Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
257/387856.7a7b1e.pdf
PDF · 146.88 KB
No categories available
2Tdo/20/2013
N a j v y š š í s ú d 2 Tdo 20/2013
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. Ing. Antona Jakubíka v trestnej
veci proti obvinenej R. D. pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k §
250 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 a iné, na
neverejnom zasadnutí 30. apríla 2013 v Bratislave, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave z 26. januára 2012, sp. zn. 4 To 151/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej R. D. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej len krajský súd) podľa
§ 258 ods. 1 písm. f/ Tr. por. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 zrušil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len okresný súd) z 2. septembra 2011 sp. zn. 1 T 99/2005
vo výroku o náhrade škody a ďalšou časťou výroku tohto uznesenia vyslovil, že ostatné
výroky napadnutého rozsudku ostávajú nedotknuté.
Rozsudkom okresného súdu z 2. septembra 2011 sp. zn. 1 T 99/2005 bola obžalovaná
R. D. uznaná za vinnú z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa
§ 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006
v jednočinnom súbehu s trestným činom poškodzovania cudzích práv podľa § 209 ods. 1
písm. a/ Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 na tom skutkovom základe, že
po vzájomnej predchádzajúcej dohode s doposiaľ neustálenou osobou dňa 16.9.1998
v čase od 8.30 hod. do presne nezistenej poobedňajšej hodiny v B. na G. ulici v kancelárii Ľ.
V., nar. X. zabezpečila predloženie dokladov a to: Zmluvu o prevode členských práv zo dňa
4.9.1998, Vyhlásenie o vzájomnom majetkovom vysporiadaní zostatkovej hodnoty členského
podielu zo dňa 17.9.1998, Dohodu o prevode členských práv a povinností spojených
s nájmom bytu na N. č. X. zo dňa 17.9.1998 a Splnomocnenie ku všetkým úkonom spojeným
s prevodom členských práv a povinností k bytu zo dňa 16.9.1998, ktoré boli podpísané
menom M. W. s overením podpisu na Notárskom úrade JUDr. M. P., hoci vedela, že uvedený
podpis M. W. bol sfalšovaný, dôsledkom čoho sú „Zmluva o prevode členských práv“
a ostatné s tým spojené dokumenty neplatné, čím boli do omylu uvedení pracovníci S. B.
(ďalej len S.), ktorí Zmluvu o prevode členských práv k bytu na N. č. X. zo dňa 18.9.1998
zaregistrovali v zmysle ustanovenia § 230 Obchodného zákonníka a článku 21 Stanov S.
B. a následne uzatvorili nájomnú zmluvu s novou užívateľkou S. M., ktorá bola uvedená do
omylu, lebo na základe dokladov so sfalšovaným podpisom M. W. v presne nezistenom čase
dňa 17.9.1998 po podpísaní citovaných dokladov ako nadobúdateľka s prevádzkovateľkou R.
W. v kancelárii Ľ. V. po overení podpisov na S. vyplatila R. W. sumu 2.000.000,- Sk
v hotovosti a sumu 300.000,- Sk, dočasne uloženú v depozite u Ľ. V. vyplatila asi po dvoch
týždňoch, čím bola S. M. spôsobená škoda vo výške 2.300.000,- Sk, o ktorú sa obohatila R.
W., pričom M. W. bol poškodený na právach spojených s užívaním bytu na N. č. X. v B..
Za tieto trestné činy bol súdom prvého stupňa obžalovanej R. D. uložený podľa § 250
ods. 4, § 35 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 trest odňatia slobody vo
výmere 2 roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. v znení účinnom pred
1. januárom 2006 bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu
4 roky.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. v znení účinnom pred 1. januárom 2006 okresný súd
obžalovanú zaviazal k náhrade škody poškodenej S. M. vo výške 76.346,01 eur (2.300.000,-
Sk).
Proti uzneseniu krajského súdu podala dovolanie obvinená písomným podaním
obhajcu, doručeným okresnému súdu 22. augusta 2012.
Dovolateľ ním právne označený dovolací dôvod, teda primárne uplatnený dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Trestného poriadku (rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré
neboli súdom vykonané zákonným spôsobom) a subsidiárne dôvod podľa § 371 ods. 1
písm. c/ Trestného poriadku (zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu), viaže
na chyby rozhodnutia a v ich nadväznosti na chyby konania, ktoré rozsiahle popisuje
v kontexte chronológie tohto konania a obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
Podmienka použitia označených dovolacích dôvodov, uvedená v § 370 ods. 4
Trestného poriadku (predchádzajúca námietka dotknutej okolnosti v konaní), je v zásade
splnená obsahom odvolania obvinenej proti rozsudku okresného súdu z 2. septembra 2011.
Obsahovo ide v podanom dovolaní o okolnosť, že rozhodnutie je založené
na dôkazoch, ktoré museli byť na hlavnom pojednávaní vykonané opakovane, a to v dôsledku
zmeny zloženia senátu a v dôsledku nariadenia opakovania určitej časti dokazovania
odvolacím súdom pre nepoužiteľnosť už vykonaných dôkazov (pri dvojnásobnom zrušení
rozsudku okresného súdu). Takto potom okresný súd dospel k rozhodnutiu rozsudkom
z 2. septembra 2011, ktorý bol krajským súdom vo výroku o vine a treste potvrdený
(ponechaný nedotknutý), keďže bol zrušený len výrok o náhrade škody bez vrátenia veci
na ďalšie konanie (napadnuté uznesenie z 26. januára 2012).
Dovolateľ potom obsahovo rekapituluje opakované výpovede svedkov na hlavnom
pojednávaní a v prípravnom konaní a porovnáva ich s odôvodnením rozsudku okresného súdu
z 2. septembra 2011 v jeho príslušnej časti, toto odôvodnenie zároveň v tomto smere
porovnáva s odôvodnením predchádzajúcich zrušených rozsudkov v prejednávanej trestnej
veci. Má za to, že súd podľa odôvodnenia posledného (právoplatného) rozsudku vychádzal
aj z obsahu dovolateľom označených svedeckých výpovedí, ktorý však nezodpovedá obsahu
tých výpovedí, ktoré boli už (ako opakovane vykonané po zmene zloženia senátu alebo
na základe pokynu odvolacieho súdu) použiteľné ako podklad pre rozhodnutie súdu.
Tvrdí, že podľa odôvodnenia rozsudku z 2. septembra 2011 zodpovedá toto odôvodnenie
obsahu skorších výpovedí svedkov, ktoré nie sú ako podklad pre rozhodnutie súdu použiteľné.
Preto krajský súd nemal uznesením z 26. januára 2012 takýto postup odobriť ako správne
hodnotenie dôkazov.
Preto odvolateľ navrhuje dovolaciemu súdu vysloviť porušenie zákona vo svoj
neprospech v ustanoveniach § 2 ods. 12 a § 220 ods. 2 Trestného poriadku v znení účinnom
pred 1. januárom 2006, zrušiť rozhodnutia súdov oboch stupňov a prikázať okresnému súdu,
aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súčasne navrhuje zvážiť postup
podľa § 388 ods. 2 Trestného poriadku (nariadenie zmeny zloženia senátu alebo prerokovania
veci iným súdom na základe rozhodnutia dovolacieho súdu).
K dovolaniu sa vyjadrila poškodená M., ktorá sa v dovolacom konaní dožaduje
preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v časti o náhrade škody, na čo nie je
poškodený oprávnený, a to ani keby sám podal dovolanie (§ 369 Trestného poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd
(§ 377 Trestného poriadku) vec predbežne preskúmal v zmysle § 378 Trestného poriadku
a zistil, že nie je dôvod na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. a/, b/ alebo d/ až f/
Trestného poriadku. Zároveň však už pri predbežnom prieskume zistil, že nie sú splnené
dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku (vzhľadom k osobe dovolateľa by boli
aktuálne len dôvody podľa odseku 1 tohto ustanovenia).
Ako vyplýva (výslovne) zo znenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, dovolací
súd nemôže správnosť a úplnosť zisteného skutku skúmať a meniť. To platí pre všetky
dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku.
Ak dovolací súd nemôže skúmať a meniť správnosť a úplnosť zisteného skutku,
nemôže ani hodnotiť obsah získaných dôkazných informácií a správnosť úvah, ktorými súd
z vykonaných dôkazov dospel ku svojim skutkovým zisteniam (teda v súhrne nemôže
hodnotiť dôkazy). V konečnom dôsledku teda dovolací súd nemôže ani skúmať spôsob
reprodukcie obsahu vykonaných dôkazov v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, respektíve
rozhodnutia, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo v konaní pred súdom prvého
stupňa (keďže skutkové zistenia ostali po rozhodnutí odvolacieho súdu nezmenené).
Sumarizácia skutkového deja je úlohou už súdu prvého stupňa a revízia skutkových
zistení je úlohou odvolacieho, nie dovolacieho konania (pri dovolaní podanom z dôvodov
uvedených v § 371 ods. 1 Trestného poriadku).
V právoplatne skončenej veci boli namietané dôkazy (výsluchy svedkov) v konečnom
dôsledku, teda po zmene senátu, respektíve na základe pokynov nadriadeného súdu vykonané
v súlade so zákonom (zákonným postupom), ako to uvádza aj dovolateľ. Aj práva obhajoby
boli v konaní rešpektované, čo sa prejavilo i zrušením predchádzajúcich meritórnych
rozhodnutí v odvolacom konaní a na základe čoho došlo k reparácii predchádzajúcich
procesných pochybení pri výkone dôkazov.
Rozhodnutím odvolacieho súdu z 26. januára 2011 sa však hodnotenie dôkazov
a na jeho základe zisťovanie skutkového stavu uzavrelo. V dovolacom konaní môže dôjsť len
ku skúmaniu možných chýb postupu v konaní a aplikácie hmotného práva v rozsahu zákonom
ustanovených dovolacích dôvodov.
Keďže procesné pochybenia, v dôsledku ktorých bolo potrebné dokazovanie
na hlavnom pojednávaní sčasti zopakovať, boli odstránené už na základe rozhodnutí a v nich
obsiahnutých pokynov odvolacieho súdu, nie je v tomto smere priestor na uplatnenie
dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ ani písm. g/ Trestného poriadku. Dovolateľ
teda nemôže žiadať, aby dovolací súd vykonané (a už procesne perfektné) dôkazy obsahovo
preskúmaval.
Inými slovami povedané, dovolací súd nemôže porovnávať rozdiely v obsahu
opakovaných svedeckých výpovedí, teda ani rozdiely ich odrazu v odôvodnení jednotlivých
rozhodnutí súdu, ako to dovolateľ požaduje. Také námietky je možné (ako už bolo uvedené)
uplatniť v odvolacom konaní, nie v konaní o dovolaní.
Preto nemožno konštatovať z hľadiska dovolacieho prieskumu založenie rozhodnutia
súdu na dôkazoch, ktoré neboli vykonané v súlade so zákonom, ani zásadné porušenie práva
na obhajobu. Nie je preto splnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/
ani písm. c/ Trestného poriadku a v rozsahu uplatnených dovolacích námietok ani iný
dovolací dôvod.
V nadväznosti na to najvyšší súd dovolanie obvinenej odmietol podľa
§ 382 písm. c/ Trestného poriadku a takto rozhodol na neverejnom zasadnutí nariadenom
v zmysle § 381 Trestného poriadku.
P o u č e n i e : Proti tomu rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. apríla 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Protušová