1 písm. a/, g/ Prípustnosť dovolania odvodila z ustanovenia

Uviedla, že odmietnutím odvolania jej súd odňal zákonnú možnosť

konať pred súdom, lebo jej tým znemožnil využiť opravný prostriedok, ktorého využitie jej

platný právny poriadok objektívne umožňuje. Žiadala, aby odvolací súd jej odvolanie riadne

prejednal v súlade s čl. 43 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 (ďalej len „nariadenie Brusel I“).

Uviedla, že Okresný súd Bratislava III vydal súdnemu exekútorovi poverenie bez vyhlásenia

vykonateľnosti a Krajský súd v Bratislave túto vážnu procesnú chybu neodstránil, v dôsledku

čoho je konanie zmätočné.

Oprávnená sa k dovolaniu povinnej nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu je podľa prípustné, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie je

prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109

ods. 1 písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide

o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide

o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním je v danom prípade napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým súd

odvolanie povinnej odmietol. Predmetné uznesenie nevykazuje znaky niektorého z uvedených

uznesení, preto je dovolanie proti nemu podľa , neprípustné.

So zreteľom na ustanovenie druhá veta ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či to

účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len

na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať

pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Povinná vady konania podľa až e/ a nenamietala a ich

existenciu nezistil ani dovolací súd.

Vzhľadom na povinnou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci jej súdom bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný

postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv,

ktoré mu právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci nejde z dôvodu, že odvolací

súd pri prejednaní a rozhodovaní veci postupoval v súlade s právnymi predpismi a povinnej

neznemožnil uplatniť procesné práva priznané jej právnym poriadkom na zabezpečenie jej

práv a oprávnených záujmov.

Povinná v súvislosti s tvrdením vady konania v zmysle

namietala, že odmietnutím odvolania jej odvolací súd odňal zákonnú možnosť konať pred

súdom, lebo jej tým znemožnil využiť opravný prostriedok, využitie ktorého jej platný právny

poriadok objektívne umožňuje. Uviedla, že ňou podané odvolanie má právny základ v čl. 43

nariadenia Brusel I, a že predmetné nariadenie je počnúc od 1. mája 2004 integrálnou

súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zo spisu nepochybne vyplýva, že exekučným titulom v danej veci nie je rozhodnutie

súdu Slovenskej republiky, ale rozhodnutie súdu iného členského štátu Európskej únie

(Nemecka).

Podľa Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov

v občianskych a obchodných veciach (Brusel I) podobne ako aj Nariadenie č. 2201/2013

vyžaduje ako podmienku uskutočnenia vykonávacieho konania vyhlásenie cudzieho

rozhodnutia za vykonateľné.

Podľa ustanovenia čl. 43 ods. 1 nariadenia Brusel I sa proti rozhodnutiu o návrhu

na vyhlásenie vykonateľnosti môže odvolať každý z účastníkov.

Povinná napadla odvolaním uznesenie exekučného súdu, ktorým súd námietky

povinnej proti upovedomeniu o začatí exekúcie zamietol. Predmetné uznesenie nie je

rozhodnutím o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti v zmysle čl. 43 ods. 1 nariadenia

Brusel I, voči ktorému je odvolanie prípustné. Rozhodnutie o námietkach proti exekúcii je

súčasťou vlastného výkonu exekučného titulu, ktorý upravuje Exekučný poriadok.

Podľa ustanovenia veta prvá môže účastník napadnúť rozhodnutie súdu

prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle ustanovenia § 50 ods. 4 Exekučného poriadku je proti rozhodnutiu,

ktorým sa vyhovelo námietkam proti exekúcii odvolanie prípustné.

Zo znenia uvedeného ustanovenia Exekučného poriadku a contrario vyplýva, že proti

rozhodnutiu súdu, ktorým sa námietkam povinnej nevyhovelo, nie je odvolanie prípustné.

Odvolací súd preto v prejednávanej veci správne rozhodol, keď odvolanie povinnej ako

neprípustné odmietol. Uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania povinnej pre jeho

neprípustnosť je svojou povahou výlučne procesným rozhodnutím; v takom prípade odvolací

súd nemohol (nesmel) vecne prejednať odvolanie povinnej. Na výsledok konania o dovolaní

nemôže mať potom vplyv, či exekučný súd správne alebo nesprávne postupoval vo veci

výkonu rozhodnutia súdu členského štátu EU. So zreteľom na nemožnosť preskúmania tohto

postupu v predmetnom odvolacom konaní nie je možné, aby sa takýmto skúmaním zaoberal

dovolací súd.

V nadväznosti na hore uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že odvolací

súd povinnej neodňal zákonnú možnosť konať pred súdom a jeho rozhodnutie nevykazuje

známky zmätočnosti. Námietka existencie vady konania podľa ustanovenia § 237 písm. f/

preto neobstojí.

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

nemožno vyvodiť z ustanovenia , ani z ustanovenia Preto Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolanie povinnej v súlade s v spojení s

ods. 1 písm. c/ ako také, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je

prípustné, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa

uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej oprávnenej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti povinnej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že jej žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Martin Vladik, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová