Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/75/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany

Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci

navrhovateľa: P., so sídlom D., IČO X., právne zastúpený: JUDr. M., proti odporcovi:

Správa katastra Tvrdošín, so sídlom Medvedzie 254, 027 44 Tvrdošín, za účasti účastníkov

konania: v rade 1/ B., Z., v rade 2/ P., Z., 3/ D., Z., v rade 4/ M., Z., v rade 5/ M., H.,

v rade 6/ R., Z., v rade 7/ M., Z., v rade 8/ A., P., v rade 9/ J., Z., v rade 10/ J., Z., v rade

11/ J., H., v rade 12/ J., H., v rade 13/ K., Z., v rade 14/ Ľ., H., 15/ A., Č., v rade 16/ J., P.,

v rade 17/ J., R., v rade 18/ P., H., v rade 19/ Ľ., Z., v rade 20/ A., B., v rade 21/ J., Z.,

v rade 22/ A., Z., v rade 23/ A., Z., v rade 24/ Ing. M., M., v rade 25/ P., Z., v rade 26/ J.,

Z., v rade 27/ J., Z., v rade 28/ F., I., v rade 29a/ M., nar. X., S., v rade 29b/ M., nar. X., S.,

v rade 29c/ R., nar. X., B., v rade 29d/ M., nar. X., Z., v rade 30/ M., D., v rade 31/ P., Z.,

v rade 32/ M., Z., v rade 33/ F., Z., v rade 34/ J., S., v rade 35/ P., Z., v rade 36/ V., P.,

v rade 37/ Ľ., D., v rade 38/ J., S., v rade 39/ F., H., v rade 40/ M., X., v rade 41/ A., Z.,

v rade 42a/ E., nar. X., S., v rade 42b/ M., nar. X., L., v rade 42c/ Z., nar. X., M., v rade

42d/ L., I., v rade 43/ Ľ., Z., v rade 44/ K., Z., v rade 45/ S., Z., v rade 46/ A., Z., v rade

47/ V., Z., v rade 48/ Z., M., v rade 49/ E., M., v rade 50/ K., K., v rade 51/ M., O., v rade

52/ V., Z., v rade 53/ D., Z., v rade 54/ M., Z., v rade 55/ L., J., v rade 56a/ H., nar. X. Z.,

v rade 56b/ D., nar. X., L., v rade 56c/ V., nar. X., Z., v rade 56d/ T., nar. X., Z., v rade 57/

L., M., v rade 58/ V., Č., v rade 59/ J., Z., v rade 60/ J., Z., v rade 61/ Ľ., O., v rade 62/

M., Z., v rade 63/ M., Z., v rade 64/ J., H., v rade 65/ M., Z., v rade 66/ I., Z., v rade 67/ J.,

Z., v rade 68/ E., S., v rade 69/ M., Z., v rade 70/ A., V., v rade 71/ M., Z., v rade 72/ A.,

Z., v rade 73/ I., Z., zastúpená zákonnou zástupkyňou M., Z., v konaní o opravnom

prostriedku proti rozhodnutiu odporcu Zn. V 1024/2007 zo dňa 22. októbra 2009,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -68

zo dňa 25. novembra 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline

č. k. - 68 zo dňa 25. novembra 2011 p o t v r d z u j e.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom č.k. -68 zo dňa 25. novembra 20111 Krajský súd v Žiline

potvrdil rozhodnutie odporcu Správy katastra Tvrdošín Zn. V 1024/2007 zo dňa 22. októbra

2009, ktorým bol zamietnutý návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

podľa kúpnej zmluvy zo dňa 30. mája 2007 uzavretej medzi P. ako predávajúcim a fyzickými

osobami uvedenými v záhlaví napadnutého rozhodnutia ako kupujúcimi ohľadne CKN

parciel, ktoré boli geometrickým plánom č. 59/2005 zo dňa 20. septembra 2005 vytvorené

v časti pozemku PK parc. č. X. evidovaného v pozemnoknižnom protokole č. 133 v kat. úz. T.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie ako i postup, ktorý predchádzal

jeho vydaniu a dospel k záveru, že rozhodnutie odporcu je zákonné.

V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že súčasťou správneho spisu sp. zn.

V 1024/2007, pod ktorou sa rozhodovalo o návrhu na vklad vlastníckych práv na základe

kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom a fyzickými osobami uvedenými v návrhu

na vklad dňa 30. mája 2007, bol geometrický plán č. 59/2005 na zameranie ZO SZZ P., na

oddelenie a určenie vlastníckych práv k pozemkom p. č. X., X. až X. Z tohto geometrického

plánu vyplýva, že všetky novovytvorené pozemky boli vytvorené z PK p. č. X. zapísanej v PK

vložke 133, kat. úz. T.

Časť pozemnoknižnej p. č. X. bola predmetom rozhodnutia Pozemkového úradu

Dolný Kubín, ktorý svojím rozhodnutím č. R 118-1-A 1/1993 zo dňa 19. novembra 1993

podľa schválil dohodu o vydaní nehnuteľností,

ktorú uzavreli dňa 28. augusta 1993 oprávnené osoby podielnici spolku Urbáru mesta T.

podľa pripojeného zoznamu, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia a povinná osoba R.

(v súčasnosti je jeho obchodný názov P. - navrhovateľ). Podľa uzavretej dohody povinná

osoba vydáva oprávneným osobám zo zákonného dôvodu uvedeného v § 6 ods. l písm. d)

zákona nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v pozemkovej knihe vo vložke 133 a ktoré sú ďalej

špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia a to parcelným číslom podľa pozemkovej knihy,

druhom pozemku podľa pozemkovej knihy, výmerou v m2 a katastrálnym územím. Čo sa

týka PK p. č. X., bola týmto rozhodnutím vydaná časť tejto parcely - pasienok a to o výmere

2

360 906 mv kat. úz. T. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že nehnuteľnosti sú

uvedené v súlade s výpisom z pozemkovej knihy a identifikáciou parciel vyhotovenou dňa

16. júla 1993 Katastrálnym úradom - Správa katastra Dolný Kubín.

Podľa identifikácie Správy katastra Dolný Kubín zo dňa 16. júla1993 k reštitučnému

2

konaniu vo vzťahu k PK p. č. X. pasienok o celkovej výmere 388 935 mbolo zistené, že časť

2 2

je v stave neidentickom, časť 1370 mje zabratá do EN p. č. X. (LV X.), časť 123 mje

2

zlúčená do EN p. č. X. (LV X.) a časť je identická s pasienkom p. č. X. o výmere 25 672 m

zapísaný na evidenčnom liste č. X. pre užívateľa SO ZZ-ZO T. a parcela toho istého

2

parcelného čísla avšak s druhom pozemku zastavaná plocha o výmere 864 mevidovaná

na tom istom evidenčnom liste, t. j. pre toho istého užívateľa. Zvyšok parcely X. je v stave

neidentickom zlúčený do EN p. č. X., X.

Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal rozhodnutie č. R-118-1/C 1/1993 zo dňa

19. novembra 1993, ktorým rozhodol, že oprávnené osoby uvedené v zozname oprávnených

osôb, ktoré je súčasťou tohto rozhodnutia spĺňajú podmienky § 6 ods. 1 písm. d) zákona

o pôde. Týmto oprávneným osobám sa pre zákonné prekážky uvedené v § 11 zákona

nepriznáva vlastnícke právo k pozemkom zapísaných vo vložke 133 kat. úz. T. uvedených

vo výroku podľa jednotlivých parcelných čísel podľa pozemkovej knihy, druhu pozemku

podľa pozemkovej knihy, výmery a katastrálneho územia. Vo výroku tohto rozhodnutia sa PK

p. č. X. nenachádza.

Súčasťou správneho spisu je i potvrdenie Obvodného pozemkového úradu Námestovo

zo dňa 19. februára 2007. V ňom je uvedené, že Urbarialisti z T. si uplatnili nárok na vydanie

nehnuteľnosti podľa zákona , avšak rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu

v Dolnom Kubíne č. R 118-1-AI-1993 zo dňa 19. novembra 1993, ktoré sa stalo právoplatné a

vykonateľné 27.decembra 1993, ktorým bola riešená pozemno knižná p. č. X. o celkovej

2

výmere v zmysle predloženej identifikácie parciel zo dňa 16.január 1993 – 388 935 m,

2

z ktorej časť pozemnoknižnej parcely č. X. bola vydaná o výmere 360 906 ma časť

2

o výmere 28 029 mz predmetnej parcely nebola vydaná, nakoľko na pozemku bola zriadená

v roku 1988 SO ZZ ¬ZO T. Ďalej potvrdenie cituje znenie § 11 ods. l písm. e) zák.

č. o pôde.

Ako ďalej vyplynulo z odôvodnenia rozsudku Krajský súd v Žiline vyzval Obvodný

pozemkový úrad Námestovo na predloženie kompletného spisového materiálu ohľadne

reštitučného nároku podielnikov spolku Urbáru mesta T. na PK p. č. X. kat. úz. T. a uviedol,

že má k dispozícii rozhodnutie č.k. R 118-1-A 1/1993 z 19. novembra 1993, ktoré rieši časť

2

PK p. č. X. o výmere 360 906 m. Vyzval ho na zaslanie právoplatného rozhodnutia ohľadom

zvyšnej časti PK p. č. X., na ktorú bol uplatnený reštitučný nárok. V odpovedi Obvodný

pozemkový úrad Námestovo zo dňa 12. septembra 2011 uviedol, že rozhodnutie, ktoré súd

požadoval a to na zvyšnú časť PK p. č. X. nebolo správnym orgánom vydané, nakoľko

správny orgán v tom čase postupoval podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona o pôde, to značí, že tu

zo zákona vznikla zákonná prekážka. Je potrebné si uvedomiť, že v zmysle § 42a ods. 2 zák.

č. ak oprávnená osoba nepredloží dôkazy podľa ods. 1 alebo ak sa

nehnuteľnosti nevydávajú z iného dôvodu, doterajšie vlastnícke právo zostáva zachované.

V tomto prípade to správny orgán vyriešil v uvedenom rozhodnutí tak, že od celkovej výmery

2

parcely X. a to 388 935 modpočítal výmeru časti parcely, na ktorej sa nachádzala

22

záhradková osada o výmere 25 672 m, zastavanú plochu o výmere 864 ma ďalšiu zastavanú

2 2

plochu o výmere 1370 ma 123 ma to podľa predloženej písomnej identifikácie zo dňa

2

16. júla 1993, takže bolo vydané celkovo 360 906 m. Čiže nevydaná časť PK p. č. X.,

2

na ktorej bola zriadená záhradková osada o výmere 25 672 mostala vo vlastníctve R.

v zmysle § 42a ods. 2 druhá veta.

Krajský súd dôvodil tým, že v danom prípade vo vkladovom konaní v zmysle § 31

ods. l Katastrálneho zákona účinného ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy (vzhľadom

na prechodné ustanovenie § 79i Katastrálneho zákona) správne odporca posudzoval kritériá

uvedené v tomto zákonnom ustanovení. Medzi nimi je i kritérium, či je prevodca oprávnený

nakladať s nehnuteľnosťou. Preto bolo potrebné ustáliť, či prevodca, t. j. navrhovateľ bol

v čase prevodu, t. j. ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy vlastníkom tej časti PK p. č. X., z ktorej

boli geometrickým plánom č. 59/2005 vytvorené nové CKN parcely. Keďže vlastnícke právo

navrhovateľa nie je zapísané na LV, bolo potrebné v katastrálnom konaní oboznámiť sa

s jednotlivými rozhodnutiami vydanými v reštitučnom konaní podľa zákona o pôde - ide

o verejné listiny, ktoré by mohli eventuálne potvrdiť právo navrhovateľa k nehnuteľnosti

v zmysle § 30 ods. 4 písm. b) Katastrálneho zákona.

Správa katastra teda správne postupovala, keď sa oboznámila s rozhodnutím

Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 118-1-A1/1993 zo dňa 19. novembra 1993. Podľa

názoru krajského súdu však nesprávne právne posúdila vec v tom zmysle, že uviedla, že právo

nakladať s nehnuteľnosťou zo strany prevodcu nebolo riadne preukázané, keďže výrok

reštitučného rozhodnutia R 118-1-A1/993 odkazuje na časť PK p. č. X. vo výmere podľa

priloženej identifikácie, t.j. v tejto časti je neurčitý. Krajský súd v Žiline zastáva právny názor,

že toto reštitučné rozhodnutie vôbec neriešilo tú časť PK parcely X., ktorá mala podľa

tvrdenia navrhovateľa zostať vo vlastníctve navrhovateľa a ktorá podľa neho vôbec nebola

vydaná. Uvedené vyplýva z toho, že toto rozhodnutie riešilo len tú časť tejto parcely,

ktorá vydaná bola. Zo samotného rozhodnutia ako i z identifikácie zo dňa 16. júla 1993,

na ktorú v odôvodnení toto rozhodnutie odkazuje, vyplýva, že bola vydaná časť PK parcely

222 2

bez výmer 1370 m, 123 m, 25 672 ma 864 m. Skutočne po spočítaní výmer, ktoré mali

byť z pôvodnej výmery PK p. č. X. takto vyňaté, výmera, ktorá bola týmto rozhodnutím

riešená a vydaná reštituentom, zodpovedá rozdielu medzi celkovou výmerou pozemnoknižnej

parcely p.č. X. a touto vyňatou (nevydanou) výmerou. Je teda nesporné, že týmto reštitučným

rozhodnutím bola riešená časť PK parcely X., ktorá bola vydaná fyzickým osobám -

podielnikom spolku Urbáru mesta T. Tá časť parcely, ktorá nebola pojatá do tohto

rozhodnutia (ktorá výmera bola z celkovej výmery vyňatá), nebola však predmetom tohto

rozhodnutia a ani žiadneho ďalšieho reštitučného rozhodnutia. Súd má k dispozícii ďalšie

rozhodnutie vo vzťahu k reštitučnému nároku podielnikov spolku Urbáru mesta T. a to

R 118-1-C 1/1993 zo dňa 19. novembra 1993, ktorým sa im nepriznalo vlastnícke právo

z dôvodu, že parcely boli zabraté pre výstavbu alebo pre úpravu vodných tokov. V tomto

rozhodnutí nie je vôbec riešená PK p. č. X. Krajský súd urobil dopyt na Obvodný pozemkový

úrad Námestovo, aby mu predložil kompletný správny spis a všetky právoplatné rozhodnutia

týkajúce sa reštitučného nároku podielnikov spolku Urbáru mesta T. Podľa odpovede

obvodného pozemkového úradu iné rozhodnutie vydané nebolo a čo sa týka zvyšnej časti PK

parcely X., uviedol, že zo zákona tu vznikla zákonná prekážka. Poukazujúc na § 42a ods. 2

uviedol, že nevydaná časť PK parcely č. X., na ktorej bola zriadená

2

záhradková osada o výmere 25 670 m, zostala vo vlastníctve R. a to pre zákonnú prekážku

podľa zákona o pôde v zmysle druhá veta z.č.

Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, že ustanovenie § 42a ods. 2 zák.

č. , na ktoré poukazuje Obvodný pozemkový úrad Námestovo, nie je možne

vykladať spôsobom, ako to uvádza Obvodný pozemkový úrad Námestovo. Predpokladom

na to, aby doterajšie vlastnícke právo zostalo zachované, je tá právna skutočnosť,

že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania o reštitúcii, neboli vydané, či už preto,

že oprávnená osoba nepredložila dôkazy alebo pre iný dôvod. O nevydaní týchto

nehnuteľností však musí byť rozhodnuté individuálnym správnym aktom, ktorý je oprávnený

vydať jedine kompetentný správny orgán, ktorým je obvodný pozemkový úrad a v ktorom

uvedie, ktoré nehnuteľnosti sa nevydávajú, zákonnú prekážku nemožnosti vydania uvedením

konkrétneho zákonného ustanovenia a ako i tú skutočnosť, či sa oprávneným osobám

priznáva právo na náhradu alebo sa oprávneným osobám nepriznáva ani právo na náhradu.

Takéto rozhodnutie vydá podľa zák. len obvodný pozemkový úrad.

Rozhodnutím „o vlastníctve oprávnenej osoby“ (terminus technicus použitý v zákone o pôde)

je nielen rozhodnutie o priznaní vlastníckeho práva, t. j. rozhodnutie o vydaní nehnuteľnosti,

t. j. aj rozhodnutie o nepriznaní vlastníckeho práva z dôvodu zákonných prekážok uvedených

v § 11 a priznaní práva na náhradu podľa § 11 ods. 2 alebo rozhodnutie o nepriznaní

vlastníckeho práva a nepriznaní práva na náhradu. Nemožno súhlasiť s takým právnym

názorom, že o nepriznaní vlastníckeho práva netreba rozhodovať osobitným rozhodnutím,

pretože tým by nebolo rozhodnuté o práve na náhradu za nehnuteľnosti, ktoré nie je možné

vydať buď formou náhradných pozemkov alebo v peniazoch. Vo vzťahu k časti PK p. č. X.,

o ktorej nebolo rozhodnuté v rozhodnutí R 118-1-Al/993, t. j. o rozdiele výmery pôvodnej PK

2

p.č. X. (388935 m2) a výmere, ktorá bola týmto rozhodnutím vydaná (360 906 m), riadne

zidentifikovanej s katastrálnym stavom, doposiaľ takéto rozhodnutie vydané nebolo. Keďže

rozhodnutie vydané nebolo, nie je možné konštatovať, že táto časť pozemnoknižnej parcely -

zidentifikovaná s katastrálnym stavom tak, aby bola táto časť určitá - sa reštituentom

nevydala a teda že vlastnícke právo pôvodného vlastníka, t. j. navrhovateľa zostalo v zmysle

zachované. Kým teda nebude rozhodnuté právoplatným

rozhodnutím o tejto časti PK parcely X. zidentifikovanej s KN stavom, v tejto časti nebude

ukončené konanie o reštitučnom nároku reštituentov, podielnikov spolku Urbáru mesta T.

Krajský súd v Žiline zastáva právny názor, podľa ktorého vo vkladovom konaní

nemožno prejudiciálne posudzovať tú skutočnosť, či došlo k nevydaniu konkrétnej parcely

podľa zákona o pôde, t. j. akým spôsobom by bolo v zmysle § 9 zákona o pôde rozhodované

pozemkovým úradom, keby pozemkový úrad skutočne rozhodol. Právomoc posúdiť túto

otázku patrí výhradne len pozemkovým úradom a správa katastra a ani iný orgán verejnej

moci (ani súd) nemôže túto otázku riešiť, pretože je zverená do právomoci osobitných

orgánov, ktorými sú obvodné pozemkové úrady. Nie je v právomoci správy katastra

v katastrálnom konaní prejudiciálne si vyriešiť otázku, že prevodca zostal vlastníkom tejto

časti parcely v prípade, ak takéto rozhodnutie kompetentným správnym orgánom vôbec

nebolo vydané.

V zmysle povinná osoba odo dňa účinnosti zákona

o pôde nemôže veci, ich súčasti a príslušenstvo previesť do vlastníctva iného, pretože také

právne úkony sú neplatné. Kým teda nebude právoplatne rozhodnuté aj o tejto časti

reštitučného nároku reštituentov akýmkoľvek spôsobom, či už o nevydaní tejto časti parcely

a nepriznaní práva na náhradu alebo o nevydaní tejto časti parcely a priznaní práva

na náhradu, nebude môcť previesť povinná osoba, t. j. navrhovateľ túto časť nehnuteľnosti

prevodnou zmluvou na tretie osoby. Všetky tieto prevody budú absolútne neplatné, pretože

odporujú zákonu (konkrétne ) v zmysle Občianskeho

zákonníka. V danom prípade došlo k prevodom nehnuteľností, ktoré podľa tvrdenia

samotného navrhovateľa a podľa geometrického plánu č. 59/2005 sú vytvorené z tej časti PK

p. č. X., ktorá je zastavaná záhradkárskou osadou a teda, o ktorej doposiaľ nebolo rozhodnuté

žiadnym právoplatným reštitučným rozhodnutím. Preto je nutné tieto prevody považovať

za absolútne neplatné v zmysle v spojení s zák. o pôde

z toho dôvodu, že prevodca nemal oprávnenie nakladať s touto nehnuteľnosťou. Túto

skutočnosť v katastrálnom konaní musí skúmať správa katastra tak, ako bolo uvedené vyššie

v odôvodnení v zmysle § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona. Správa katastra mala na túto

skutočnosť prihliadnuť a z tohto dôvodu mala návrh na vklad vlastníckeho práva zamietnuť.

Správa katastra zamietla návrh na vklad i z iného dôvodu. Poukázala na pochybnosti

pri preukazovaní vlastníckeho práva navrhovateľa, pričom mala na mysli neurčitosť výroku

rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín č. R 118-1- A 1/1993 . Avšak vzhľadom na to,

správa katastra rozhodla vecne správne, súd toto rozhodnutie ako zákonné potvrdil.

Čo sa týka potvrdenia Obvodného pozemkového úradu Námestovo zo dňa

19. februára 2007, ktoré ako dôkaz predložil navrhovateľ do správneho spisu, že podľa

rozhodnutia Pozemkového úradu v Dolnom Kubín č. R 118-1-Al/1993 z 19.novembra 1993

2

časť PK p. č. X. o výmere 28 029 mnebola vydaná, nakoľko na pozemku bola zriadená

v roku 1988 SO ZZ - ZO T., súd poznamenáva, že uvedené konštatovanie z rozhodnutia

R 118-1-A 1/1993 zo dňa 19. novembra 1993 nevyplýva. Toto rozhodnutie riešilo schválenie

dohody o vydaní nehnuteľností, ktoré boli vo výroku rozhodnutia uvedené

v pozemnoknižnom stave, medzi nimi i časť pozernnoknižnej parcely X. v tam špecifikovanej

2

výmere 360 906 m. Predmetom tohto rozhodnutia nebol výrok, ktorým by pozemkový úrad

rozhodol o nevydaní zvyšnej časti pozemku PK p. č. X. Z tohto rozhodnutia vôbec nevyplýva,

že táto časť pozemku nebola vydaná z dôvodu zriadenia záhradkárskej osady v roku 1988.

Toto potvrdenie z 19. februára 2007 teda nie je možné v správnom konaní použiť ako

relevantný dôkaz na preukázanie vlastníckeho práva navrhovateľa, resp. na preukázanie, že

bolo rozhodnuté o nevydaní časti parcely X.

Krajský súd v Žiline konštatuje, že pokiaľ nebude právoplatným rozhodnutím

ukončené reštitučné konanie ohľadne uplatneného nároku podielnikov spolku Urbáru mesta

T. aj na zvyšnú časť PK p. č. X., ktorá doposiaľ nebola predmetom žiadneho rozhodnutia

príslušného správneho orgánu, každá zmluva o prevode tejto časti pôvodnej pozemnoknižnej

parcely musí byť vyhodnotená ako absolútne neplatná. Pritom predmetom reštitučného

rozhodnutia o tejto časti pozemnoknižnej parcely už musí byť pozemok špecifikovaný

v súlade s § 42 ods. 2 písm. c) Katastrálneho zákona, t. j. musí byť táto časť pôvodnej

pozemnoknižnej parcely oddelená od pôvodnej parcely úradne overeným geometrickým

plánom a novovytvorené parcely, resp. parcela musí byť špecifikovaná katastrálnym územím

a parcelným číslom evidovaným v súbore popisných informácií ako parcela registra C.

V prípade, ak bude možné zidentifikovať celú výmeru tejto časti pôvodnej PK p. č. X.

do CKN stavu bez vyhotovenia GP, bude potrebné rozhodnúť o už existujúcih CKN

pozemkoch.

Čo sa týka odvolacích námietok navrhovateľa, súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu

námietku navrhovateľa spočívajúcu v tom, že nevrátenou časťou parcely bola záhradkárska

osada, o čom sa zmieňuje v odôvodnení poznámkou o identifikácii parciel napadnuté

rozhodnutie. Samotná identifikácia zo dňa 16. júla 1993 nie je individuálnym správnym

aktom, ktorým by sa rozhodlo o nevydaní tejto časti parcely a rozhodnutie o nevydaní časti

parcely nebolo vydané. Čo sa týka odvolacej námietky spočívajúcej v tom, že správny orgán

neprihliadol na to, že záhradkárska osada existovala už v čase rozhodovania o reštitúcií

krajský súd poukazuje na to, že nie je v kompetencii správy katastra vo vkladovom konaní

prihliadať na otázky, ktoré sú rozhodujúce v konaní podľa

Je nepochybné, že existencia záhradkárskej osady sa bude skúmať práve v konaní podľa

zákona o pôde a to v tom zmysle, či ide o zákonnú prekážku vydania nehnuteľnosti, resp. jej

časti. Avšak o tejto skutočnosti musí s konečnou platnosťou rozhodnúť obvodný pozemkový

úrad.

Odporca vo vkladovom konaní túto otázku nemôže riešiť ani prejudiciálne.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom

svojho právneho zástupcu žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil,

zrušil rozhodnutie odporcu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Uviedol, že podľa jeho názoru prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom

rozsahu, avšak nesprávne právne posúdil prerokovanú problematiku a preto je tu daný dôvod

na podanie odvolania podľa , keď rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa názoru navrhovateľa k zvyšnej reštituentom nevydanej časti parcely pkn. č. X.

2

k. ú. T. ( na ktorej bola vybudovaná záhradkárska osada vo výmere 25 670 m) v zmysle § 11

ods. 1 písm. e) a vznikla zákonná

prekážka jej nevydania a teda vlastníctvo k tejto časti parcely zostalo navrhovateľovi. Ak

vlastníctvo k parcele pkn. č. X. k. ú. T. nadobudol navrhovateľ podľa právnych predpisov

platných v čase nadobudnutia a vydaná bola len časť, je logické, že zvyšok parcely –

2

záhradkárska osada vo výmere 25 670 m, ktorá výmera bola identifikovaná dostatočným

spôsobom – vyhotovením GP č. 59/2005 zostala aj naďalej vo vlastníctve navrhovateľa a

v oprávnení vlastníka ňou disponovať aj pre prípad prevodu vlastníckych práv na jednotlivých

členov záhradkárskej osady.

Navrhovateľ nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu v tom smere, že v danom

prípade došlo k prevodu nehnuteľností – pozemkov, ktoré boli vytvorené z časti parcely pkn.

č. X. k. ú. T., ktoré síce sú zastavanou záhradkárskou osadou, ale o ktorých nebolo doteraz

rozhodnuté žiadnym právoplatným reštitučným rozhodnutím a preto je potrebné tieto prevody

považovať v zmysle v spojení s za absolútne

neplatné právne úkony preto, lebo navrhovateľ – prevodca nemal oprávnenie nakladať

s nehnuteľnosťou. Právo navrhovateľa ako vlastníka nakladať s pozemkami, ktoré boli

nadobudnuté do vlastníctva zákonným spôsobom k zvyšku parcely pkn. č. X. k. ú. T., ktorý

nebol vydaný reštituentom, nebolo nikým zrušené ani určené za neplatné a teda prevod

takýchto nehnuteľností nemohol byť absolútne neplatný.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Účastníci konania odvolací návrh nepodali.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal

rozsudok krajského súdu, rozhodnutie odporcu ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo, pričom napadnuté rozhodnutie odporcu skúmal najmä z toho pohľadu, či sa

krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uvedenými v opravnom

prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania

prípustné ( v spojení s ) vec prejednal, pričom senát odvolacieho súdu

jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech. Preto napadnutý

rozsudok ako vecne správny podľa a potvrdil. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

29. mája 2012 ( a ).

Predmetom súdneho prieskumu na základe opravného prostriedku podaného

navrhovateľom, bolo rozhodnutie odporcu Zn. V- 1024/2007 zo dňa 22. októbra 2009,

ktorým Správa katastra Tvrdošín zamietla návrh na vklad vlastníckeho práva podľa kúpnej

zmluvy zo dňa 30. mája 2007 uzavretej medzi P. ako predávajúcim a fyzickými osobami

uvedenými v záhlaví nepadnutého rozhodnutia ako kupujúcimi ohľadne CKN parciel, ktoré

boli geometrickým plánom č. 59/2005 vytvorené v časti pozemku PK p.č. X. evidovaného

v pozemnoknižnom protokole č. 133 v kat. úz. T.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu časť pozemnoknižnej vložky p. č. X.

bola predmetom rozhodnutia Pozemkového úradu Dolný Kubín, ktorý svojím rozhodnutím

č. R 118-1-A/1/1993 zo dňa 19. novembra 1993 podľa

schválil dohodu o vydaní nehnuteľností, ktorú uzavreli dňa 28. augusta 1993 oprávnené osoby

podielnici spolku Urbáru mesta T. podľa pripojeného zoznamu, ktorý je súčasťou tohto

rozhodnutia a povinná osoba R. (v súčasnosti je jeho obchodný názov P.). Čo sa týka PK

p.č. X. bola týmto rozhodnutím vydaná časť tejto parcely – pasienok a to vo výmere

2

360 906 mv kat. úz. T.

Podľa identifikácie Správy katastra Dolný Kubín zo dňa 16. júla 1993 k reštitučnému

2

konaniu vo vzťahu PK p. č. X. pasienok o celkovej výmere 388 935 mbolo zistené, že časť

2 2

je v stave neidentickom, časť 1370 mje zabratá do EN p.č. X. (LV X.), časť 123 mje

2

zlúčená do EN p.č. X. (LV X.) a časť je identická s pasienkom p. č. X. o výmere 25 672 m

zapísaný na evidenčnom liste č. X. pre užívateľa SO ZZ-ZO T. a parcela toho istého

2

parcelného čísla avšak s druhom pozemku zastavaná plocha o výmere 864 mevidovaná

na tom istom evidenčnom liste, t. j. pre toho istého užívateľa. Zvyšok parcely X. je v stave

neidentickom zlúčený do EN p.č. X., X.

Pozemkový úrad Dolný Kubín vydal rozhodnutie č. R-118-1/C 1/1993 zo dňa

19. novembra 1993, ktorým rozhodol, že oprávnené osoby uvedené v zozname oprávnených

osôb spĺňajú podmienky . Týmto oprávneným

osobám sa pre zákonné prekážky uvedené v § 11 zákona nepriznáva vlastnícke právo

k pozemkom zapísaných vo vložke 133 kat. úz. T. Vo výroku rozhodnutia sa PK p. č. X.

nenachádza.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona ak sa odvolací súd v celom rozsahu

stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov

vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a

pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spoj.

s a konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil

od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou

dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského

súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého

rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval

pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,

najvyšší súd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti

dôvodov napadnutého rozhodnutia.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza zhodne s názorom krajského súdu, že vo vzťahu

k časti PK p. č. X., o ktorej nebolo rozhodnuté v rozhodnutí R 118-1-A1/1993, t.j. o rozdiele

2

výmery pôvodnej PK p. č. X. (360 906 m), riadne zidentifikovanej s katastrálny stavom,

doposiaľ rozhodnuté nebolo. Nie je teda možné konštatovať, že keďže rozhodnutie vydané

nebolo, že táto časť pozemnoknižnej parcely sa reštituentom nevydala a teda že vlastnícke

právo pôvodného vlastníka - navrhovateľa zostalo v zmysle § 42 ods. 2 zákona

č. zachované.

Pokiaľ nebude rozhodnuté akýmkoľvek spôsobom aj o zvyšnej časti reštitučného

nároku, nebude môcť previesť navrhovateľ túto časť nehnuteľnosti zmluvou na tretie osoby.

Všetky tieto prevody by boli absolútne neplatné podľa pretože by odporovali zákonu

.

Odvolací súd pochybenie v konaní súdu prvého stupňa nezistil.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 219

ods.1 a 2 v spojení s potvrdil ako vecne správny

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1

, keď navrhovateľ ani účastníci konania neboli v konaní úspešní a odporca zo zákona

nemá nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 29. mája 2013

JUDr. Zuzna Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková