Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžd/4/2013

Identifikačné číslo spisu: 5012200150 Dátum vydania rozhodnutia: 12.06.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:5012200150.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobkyne Ing. B. M., narodenej XX. Q. XXXX, bytom A., právne zastúpenej advokátkou Mgr. Soňou Grošaftovou so sídlom Makovického 7, Žilina, proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava (predtým Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. KRPZ-ZA-PM01-84-011/2012 zo dňa 29. februára 2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. -26 zo dňa 5. septembra 2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. -26 zo dňa 5. septembra 2012 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. p. KRPZ-ZA-PM01-84-011/2012 zo dňa 29. februára 2012 v spojení s disciplinárnym rozkazom riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 2 zo dňa 10. januára 2012 m e n í tak, že u p ú š ť a od uloženia sankcie.

Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Odôvodnenie

I.

Konanie o priestupku

Rozhodnutím žalovaného č. KRPA-ZA-PMO1-84-011/2012 zo dňa 29. februára 2012 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - disciplinárnym rozkazom riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 2 zo dňa 10. januára 2012, ktorým správny orgán prvého stupňa uložil kpt. Ing. B. M. (ďalej aj žalobkyni) disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 7 % na dobu dvoch mesiacov v úhrnnej výške 165,48 Eur za porušenie o cestnej premávke (ďalej iba ZCP) a bola uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch (ďalej iba ZoP) na tom skutkovom základe, že

dňa 28. júla 2011 o 11:30 hod. viedla v okrese Žilina po ceste prvej triedy č. 64 v smere jazdy zo Žiliny do Rajeckých Teplíc osobné motorové vozidlo Škoda Fabia, evidenčného čísla J., pričom v obci Rajecké Teplice - Poluvsie v blízkosti rodinného domu č. 2 narazila prednou časťou svojho vozidla do zadnej časti už stojaceho osobného motorového vozidla škoda Octavia, evidenčné číslo XZX XXXX., MPZ: CZ vodiča M. Y., ktorý viedol motorové vozidlo v rovnakom smere. Pri dopravnej nehode k zraneniam osôb nedošlo. Alkohol u vodičov zistený nebol. Škoda na vozidlách zisťovaná nebola.

II.

Konanie na súde I. stupňa

Krajský súd v Žiline na základe žaloby žalobkyne preskúmal správne konanie a rozhodnutia v ňom vydané a po zistení, že postup pred vydaním napadnutého rozhodnutia i samotné napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné, žalobu podľa zamietol. Po konštatovaní obsahu administratívneho spisu žalovaného krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu má všetky formálne a obsahové náležitosti, rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je logicky vyhodnotený a riadne právne posúdený. V ostatnej časti odôvodnenia len formálne citoval obsah administratívneho spisu a v ňom obsiahnutých rozhodnutí, konštatujúc ich správnosť a zákonnosť.

III.

Odvolanie, vyjadrenie

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že tesne pred nehodou sledovala situáciu v protismernom pruhu, keď zbadala prudko brzdiť vozidlo pred sebou. Vozidlo brzdilo tak intenzívne, že za sebou zanechalo niekoľkometrovú blokovaciu stopu. Podľa jej názoru zavinila zrážku vodička Q. E., ktorá namiesto predídenia vozidla, ktoré zastavilo na kraji cesty a jeho vodič Q. C. chcel z neho náhle vystúpiť, vozidlo zastavila za vozidlom Q. C., čím spôsobila náhle brzdenie vodiča M. Y., pričom k tomu nemala žiadny dôvod. Poukázala na rozpory vo výpovediach jednotlivých svedkov - účastníkov nehody, na skutočnosť, že boli porušené jej práva na obhajobu spočívajúce najmä v tom, že nemohla klásť svedkom otázky. Namietala, že je postihnutá za zavinenie a nie za spôsobený následok. Vyjadrila názor, že v prerokúvanom prípade nebol náležite zistený skutkový stav, napadnutý rozsudok je arbitrárny a nedostatočne zodpovedal jej námietky uvedené v žalobe. Poukázala na celý rad rozhodnutí, ktoré sa viažu predovšetkým k nedostatočne zistenému skutkovému stavu ako dôvodu pre zrušenie správneho rozhodnutia a vrátenia veci správnemu orgánu na ďalšie konanie a navrhla napadnuté rozhodnutie žalovaného i jemu predchádzajúce disciplinárne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie žalovanému.

Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

IV.

Konanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom odvolacím

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( veta prvá v znení neskorších predpisov, ďalej len „“, v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie je sčasti dôvodné. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 z 12. decembra 2012 v zmysle Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo k 31. decembru 2012 okrem iných aj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Žiline, pričom práva a povinnosti zrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom

konania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho nástupníctva. Pod všeobecným označením žalovaný v texte je preto nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán ako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka. Deň vyhlásenia rozhodnutia najvyššieho súdu bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <.. Rozsudok bol verejne vyhlásený 12. júna 2013 ( a ). Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu - disciplinárnym rozkazom riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 2 zo dňa 10. januára 2012, ktorým bola žalobkyňa uznaná za vinnú z priestupku podľa ZoP v podstate na vyššie uvedenom skutkovom základe, za ktorý jej bola uložená sankcia

- zníženie služobného platu o 7 % na dobu dvoch mesiacov v úhrnnej výške 165,48 Eur za porušenie § 17 ods. 1 ZCP. Podľa § 2 ods. 1 ZoP, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/ ZoP, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda. Podľa § 17 ods. 1 ZCP vodič je povinný za vozidlom idúcim pred ním dodržiavať takú vzdialenosť, aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy, prípadne zastaviť vozidlo, ak vodič vozidla jazdiaceho pred ním zníži rýchlosť jazdy alebo zastaví. Dopravnou nehodou je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla, a preto je naplnená niektorá z podmienok uvedených v § 64 ods. 1 písm. a/ až d/ ZCP. Podľa § 64 ods. 1, 2 a 3 ZCP: Dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenie, c) uniknú nebezpečné veci 24) alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa . 31) Za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa , je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení. Ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Podľa ZCP, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu, 31a) zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. Podľa zákona ZoP, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba SP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov. Preskúmaním predloženého spisového materiálu Najvyšší súd SR ako súd odvolací zistil, že správne orgány aplikovali správne, dostatočne a vyčerpávajúco najmä ustanovenia zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov na zistenie a právne posúdenie skutkového stavu veci, nie však na uloženie

sankcie.

Vyčerpávajúcim spôsobom a precízne vypočuli všetky osoby, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom zúčastnili na predmetnej dopravnej nehode a teda mohli poskytnúť informácie o jej priebehu, pokiaľ to malo význam na zistenie a posúdenie skutku. Z tohto pohľadu je nespochybniteľné, že akokoľvek sa žalobkyni javí nesprávny jazdný manéver vodičky Q. E., skutočnosťou ostáva, že táto zastavila vidiac v svojom smere jazdy prekážku v inom vozidle, ktoré dovtedy jazdilo pred ňou. Vzhľadom na spôsob, akým vyhodnotila situáciu a volila zastavenie vozidla, čo mohla a neporušila tým žiadny právny predpis, ani povinnosť, ani zákaz státia či zastavenia, keďže išlo o zastavenie vyvolané situáciou v cestnej premávke a nie parkovanie, vozidlo vodiča M. Y. idúce za ňou prinútila prudko brzdiť, keďže i ten nemal zrejme dostatočný odstup od pred ním idúceho vozidla alebo sa dostatočne nevenoval vedeniu vozidla. Podstatné z pohľadu následkov je, že sa mu podarilo zabrzdiť a nespôsobiť na vozidle Q. E.kodu. To sa však nepodarilo žalobkyni a akokoľvek sa snažila a snaží zbaviť sa zodpovednosti za nedodržanie bezpečnej vzdialenosti od vozidla jazdiaceho pred ňou poukazovaním na spôsob jazdy Q. E., či M. Y., podstatné z hľadiska zistenia skutkového stavu i posúdenia skutku je, že ona so svojim vozidlo nestačila zbrzdiť a narazila do vozidla vodiča M. Y. idúceho pred ňou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, spravujúc sa citovanými ustanoveniami zákonov, konštatujúc zistený skutkový stav rovnako ako krajský súd nezistil pochybenie v konaní správnych orgánov, keď zisťovali príčinu dopravnej nehody ako podkladu pre výrok rozhodnutia o priestupku. Z administratívneho spisu a záznamu o dopravnej nehode vyplýva jednoznačné konštatovanie, že príčinou dopravnej nehody bola žalobkyňa, ktorá porušením citovaného ustanovenia § 17 ods. 1 ZCP nestačila svoje vozidlo zabrzdiť v bezpečnej vzdialenosti od vozidla, ktoré išlo pred ňou a narazila do neho. Odvolací súd nezistil pochybenie pri vykonávaní ani pri hodnotení dôkazov správnymi orgánmi. Odvolací súd mal však pochybnosti o uloženej sankcii so zreteľom na to, že nielen podľa fotodokumentácie, ale aj podľa záznamu o dopravnej nehode a z listu ORPZ, ODI Žilina o odovzdaní priestupku z 21. augusta 2011 nevyplýva, že by nehodou bola najmä na vozidle poškodeného M. Y. spôsobená škoda. V zázname o nehode sa v jedinom uvádza odhad celkovej škody na vozidlách žalobkyne i poškodeného asi 1000,- Eur, avšak z fotodokumentácie je zrejmé, že išlo prevažne o škodu na strane žalobkyne, poškodený mal odretý lak. Už tieto dôvody nasvedčujú, keďže k zraneniu osôb, inej škode na majetku, resp. k iným následkom nedošlo, že ak by došlo k dohode vodiča Y. a žalobkyne, mohlo by ísť o škodovú udalosť. Vzhľadom na pôvod poškodeného i jeho vozidla ako aj povinnosti žalobkyne ako aktívnej policajtky bol postup ako pri škodovej udalosti zrejme prakticky vylúčený. Z týchto dôvodov postih žalobkyne, ktorá porušením ustanovenia § 17 ods. 1 ZCP spôsobila dopravnú nehodu s minimálnou škodou, ktorá by inak mohla byť (za splnenia všetkých zákonných podmienok) škodovou udalosťou, odvolací súd bol toho názoru, že pre nápravu žalobkyne postačí prerokovanie priestupku a preto zmenil napadnutý rozsudok i jemu predchádzajúce napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež disciplinárny rozkaz riaditeľa Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva PZ v Žiline č. 2 zo dňa 10. januára 2012 vo výrokoch o uložení sankcie tak, že upustil od jej uloženia domnievajúc sa, že uložená sankcia so zreteľom nielen na prerokúvaný skutok, ale i osobu žalobkyne (jej predchádzajúcu bezúhonnosť) a najmä vzhľadom na následok spôsobený dopravnou nehodou je neprimerane prísna a že samotné prerokovanie priestupku postačí na nápravu žalobkyne. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov, zhodnotiac doposiaľ vykonané dôkazy a preskúmajúc konanie žalovaného i napadnuté rozhodnutie, ako aj rozsudok krajského súdu rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

V.

Trovy konania

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia v spojení s a a vety prvej tak, žalobkyni, ktorá mala čiastočný úspech, ich čiastočnú náhradu nepriznal, pretože jej vznikli trovy iba z titulu trov právneho zastúpenia, ktoré si v

zákonnej lehote nevyčíslila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.