Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
02d/400468.b40dbf.pdf
PDF · 116.54 KB
No categories available
6Obo/103/2009
Najvyšší súd 6 Obo 103/2009
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej,
v právnej veci žalobcu: P. G., K., zast. JUDr. P. P., bytom T., proti žalovanému:
X., a. s., N., IČO: X., zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., odd. Sa,
vl. č. X, o zaplatenie 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 5. novembra 2004, č. k. 4 Cb 71/03-
37, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave
z 5. novembra 2004, č. k. 4 Cb 71/03-37 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 5. novembra 2004, č. k. 4 Cb 71/03-37 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk) s 12,2% úrokom od 1. júla
do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 63,23 Eur (1 905,-- Sk).
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobca žalobou
zo 16. júna 2003 sa domáhal, aby súd rozhodnutím zaviazal žalovaného zaplatiť mu 1 264,82
Eur (30 104,-- Sk) so 17,6% úrokom z omeškania a trovy konania na základe zmluvy č.
B 376600061, podľa ktorej v prípade predčasného vypovedania zmluvy sa žalovaný zaviazal
odkúpiť akcie žalobcu, krátené o alikvótnu časť. Žalovaný sám oznámil hodnotu akcií v sume
1 264,82 Eur (38 104,-- Sk), avšak svoj záväzok si nesplnil.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že v bode II, ods. 2 zmluvy nie je uvedená
presná suma a žalobca by teda mal preukázať výšku požadovanej istiny.
Dňa 3. mája 2004, na základe výzvy súdu, žalobca presne označil obchodné meno
žalovaného a upravil petit žaloby tak, že žiadal priznať 12,2% úrok z omeškania od 1. júla
2002.
Žalovaný voči takto uplatnenému úroku z omeškania nemal výhrady.
Súd prvého stupňa uznesením z 5. novembra 2004 zmenu petitu pripustil.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, zmluvou č.
B 376600061 z 23. februára 1998, vzájomnou korešpondenciou účastníkov konania, najmä
výpoveďou zmluvy vykonanou žalobcom s účinnosťou od 1. marca 2002, návrhom dohody
o splácaní sumy 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk) ako vlastným spisovým materiálom a následne
ustálil tento skutkový stav:
Dňa 23. februára 1998 uzatvorili účastníci konania Zmluvu o odkúpení akcií
X., a. s. č. B 376600061, kde v bode II. predmet zmluvy B, odsek 2 bolo dohodnuté, že ak
o to akcionár písomne, najskôr po roku odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto zmluvy požiada,
zaväzuje sa žalovaný 1 D predčasne odkúpiť jeho vyššie uvedené akcie 1 G a vyplatiť mu za
ne do troch mesiacov odo dňa, ku ktorému ho požiada, alikvótnu finančnú čiastku zníženú
o poplatok vo výške 10% z nej.
Žalobca zaslal výpoveď žalovanému s účinnosťou ku dňu 1. marca 2002. Žalovaný
svoj záväzok nesplnil a žiadnu finančnú čiastku doteraz žalobcovi nevyplatil.
Zmluva medzi účastníkmi konania bola uzatvorená podľa § 51 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená, zmluva však nesmie odporovať obsahu, alebo účelu tohto zákona. Občiansky
zákonník sa riadi zásadou zmluvnej voľnosti strán.
Prvostupňový súd mal za nesporné, že žalovaný porušil svoj záväzok vyplývajúci
z uzatvorenej zmluvy, preto súd I. stupňa žalobe vyhovel a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi
istinu 1 264,82 Eur (38 104,-- Sk), ako aj na úrok z omeškania vo výške, ktorá nebola sporná.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s ohľadom
na úspech účastníkov v konaní a žalovaný bol zaviazaný ich nahradiť žalobcovi vo výške
63,23 Eur (1 905,-- Sk) titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Vo svojom odvolaní uviedol, že
medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 23.februára 1998 uzatvorená zmluva o odkúpení akcií
X., a. s., ktorej článok II.B bod 2 je možné považovať za zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa
žalovaný ako budúci kupujúci zaviazal, že od žalobcu ako budúceho predávajúceho odkúpi
akcie X., a. s., za podmienok stanovených v tomto článku. V zmysle uzatvorenej zmluvy sa
žalovaný nezaviazal k žiadnemu priamemu plneniu bez odkúpenia akcií. V uzatvorenej
zmluve teda nebola dohodnutá odmena pre žalobcu, ktorá by bola splatná v dohodnutom čase,
ale bola dohodnutá odkupná cena akcií. Žalobca sa žalobou mal domáhať nahradenia prejavu
vôle na uzatvorenie kúpnej zmluvy na splnenie si povinností, vyplývajúcich žalovanému zo
zmluvy o budúcej zmluve v súlade s ust. § 290 Obch. zákonníka. Má za to, že zo strany súdu
došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu a kvalifikácie listu žalobcu z 1. marca 2002, ktorý
súd považoval za výpoveď zo zmluvy, pričom samotný list zo strany žalobcu je nazvaný ako
žiadosť o zrušenie zmluvy. Uvedenú písomnosť preto nie je možné posúdiť ako jednostranný
úkon - výpoveď, lebo k platnému zrušeniu zmluvy musí nevyhnutne pristúpiť úkon zo strany
žalovaného. V prípade, že by teda došlo k platnému skončeniu zmluvy podľa čl. II.B, ods. 2
zmluvy, má žalobca právo iba na odkúpenie akcií a nie na odmenu. Cena, ktorá bola
vypočítaná žalovaným preto predstavuje iba odkupnú cenu za predmetné akcie a jej
vypočítanie žalovaným nie je možné považovať za uznanie dlhu. Preto odvolateľ navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu žalobcu
zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.
Žalobca sa písomne vyjadril k odvolaniu žalovaného a uviedol, že podanie žalovaného
nespĺňa podmienky § 120 ods. 1 O. s. p. a to v tom, že žalovaný mal svoje tvrdenia predniesť
na pojednávaní prvostupňového súdu, kde bol na toto zákonné ustanovenie upozornený.
K dôvodom odvolania žalobca uviedol, že skutočnosti, uvedené v odvolaní, nemajú právnu
opodstatnenosť v riešení merita veci a žiadne z jeho dôvodov nenaplňujú ust. § 205a O. s. p.
a preto žalobca navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) po zistení, že
odvolanie žalovaného bolo podané v zákonom stanovenej lehote, prejednal odvolanie
žalovaného postupom podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 214 ods. 2 O. s. p., keď dospel k názoru, že odvolaniu žalovaného nie je možné
vyhovieť.
Krajský súd v Bratislave rozhodol o žalobe žalobcu zo 16. júna 2003 rozsudkom č. k.
4 Cb 71/03-37 dňa 5. novembra 2004, dňa 29. marca 2005 vyhlásil Krajský súd v Bratislave
uznesením č. k. 1 K 136/04-204 konkurz na majetok dlžníka X., a. s., N., IČO: X. a za
správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. I. G., H.
Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu X., a. s., B., písomným podaním, došlým na
súd 22. augusta 2005, s poukazom na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. d/ ZKV navrhla
bezodkladne prerušiť súdne konanie v predmetnej veci.
Odvolací súd vyzval správcu konkurznej podstaty o oznámenie, či trvá na prerušení
konania (list NS SR z 24. marca 2010). Správca konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení,
došlom na odvolací súd 30. apríla 2010, navrhol ponechať vec prerušenú, keďže výslovne
nesúhlasil s pokračovaním v konaní.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto uznesením sp. zn. 6 Obo 103/2009 z 3. mája
2010 prerušil odvolacie konanie v predmetnej veci do právoplatného rozhodnutia konkurzu
vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 1 K 136/04.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 15. mája 2012, č. k. 1K/136/2004-1899,
právoplatného 19. júna 2012, bol zrušený konkurz vyhlásený uznesením Krajského súdu
v Bratislave dňa 29. marca 2005, č. k. 1K 136/04-204 z dôvodu, že nie sú predpoklady
pre konkurz a zároveň týmto uznesením bol zbavený funkcie správca konkurznej podstaty.
Týmto rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bola odstránená prekážka, ktorá
bránila odvolaciemu súdu, aby rozhodoval o odvolaní žalovaného. V čase vyhlásenia
rozsudku odvolacieho súdu žalovaný nebol vymazaný z obchodného registra.
V konaní na súde prvého stupňa účastníci konania nenamietali skutočnosť, že medzi
sebou uzatvorili Zmluvu o odkúpení akcií X., a. s., číslo B 376600061 dňa
23. februára 1998. Rovnako odvolací súd konštatoval, že účastníci konania sa dohodli
na výške úroku z omeškania vo výške 12,2% ročne, o čom svedčí zápisnica z pojednávania
na súde prvého stupňa z 5. novembra 2004 (č. l. 30), na ktorom súd pripustil zmenu petitu
žaloby žalobcu z 3. mája 2004 (č. l. 26). Odvolací súd poukazuje na námietku žalovaného,
vznesenú v jeho odvolaní, týkajúcu sa jednostranného úkonu žalobcu „výpovede“, výkladu
zmluvy o odkúpení akcií X., a. s., uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
23. februára 1998 a k týmto námietkam zaujal následné stanovisko:
Žalovaný vyššie uvedené námietky nevzniesol na pojednávaní vytýčenom a konanom
v predmetnej veci 5. novembra 2004, pričom, ako vyplýva zo zápisnice z pojednávania, bol
žalovaný riadne vyzvaný, čí má ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Žalovaný
nepredložil súdu, nežiadal o doplnenie dokazovania, a preto súd prvého stupňa v prijatom
uznesení ho poučil v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p. a dokazovanie skončil.
Odvolací súd preto skúmal, či skutočnosti a dôkazy uplatnené žalovaným neskôr sú
odvolacím dôvodom, teda či nastali skutočnosti vyžadované v ust. § 205a O. s. p.
Podľa ust. § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené
pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej
odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa ust. § 120 ods.
4 O. s. p., d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že námietky žalovaného, uplatnené
v odvolacom konaní, nie takými skutočnosťami, ako ich definuje ust. § 205a ods. 1 O. s. p.,
a preto k nim neprihliadol vzhľadom na poučenie urobené súdom prvého stupňa podľa ust.
Žalovaný vzniesol vo svojom odvolaní aj námietku výšky istiny.
Odvolací súd poukazuje na stanovisko žalovaného, týkajúce sa výšky istiny, že výšku
istiny ponecháva na úvahu súdu (č. l. 31).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa ohľadne
výšky istiny, ku ktorej došiel vykonaným dokazovaním najmä listom žalovaného z 13. júna
2002 (č. l. 5), v ktorom žalobcovi navrhol tri spôsoby vyrovnania, ako aj Návrhom – dohodou
o splácaní, predloženom žalovaným (č. l. 6), v ktorom žalovaný uviedol, že voči žalobcovi
eviduje záväzok žalovaný zo zmluvy o odkúpení akcií X. vo výške 1 264,82 Eur (38 104,--
Sk), a to ku dňu 1. júna 2002.
Žalovaný žiaden relevantný dôkaz spochybňujúci výšky istiny v konaní na súde
prvého stupňa a ani v odvolacom konaní nepredložil.
Preto odvolací súd k námietke žalovaného z dôvodu jej nedôvodnosti neprihliadol.
Keďže Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval dokazovanie prvostupňového
súdu za dostatočné, pričom súd prvého stupňa z takto vykonaného dokazovania vyvodil vecne
správne právne závery, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa pre jeho vecnú správnosť
podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p.
v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p., a to podľa úspechu účastníkov v odvolacom konaní.
Úspešnému účastníkovi, t. j. žalobcovi však ich náhradu nepriznal, keďže tento si trovy
odvolacieho konania neuplatnil a ani mu trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací prijal tento rozsudok hlasovaním
v senáte v pomere 3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 30. mája 2013
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová