Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
e17/389019.5f0a35.pdf
PDF · 181.92 KB
No categories available
7Cdo/104/2012
Najvyšší súd 7 Cdo 104/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. R., bývajúceho v T.,
zastúpeného JUDr. L. F., advokátom so sídlom vo V., proti žalovanému M., so sídlom v T.,
zastúpenému JUDr. V. Z., advokátom so sídlom v M., o zaplatenie 8 298,48 €
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 10 C 223/2007, o dovolaní
žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2012 sp. zn. 7 Co 3/2012 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. februára
2012 sp. zn. 7 Co 3/2012 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Martin rozsudkom z 31. augusta 2011 č.k. 10 C 223/2007-375 žalobu
o náhradu škody zamietol a žalovanému a štátu priznal náhradu trov konania. Vychádzal
zo zistenia, že poruchy stavebnej konštrukcie rodinného domu žalobcu (praskliny v priečkach,
odtrhnutie okapového chodníka, praskliny v obvodovom murive) boli bezprostredne
spôsobené v dôsledku zvýšených hladín vibrácií pochádzajúcich od vibračného valca
(VV 170), ktorý pri svojej prevádzkovej činnosti používala spoločnosť V., ako zhotoviteľ
diela (pri rekonštrukcii miestnej komunikácie), ktorého objednávateľ bol žalovaný. Žalovaný
sa nedopustil porušenia žiadnej právnej povinnosti (ani prevenčnej povinnosti), ktorá by bola
v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou žalobcovi (§ 415 a § 420 Občianskeho
zákonníka). Z dôvodu chýbajúceho základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za
škodu (pre neexistenciu porušenia právnej povinnosti žalovaným) súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a o trovách štátu podľa § 148 ods. 1
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. februára 2012 sp. zn.
7 Co 3/2012 rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil; žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania a vo veci samej pripustil
dovolanie. Rekapituloval podstatné zistenia súdom prvého stupňa z ktorých vyplýva, že
bezprostrednou príčinou škody vzniknutej na rodinnom dome žalobcu (vzniku praskliny
v priečkach, odtrhnutia okapového chodníka, praskliny v obvodovom murive) bolo použitie
zvýšenej hladiny vibrácií pochádzajúcich z prevádzky vibračného valca VV 170, ktorý pri
svojej činnosti ako zhotoviteľ stavby použil V. prostredníctvom subdodávateľa spoločnosti S.
Použitá hladina vibrácií prekročila prípustné hladiny rýchlosti kmitania (42 mm/s > 14 mm/s
> 1,8 mm/s), čo vyvolalo až druhý stupeň poškodenia podľa kritérií STN 72 0036. V danom
prípade ide o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zhotoviteľa diela v zmysle
ustanovenia § 420a Občianskeho zákonníka a preto za škodu vzniknutú na rodinnom dome
žalobcu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie prevádzkovateľ stavebnej činnosti. Tento
osobitný typ zodpovednosti sa však nemôže uplatniť vo vzťahu k žalovanému, ktorý
nespĺňa postavenie prevádzkovateľa stavebnej činnosti. Zodpovednosť žalovaného
prichádza do úvahy iba v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka (všeobecná zodpovednosť za
škodu), na rozdiel od zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkovou činnosťou, ktorá je
objektívna, v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené kumulatívne
viaceré podmienky. Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka je existencia protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v porušení právnej
povinnosti. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik, resp. existencia škody.
Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane
jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Posledným predpoklad
zodpovednosti je zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu
(tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). Zodpovedným subjektom v zmysle § 415
Občianskeho zákonníka, nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa
podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom
správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode alebo životnom
prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom na konkrétne
podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd. Žalovaný ako
investor stavby (rekonštrukcie cesty) sa rozhodol nevykonať stavebné práce svojpomocne, ale
prostredníctvom odborne spôsobilej stavebnej firmy. V danom prípade nemal povinnosť
ustanoviť stavebný dozor a nemal ani povinnosť dohliadať na odbornosť vykonania
stavebných prác, za ktoré vykonanie je zodpovedná špecializovaná stavebná firma, s ktorou
žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo. Zodpovedným subjektom za vykonanie diela a s tým
súvisiacich stavebných prác sa stal zhotoviteľ (V.). Vychádzajúc z predmetu činnosti
zmluvného partnera žalovaného ako zhotoviteľa diela (V.) ide o špecializovanú stavebnú
firmu, ktorá má dostatočnú odbornú spôsobilosť na zhotovenie diela (t.j. nesie zodpovednosť
za odborný postup pri vykonaní diela). Žalovaný sa mohol dôvodne domnievať, že dielo,
ktorého investorom bol, bude vykonané odborne, s dodržaním príslušných technických
noriem. Žalovaný sa mohol dôvodne domnievať, že zhotoviteľ diela vykoná dielo s odbornou
starostlivosťou. Žalovaný ako objednávateľ diela nebol povinný vydať zhotoviteľovi diela
pokyny na jeho vykonanie. Žalovaný tak nemusel vedieť, že jeho zmluvný partner použije
na vykonanie diela vibračný valec. V danej súvislosti ale treba zdôrazniť, že škoda žalobcovi
nevznikla zo samotnej prevádzky vibračného valca, ale škodu spôsobilo jeho použitie
spôsobom, ktorý presiahol prípustnú mieru vibrácií, čo spôsobilo vznik škody
na nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný neporušil prevenčnú povinnosť ustanovenú § 415
Občianskeho zákonníka a odvolací súd nezistil porušenie ani inej zákonnej povinnosti.
Žalobca videl protiprávny úkon žalovaného v porušení ustanovenej povinnosti neobťažovať
žalobcu a neohroziť jeho stavbu použitím vibrácií nad mieru primeranú pomerom
s odvolaním sa na ustanovenie § 127 Občianskeho zákonníka. Účelom právnej úpravy
ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá zakotvuje obmedzenie práv vlastníka,
je občianskoprávny zákaz určitej činnosti smerujúcej k ochrane pozemku alebo stavby suseda.
Prvá veta citovaného ustanovenia, ktorá obsahuje generálnu klauzulu správania sa vlastníka
vo vzťahu k susediacim pozemkom a stavbám, vyjadruje medze ochrany práv vlastníka jednej
veci v pomere k ochrane práv vlastníka druhej veci pojmom „vážne ohrozenie výkonu práv“.
Tieto medze musí vlastník dodržiavať a musí sa usilovať o to, aby neporušil povinnosť zdržať
sa činností, ktoré by nad mieru primeranú pomerom obťažovali suseda, alebo by vážne
ohrozovali výkon jeho práv. Úprava stavby alebo pozemku sú protiprávnym aktom vtedy, ak
možno rozpoznať ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku a pritom neboli urobené
potrebné zaisťovacie opatrenia na ochranu susedovej stavby alebo pozemku, pričom musí ísť
o vážne ohrozenie výkonu práv vlastníka susediacej stavby alebo pozemku. V tejto súvislosti
je irelevantné, či ide o prevádzkovanie činnosti na základe stavebného povolenia, na základe
činnosti v rámci správnych predpisov dovolenej, pričom aj táto činnosť sa môže dostať
do rozporu s vyššie citovaným ustanovením. V danom prípade škoda na dome žalobcu
vznikla v súvislosti so stavbou, ktorej investorom bol žalovaný. Je zrejmé, že žalovaný
nevykonal žiadne opatrenia na ochranu susediacich pozemkov a stavieb pred neprimeraným
zásahom. Podstatné však je, či mohol rozpoznať ohrozenie susediacich stavieb a pritom
nevykonal potrebné zaisťovacie opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade
žalovaný ako investor nebol povinný vykonať primerané opatrenia na ochranu susediacich
stavieb, pretože nemohol vedieť, že hrozí škoda na susediacich stavbách a táto škoda ani pri
riadnej stavebnej činnosti v súlade s odbornou starostlivosťou nehrozila. Príčinou vzniku
škody na nehnuteľnosti žalobcu bolo nesprávne použitie vibračného valca, keď hladina
vibrácií prekročila prípustné hladiny rýchlosti kmitania. Príčinou škody na nehnuteľnosti
žalobcu nebolo oprávnené vykonávanie stavebnej činnosti, ale exces zmluvného partnera
žalovaného (zhotoviteľa diela, resp. jeho subdodávateľa), keď došlo k použitiu vibračného
valca nie v súlade s odbornou starostlivosťou, ale spôsobom neodborným, prekročiac
prípustnú mieru vibrácií, v dôsledku ktorej činnosti vznikla škoda na majetku žalobcu.
Za takýto exces pri vykonávaní stavby žalovaný nezodpovedá a nemožno ho sankcionovať
za nevykonanie primeraných opatrení, keďže nemohol predpokladať potrebu ich vykonania.
Na základe uvedeného odvolací súd nezistil na strane žalovaného naplnenie predpokladov
zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá bola spôsobená
žalobcovi a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Z dôvodu
nedostatku judikatúry vyšších súdov k tejto otázke pripustil proti svojmu rozhodnutiu
dovolanie, keď za otázku zásadného právneho významu považoval zodpovedanie otázky, či
„žalovaný ako investor stavby porušil svoju povinnosť vo vzťahu k susediacej stavbe v zmysle
ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka vykonať primerané opatrenia na zabránenie
vážnemu ohrozeniu výkonu práv suseda (t.j. žalobcu), keď zhotovením stavby na základe
zmluvy o dielo poveril odborne spôsobilú stavebnú firmu a škoda na stavbe žalobcu
(t.j. suseda) vznikla neodborným použitím vibračného valca, prekročením prípustnej miery
vibrácií pri jeho použití a je daná jeho zodpovednosť za spôsobenie škody podľa § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka“. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal podľa § 238 ods. 3 O.s.p. dovolanie žalobca
z dôvodu, že toto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.), účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.)
a preto navrhol jeho zrušenie a vrátenie mu veci na opätovné prerokovanie. Nesúhlasil
s vysloveným právnym názorom, pre ktorý bolo pripustené dovolanie. Zdôraznil, že žalovaný
nebol len investor stavby, ale bol aj stavebníkom v stavebnom konaní a to v zmysle vydaného
stavebného povolenia z 10. septembra 2004, preto pri uskutočňovaní stavby bol povinný
dodržiavať predpisy o bezpečnosti práce, technických zariadení a dbať na ochranu zdravia
a osôb na stavenisku, zároveň bol zodpovedný za to, že budú dodržané ustanovenia
upravujúce požiadavky na uskutočnenie stavieb a príslušné technické normy. Podľa názoru
dovolateľa žalovaný (popri zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke) zodpovedá aj
za škodu ako stavebník, ktorú spôsobil porušením povinnosti vyplývajúcej zo stavebného
povolenia. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť, i keď realizáciu stavby vykonal iný subjekt
na základe záväzkového vzťahu. Dodal, že účelom ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka
je úprava zákazu určitej činnosti smerujúcej k ochrane pozemku alebo stavby suseda. Pokiaľ
občan upravujúci pozemok či stavbu nesplní povinnosť vykonať dostatočné zabezpečovacie
opatrenia v zmysle § 127 Občianskeho zákonníka a v dôsledku toho vznikne škoda, má ten
koho stavba alebo pozemok bol poškodený nárok na náhradu škody.
Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho
súdu považuje za vecne správne, navrhol žalobcu zaviazať na náhradu trov dovolacieho
konania (293,97 €). Žalovaný neporušil povinnosť podľa § 127 Občianskeho zákonníka, pri
výbere dodávateľa stavby, pri jej realizácii zachoval mieru opatrnosti, akú vymedzuje toto
ustanovenie. Nedošlo preto k naplneniu jeho subjektívnej zodpovednosti v zmysle § 420
Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka, tak ako to správne posúdili
konajúce súdy. Podľa jeho názoru, ani nemožno racionálne požadovať prijatie prevenčných
opatrení, ktoré by mohli účinne pôsobiť proti svojvoľnému konaniu (vodiča vibračného
stroja), ktoré malo za následok vznik škody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 3 O.s.p.), sa najskôr zaoberal prípustnosťou dovolania (založeného rozhodnutím
odvolacieho súdu, podľa ktorého v danej veci došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré má
po právnej stránke zásadný význam).
Dovolanie je v takomto prípade prípustné, ak dovolací súd dospeje k záveru, že
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej po právnej stránke zásadný význam
skutočne má. Tomu však predchádza rešpektovanie zákonných hľadísk, ktoré odvolací súd
oprávňujú pripustiť dovolanie, naplnenie ktorých musí jasne vyplývať z odôvodnenia jeho
rozhodnutia.
V ustanovení § 238 ods. 3 písm. a/ O.s.p. je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie
založiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto rozhodnutie je
zásadného právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by
odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho
voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke.
Možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie viesť k prenášaniu ťažiska
rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Odvolací súd sa musí sám vysporiadať
so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne
odôvodniť aj so zreteľom na všetky právne závery, ktoré zaujal. Odvolací súd nemôže
odôvodniť pripustenie dovolania napr. tým, že „podľa názoru účastníka sa vo veci riešia
otázky zásadného právneho významu a takéto otázky prípadne v odvolacom konaní
i naformuluje“, „je možný aj iný právny názor na prejednávanú vec alebo vec možno
po právnej stránke posúdiť aj inak“; takéto odôvodnenie je na úkor presvedčivosti
odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej, pretože by ho bolo možné považovať
za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý správnosťou svojich právnych záverov, či
svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, že príslušné právne závery vysloví dovolací
súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil proti rozsudku
dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam; ak je totiž dovolanie prípustné podľa § 238
ods. 3 O.s.p., dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len
z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže
použiť), a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie
pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť potom len právne otázky
[na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými
prostriedkami (§ 243a ods. 2, veta druhá O.s.p.)] súvisiace s posúdením, či napadnuté
rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania,
odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený
skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.
V predmetnej veci odvolací súd uviedol, že dôvody, ktoré ho viedli k pripusteniu
dovolania spočívali v nedostatku zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcovi a z dôvodu
nedostatku judikatúry vyšších súdov k tejto otázke. Dovolací súd dospel k záveru, že spôsob
a súčasne aj dôvody, akými odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil
dovolanie, trpí tzv. inou vadou konania v zmysle § 242 ods. l veta druhá O.s.p. Keďže zákon
dáva oprávnenie odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne
a za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd
musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre
zásadný právny význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych
otázok. Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001
sp. zn. 2 Cdo 114/2000 (viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti
a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,
z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri
posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba
považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. l
veta druhá O.s.p. z úradnej moci.
Nastolená dovolacia otázka v predmetnej veci nemá povahu otázky zásadného
právneho významu jednoznačne (najmä v jej začiatočnej časti) smeruje k posúdeniu
dôvodnosti žaloby v zmysle ustanovenia § 127 Obč. zák. („... či žalovaný ako investor
stavby porušil svoju povinnosť vo vzťahu k susediacej stavbe v zmysle ustanovenia § 127
Obč. zák. vykonať primerané opatrenia na zabránenie vážnemu ohrozeniu výkonu práv
suseda...“). V ďalšom jej texte sú v podstate premietnuté skutkové zistenia, že „...žalovaný
na základe zmluvy o dielo poveril odborne spôsobilú stavebnú firmu a škoda na stavbe
žalobcu vznikla neodborným použitím vibračného valca, prekročením prípustnej miery
vibrácií pri jeho použití...“ a súčasne konštatoval, že „...je daná jeho zodpovednosť
za spôsobenie škody podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.“.
Predmetnú otázku nemožno považovať za otázku zásadného právneho významu
a nemožno ju považovať za otázku významnú z hľadiska spôsobilosti ovplyvniť
rozhodovaciu činnosť súdov, t. j. za takú, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola doposiaľ
riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo za otázku, ktorú
odvolací súd posúdil inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie
odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Napokon
odvolací súd ani nevysvetlil, z akého dôvodu považoval nastolenú právnu otázku za takú,
ktorá má zásadný právny význam, hoci má význam len pre predmetnú vec. V odôvodnení
rozhodnutia bližšie nevysvetlil, ako by odpoveď na ním položenú otázku mohla ovplyvniť
všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných právnych veciach (nárokov
uplatňovaných titulom náhrady škody), z ktorého dôvodu je dovolaním napadnutý rozsudok
nepreskúmateľný.
Pokiaľ dôvodom pripustenia dovolacej otázky bol nedostatok judikatúry vyšších súdov
k tejto otázke, toto konštatovanie je (so zreteľom na znenie dovolacej otázky) nenáležité.
V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k § 238 ods. 3 O.s.p. čo
do spôsobu vymedzenia dovolacej otázky dovolací súd dospel k záveru, že trpí tzv. inou
vadou konania v zmysle § 242 ods. l veta druhá O.s.p. a preto dovolaním napadnutý rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom
na uvedené nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. apríla 2013
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová