Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/104/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu J. R., bývajúceho v T.,

zastúpeného JUDr. L. F., advokátom so sídlom vo V., proti žalovanému M., so sídlom v T.,

zastúpenému JUDr. V. Z., advokátom so sídlom v M., o zaplatenie 8 298,48 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 15. februára 2012 sp. zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 15. februára

2012 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Martin rozsudkom z 31. augusta 2011 č.k. -375 žalobu

o náhradu škody zamietol a žalovanému a štátu priznal náhradu trov konania. Vychádzal

zo zistenia, že poruchy stavebnej konštrukcie rodinného domu žalobcu (praskliny v priečkach,

odtrhnutie okapového chodníka, praskliny v obvodovom murive) boli bezprostredne

spôsobené v dôsledku zvýšených hladín vibrácií pochádzajúcich od vibračného valca

(VV 170), ktorý pri svojej prevádzkovej činnosti používala spoločnosť V., ako zhotoviteľ

diela (pri rekonštrukcii miestnej komunikácie), ktorého objednávateľ bol žalovaný. Žalovaný

sa nedopustil porušenia žiadnej právnej povinnosti (ani prevenčnej povinnosti), ktorá by bola

v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou žalobcovi (§ 415 a § 420 Občianskeho

zákonníka). Z dôvodu chýbajúceho základného predpokladu pre vznik zodpovednosti za

škodu (pre neexistenciu porušenia právnej povinnosti žalovaným) súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa a o trovách štátu podľa

2

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Žiline rozsudkom z 15. februára 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa

potvrdil; žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania a vo veci samej pripustil

dovolanie. Rekapituloval podstatné zistenia súdom prvého stupňa z ktorých vyplýva, že

bezprostrednou príčinou škody vzniknutej na rodinnom dome žalobcu (vzniku praskliny

v priečkach, odtrhnutia okapového chodníka, praskliny v obvodovom murive) bolo použitie

zvýšenej hladiny vibrácií pochádzajúcich z prevádzky vibračného valca VV 170, ktorý pri

svojej činnosti ako zhotoviteľ stavby použil V. prostredníctvom subdodávateľa spoločnosti S.

Použitá hladina vibrácií prekročila prípustné hladiny rýchlosti kmitania (42 mm/s > 14 mm/s

> 1,8 mm/s), čo vyvolalo až druhý stupeň poškodenia podľa kritérií STN 72 0036. V danom

prípade ide o škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou zhotoviteľa diela v zmysle

ustanovenia a preto za škodu vzniknutú na rodinnom dome

žalobcu zodpovedá bez ohľadu na zavinenie prevádzkovateľ stavebnej činnosti. Tento

osobitný typ zodpovednosti sa však nemôže uplatniť vo vzťahu k žalovanému, ktorý

nespĺňa postavenie prevádzkovateľa stavebnej činnosti. Zodpovednosť žalovaného

prichádza do úvahy iba v zmysle (všeobecná zodpovednosť za

škodu), na rozdiel od zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkovou činnosťou, ktorá je

objektívna, v prípade všeobecnej zodpovednosti za škodu, musia byť splnené kumulatívne

viaceré podmienky. Základným predpokladom zodpovednosti v zmysle § 420 ods. 1

je existencia protiprávneho úkonu, ktorý spočíva v porušení právnej

povinnosti. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik, resp. existencia škody.

Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a škodou, vrátane

jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Posledným predpoklad

zodpovednosti je zavinenie ako psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu

(tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). Zodpovedným subjektom v zmysle § 415

, nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa

podmienok konkrétnej situácie natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom

správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku, právach iných, prírode alebo životnom

prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať s ohľadom na konkrétne

podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd. Žalovaný ako

investor stavby (rekonštrukcie cesty) sa rozhodol nevykonať stavebné práce svojpomocne, ale

prostredníctvom odborne spôsobilej stavebnej firmy. V danom prípade nemal povinnosť

ustanoviť stavebný dozor a nemal ani povinnosť dohliadať na odbornosť vykonania

stavebných prác, za ktoré vykonanie je zodpovedná špecializovaná stavebná firma, s ktorou

3

žalovaný uzatvoril zmluvu o dielo. Zodpovedným subjektom za vykonanie diela a s tým

súvisiacich stavebných prác sa stal zhotoviteľ (V.). Vychádzajúc z predmetu činnosti

zmluvného partnera žalovaného ako zhotoviteľa diela (V.) ide o špecializovanú stavebnú

firmu, ktorá má dostatočnú odbornú spôsobilosť na zhotovenie diela (t.j. nesie zodpovednosť

za odborný postup pri vykonaní diela). Žalovaný sa mohol dôvodne domnievať, že dielo,

ktorého investorom bol, bude vykonané odborne, s dodržaním príslušných technických

noriem. Žalovaný sa mohol dôvodne domnievať, že zhotoviteľ diela vykoná dielo s odbornou

starostlivosťou. Žalovaný ako objednávateľ diela nebol povinný vydať zhotoviteľovi diela

pokyny na jeho vykonanie. Žalovaný tak nemusel vedieť, že jeho zmluvný partner použije

na vykonanie diela vibračný valec. V danej súvislosti ale treba zdôrazniť, že škoda žalobcovi

nevznikla zo samotnej prevádzky vibračného valca, ale škodu spôsobilo jeho použitie

spôsobom, ktorý presiahol prípustnú mieru vibrácií, čo spôsobilo vznik škody

na nehnuteľnosti žalobcu. Žalovaný neporušil prevenčnú povinnosť ustanovenú § 415

a odvolací súd nezistil porušenie ani inej zákonnej povinnosti.

Žalobca videl protiprávny úkon žalovaného v porušení ustanovenej povinnosti neobťažovať

žalobcu a neohroziť jeho stavbu použitím vibrácií nad mieru primeranú pomerom

s odvolaním sa na ustanovenie . Účelom právnej úpravy

ustanovenia , ktorá zakotvuje obmedzenie práv vlastníka,

je občianskoprávny zákaz určitej činnosti smerujúcej k ochrane pozemku alebo stavby suseda.

Prvá veta citovaného ustanovenia, ktorá obsahuje generálnu klauzulu správania sa vlastníka

vo vzťahu k susediacim pozemkom a stavbám, vyjadruje medze ochrany práv vlastníka jednej

veci v pomere k ochrane práv vlastníka druhej veci pojmom „vážne ohrozenie výkonu práv“.

Tieto medze musí vlastník dodržiavať a musí sa usilovať o to, aby neporušil povinnosť zdržať

sa činností, ktoré by nad mieru primeranú pomerom obťažovali suseda, alebo by vážne

ohrozovali výkon jeho práv. Úprava stavby alebo pozemku sú protiprávnym aktom vtedy, ak

možno rozpoznať ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku a pritom neboli urobené

potrebné zaisťovacie opatrenia na ochranu susedovej stavby alebo pozemku, pričom musí ísť

o vážne ohrozenie výkonu práv vlastníka susediacej stavby alebo pozemku. V tejto súvislosti

je irelevantné, či ide o prevádzkovanie činnosti na základe stavebného povolenia, na základe

činnosti v rámci správnych predpisov dovolenej, pričom aj táto činnosť sa môže dostať

do rozporu s vyššie citovaným ustanovením. V danom prípade škoda na dome žalobcu

vznikla v súvislosti so stavbou, ktorej investorom bol žalovaný. Je zrejmé, že žalovaný

nevykonal žiadne opatrenia na ochranu susediacich pozemkov a stavieb pred neprimeraným

zásahom. Podstatné však je, či mohol rozpoznať ohrozenie susediacich stavieb a pritom

nevykonal potrebné zaisťovacie opatrenia. Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade

žalovaný ako investor nebol povinný vykonať primerané opatrenia na ochranu susediacich

stavieb, pretože nemohol vedieť, že hrozí škoda na susediacich stavbách a táto škoda ani pri

riadnej stavebnej činnosti v súlade s odbornou starostlivosťou nehrozila. Príčinou vzniku

škody na nehnuteľnosti žalobcu bolo nesprávne použitie vibračného valca, keď hladina

vibrácií prekročila prípustné hladiny rýchlosti kmitania. Príčinou škody na nehnuteľnosti

žalobcu nebolo oprávnené vykonávanie stavebnej činnosti, ale exces zmluvného partnera

žalovaného (zhotoviteľa diela, resp. jeho subdodávateľa), keď došlo k použitiu vibračného

valca nie v súlade s odbornou starostlivosťou, ale spôsobom neodborným, prekročiac

prípustnú mieru vibrácií, v dôsledku ktorej činnosti vznikla škoda na majetku žalobcu.

Za takýto exces pri vykonávaní stavby žalovaný nezodpovedá a nemožno ho sankcionovať

za nevykonanie primeraných opatrení, keďže nemohol predpokladať potrebu ich vykonania.

Na základe uvedeného odvolací súd nezistil na strane žalovaného naplnenie predpokladov

zodpovednosti za škodu podľa , ktorá bola spôsobená

žalobcovi a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Z dôvodu

nedostatku judikatúry vyšších súdov k tejto otázke pripustil proti svojmu rozhodnutiu

dovolanie, keď za otázku zásadného právneho významu považoval zodpovedanie otázky, či

„žalovaný ako investor stavby porušil svoju povinnosť vo vzťahu k susediacej stavbe v zmysle

ustanovenia vykonať primerané opatrenia na zabránenie

vážnemu ohrozeniu výkonu práv suseda (t.j. žalobcu), keď zhotovením stavby na základe

zmluvy o dielo poveril odborne spôsobilú stavebnú firmu a škoda na stavbe žalobcu

(t.j. suseda) vznikla neodborným použitím vibračného valca, prekročením prípustnej miery

vibrácií pri jeho použití a je daná jeho zodpovednosť za spôsobenie škody podľa § 420

ods. 1 “. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal podľa dovolanie žalobca

z dôvodu, že toto spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

), účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom ( )

a preto navrhol jeho zrušenie a vrátenie mu veci na opätovné prerokovanie. Nesúhlasil

s vysloveným právnym názorom, pre ktorý bolo pripustené dovolanie. Zdôraznil, že žalovaný

nebol len investor stavby, ale bol aj stavebníkom v stavebnom konaní a to v zmysle vydaného

stavebného povolenia z 10. septembra 2004, preto pri uskutočňovaní stavby bol povinný

dodržiavať predpisy o bezpečnosti práce, technických zariadení a dbať na ochranu zdravia

a osôb na stavenisku, zároveň bol zodpovedný za to, že budú dodržané ustanovenia

upravujúce požiadavky na uskutočnenie stavieb a príslušné technické normy. Podľa názoru

dovolateľa žalovaný (popri zodpovednosti za škodu spôsobenú pri prevádzke) zodpovedá aj

za škodu ako stavebník, ktorú spôsobil porušením povinnosti vyplývajúcej zo stavebného

povolenia. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť, i keď realizáciu stavby vykonal iný subjekt

na základe záväzkového vzťahu. Dodal, že účelom ustanovenia

je úprava zákazu určitej činnosti smerujúcej k ochrane pozemku alebo stavby suseda. Pokiaľ

občan upravujúci pozemok či stavbu nesplní povinnosť vykonať dostatočné zabezpečovacie

opatrenia v zmysle a v dôsledku toho vznikne škoda, má ten

koho stavba alebo pozemok bol poškodený nárok na náhradu škody.

Žalovaný navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť z dôvodu, že rozhodnutie odvolacieho

súdu považuje za vecne správne, navrhol žalobcu zaviazať na náhradu trov dovolacieho

konania (293,97 €). Žalovaný neporušil povinnosť podľa , pri

výbere dodávateľa stavby, pri jej realizácii zachoval mieru opatrnosti, akú vymedzuje toto

ustanovenie. Nedošlo preto k naplneniu jeho subjektívnej zodpovednosti v zmysle § 420

v spojení s , tak ako to správne posúdili

konajúce súdy. Podľa jeho názoru, ani nemožno racionálne požadovať prijatie prevenčných

opatrení, ktoré by mohli účinne pôsobiť proti svojvoľnému konaniu (vodiča vibračného

stroja), ktoré malo za následok vznik škody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), sa najskôr zaoberal prípustnosťou dovolania (založeného rozhodnutím

odvolacieho súdu, podľa ktorého v danej veci došlo k vydaniu rozhodnutia, ktoré má

po právnej stránke zásadný význam).

Dovolanie je v takomto prípade prípustné, ak dovolací súd dospeje k záveru, že

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej po právnej stránke zásadný význam

skutočne má. Tomu však predchádza rešpektovanie zákonných hľadísk, ktoré odvolací súd

oprávňujú pripustiť dovolanie, naplnenie ktorých musí jasne vyplývať z odôvodnenia jeho

rozhodnutia.

6

V ustanovení je odvolaciemu súdu zverené oprávnenie

založiť výrokom jeho rozsudku prípustnosť dovolania, v prípade, že toto rozhodnutie je

zásadného právneho významu. Možnosť založiť prípustnosť dovolania neznamená, že by

odvolací súd bol oprávnený vysloviť prípustnosť dovolania úplne ľubovoľne – zákon jeho

voľnú úvahu ohraničuje do rámca posúdenia zásadnosti rozhodnutia po právnej stránke.

Možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania nesmie viesť k prenášaniu ťažiska

rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Odvolací súd sa musí sám vysporiadať

so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne

odôvodniť aj so zreteľom na všetky právne závery, ktoré zaujal. Odvolací súd nemôže

odôvodniť pripustenie dovolania napr. tým, že „podľa názoru účastníka sa vo veci riešia

otázky zásadného právneho významu a takéto otázky prípadne v odvolacom konaní

i naformuluje“, „je možný aj iný právny názor na prejednávanú vec alebo vec možno

po právnej stránke posúdiť aj inak“; takéto odôvodnenie je na úkor presvedčivosti

odôvodnenia celého rozhodnutia vo veci samej, pretože by ho bolo možné považovať

za náznak toho, že odvolací súd si nie je istý správnosťou svojich právnych záverov, či

svojho právneho posúdenia veci a spolieha sa, že príslušné právne závery vysloví dovolací

súd. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil proti rozsudku

dovolanie, má v tomto prípade osobitný význam; ak je totiž dovolanie prípustné podľa § 238

ods. 3 , dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu výlučne len

z dôvodu, že spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (iné dovolacie dôvody nemôže

použiť), a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie

pripustené. Predmetom súdneho posudzovania môžu byť potom len právne otázky

[na riešenie skutkových otázok dovolací súd nie je oprávnený ani vybavený procesnými

prostriedkami (, veta druhá )] súvisiace s posúdením, či napadnuté

rozhodnutie spočíva na správnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Úlohou dovolacieho súdu v prípade dovolania,

odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci, je posúdiť, či odvolací súd na zistený

skutkový stav použil správny predpis a či ho aj správne interpretoval.

V predmetnej veci odvolací súd uviedol, že dôvody, ktoré ho viedli k pripusteniu

dovolania spočívali v nedostatku zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcovi a z dôvodu

nedostatku judikatúry vyšších súdov k tejto otázke. Dovolací súd dospel k záveru, že spôsob

a súčasne aj dôvody, akými odvolací súd vymedzil právnu otázku, pre ktorú pripustil

dovolanie, trpí tzv. inou vadou konania v zmysle ods. l veta druhá Keďže zákon

dáva oprávnenie odvolaciemu súdu pripustiť dovolanie proti svojmu rozsudku len výnimočne

a za predpokladu, že ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, odvolací súd

musí v odôvodnení svojho rozhodnutia jasne uviesť, že vyslovil prípustnosť dovolania pre

zásadný právny význam ním riešenej konkrétnej právnej otázky, resp. konkrétnych právnych

otázok. Ako už uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 28. februára 2001

sp. zn. (viď R 6/2004) v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti

a zrozumiteľnosti súdnych rozhodnutí musí odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

právnu otázku, pre ktorú pripustil dovolanie, sám vyriešiť, musí vysvetliť, z akých dôvodov,

z viacerých v konaní vyslovených právnych názorov, považoval za správny ten, z ktorého pri

posúdení veci vychádzal. Ak tak neurobí, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné, čo treba

považovať za inú vadu konania, ku ktorej musí dovolací súd prihliadať v zmysle § 242 ods. l

veta druhá z úradnej moci.

Nastolená dovolacia otázka v predmetnej veci nemá povahu otázky zásadného

právneho významu jednoznačne (najmä v jej začiatočnej časti) smeruje k posúdeniu

dôvodnosti žaloby v zmysle ustanovenia § 127 Obč. zák. („... či žalovaný ako investor

stavby porušil svoju povinnosť vo vzťahu k susediacej stavbe v zmysle ustanovenia § 127

Obč. zák. vykonať primerané opatrenia na zabránenie vážnemu ohrozeniu výkonu práv

suseda...“). V ďalšom jej texte sú v podstate premietnuté skutkové zistenia, že „...žalovaný

na základe zmluvy o dielo poveril odborne spôsobilú stavebnú firmu a škoda na stavbe

žalobcu vznikla neodborným použitím vibračného valca, prekročením prípustnej miery

vibrácií pri jeho použití...“ a súčasne konštatoval, že „...je daná jeho zodpovednosť

za spôsobenie škody podľa § 420 ods. 1 Obč. zák.“.

Predmetnú otázku nemožno považovať za otázku zásadného právneho významu

a nemožno ju považovať za otázku významnú z hľadiska spôsobilosti ovplyvniť

rozhodovaciu činnosť súdov, t. j. za takú, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola doposiaľ

riešená, alebo výklad ktorej v judikatúre vyšších súdov nie je ustálený alebo za otázku, ktorú

odvolací súd posúdil inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie

odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky. Napokon

odvolací súd ani nevysvetlil, z akého dôvodu považoval nastolenú právnu otázku za takú,

ktorá má zásadný právny význam, hoci má význam len pre predmetnú vec. V odôvodnení

rozhodnutia bližšie nevysvetlil, ako by odpoveď na ním položenú otázku mohla ovplyvniť

všeobecnú rozhodovaciu činnosť súdov v obdobných právnych veciach (nárokov

uplatňovaných titulom náhrady škody), z ktorého dôvodu je dovolaním napadnutý rozsudok

nepreskúmateľný.

Pokiaľ dôvodom pripustenia dovolacej otázky bol nedostatok judikatúry vyšších súdov

k tejto otázke, toto konštatovanie je (so zreteľom na znenie dovolacej otázky) nenáležité.

V nadväznosti na vyššie uvedený výklad dovolacieho súdu k čo

do spôsobu vymedzenia dovolacej otázky dovolací súd dospel k záveru, že trpí tzv. inou

vadou konania v zmysle ods. l veta druhá a preto dovolaním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom

na uvedené nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu, či napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. apríla 2013

JUDr. Daniela Švecová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová