Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/86/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany

Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Petra Paludu, v právnej

veci navrhovateľa: 1./ G. C., bytom Č.Č., zastúpeného JUDr. L., 2./ M. C., bytom Č.Č., proti

odporkyni: Správa katastra Nitra, so sídlom v Nitre, J. Vuruma 1, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. V 2894/2011-4 zo dňa 8. júna 2011, na odvolanie

navrhovateľa 1./ G. C. proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. -25 zo dňa

7. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre

č. k. - 25 zo dňa 7. novembra 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre podľa potvrdil

rozhodnutie odporkyne č. V 2894/2011-4 zo dňa 8. júna 2011 ako vecne správne a vydané

v súlade so zákonom. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím podľa § 31 ods. 3 zákona

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam v znení (ďalej len „zákon o katastri

nehnuteľností“) a v zmysle o správnom konaní v platnom znení

zamietla návrh navrhovateľov na vklad vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy

podpísanej dňa 6. mája 2011 ohľadne nehnuteľností vedených v kat. území Č., parcela

2

registra „C“ parc. č. X. vinice o výmere 381 mzapísaných na LV č. X. ako podielové

spoluvlastníctvo predávajúcich G. C. a M. C., každého v podiele ½-ina a parcela registra „E“

2

parc. č. X. vinice o výmere 381 mzapísaná na LV č. X. ako výlučné vlastníctvo G. C.

v podiele 1/1-ina.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že správny orgán v zmysle § 32

ods. 1 a 2 Správneho poriadku je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým

účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia

účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia ako aj skutočnosti všeobecne známe,

alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania

podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Ako ďalej uviedol krajský súd dňa 18. mája 2011 bol podaný návrh na vklad

vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6. mája 2011 medzi predávajúcimi G. C.

a manželkou M. C., rod. T. ohľadne nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území Č. zapísané

2

na LV č. X., parc. č. X. vinica o výmere 381 m, ktorej sú predávajúci podieloví

spoluvlastníci každý v 1/2-ici a nadobúdajú túto nehnuteľnosť do BSM. Čo sa týka parc. č. X.

2

vinica o výmere 38l m, ktorej vlastníkom je predávajúci G. C. v celosti predáva túto

nehnuteľnosť do BSM kupujúcim G. C. a M. C., rod. T.

Účastníci správneho konania nadobudli vlastnícke právo k parc. č. X. každý v podiele

1/2-ica na základe darovacej zmluvy č. V 4173/2004 a navrhovateľ v I. rade nadobudol

vlastnícke právo k parc. č. X. v podiele 1/1 na základe darovacej zmluvy V 6212/2008.

Podľa názoru krajského súdu uvedeného v odôvodnení svojho rozsudku správny orgán

skúmal platnosť predmetnej kúpnej zmluvy podľa § 31 katastrálneho zákona.

Správa katastra je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v jej

kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv

k nehnuteľnostiam do katastra na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam. Vkladové konanie

predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny orgán

na základe predložených podkladov posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodovanie

o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad. Správa katastra v danej

veci riadne zistila skutkový stav, posúdila platnosť právneho úkonu účastníkov zmluvy

v zmysle § 31 katastrálneho zákona.

Krajský súd sa po preskúmaní napadnutého rozhodnutia stotožnil s názorom

odporkyne, že predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti

je splnenie zákonných podmienok v zmysle § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Povinnosťou

správy katastra pri posudzovaní platnosti zmluvy je postupovať v súlade s ustanoveniami

ako aj ďalších právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho úkonu majúceho

vplyv na vznik, zmenu, alebo zánik práv a povinnosti účastníkov tohto právneho úkonu.

Správa katastra posudzuje platnosť zmluvy v zásade z hľadiska absolútnej neplatnosti a len

vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré nemajú sporový charakter. Právny úkon preto, aby mohol

byť platným úkonom, musí spĺňať určité náležitosti vôle prejavu, pomeru prejavu a vôle,

predmetu osoby, ktorá tento úkon robí. V tomto prípade bola uzatvorená kúpna zmluva medzi

manželmi, ktorí boli na jednej strane predávajúci a mali nehnuteľnosti v podielovom

spoluvlastníctve a zároveň boli kupujúcimi, ktorí si predmetnú nehnuteľnosť kupujú

do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Podľa názoru krajského súdu právo na vlastníctvo ako ústavné právo, nie je totožné

s vlastníckym právom ako inštitútom občianskeho práva. Ústavné právo na vlastníctvo sa

chápe ako verejnoprávny inštitút, ktorý je záväzným určením pre zákonodarcu a vyjadruje

vzťah medzi štátom a vlastníkom, ktorého úprava je za určitých hmotnoprávnych a

procesných podmienok priamo aplikovateľná. Ústavné právo vlastniť majetok znamená

predovšetkým ochranu riadne nadobudnutého vlastníctva. Okrem toho má zabezpečiť rovnaké

právne predpoklady nadobúdať vlastníctvo. Obsah vlastníckeho práva vymedzuje zákon

za podmienok ustanovených SR v a . Jednotlivé oprávnenia,

ktoré tvoria obsah vlastníckeho práva, ustanovuje . V preskúmavanej veci správne

správny orgán zistil, že sa jedná zo strany účastníkov zmluvy o obchádzanie kogentných

ustanovení o rozsahu a trvaní BSM ako aj to, že úkon, ktorý urobili účastníci konania,

svojím obsahom a účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ 1/ v zákonnej lehote odvolanie

prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. -25 zo dňa 7. novembra 2011 a

zrušil rozhodnutie odporkyne č. V 2894/2011 -4 zo dňa 8. júna 2011.

Podľa jeho názoru krajský súd nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav.

Pre posúdenie oprávnenia vlastníka nehnuteľnosti nakladať s nehnuteľnosťou nie je podstatný

spôsob, akým túto nehnuteľnosť nadobudol a zaoberať sa týmto katastrálnemu úradu v zmysle

katastrálneho zákona neprináleží.

Uviedol, že účastníci konania neporušili žiadny právny predpis, pre ktorý by mal

katastrálny úrad návrh zamietnuť. Zákon zakazuje nadobudnúť do BSM vlastníctvo darom.

V tomto prípade však nešlo o dar, ale predaj. Predmetom predaja boli dve parcely, z ktorých

jedna bola vo výlučnom vlastníctve G. C. Odporkyňa konala v rozpore s

SR.

Podľa jeho názoru navrhovatelia konali v súlade s ustanovením SR,

podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákazom zakázané, a nikoho nemožno nútiť,

aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu vyjadrila písomným podaním zo dňa

6. februára 2012 a navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu potvrdil.

Uviedla, že odporkyňa nekonala nad rámec oprávnenia daného mu katastrálnym

zákonom. Posudzovaná kúpna zmluva odporuje zákonu a taktiež zákon aj obchádza,

nakoľko predávajúci G. C. predáva parc. č. X. jednak sám sebe ako i manželke a predávajúci

G. C. a M. C. predávajú parcelu č. X. jednak sami sebe ako aj druhému manželovi o čom

svedčí čl. II. kúpnej zmluvy. Pokiaľ je v úmysle navrhovateľov vlastniť obe nehnuteľnosti,

ktoré nadobudli darom v bezpodielovom spoluvlastníctve, mohli pred spísaním darovacích

zmlúv V 4173/04 a V 6212/08 uzavrieť dohodu o rozšírení zákonom určeného rozsahu

bezpodielového spoluvlastníctva.

Navrhovateľka 2/ odvolanie nepodala a ani sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa

v spojení s veta prvá bez nariadenia pojednávania podľa

a v spojení s veta prvá s tým, že deň verejného

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a dospel jednomyseľne

k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29. mája 2013

( a v spojení s veta prvá ).

Predmetom súdneho prieskumu na základe návrhu navrhovateľov, ktorým bol opravný

prostriedok podľa tretej hlavy piatej časti , bolo rozhodnutie odporkyne

č. V 2894/2011-4 zo dňa 8. júna 2011, ktorým bol zamietnutý návrh navrhovateľov 1/ a 2/,

doručený Správe katastra Nitra dňa 18. mája 2011, na vklad vlastníckeho práva na podklade

kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola uzavretá medzi predávajúcimi G. C. a M. C., obaja bytom

Č.Č. a kupujúcimi, ktorými sú osoby totožné s predávajúcimi.

Ako ďalej vyplynulo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odporkyne predmetom

prevodu boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Č. a to parcela registra „C“

2

parc. č. X. vinice o výmere 381 mzapísaná na LV č. X. ako podielové spoluvlastníctvo

predávajúcich G. C. a M. C. každého v podiele ½-ina a parcela registra „E“ parc. č. X. vinice

2

o výmere 381 mzapísaná na LV č. X. ako výlučné vlastníctvo G. C. v 1/1-ine.

Z administratívneho spisu vyplynulo, že podľa kúpnej zmluvy G. C. a M. C. ako

2

podieloví spoluvlastníci parcely registra „C“ parc. č. X. vinice o výmere 381 mkaždý

v podiele ½-ina predávajú túto nehnuteľnosť sami sebe do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov a predávajúci G. C. ako výlučný vlastník parcely registra „E“ parc. č. X. vinice

2

o výmere 381 mpredáva uvedenú nehnuteľnosť do bezpodielového spoluvlastníctva

manželov G. C. a G. C. (t.j. sám sebe). Účastníci konania nadobudli vlastnícke právo

k pozemku parc. č. X./1, každý v podiele ½-ina na základe darovacej zmluvy. Účastník

konania G. C. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. X. v podiele 1/1-ina

na základe darovacej zmluvy.

Správny orgán po vyhodnotení všetkých dôkazov dospel k záveru, že nakoľko osoby

na strane predávajúcich a na strane kupujúcich sú totožné, nie je možné previesť vlastnícke

právo z predávajúcich na kupujúcich, napriek tomu, že predloženou kúpnou zmluvou sa mení

forma vlastníctva kupujúcich, ktorí sú zároveň predávajúcimi. S poukazom na ustanovenie

a prevod vyššie citovanej zmluvy sa posudzuje ako obchádzanie kogentných

ustanovení o rozsahu a trvaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov.

Podľa § 31 ods.1 katastrálneho zákona Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska,

či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme,

či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a

zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,

či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom.

Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré

by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona ak sú podmienky na vklad splnené,

správa katastra vklad povolí, inak návrh zamietne.

Podľa v BSM manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a

čo nadobudol niektorých z manželov za trvania manželstva s výnimkou vecí získaných

dedičstvom alebo darom ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo

výkonu povolania len jedného z manželov a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii

majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzatvorením

manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje

zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods.2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov

vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a

pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj.

s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského

súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval

pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,

najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v danom prípade nie je možné previesť

vlastnícke právo z predávajúcich na kupujúcich a nie je možné takýmto spôsobom meniť

formu vlastníckeho práva z podielového vlastníctva na bezpodielové.

Odvolací súd pochybenie v konaní správneho orgánu ako i súdu prvého stupňa

nezistil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods. 1 a 2 v spojení s potvrdil ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1

, keď navrhovatelia neboli v konaní úspešní a odporkyňa zo zákona nemá nárok na ich

náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. mája 2013

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková