Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/58/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., s. r. o., so sídlom

A., IČO: X., zastúpeného advokátskou kanceláriou A., s. r. o., so sídlom K., IČO: X., proti

povinnej: L., nar. X., bytom J., zastúpená opatrovníkom Mesto Prievidza, so sídlom N.P.,

o vymoženie 2 488,03 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 16

Er 2331/2011, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne

z 19. 12. 2012, č. k. -37, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie sumy

2 488,03 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri R., a. s., so sídlom

v B. z 29. 04. 2011, sp. zn. BB0210030, ktorým bolo povinnej uložené zaplatiť oprávnenému

sumu 2 488,03 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor požiadal Okresný súd Prievidza o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Prievidza uznesením zo 04. 08. 2011, č. k. -13 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V napadnutom

rozhodnutí poukázal na ustanovenia a o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov

(ďalej len Exekučný poriadok), a o rozhodcovskom

konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), ďalej na a

o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia, na § 52, § 53 a § 54

a na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13/EHS). Súd prvého stupňa posúdil

predmetný úver ako spotrebiteľský. Ďalej zistil, že rozhodcovská zmluva bola súčasťou zmluvy

o úvere ako rozhodcovská doložka. Voľba rozhodcovského súdu bola v danom prípade

uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovského súdu na predtlačenom

formulári dokonca predchádzalo aj samotnému rozhodnutiu povinnej o uzatvorení zmluvy

o úvere. Podľa súdu prvého stupňa je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej

zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská

doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Záverom uviedol, že

predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci rozhodcu v danej veci

konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za spôsobilý

exekučný titul.

Krajský súd v Trenčíne na odvolanie oprávneného uznesením z 19. 12. 2012, č. k.

-37 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že

exekučný súd síce nedisponuje právomocou rušiť, či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným

titulom, to však ešte neznamená, že nedohliada na to, aby bola exekúcia vykonávaná v súlade

so zákonom. Exekučný súd je v každej fáze exekučného konania ex offo povinný skúmať, či tu

nie je daný dôvod, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje

účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolané

alebo odporuje dobrým mravom, tak exekučný súd musí exekúciu zastaviť. Pokiaľ bol vo veci

vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý vychádzal z neplatnej rozhodcovskej doložky, súd prvého

stupňa žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 02. 01. 2013.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením a , že v tej veci sa už právoplatne

rozhodlo alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, , že sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, , že účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje dovolanie odôvodnil

ustanovením , že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením ,

že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Dovolateľ mal za to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v súlade so zákonom

a skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne dojednané, sama osebe

nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie inicioval ako oprávnený z titulu

neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany povinnej, nemôže mať za následok neplatnosť

rozhodcovskej doložky. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola dohodnutá v súlade so

zákonom. Predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky si oprávnený plnil povinnosť,

ktorá mu vyplývala zo zákona o bankách, ktorý je špeciálnym predpisom upravujúcim

prípustnosť rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia v spotrebiteľských vzťahoch, kde

je dodávateľom banka. Poukázal aj na nesprávnosť slovenského prekladu Smernice Rady

93/13/EHS, z ktorej súd neprijateľnosť rozhodcovskej doložky vyvodil, z čoho vyplýva, že súdy

nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili ( ) a konanie zaťažili

vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie ( ). Ďalej

uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok pre exekučný súd a predstavuje prekážku res

iudicata. Prvostupňový a odvolací súd rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo

napriek tomu, že exekučnému súdu nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia oprávnenie

rozhodovať o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal, že exekučný súd nie je

oprávnený skúmať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Podotkol, že

vzhľadom na prekážku rei iudicatae, ako aj na nedostatok právomoci, exekučný súd nie je

oprávnený skúmať rozhodcovskú doložku. Uviedol, že povinná v danej veci nevyvinula žiadnu

aktivitu za účelom ochrany svojich práv v rozhodcovskom konaní ani v čase po jeho vydaní a súd

nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa dovolateľovi ako oprávnenému

odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu spravodlivosti.

Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil a poveril súdneho

exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil uznesenie súdu prvého a

druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený advokátom

( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle

ods. 3 najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti

ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací

súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109

ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie

súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o

uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia,

c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávneného podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237

( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí niektorou

z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní

vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal

procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo

alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. g/

nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

Dovolateľ namietal vadu podľa tvrdiac, že exekučný súd skúmaním

materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku opätovne vec prejednal.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

znova.

Podľa , kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak v novom

konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom konaní. O tú

istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo

právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý

predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva z rovnakých

skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či rovnaké osoby

majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom

konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten,

kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné

postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj v prípade, ak v novom konaní

vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania, či už z dôvodu univerzálnej

alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného B., s.

r. o., A., IČO: X., proti povinnej L., nar. X., bytom J., o vymoženie 2 488,03 eur

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. , na základe

exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok z 29. 04. 2011, sp. zn. BB0210030, ktorý

vydal Stály rozhodcovský súd zriadený pri R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie na

exekučnom súde a vo veci nebolo predtým rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou uvedenou

v ustanovení V tejto súvislosti poukazuje dovolací sú aj na odôvodnenie

rozhodnutia k námietke dovolateľa o výskyte vady konania v zmysle

Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle ,

teda že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. V súvislosti s touto

vadou tvrdil, že v danej veci súd preskúmaval materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku

bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, čím

poprel jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Bez návrhu možno začať konanie vo veciach uvedených v ustanovení a

Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, tzn. že v danej veci bol návrh na začatie exekučného konania

podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska ( ) nejde zo strany

oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle ustanovenia § 237

písm. e/ , ale o námietku, ktorou napáda vecnú správnosť postupu a právnych záverov

súdov, resp. ich právne posúdenie veci.

Námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ustanovení

preto nie je opodstatnená.

Dovolateľ ďalej tvrdil, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

, ktorej sa súdy oboch stupňov dopustili tým, že jej odopreli vykonateľnosť právoplatného

a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený

ex offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti

so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade uvedenej v ustanovení § 237

písm. f/ resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov nebola oprávnenému

ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú vadu konania uvedenú

v tomto ustanovení, ako správne poukázal oprávnený, ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Takým zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo na

výkon vykonateľného rozhodnutia.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu

za účelom obhájenia a ochrany jeho práv, a právom chránených záujmov. Musí však ísť

o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred

súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na

základe návrhu oprávneného na podklade exekučného titulu – rozsudku rozhodcovského súdu.

Exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na základe

neplatnej rozhodcovskej doložky, čím rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným

titulom na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňový aj odvolací súd

posudzovali splnenie podmienok na udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie na základe predmetného rozhodcovského rozsudku.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej

doložky. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v rámci daného

spotrebiteľského vzťahu, ktorý je právne založený spotrebiteľskou zmluvou - zmluvou o úvere)

súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len

realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom.

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, odvíjajúci sa

od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci za následok

materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu

ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa

v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to

spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach

a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia

zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/ tohto predpisu.

Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj

iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných

účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať

rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v konkrétnej veci (pretože inak

by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu

tak nie je. V spotrebiteľských veciach je zvýraznený princíp ochrany práv spotrebiteľa,

čo znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije

možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona

o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný skúmať existenciu,

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy, a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere

konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku zo zákonom, znamenajúci materiálnu

nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz

vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom

konaní správne konštatovali neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu,

že nebola individuálne dojednaná, a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinnej. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným

a povinnou vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už

podpisom zmluvy, keďže jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Obchodné podmienky pre

úver, a teda aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v týchto podmienkach. Dovolací súd sa stotožnil

aj s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej

rozhodcovskej doložky. Preto správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdy neodňali oprávnenému možnosť konať pred

súdom v zmysle

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania je

procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné; o tento

prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho posúdenia

veci ( ) dodáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery, a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny

právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval,

alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantným dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Z dôvodu, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

, ani z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou

dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej

správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. mája 2013

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková