Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/17/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej veci

vyžiadanej osoby S. B. pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa

Holandského kráľovstva na neverejnom zasadnutí konanom 28. mája 2013 v Bratislave

o sťažnosti vyžiadanej osoby proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach z 9. mája 2013, sp.

zn. , takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť vyžiadanej osoby S. B. sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Na S. B. Okresný súd Zwolle-Lelystad, Holandské kráľovstvo, vydal dňa

15. apríla 2013 pod sp. zn. 24-001184-10 Európsky zatýkací rozkaz /ďalej len EZR/

za účelom jeho vydania na územie Holandského kráľovstva na účel výkonu zvyšku trestu

odňatia slobody v trvaní 230 dní /celková výmera trestu 23 mesiacov/, ktorý mu bol uložený

pre trestný čin obchodovania s ľuďmi podľa § 273f Tr. zák. Holandského kráľovstva.

Na základe návrhu krajského prokurátora zo 7. mája 2013, sp. zn. sudca

krajského súdu podľa o európskom zatýkacom rozkaze

v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o EZR) rozhodol, že vyžiadanú osobu – S. B.

občana Slovenskej republiky berie do predbežnej väzby, ktorá začala plynúť 6. mája 2013

a vykoná sa v Ústave na výkon väzby v Košiciach.

Proti tomuto uzneseniu S. B. do zápisnice o svojom výsluchu pred sudcom krajského

súdu zahlásil sťažnosť, ktorú neskôr prostredníctvom svojho obhajcu písomne odôvodnil.

V písomnom odôvodnení sťažnosti uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za vecne

neodôvodnené. Súd sa nezaoberal formálnymi a materiálnymi podmienkami väzby,

2

koncentroval sa len na objasnenie dôvodov nepribratia tlmočníka do konania, ktoré nakoniec

odôvodnil len účelovo.

Žiadal preto, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby

na slobodu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade takto podanej sťažnosti podľa § 192

ods. 1 preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie ktoré

mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť S. B. nie je dôvodná.

Je treba súhlasiť so sťažnostnými námietkami vyžiadanej osoby v tom smere,

že krajský súd vo svojom odôvodnení napadnutého uznesenia sa sústredil hlavne

na odôvodnenie absencie tlmočníka v predmetnom konaní a odôvodneniu podmienok

predbežnej väzby venoval len malý priestor. Najvyšší súd preto k uvedeným sťažnostným

námietkam uvádza nasledovné:

Podľa o EZR príslušníci Policajného zboru

zadržia osobu, ktorej prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol

vydaný európsky zatýkací rozkaz, alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadržaniu

nebráni prekážka podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu

s dôvodmi jej zadržania a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka.

O zadržaní osoby informujú bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 odsek 1.

Prokurátor o začatí konania bezodkladne informuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky a útvar Siréne.

Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia ak prokurátor do 48 hodín od zadržania

neprepustí zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej, alebo

vydávacej väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je

k dispozícii, záznam; záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké

účinky ako európsky zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar

SIRENE; ak tento útvar nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.

Podľa § 15 odsek 1 zákona o EZR účelom predbežnej väzby je zabezpečiť prítomnosť

zadržanej osoby na území Slovenskej republiky tak, aby nedošlo k zmareniu účelu konania

o európskom zatýkacom rozkaze pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem na jej vydanie,

3

nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho jazyka, ak sa

preklad vyžaduje.

Podľa odseku 2/ citovaného ustanovenia sudca krajského súdu je povinný do 48 hodín

od prevzatia zadržanej osoby a od doručenia návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej

väzby túto vypočuť a rozhodnúť o jej vzatí do predbežnej väzby, alebo ju prepustiť

na slobodu. Dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní /t. j. § 71

/ nie je pritom viazaný. Ak sudca rozhodne, že zadržaná osoba sa ponecháva

na slobode, súčasne môže rozhodnúť o uložení primeraných opatrení, alebo obmedzení

na zabránenie, aby nedošlo k zmareniu účelu tohto konania podľa všeobecného predpisu

o trestnom konaní, ktorý sa použije primerane. Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe

nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz, rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je

pripojený záznam podľa § 3 písmeno l/.

V posudzovanom prípade zákonné podmienky pre postup podľa citovaného

ustanovenia boli splnené. S. B. bol zadržaný na základe európskeho zatýkacieho rozkazu 6.

mája 2013 o 9.15 hod. príslušníkmi policajného zboru, čoho dôkazom

je zápisnica o jeho zadržaní /čl.6/. Prokurátor krajskej prokuratúry menovaného neprepustil

zo zadržania, ale podal na príslušnom súde nasledujúceho dňa o 14.25 hod. návrh na jeho

vzatie do predbežnej väzby, teda zákonnú 48 hodinovú lehotu neprekročil. Sudca krajského

súdu rozhodol o jeho vzatí do predbežnej väzby už napadnutým uznesením. Z uvedeného

vyplýva, že ani krajský súd 48 hodinovú zákonnú lehotu neprekročil.

Niet sporu ani o tom, že na S. B. Okresný súd Zwolle-Lelystad v Holandskom

kráľovstve vydal európsky zatýkací rozkaz pod vyššie uvedenou spisovou značkou, pretože

bol právoplatne odsúdený za spáchanie skutku popísanom v tomto európskom zatýkacom

rozkaze, pričom skutok je označený ako trestný čin obchodovania s ľuďmi /§ 273f Tr. zák.

Holandského kráľovstva s trestnou sadzbou až 8 rokov/, za čo mu bol uložený trest odňatia

slobody 23 mesiacov, z ktorého nevykonaná časť predstavuje už uvedených 230 dní.

Justičným orgánom Holandského kráľovstva bol uvedený trestný čin označený v európskom

zatýkacom rozkaze ako obchodovanie s ľuďmi pod bodom c/ § 4 odsek 4/ zákona číslo

o EZR. V tejto súvislosti je potrebné S. B. pripomenúť ustanovenie odsek

5/ spomínaného zákona, podľa ktorého pre priradenie trestného činu, pre ktorý

sa žiada vydanie, k niektorej z kategórií trestných činov uvedených v odseku 4, sa

nevyžaduje, aby sa pomenovanie, alebo znaky trestného činu podľa právneho poriadku štátu

4

pôvodu a vykonávajúceho štátu zhodovali, a podľa § 4 ods. 3/ vykonávajúci orgán

v Slovenskej republike ani nie je oprávnený skúmať, či ide o trestný čin podľa práva

vykonávajúceho štátu.

Za daného stavu preto sudca krajského súdu nepochybil, keď menovaného vzal

do predbežnej väzby. V prejednávanom prípade skúmať prítomnosť dôvodov väzby v zmysle

ustanovenia Slovenskej republiky, ako na to poukazoval S. B. pri

svojom výsluch na krajskom súde v Košiciach, neprichádza do úvahy. Ako to vyplýva z už

citovaného ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o EZR súd pri rozhodovaní o vzatí vyžiadanej

osoby do predbežnej väzby nie je viazaný dôvodmi väzby podľa všeobecného predpisu

o trestnom konaní //, lebo rozhodujúcim účelom predbežnej väzby

je zabezpečiť prítomnosť vyžiadanej osoby na území Slovenskej republiky a splniť tak účel,

pre ktoré sa vydávacie konanie vedie. V danom štádiu extradičného konania súd ani neskúma,

či sú dané podmienky na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu. Týmito podmienkami

sa bude zaoberať až po ukončení predbežného vyšetrovania na návrh prokurátora o vykonaní

európskeho zatýkacieho rozkazu v zmysle ustanovenia zákona číslo

o EZR.

Pokiaľ sa týka neúčasti tlmočníka a odôvodnenia zákonnosti postupu krajského súdu

v jeho uznesení najvyšší súd nemôže súhlasiť s prezentovaným názorom súdu, že požiadavka

vyžiadanej osoby na tlmočníka z albánskeho jazyka mala obštrukčný charakter. V tomto

ohľade je treba súhlasiť so sťažnostným názorom S. B., že ide o jeho zákonne právo

garantované .

Na druhej strane najvyšší súd však konštatuje, že S. B. svoje právo na tlmočníka

uplatnil až v závere svojho výsluchu (po skončení jeho vecnej časti), pričom dovtedy

realizoval svoj výsluch v slovenskom jazyku, ktorému podľa svojho vlastného vyjadrenia

rozumie /čl.39 a 40/. Úkon, t. j. výsluch S. B., je potrebné preto vzhľadom na jeho faktický

priebeh považovať za vykonaný v súlade s ustanovením

Podľa tohto ustanovenia totiž, ak si osoba podľa zvolí jazyk,

na ktorý nie je v zozname tlmočníkov zapísaný žiadny tlmočník, alebo vec neznesie odklad

a zapísaní tlmočníci nie sú dostupní /ako v tomto prípade/, priberie orgán činný v trestnom

konaní, alebo súd tlmočníka na úradný jazyk štátu, ktorému táto osoba rozumie. V tomto

prípade sa jednalo o slovenský jazyk, a preto faktické pribratie tlmočníka nebolo ani potrebné.

5

Na základe vyššie uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky

nepovažoval sťažnosť vyžiadanej osoby, S. B. za dôvodnú, a preto ju podľa § 193 odsek 1

písmeno c/ zamietol.

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 28. mája 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č, v.r.

predseda senátu

Vyhotovil: JUDr. Ing. Anton Jakubík

Za správnosť vyhotovenia: Libuša Jánošíková