Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Sžso/21/2013

Identifikačné číslo spisu: 7012200826 Dátum vydania rozhodnutia: 15.05.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Ida Hanzelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:7012200826.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Gerdovej a JUDr. Jarmily Urbancovej v právnej veci navrhovateľky D. T., bytom Q., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, Námestie slobody č. 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia č. N558/12 z 24.5.2012 o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. - 25 z 10.12.2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. - 25 zo dňa 10. decembra 2012 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Rozsudkom krajského súdu bolo potvrdené rozhodnutie odporkyne, ktorým navrhovateľke nebol priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci. Krajský súd dôvodil tým, že navrhovateľka sa dozvedela o škode, ktorá jej mala vzniknúť neoprávneným výberom peňazí z jej účtu, v roku 2005 alebo 2006, pričom žalobu podala na príslušnom okresnom súde až v roku 2011. Súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľky vo vzťahu k behu subjektívnej a objektívnej premlčacej lehoty, ako aj s tým, že pri premlčaní právo nezaniká. Súd dospel k záveru o opodstatnenosti záveru odporcu, že navrhovateľka nespĺňa vzhľadom na premlčanie práva navrhovateľky na prípadnú náhradu škody, všetky zákonom stanovené kumulatívne podmienky priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa , pretože práve premlčanie nároku je zrejmým dôvodom bezúspešnosti sporu. Z uvedeného dôvodu rozhodnutie odporcu podľa potvrdil.

Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka odvolanie, v ktorom namietala vady konania spočívajúce v tom, že súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania, pričom poukázala na trestnoprávne súvislosti konania, a na to, že jej právo na náhradu škody nezaniklo.

Odporca žiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť a poukázal na to, že navrhovateľka nepredložila žiadne skutočnosti o oprávnenosti jej návrhu do konania o nároku na právnu pomoc. V

rámci subjektívnej premlčacej doby svoj nárok neuplatnila.

Najvyšší súd, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach podaného odvolania, oboznámil sa s obsahom spisu odporcu o skúmaní podmienok na priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, ako aj so spisom krajského súdu, a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné a preto rozsudok krajského súdu ako vecne správne podľa potvrdil.

Odvolací súd na základe spisu krajského súdu zistil, že navrhovateľka bola listom z 29.10.2012 vyzvaná v súlade s k vyjadreniu sa či súhlasí s rozhodnutím vo veci bez pojednávania s príslušným poučením, že ak sa v stanovenej 15 dňovej lehote nevyjadrí, bude súd predpokladať, že navrhovateľka nemá námietky proti tomuto postupu. Výzva bola navrhovateľke doručená 5.11.2012. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení doručenom súdu neuviedla, že trvá na nariadení pojednávania ani to, že na pojednávaní netrvá, ale z vyjadrenia najmä pod bobom 4 a 5 vyplýva, že s rozhodnutím bez pojednávania v otázke poskytnutia právnej pomoci bola uzrozumená (uviedla, že „by sa malo rozhodnúť v rámci interného pokynu“, „.... tým sa odľahčí aj pojednávaniu súdom a na súde sa bude obhajovať už len podaná žaloba.“). Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že v konaní krajského súdu nedošlo k takej vade konania, ktorá by odôvodňovala zrušenie jeho rozhodnutia z procesných dôvodov.

Pokiaľ ide o vecné dôvody odvolania, odvolací súd dospel k záveru, že dôvody navrhovateľky vo vzťahu k možnému trestnoprávnemu konaniu vo veci nie sú v danom prípade rozhodujúce a nezakladajú právny dôvod na odvolanie vo veci nepriznania nároku na právne zastúpenie vo veci samostatnej žaloby na náhradu škody.

Pokiaľ ide o vecný dôvod nepriznania samotného nároku na právne zastúpenie, odvolací súd odkazuje na podrobné a zrozumiteľné dôvody odporcu uvedené v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré dostatočne charakterizujú predmet sporu, jeho časové súvislosti a doterajšie procesné postupy ako aj dôkazné možnosti navrhovateľky, na základe ktorých odporca dospel k záveru, že navrhovateľka svoje nároky neuplatnila v rámci plynúcich subjektívnych premlčacích lehôt a jej nárok na náhradu škody je premlčaný. Krajský súd rozhodnutie dôvodne potvrdil, pretože právny záver odporcu nie je v rozpore so zákonom.

Odvolací súd posudzuje uvedený právny záver o premlčaní ako významný pre posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu, v prípade podania takej námietky v spore o náhradu škody. V konaní o priznanie nároku na bezplatné právne zastúpenie musel odporca na taký dôvod brať na zreteľ bez toho, aby bol tým výsledok sporu o náhradu škody akokoľvek prejudikovaný. Rozhodnutie, či bude navrhovateľka v začatom súdnom spore o náhradu škody pokračovať je vecou uplatnenia jej dispozičného práva s takým návrhom, avšak bolo by v rozpore s touto dispozičnou zásadou a a zásadou zodpovednosti za výsledok sporu, ak by odporca napriek svojmu zisteniu o premlčaní utvrdil navrhovateľku v pokračovaní sporu priznaním nároku na právne zastúpenie.

Podľa §250k ods. 1 á contr. v spojení s § 250l ods. 2 navrhovateľke vzhľadom na výsledok konania neprináleží náhrada trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.