Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/22/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Igora Burgera v trestnej

veci obvineného M. P. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného

zákona na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013 v Bratislave o dovolaní obvineného M. P.,

ktoré podal prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. J. C., proti rozsudku Krajského

súdu v Trnave z 8. marca 2012, sp. zn. , a rozhodol

t a k t o :

Podľa dovolanie obvineného M. P. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo 7. júla 2011, sp. zn. , bol obvinený

M. P. uznaný za vinného z prečinu ublíţenia na zdraví podľa ,

ktorého sa dopustil na skutkovom základe, ţe

dňa 28. septembra 2009 asi o 16.55 v T. ako vodič osobného motorového vozidla

Škoda Octávia, ev. č. Z. pri vchádzaní z vedľajšej cesty A. Ţ. na hlavnú cestu D., potom ako

mu zľava prichádzajúce vozidlá zastavením umoţňovali prejsť

cez cestu, sústredil pozornosť na vozidla prichádzajúce po hlavnej ceste zprava, v dôsledku

čoho pri odbočovaní vľavo na hlavnú cestu cez priestor vyznačený vodorovným značením

„šikmé vodorovné čiary“ prehliadol zľava po hlavnej ceste prichádzajúci motocykel

zn. Honda CBF 1000, ev. č. T., ktorý obchádzal stojace motorové vozidlá v jeho jazdnom

pruhu, motocyklu jazdiacemu po hlavnej ceste nedal prednosť vjazde, následkom čoho došlo

ku kolízii motocykla, ktorý riadil motocyklista Š. D. a osobného motorového vozidla, ktoré

riadil obţalovaný M. P., pričom motocyklista Š. D. utrpel otvorenú zlomeninu holennej kosti

2

v pravo, otvorenú zlomeninu lýtkovej kosti vpravo, trţnú ranu pravého stehna a trţnú ranu

predkolenia s odôvodnenou dobou liečenia a práceneschopnosťou do 28. decembra 2010.

Za to bol obvinenému uloţený podľa , ,

, trest odňatia slobody v trvaní šesť mesiacov, výkon

ktorého mu bol podľa , podmienečne

odloţený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.

Poškodené subjekty V., S. a Š. D. boli podľa

s nárokmi na náhradu škody odkázaní na občianske-súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obvinený M. P..

Krajský súd v Trnave uznesením z 8. marca 2012, sp. zn. , odvolanie

obvineného podľa zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal, prostredníctvom splnomocneného obhajcu JUDr. J. C.,

dovolanie obvinený M. P.. Dovolanie podal z dôvodov dovolania uvedeného v ustanovení

.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený namietal, ţe konajúce súdy nesprávne

subsumovali jeho konanie pod ustanovenie a nesprávne jeho

konanie označili ako trestný čin. Súdy pri rozhodovaní neuplatnili zásadu zodpovednosti

za zavinenie, ktoré je obligatórnou zloţkou subjektívnej stránky trestného činu. Došlo tým

k porušeniu zásady, ţe bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Príčinou autonehody bol

spôsob jazdy motocyklistu, ktorý porušil predpisy o cestnej premávke, keď v protismere,

v mieste kde to je zakázané vodorovnou značkou „Dvojitá pozdĺţna súvislá čiara (č. V1b)“

predbiehal stojace motorové vozidlá. Zo strany obvineného bolo nemoţné akokoľvek

predvídať spôsob jazdy motocyklistu.

Domáhal sa preto,

- aby dovolací súd podľa vyslovil, ţe uznesením

krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení a v konaní,

3

ktoré mu predchádzalo, v ustanoveniach Tr. zák., , a to

v neprospech obvineného,

- aby podľa § 386 ods. 2 zrušil rozsudok Okresného súdu Trnava zo 7. júla 2011, sp. zn.

, a tieţ uznesenie Krajského súdu Trnava z 8. marca 2012, sp. zn.

,

- aby podľa prikázal Okresnému súdu Trnava, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa v zákonnej lehote vyjadrila len prokurátorka Okresnej

prokuratúry v Trnave. Dovolanie obvineného navrhla postupom podľa § 382 písm. c/

odmietnuť.

Poškodené subjekty sa k dovolaniu obvineného nevyjadrili.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

primárne zistil, ţe dovolanie je prípustné, bolo podané osobou oprávnenou, v zákonnej lehote

a mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok moţno podať, ale zároveň zistil aj to,

ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/

, pretoţe je zrejmé, ţe nie sú dané dôvody dovolania podľa

písm. i/ .

Ako je konštatované vyššie, obvinený dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371

ods. 1 písm. i/ vidí v tom, ţe okresný súd jeho trestnú vec neposudzoval

individuálne, so zreteľom na konkrétnu situáciu a okolnosti prípadu a v rámci dokazovania

či skutok má znaky trestného činu (absencia zavinenia z jeho strany), porušil základnú zásadu

obsiahnutú v , teda starostlivo neuváţil všetky okolnosti

prípadu jednotlivo i v ich súhrne, v dôsledku čoho nesprávne právne posúdil zistený skutok

ako trestný čin.

Je treba v tejto súvislosti zdôrazniť, ţe dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok

proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných

a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených ako dovolacie dôvody v ustanovení § 371 ods. 1

písm. a/ aţ písm. n/ . Dovolací súd nie je moţné chápať ako tretiu

inštanciu v sústave súdov, zameranú na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdu druhého

4

stupňa. Mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie neslúţi k revízii skutkových zistení

urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Ťaţisko dokazovania je na súde prvého stupňa

a jeho skutkové závery môţe doplniť, alebo meniť len odvolací súd. Dovolací súd nemôţe

posudzovať úplnosť skutkových zistení, nemôţe bez ďalšieho sám prehodnocovať vykonané

dôkazy, pretoţe dôkazy v konaní o dovolaní nemôţe sám vykonávať. Namietané nesprávne

skutkové zistenia, alebo nesúhlas s tým ako súd hodnotil vykonané dôkazy, nemôţu zakladať

dovolací dôvod uvedený v ustanovení .

Motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú

psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako

ako objektívne znaky trestného činu. Namietanie ich nezistenia, alebo nesprávneho

či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania (obvinený sa v dovolaní

za účelom zistenia skutkového stavu veci domáhal vykonania previerky výpovede svedkov,

a to s ohľadom na obsah ich výpovedí), alebo nesprávneho vyhodnotenia vykonaného

dokazovania aţ v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov,

čo ustanovenie nepripúšťa.

Záver o zavinení páchateľa musí byť vţdy preukázaný výsledkami dokazovania a musí

z nich logicky vyplynúť záver o tom, či je prítomné zavinenie v zmysle trestnoprávnom

a v akej forme je síce záverom právnym, ale právny záver o subjektívnych znakoch trestného

činu sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného

dokazovania rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Skutočnosti

psychického ţivota významné pre právny záver o tom, či tu je zavinenie a v akej forme,

sú predmetom dokazovania práve tak, ako všetky ostatné okolnosti napĺňajúce znaky

trestného činu a nemôţu byť teda realizované, resp. prehodnocované v dovolacom konaní

dovolacím súdom.

Východiskom pre existenciu dovolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom

právnom posúdení skutku je popis skutku tak ako bol ustálený v príslušnom výroku

napadnutého rozhodnutia vo veci samej. V posudzovanej veci zavinenie obvineného súd

v skutkovej vete ustálil tak, ţe obvinený pri odbočovaní vľavo z vedľajšej cesty na hlavnú

jazdil cez priestor vyznačený vodorovným značením „šikmé vodorovné čiary“, teda

cez priestor, do ktorého je zakázané vchádzať,

- prehliadol motocykel jazdiaci po hlavnej ceste,

5

- motocyklu nedal prednosť v jazde,

- spôsobil tak kolíziu, v dôsledku ktorej poškodený utrpel ťaţkú ujmu na zdraví.

Za tejto situácie potom skutok tak ako bol na základe vykonaného dokazovania

v rozsudku okresného súdu ustálený, bol správne právne posúdený ako prečin ublíţenia

na zdraví podľa .

Namietané nesprávne skutkové zistenia a nesúhlas obvineného s tým ako súd hodnotil

vykonané dôkazy vo vzťahu k otázke zavinenia, nemôţu vzhľadom na charakter dovolania

ako mimoriadneho opravného prostriedku, zakladať dovolací dôvod uvedený v ustanovení

, preto dovolací súd bez preskúmania veci,

na neverejnom zasadnutí, dovolanie odmietol postupom podľa § 382 písm. c/ Trestného

poriadku.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťaţnosť nie je prípustná.

V Bratislave 29. mája 2013

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová