Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
39e/388817.f15ff6.pdf
PDF · 176.74 KB
No categories available
10Sžr/75/2012
Najvyšší súd 10Sžr/75/2012
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany
Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci
navrhovateľa: P., so sídlom D., IČO X., právne zastúpený: JUDr. M., proti odporcovi:
Správa katastra Tvrdošín, so sídlom Medvedzie 254, 027 44 Tvrdošín, za účasti účastníkov
konania: v rade 1/ B., Z., v rade 2/ P., Z., 3/ D., Z., v rade 4/ M., Z., v rade 5/ M., H.,
v rade 6/ R., Z., v rade 7/ M., Z., v rade 8/ A., P., v rade 9/ J., Z., v rade 10/ J., Z., v rade
11/ J., H., v rade 12/ J., H., v rade 13/ K., Z., v rade 14/ Ľ., H., 15/ A., Č., v rade 16/ J., P.,
v rade 17/ J., R., v rade 18/ P., H., v rade 19/ Ľ., Z., v rade 20/ A., B., v rade 21/ J., Z.,
v rade 22/ A., Z., v rade 23/ A., Z., v rade 24/ Ing. M., M., v rade 25/ P., Z., v rade 26/ J.,
Z., v rade 27/ J., Z., v rade 28/ F., I., v rade 29a/ M., nar. X., S., v rade 29b/ M., nar. X., S.,
v rade 29c/ R., nar. X., B., v rade 29d/ M., nar. X., Z., v rade 30/ M., D., v rade 31/ P., Z.,
v rade 32/ M., Z., v rade 33/ F., Z., v rade 34/ J., S., v rade 35/ P., Z., v rade 36/ V., P.,
v rade 37/ Ľ., D., v rade 38/ J., S., v rade 39/ F., H., v rade 40/ M., X., v rade 41/ A., Z.,
v rade 42a/ E., nar. X., S., v rade 42b/ M., nar. X., L., v rade 42c/ Z., nar. X., M., v rade
42d/ L., I., v rade 43/ Ľ., Z., v rade 44/ K., Z., v rade 45/ S., Z., v rade 46/ A., Z., v rade
47/ V., Z., v rade 48/ Z., M., v rade 49/ E., M., v rade 50/ K., K., v rade 51/ M., O., v rade
52/ V., Z., v rade 53/ D., Z., v rade 54/ M., Z., v rade 55/ L., J., v rade 56a/ H., nar. X. Z.,
v rade 56b/ D., nar. X., L., v rade 56c/ V., nar. X., Z., v rade 56d/ T., nar. X., Z., v rade 57/
L., M., v rade 58/ V., Č., v rade 59/ J., Z., v rade 60/ J., Z., v rade 61/ Ľ., O., v rade 62/
M., Z., v rade 63/ M., Z., v rade 64/ J., H., v rade 65/ M., Z., v rade 66/ I., Z., v rade 67/ J.,
Z., v rade 68/ E., S., v rade 69/ M., Z., v rade 70/ A., V., v rade 71/ M., Z., v rade 72/ A.,
Z., v rade 73/ I., Z., zastúpená zákonnou zástupkyňou M., Z., v konaní o opravnom
prostriedku proti rozhodnutiu odporcu Zn. V 1024/2007 zo dňa 22. októbra 2009,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 22Sp/25/2010-68
zo dňa 25. novembra 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline
č. k. 22Sp/25/2010 - 68 zo dňa 25. novembra 2011 p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom č.k. 22Sp/25/2010-68 zo dňa 25. novembra 20111 Krajský súd v Žiline
potvrdil rozhodnutie odporcu Správy katastra Tvrdošín Zn. V 1024/2007 zo dňa 22. októbra
2009, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30. mája 2007 uzavretej medzi P. ako predávajúcim a fyzickými
osobami uvedenými v záhlaví napadnutého rozhodnutia ako kupujúcimi ohľadne CKN
parciel, ktoré boli geometrickým plánom č. 59/2005 zo dňa 20. septembra 2005 vytvorené
v časti pozemku PK parc. č. X. evidovaného v pozemnoknižnom protokole č. 133 v kat. úz. T.
Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal
jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je zákonné.
V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súčasťou správneho spisu sp. zn.
V 1024/2007, pod ktorou sa rozhodovalo o návrhu na vklad vlastníckych práv na základe
kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a fyzickými osobami uvedenými v návrhu
na vklad dňa 30. mája 2007, bol geometrický plán č. 59/2005 na zameranie ZO SZZ P., na
oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom p. č. X., X. až X. Z tohto geometrického
plánu vyplýva, že všetky novovytvorené pozemky boli vytvorené z PK p. č. X. zapísanej v PK
vložke 133, kat. úz. T.
Časť pozemnoknižnej p. č. X. bola predmetom rozhodnutia Pozemkového úradu
Dolný Kubín, ktorý svojím rozhodnutím č. R 118-1-A 1/1993 zo dňa 19. novembra 1993
podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. schválil dohodu o vydaní nehnuteľností,
ktorú uzavreli dňa 28. augusta 1993 oprávnené osoby podielnici spolku Urbáru mesta T.
podľa pripojeného zoznamu, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a povinná osoba R.
(v súčasnosti je jeho obchodný názov P. - navrhovateľ). Podľa uzavretej dohody povinná
osoba vydáva oprávneným osobám zo zákonného dôvodu uvedeného v § 6 ods. l písm. d)
zákona nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe vo vložke 133 a ktoré sú ďalej
špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia a to parcelným číslom podľa pozemkovej knihy,
druhom pozemku podľa pozemkovej knihy, výmerou v m2 a katastrálnym územím. Čo sa
týka PK p. č. X., bola týmto rozhodnutím vydaná časť tejto parcely - pasienok a to o výmere
2
360 906 mv kat. úz. T. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti sú
uvedené v súlade s výpisom z pozemkovej knihy a identifikáciou parciel vyhotovenou dňa
16. júla 1993 Katastrálnym úradom - Správa katastra Dolný Kubín.
Podľa identifikácie Správy katastra Dolný Kubín zo dňa 16. júla1993 k reštitučnému
2
konaniu vo vzťahu k PK p. č. X. pasienok o celkovej výmere 388 935 mbolo zistené, že časť
2 2
je v stave neidentickom, časť 1370 mje zabratá do EN p. č. X. (LV X.), časť 123 mje
2
zlúčená do EN p. č. X. (LV X.) a časť je identická s pasienkom p. č. X. o výmere 25 672 m
zapísaný na evidenčnom liste č. X. pre užívateľa SO ZZ-ZO T. a parcela toho istého
2
parcelného čísla avšak s druhom pozemku zastavaná plocha o výmere 864 mevidovaná
na tom istom evidenčnom liste, t. j. pre toho istého užívateľa. Zvyšok parcely X. je v stave
neidentickom zlúčený do EN p. č. X., X.
Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal rozhodnutie č. R-118-1/C 1/1993 zo dňa
19. novembra 1993, ktorým rozhodol, že oprávnené osoby uvedené v zozname oprávnených
osôb, ktoré je súčasťou tohto rozhodnutia spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. d) zákona
o pôde. Týmto oprávneným osobám sa pre zákonné prekážky uvedené v § 11 zákona
nepriznáva vlastnícke právo k pozemkom zapísaných vo vložke 133 kat. úz. T. uvedených
vo výroku podľa jednotlivých parcelných čísel podľa pozemkovej knihy, druhu pozemku
podľa pozemkovej knihy, výmery a katastrálneho územia. Vo výroku tohto rozhodnutia sa PK
p. č. X. nenachádza.
Súčasťou správneho spisu je i potvrdenie Obvodného pozemkového úradu Námestovo
zo dňa 19. februára 2007. V ňom je uvedené, že Urbarialisti z T. si uplatnili nárok na vydanie
nehnuteľnosti podľa zákona 229/1991 Zb., avšak rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu
v Dolnom Kubíne č. R 118-1-AI-1993 zo dňa 19. novembra 1993, ktoré sa stalo právoplatné a
vykonateľné 27.decembra 1993, ktorým bola riešená pozemno knižná p. č. X. o celkovej
2
výmere v zmysle predloženej identifikácie parciel zo dňa 16.január 1993 – 388 935 m,
2
z ktorej časť pozemnoknižnej parcely č. X. bola vydaná o výmere 360 906 ma časť
2
o výmere 28 029 mz predmetnej parcely nebola vydaná, nakoľko na pozemku bola zriadená
v roku 1988 SO ZZ ¬ZO T. Ďalej potvrdenie cituje znenie § 11 ods. l písm. e) zák.
č. 229/1991 Zb. o pôde.
Ako ďalej vyplynulo z odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Žiline vyzval Obvodný
pozemkový úrad Námestovo na predloženie kompletného spisového materiálu ohľadne
reštitučného nároku podielnikov spolku Urbáru mesta T. na PK p. č. X. kat. úz. T. a uviedol,
že má k dispozícii rozhodnutie č.k. R 118-1-A 1/1993 z 19. novembra 1993, ktoré rieši časť
2
PK p. č. X. o výmere 360 906 m. Vyzval ho na zaslanie právoplatného rozhodnutia ohľadom
zvyšnej časti PK p. č. X., na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok. V odpovedi Obvodný
pozemkový úrad Námestovo zo dňa 12. septembra 2011 uviedol, že rozhodnutie, ktoré súd
požadoval a to na zvyšnú časť PK p. č. X. nebolo správnym orgánom vydané, nakoľko
správny orgán v tom čase postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona o pôde, to značí, že tu
zo zákona vznikla zákonná prekážka. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle § 42a ods. 2 zák.
č. 330/1991 Zb. ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa ods. 1 alebo ak sa
nehnuteľnosti nevydávajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.
V tomto prípade to správny orgán vyriešil v uvedenom rozhodnutí tak, že od celkovej výmery
2
parcely X. a to 388 935 modpočítal výmeru časti parcely, na ktorej sa nachádzala
22
záhradková osada o výmere 25 672 m, zastavanú plochu o výmere 864 ma ďalšiu zastavanú
2 2
plochu o výmere 1370 ma 123 ma to podľa predloženej písomnej identifikácie zo dňa
2
16. júla 1993, takže bolo vydané celkovo 360 906 m. Čiže nevydaná časť PK p. č. X.,
2
na ktorej bola zriadená záhradková osada o výmere 25 672 mostala vo vlastníctve R.
v zmysle § 42a ods. 2 druhá veta.
Krajský súd dôvodil tým, že v danom prípade vo vkladovom konaní v zmysle § 31
ods. l Katastrálneho zákona účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy (vzhľadom
na prechodné ustanovenie § 79i Katastrálneho zákona) správne odporca posudzoval kritériá
uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Medzi nimi je i kritérium, či je prevodca oprávnený
nakladať s nehnuteľnosťou. Preto bolo potrebné ustáliť, či prevodca, t. j. navrhovateľ bol
v čase prevodu, t. j. ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom tej časti PK p. č. X., z ktorej
boli geometrickým plánom č. 59/2005 vytvorené nové CKN parcely. Keďže vlastnícke právo
navrhovateľa nie je zapísané na LV, bolo potrebné v katastrálnom konaní oboznámiť sa
s jednotlivými rozhodnutiami vydanými v reštitučnom konaní podľa zákona o pôde - ide
o verejné listiny, ktoré by mohli eventuálne potvrdiť právo navrhovateľa k nehnuteľnosti
v zmysle § 30 ods. 4 písm. b) Katastrálneho zákona.
Správa katastra teda správne postupovala, keď sa oboznámila s rozhodnutím
Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 118-1-A1/1993 zo dňa 19. novembra 1993. Podľa
názoru krajského súdu však nesprávne právne posúdila vec v tom zmysle, že uviedla, že právo
nakladať s nehnuteľnosťou zo strany prevodcu nebolo riadne preukázané, keďže výrok
reštitučného rozhodnutia R 118-1-A1/993 odkazuje na časť PK p. č. X. vo výmere podľa
priloženej identifikácie, t.j. v tejto časti je neurčitý. Krajský súd v Žiline zastáva právny názor,
že toto reštitučné rozhodnutie vôbec neriešilo tú časť PK parcely X., ktorá mala podľa
tvrdenia navrhovateľa zostať vo vlastníctve navrhovateľa a ktorá podľa neho vôbec nebola
vydaná. Uvedené vyplýva z toho, že toto rozhodnutie riešilo len tú časť tejto parcely,
ktorá vydaná bola. Zo samotného rozhodnutia ako i z identifikácie zo dňa 16. júla 1993,
na ktorú v odôvodnení toto rozhodnutie odkazuje, vyplýva, že bola vydaná časť PK parcely
222 2
bez výmer 1370 m, 123 m, 25 672 ma 864 m. Skutočne po spočítaní výmer, ktoré mali
byť z pôvodnej výmery PK p. č. X. takto vyňaté, výmera, ktorá bola týmto rozhodnutím
riešená a vydaná reštituentom, zodpovedá rozdielu medzi celkovou výmerou pozemnoknižnej
parcely p.č. X. a touto vyňatou (nevydanou) výmerou. Je teda nesporné, že týmto reštitučným
rozhodnutím bola riešená časť PK parcely X., ktorá bola vydaná fyzickým osobám -
podielnikom spolku Urbáru mesta T. Tá časť parcely, ktorá nebola pojatá do tohto
rozhodnutia (ktorá výmera bola z celkovej výmery vyňatá), nebola však predmetom tohto
rozhodnutia a ani žiadneho ďalšieho reštitučného rozhodnutia. Súd má k dispozícii ďalšie
rozhodnutie vo vzťahu k reštitučnému nároku podielnikov spolku Urbáru mesta T. a to
R 118-1-C 1/1993 zo dňa 19. novembra 1993, ktorým sa im nepriznalo vlastnícke právo
z dôvodu, že parcely boli zabraté pre výstavbu alebo pre úpravu vodných tokov. V tomto
rozhodnutí nie je vôbec riešená PK p. č. X. Krajský súd urobil dopyt na Obvodný pozemkový
úrad Námestovo, aby mu predložil kompletný správny spis a všetky právoplatné rozhodnutia
týkajúce sa reštitučného nároku podielnikov spolku Urbáru mesta T. Podľa odpovede
obvodného pozemkového úradu iné rozhodnutie vydané nebolo a čo sa týka zvyšnej časti PK
parcely X., uviedol, že zo zákona tu vznikla zákonná prekážka. Poukazujúc na § 42a ods. 2
zák. č. 330/1991 Zb. uviedol, že nevydaná časť PK parcely č. X., na ktorej bola zriadená
2
záhradková osada o výmere 25 670 m, zostala vo vlastníctve R. a to pre zákonnú prekážku
podľa § 11 ods. 1 písm. e/ zákona o pôde v zmysle § 42a ods. 2 druhá veta z.č. 330/1991 Zb.
Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, že ustanovenie § 42a ods. 2 zák.
č. 330/1991 Zb., na ktoré poukazuje Obvodný pozemkový úrad Námestovo, nie je možne
vykladať spôsobom, ako to uvádza Obvodný pozemkový úrad Námestovo. Predpokladom
na to, aby doterajšie vlastnícke právo zostalo zachované, je tá právna skutočnosť,
že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania o reštitúcii, neboli vydané, či už preto,
že oprávnená osoba nepredložila dôkazy alebo pre iný dôvod. O nevydaní týchto
nehnuteľností však musí byť rozhodnuté individuálnym správnym aktom, ktorý je oprávnený
vydať jedine kompetentný správny orgán, ktorým je obvodný pozemkový úrad a v ktorom
uvedie, ktoré nehnuteľnosti sa nevydávajú, zákonnú prekážku nemožnosti vydania uvedením
konkrétneho zákonného ustanovenia a ako i tú skutočnosť, či sa oprávneným osobám
priznáva právo na náhradu alebo sa oprávneným osobám nepriznáva ani právo na náhradu.
Takéto rozhodnutie vydá podľa § 9 ods. 4 zák. 229/1991 Zb. len obvodný pozemkový úrad.
Rozhodnutím „o vlastníctve oprávnenej osoby“ (terminus technicus použitý v zákone o pôde)
je nielen rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva, t. j. rozhodnutie o vydaní nehnuteľnosti,
t. j. aj rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho práva z dôvodu zákonných prekážok uvedených
v § 11 a priznaní práva na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo rozhodnutie o nepriznaní
vlastníckeho práva a nepriznaní práva na náhradu. Nemožno súhlasiť s takým právnym
názorom, že o nepriznaní vlastníckeho práva netreba rozhodovať osobitným rozhodnutím,
pretože tým by nebolo rozhodnuté o práve na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné
vydať buď formou náhradných pozemkov alebo v peniazoch. Vo vzťahu k časti PK p. č. X.,
o ktorej nebolo rozhodnuté v rozhodnutí R 118-1-Al/993, t. j. o rozdiele výmery pôvodnej PK
2
p.č. X. (388935 m2) a výmere, ktorá bola týmto rozhodnutím vydaná (360 906 m), riadne
zidentifikovanej s katastrálnym stavom, doposiaľ takéto rozhodnutie vydané nebolo. Keďže
rozhodnutie vydané nebolo, nie je možné konštatovať, že táto časť pozemnoknižnej parcely -
zidentifikovaná s katastrálnym stavom tak, aby bola táto časť určitá - sa reštituentom
nevydala a teda že vlastnícke právo pôvodného vlastníka, t. j. navrhovateľa zostalo v zmysle
§ 42a ods. 2 zák. č. 330/1991 Zb. zachované. Kým teda nebude rozhodnuté právoplatným
rozhodnutím o tejto časti PK parcely X. zidentifikovanej s KN stavom, v tejto časti nebude
ukončené konanie o reštitučnom nároku reštituentov, podielnikov spolku Urbáru mesta T.
Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, podľa ktorého vo vkladovom konaní
nemožno prejudiciálne posudzovať tú skutočnosť, či došlo k nevydaniu konkrétnej parcely
podľa zákona o pôde, t. j. akým spôsobom by bolo v zmysle § 9 zákona o pôde rozhodované
pozemkovým úradom, keby pozemkový úrad skutočne rozhodol. Právomoc posúdiť túto
otázku patrí výhradne len pozemkovým úradom a správa katastra a ani iný orgán verejnej
moci (ani súd) nemôže túto otázku riešiť, pretože je zverená do právomoci osobitných
orgánov, ktorými sú obvodné pozemkové úrady. Nie je v právomoci správy katastra
v katastrálnom konaní prejudiciálne si vyriešiť otázku, že prevodca zostal vlastníkom tejto
časti parcely v prípade, ak takéto rozhodnutie kompetentným správnym orgánom vôbec
nebolo vydané.
V zmysle § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb. povinná osoba odo dňa účinnosti zákona
o pôde nemôže veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného, pretože také
právne úkony sú neplatné. Kým teda nebude právoplatne rozhodnuté aj o tejto časti
reštitučného nároku reštituentov akýmkoľvek spôsobom, či už o nevydaní tejto časti parcely
a nepriznaní práva na náhradu alebo o nevydaní tejto časti parcely a priznaní práva
na náhradu, nebude môcť previesť povinná osoba, t. j. navrhovateľ túto časť nehnuteľnosti
prevodnou zmluvou na tretie osoby. Všetky tieto prevody budú absolútne neplatné, pretože
odporujú zákonu (konkrétne § 5 ods. 3 zák. č. 229/1991 Zb.) v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. V danom prípade došlo k prevodom nehnuteľností, ktoré podľa tvrdenia
samotného navrhovateľa a podľa geometrického plánu č. 59/2005 sú vytvorené z tej časti PK
p. č. X., ktorá je zastavaná záhradkárskou osadou a teda, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté
žiadnym právoplatným reštitučným rozhodnutím. Preto je nutné tieto prevody považovať
za absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 5 ods. 3 zák. o pôde
z toho dôvodu, že prevodca nemal oprávnenie nakladať s touto nehnuteľnosťou. Túto
skutočnosť v katastrálnom konaní musí skúmať správa katastra tak, ako bolo uvedené vyššie
v odôvodnení v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra mala na túto
skutočnosť prihliadnuť a z tohto dôvodu mala návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť.
Správa katastra zamietla návrh na vklad i z iného dôvodu. Poukázala na pochybnosti
pri preukazovaní vlastníckeho práva navrhovateľa, pričom mala na mysli neurčitosť výroku
rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 118-1- A 1/1993 . Avšak vzhľadom na to,
správa katastra rozhodla vecne správne, súd toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil.
Čo sa týka potvrdenia Obvodného pozemkového úradu Námestovo zo dňa
19. februára 2007, ktoré ako dôkaz predložil navrhovateľ do správneho spisu, že podľa
rozhodnutia Pozemkového úradu v Dolnom Kubín č. R 118-1-Al/1993 z 19.novembra 1993
2
časť PK p. č. X. o výmere 28 029 mnebola vydaná, nakoľko na pozemku bola zriadená
v roku 1988 SO ZZ - ZO T., súd poznamenáva, že uvedené konštatovanie z rozhodnutia
R 118-1-A 1/1993 zo dňa 19. novembra 1993 nevyplýva. Toto rozhodnutie riešilo schválenie
dohody o vydaní nehnuteľností, ktoré boli vo výroku rozhodnutia uvedené
v pozemnoknižnom stave, medzi nimi i časť pozernnoknižnej parcely X. v tam špecifikovanej
2
výmere 360 906 m. Predmetom tohto rozhodnutia nebol výrok, ktorým by pozemkový úrad
rozhodol o nevydaní zvyšnej časti pozemku PK p. č. X. Z tohto rozhodnutia vôbec nevyplýva,
že táto časť pozemku nebola vydaná z dôvodu zriadenia záhradkárskej osady v roku 1988.
Toto potvrdenie z 19. februára 2007 teda nie je možné v správnom konaní použiť ako
relevantný dôkaz na preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. na preukázanie, že
bolo rozhodnuté o nevydaní časti parcely X.
Krajský súd v Žiline konštatuje, že pokiaľ nebude právoplatným rozhodnutím
ukončené reštitučné konanie ohľadne uplatneného nároku podielnikov spolku Urbáru mesta
T. aj na zvyšnú časť PK p. č. X., ktorá doposiaľ nebola predmetom žiadneho rozhodnutia
príslušného správneho orgánu, každá zmluva o prevode tejto časti pôvodnej pozemnoknižnej
parcely musí byť vyhodnotená ako absolútne neplatná. Pritom predmetom reštitučného
rozhodnutia o tejto časti pozemnoknižnej parcely už musí byť pozemok špecifikovaný
v súlade s § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, t. j. musí byť táto časť pôvodnej
pozemnoknižnej parcely oddelená od pôvodnej parcely úradne overeným geometrickým
plánom a novovytvorené parcely, resp. parcela musí byť špecifikovaná katastrálnym územím
a parcelným číslom evidovaným v súbore popisných informácií ako parcela registra C.
V prípade, ak bude možné zidentifikovať celú výmeru tejto časti pôvodnej PK p. č. X.
do CKN stavu bez vyhotovenia GP, bude potrebné rozhodnúť o už existujúcih CKN
pozemkoch.
Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľa, súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu
námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že nevrátenou časťou parcely bola záhradkárska
osada, o čom sa zmieňuje v odôvodnení poznámkou o identifikácii parciel napadnuté
rozhodnutie. Samotná identifikácia zo dňa 16. júla 1993 nie je individuálnym správnym
aktom, ktorým by sa rozhodlo o nevydaní tejto časti parcely a rozhodnutie o nevydaní časti
parcely nebolo vydané. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že správny orgán
neprihliadol na to, že záhradkárska osada existovala už v čase rozhodovania o reštitúcií
krajský súd poukazuje na to, že nie je v kompetencii správy katastra vo vkladovom konaní
prihliadať na otázky, ktoré sú rozhodujúce v konaní podľa zák. č. 229/1991 Zb.
Je nepochybné, že existencia záhradkárskej osady sa bude skúmať práve v konaní podľa
zákona o pôde a to v tom zmysle, či ide o zákonnú prekážku vydania nehnuteľnosti, resp. jej
časti. Avšak o tejto skutočnosti musí s konečnou platnosťou rozhodnúť obvodný pozemkový
úrad.
Odporca vo vkladovom konaní túto otázku nemôže riešiť ani prejudiciálne.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil,
zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom
rozsahu, avšak nesprávne právne posúdil prerokovanú problematiku a preto je tu daný dôvod
na podanie odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., keď rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa názoru navrhovateľa k zvyšnej reštituentom nevydanej časti parcely pkn. č. X.
2
k. ú. T. ( na ktorej bola vybudovaná záhradkárska osada vo výmere 25 670 m) v zmysle § 11
ods. 1 písm. e) zákona č. 229/1991 Zb. a § 42a ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. vznikla zákonná
prekážka jej nevydania a teda vlastníctvo k tejto časti parcely zostalo navrhovateľovi. Ak
vlastníctvo k parcele pkn. č. X. k. ú. T. nadobudol navrhovateľ podľa právnych predpisov
platných v čase nadobudnutia a vydaná bola len časť, je logické, že zvyšok parcely –
2
záhradkárska osada vo výmere 25 670 m, ktorá výmera bola identifikovaná dostatočným
spôsobom – vyhotovením GP č. 59/2005 zostala aj naďalej vo vlastníctve navrhovateľa a
v oprávnení vlastníka ňou disponovať aj pre prípad prevodu vlastníckych práv na jednotlivých
členov záhradkárskej osady.
Navrhovateľ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu v tom smere, že v danom
prípade došlo k prevodu nehnuteľností – pozemkov, ktoré boli vytvorené z časti parcely pkn.
č. X. k. ú. T., ktoré síce sú zastavanou záhradkárskou osadou, ale o ktorých nebolo doteraz
rozhodnuté žiadnym právoplatným reštitučným rozhodnutím a preto je potrebné tieto prevody
považovať v zmysle § 39 OZ v spojení s § 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. za absolútne
neplatné právne úkony preto, lebo navrhovateľ – prevodca nemal oprávnenie nakladať
s nehnuteľnosťou. Právo navrhovateľa ako vlastníka nakladať s pozemkami, ktoré boli
nadobudnuté do vlastníctva zákonným spôsobom k zvyšku parcely pkn. č. X. k. ú. T., ktorý
nebol vydaný reštituentom, nebolo nikým zrušené ani určené za neplatné a teda prevod
takýchto nehnuteľností nemohol byť absolútne neplatný.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Účastníci konania odvolací návrh nepodali.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP), preskúmal
rozsudok krajského súdu, rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu skúmal najmä z toho pohľadu, či sa
krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom
prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 OSP) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania
prípustné (§ 202 v spojení s § 250s OSP) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu
jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 OSP s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa
29. mája 2012 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Predmetom súdneho prieskumu na základe opravného prostriedku podaného
navrhovateľom, bolo rozhodnutie odporcu Zn. V- 1024/2007 zo dňa 22. októbra 2009,
ktorým Správa katastra Tvrdošín zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej
zmluvy zo dňa 30. mája 2007 uzavretej medzi P. ako predávajúcim a fyzickými osobami
uvedenými v záhlaví nepadnutého rozhodnutia ako kupujúcimi ohľadne CKN parciel, ktoré
boli geometrickým plánom č. 59/2005 vytvorené v časti pozemku PK p.č. X. evidovaného
v pozemnoknižnom protokole č. 133 v kat. úz. T.
Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu časť pozemnoknižnej vložky p. č. X.
bola predmetom rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín, ktorý svojím rozhodnutím
č. R 118-1-A/1/1993 zo dňa 19. novembra 1993 podľa § 9 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.
schválil dohodu o vydaní nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 28. augusta 1993 oprávnené osoby
podielnici spolku Urbáru mesta T. podľa pripojeného zoznamu, ktorý je súčasťou tohto
rozhodnutia a povinná osoba R. (v súčasnosti je jeho obchodný názov P.). Čo sa týka PK
p.č. X. bola týmto rozhodnutím vydaná časť tejto parcely – pasienok a to vo výmere
2
360 906 mv kat. úz. T.
Podľa identifikácie Správy katastra Dolný Kubín zo dňa 16. júla 1993 k reštitučnému
2
konaniu vo vzťahu PK p. č. X. pasienok o celkovej výmere 388 935 mbolo zistené, že časť
2 2
je v stave neidentickom, časť 1370 mje zabratá do EN p.č. X. (LV X.), časť 123 mje
2
zlúčená do EN p.č. X. (LV X.) a časť je identická s pasienkom p. č. X. o výmere 25 672 m
zapísaný na evidenčnom liste č. X. pre užívateľa SO ZZ-ZO T. a parcela toho istého
2
parcelného čísla avšak s druhom pozemku zastavaná plocha o výmere 864 mevidovaná
na tom istom evidenčnom liste, t. j. pre toho istého užívateľa. Zvyšok parcely X. je v stave
neidentickom zlúčený do EN p.č. X., X.
Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal rozhodnutie č. R-118-1/C 1/1993 zo dňa
19. novembra 1993, ktorým rozhodol, že oprávnené osoby uvedené v zozname oprávnených
osôb spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 229/1991 Zb.. Týmto oprávneným
osobám sa pre zákonné prekážky uvedené v § 11 zákona nepriznáva vlastnícke právo
k pozemkom zapísaných vo vložke 133 kat. úz. T. Vo výroku rozhodnutia sa PK p. č. X.
nenachádza.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť
na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a
pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj.
s § 2501 ods. 2 a § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského
súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého
rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval
pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,
najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza zhodne s názorom krajského súdu, že vo vzťahu
k časti PK p. č. X., o ktorej nebolo rozhodnuté v rozhodnutí R 118-1-A1/1993, t.j. o rozdiele
2
výmery pôvodnej PK p. č. X. (360 906 m), riadne zidentifikovanej s katastrálny stavom,
doposiaľ rozhodnuté nebolo. Nie je teda možné konštatovať, že keďže rozhodnutie vydané
nebolo, že táto časť pozemnoknižnej parcely sa reštituentom nevydala a teda že vlastnícke
právo pôvodného vlastníka - navrhovateľa zostalo v zmysle § 42 ods. 2 zákona
č. 330/1991 Zb. zachované.
Pokiaľ nebude rozhodnuté akýmkoľvek spôsobom aj o zvyšnej časti reštitučného
nároku, nebude môcť previesť navrhovateľ túto časť nehnuteľnosti zmluvou na tretie osoby.
Všetky tieto prevody by boli absolútne neplatné podľa § 39 OZ pretože by odporovali zákonu
§ 5 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb..
Odvolací súd pochybenie v konaní súdu prvého stupňa nezistil.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219
ods.1 a 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods.3 O.s.p. potvrdil ako vecne správny
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1
O.s.p., keď navrhovateľ ani účastníci konania neboli v konaní úspešní a odporca zo zákona
nemá nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 29. mája 2013
JUDr. Zuzna Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková