Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7ECdo/91/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávnenej R., a. s., so sídlom V.,

IČO: X., zastúpenej JUDr. G., advokátom V., proti povinnej M., bývajúcej V., pre

vymoženie 463,38 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 8 Er

618/2010, o dovolaní oprávnenej proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 26. januára

2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a.

Povinnej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Oprávnená podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie

sumy 463,38 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu v Košiciach zo 6. mája 2010 sp. zn. . Súdny exekútor

doručil dňa 23. septembra 2010 Okresnému súdu Prešov žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Prešov uznesením z 20. júna 2011 č.k. -17 žiadosť súdneho

exekútora JUDr. Mgr. A. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení uviedol, že exekučným titulom je rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, ktorým

bola povinnej uložená povinnosť na plnenie, pričom právny vzťah medzi účastníkmi vznikol

na základe poistnej zmluvy č. X. z 19. septembra 2008. Podľa časti XV. poistných podmienok

sa zmluvné strany dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia rozhodnú

2

v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Vyslovil záver o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky nachádzajúcej sa v poistnej zmluve z 19. septembra 2008 vo

všeobecných podmienkach, ktorá bola navyše štandardnou formulárovou zmluvou, ktorá sa

uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy nemení. Poukázal

na ustanovenie čl. 6 ods. 1, čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/12 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 53

a ustálenú judikatúru Európskeho súdneho dvora (stanovisko vo veci

C-243/08 zo 4. júna 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Gyófi bod 40) s tým, že

predmetnou rozhodcovskou doložkou dochádza reálne k narušeniu smernicou sledovanej

rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Mal za to, že oprávnená od

počiatku sledovala v súvislosti s koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade

vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené v mieste jej sídla za účelom minimalizácie

nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Uviedol, že rozhodcovská doložka

bola už v čase jej uzatvárania neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku

nezlučiteľnou s normami na ochranu spotrebiteľa ako aj s dobrými mravmi a teda neplatnou

podľa . Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo bez

riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto

konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie.

Na odvolanie oprávnenej Krajský súd v Prešove uznesením z 26. januára 2012

sp. zn. napadnuté uznesenie potvrdil. Účastníkom náhradu trov odvolacieho

konania nepriznal. Dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej smeruje proti vecne správnemu

uzneseniu súdu prvého stupňa, ktoré treba potvrdiť ( ). V celom rozsahu

si osvojil skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. Uviedol, že rozhodujúcou právnou

otázkou, ktorú správne prvostupňový súd (aj bez návrhu, na základe oprávnenia udeleného

mu v /, / ) prioritne riešil, bola otázka platnosti

rozhodcovskej doložky. Odvolací súd nevidel dôvod odkloniť sa od spoločného stanoviska

občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27. septembra

2010, vo svetle záverov ktorého správne prvostupňový súd žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Takisto uviedol, že súdu nič nebráni

obdobne postupovať aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom 2008. O trovách

rozhodol podľa a .

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie (spolu s jeho doplnením)

oprávnená. Navrhla napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tiež ním potvrdené uznesenie

3

súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, že súdy

v danom prípade rozhodovali vo veci, ktorá nepatrí do ich právomoci a tým zaťažili konanie

vadou podľa Podľa názoru oprávnenej rozhodcovský súd rozhodoval

v súlade so zákonom na základe riadne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Všeobecné súdy

nemajú vo vzťahu k rozhodnutiam rozhodcovského súdu postavenie odvolacích súdov a preto

v zásade nie sú oprávnené preskúmavať rozhodcovské rozsudky po vecnej stránke.

Ustanovenie umožňuje v tam vymenovaných prípadoch

exekučné konanie zastaviť, nie však zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Skúmanie (ne) platnosti rozhodcovskej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní nemá žiadnu oporu v relevantných právnych

predpisoch. Okrem toho namietala, že súdy jej nesprávnym postupom odňali možnosť konať

pred súdom ( ). I keď sa v exekučnom konaní vo všeobecnosti

nevykonáva dokazovanie, súdy predsa len vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi, avšak

bez toho, aby nariadili pojednávanie. Tým ju v rámci dokazovania vylúčili z možnosti

vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a tiež vysvetliť, ktoré z predložených listín

v ich vzájomnej väzbe viedli k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy. Namietala aj nesprávne

právne posúdenie veci ( ). V doplnení dovolania dovolateľka ďalej

namietala nepreskúmateľnosť rozhodnutí súdov ( ), ako

aj nedostatočne zistený skutkový stav veci.

Povinná sa k dovolaniu nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená advokátom

( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( )

skúmala, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustný

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu. V zmysle

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak a/ odvolací

súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia

návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie

stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým

4

sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu

na prerušenie konania podľa V zmysle

je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené

uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom

uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného

významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia

alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Uznesenie odvolacieho súdu, ktoré napadla dovolaním oprávnená, nevykazuje znaky

ani jedného z uvedených uznesení. Odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie

súdu prvého stupňa, ale dovolanie nesmeruje proti potvrdzujúcemu uzneseniu uvedenému

v až c/ Preto prípustnosť dovolania oprávnenej z ustanovenia

nemožno vyvodiť.

Prípustnosť dovolania oprávnenej by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len

vtedy, ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných

v ustanovení . Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému

rozhodnutiu (rozsudku či uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ sa nepodal návrh na začatie konanie, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi

konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca

alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska

prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný,

ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v , možno ním napadnúť

aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (pozri napr. R 117/1999,

R 34/1995, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v časopise

Zo súdnej praxe pod č. 38/1998, č. 23/1998). Pre záver o prípustnosti dovolania podľa § 237

nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade

uvedenej v tomto ustanovení, rozhodujúcim je zistenie, že k takejto procesnej vade skutočne

došlo.

Oprávnená procesné vady konania podľa až e/ a nenamietala

a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení

nemožno vyvodiť.

Dovolateľka namietala vady konania uvedené v a , t.j.,

že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov a že postupom súdov jej bola odňatá

možnosť konať pred súdom.

V občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci,

ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych

vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (§ 7

ods. 1 ). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí

orgánov verejnej správy (pozri bližšie ). Iné veci prejednávajú a rozhodujú

súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon ( ).

Nedostatok právomoci súdu sa považuje za neodstrániteľnú podmienku konania, ktorá

má ten dôsledok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť

a vec postúpiť inému orgánu. Prípustnosť dovolania z dôvodu nedostatku právomoci súdu

je daná, ak súd rozhodol vo veci, o ktorej mal rozhodnúť iný orgán.

V danej veci oprávnená procesnú vadu konania uvedenú v

nevyvodzuje z toho, že súdy vôbec nemali konať a rozhodovať. Ich právomoc konať

v exekučnom konaní nepopiera. Vyčíta im iba, že v rozpore so zákonom a Smernicou

93/13/EHS preskúmali rozhodcovský rozsudok po vecnej stránke t.j. preskúmali právoplatné

exekučné tituly a že bez zákonom zvereného oprávnenia v exekučnom konaní skúmali

prijateľnosť, či neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Oprávnená teda namieta,

že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa spočívajú na nesprávnej aplikácii a interpretácii

ustanovení zákona. Z určujúceho – obsahového – hľadiska (pozri ) nejde

zo strany oprávnenej o námietku nedostatku právomoci súdov, ale o námietku inú, ktorú

oprávnená uvádza vo väzbe na otázku zákonnosti a vecnej správnosti právnych záverov súdov

(ich právneho posúdenia veci), na ktorých založili v danom prípade svoje rozhodnutia.

Takto formulovanou námietkou nedostatku právomoci súdov (§ 237

písm. a/ ) oprávnená nedostatočne zohľadňuje skutočnosť, že ňou napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu (ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa) bolo vydané

6

v exekučnom konaní, v ktorom rozhodovanie súdov jednoznačne vyplýva priamo zo zákona

(pozri napr. ustanovenia § 29, § 38 ods. 3, § 44 ods. 1 Exekučného poriadku).

Vzhľadom na to, nie je opodstatnenou námietka dovolateľky o existencii vady konania

podľa Súdy rozhodovali vo veci, ktorá patrí do ich právomoci.

Podľa názoru oprávnenej súdy jej tiež odňali možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ )

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je procesne

nesprávny postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi konania odníme

možnosť konať pred ním a uplatňovať (realizovať) procesné oprávnenia účastníka

občianskeho súdneho konania priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho

práv.

Podľa tvrdenia dovolateľky k procesnej vade konania podľa

došlo postupom súdov tým, že vykonali dokazovanie listinnými dôkazmi bez nariadenia

pojednávania a bez jej účasti, čím jej znemožnili k vykonaným dôkazom sa vyjadriť.

V danej veci dospelo exekučné konanie do štádia posudzovania splnenia zákonom

stanovených procesných predpokladov, za ktorých súd poverí súdneho exekútora vykonaním

exekúcie. Dovolaním je napadnuté rozhodnutie vydané práve v tomto štádiu exekučného

konania.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd

preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul

z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom (okrem iného) skúma, či návrh na vykonanie

exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou

o jeho vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný

osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania podľa

V štádiu, v ktorom súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore

so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu

na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu. V tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie

(ako procesnú činnosť osobitne upravenú v ustanoveniach až , lebo

postačujúce je, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami

vyplývajúcimi zo spisu, vrátane listín v ňom založených). Vzhľadom na to, sa oboznamovanie

s obsahom listín, ktoré sú zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania

a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní za prítomnosti účastníkov konania

(oprávneného a povinného).

Ak potom dovolateľka vyvodzuje existenciu procesnej vady konania podľa § 237

písm. f/ z toho, že súdy vykonali dokazovanie bez nariadenia pojednávania a bez

jej prítomnosti, ide o námietku neopodstatnenú. Namietaným postupom jej preto nebola

znemožnená realizácia jej procesných oprávnení.

Dovolací súd dospel tiež k záveru, že nie je opodstatnená ani námietka dovolateľky

týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutí súdu prvého

stupňa a odvolacieho súdu, lebo tieto rozhodnutia vyhovujú požiadavkám vyplývajúcim

z ustanovenia § 157 ods. 2 v spojení s ustanovením § 167 ods. 2 a ustanovením § 211

ods. 3 V tejto súvislosti treba pripomenúť, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní

a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní ().

Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré oprávnenou

predložené listiny preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval právne predpisy, ktoré

aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijatý záver

o nesplnení podmienok pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu. Odvolací súd

sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvého stupňa, sám na zdôraznenie správnosti

dôvodov súdu prvého stupňa uviedol ďalšie argumenty a tiež vysvetlil, prečo sa nestotožnil

s námietkami oprávnenej uvedenými v odvolaní. Odôvodnenie dovolaním napadnutého

uznesenia dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany

oprávnenej, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo, prečo nemohlo byť vyhovené žiadosti

požadovanej súdnym exekútorom. Okolnosť, že táto odpoveď oprávnenú neuspokojuje,

neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 157

ods. 2 ; za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať

to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek oprávnenej.

Možno zhrnúť, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu

nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných

právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Podľa dovolacieho

súdu skutkové a právne závery odvolacieho súdu nie sú v danom prípade zjavne

neodôvodnené a nezlučiteľné s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd čl. 46

ods. 1 ; odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ako celok požiadavky zákona na odôvodnenie rozhodnutia spĺňa.

Dovolateľka v dovolaní tiež namieta, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá

má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p).

Iná vada konania je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Z hľadiska dovolateľkou tvrdenej existencie tzv. inej vady

konania v zmysle treba uviesť, že dovolací súd môže pristúpiť

k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o tomto dovolacom dôvode až vtedy, keď je dovolanie

z určitého zákonného dôvodu prípustné (o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde).

Dovolateľka napokon namietala nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne

posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania

nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje

zmätočnosť rozhodnutia). Aj za predpokladu, že by tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené,

mali by za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku a nezakladali by prípustnosť

dovolania podľa ustanovenia V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd

(ne) použil správny právny predpis a či ho (ne) správne interpretoval alebo či zo skutkových

záverov vyvodil (ne) správne právne závery, prichádzalo do úvahy až vtedy, keby dovolanie

bolo procesne prípustné, ale v preskúmavanej veci o taký prípad nešlo.

9

Dovolací súd na záver dodáva, že Súdny dvor EÚ v rozhodnutí C-40/08 vo veci

Asturcom Telecomunicaciones SL. v. Christina Rodríguez Nogueira vyslovil, že nerovný stav

medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom,

vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy, ako aj to, že vnútroštátny súd

má aj bez návrhu posudzovať nekalú povahu zmluvnej podmienky. Podľa názoru zaujatého

týmto súdnym dvorom sa má smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí ihneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými

na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve

uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych

procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných

prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť

všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom

zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Na základe uvedeného možno uzavrieť, že dovolanie oprávnenej nie je prípustné

podľa ustanovenia , ani podľa ustanovenia Preto Najvyšší súd

Slovenskej republiky dovolanie, ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému

nie je prípustné, odmietol ( v spojení s ).

Pritom riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa vecnou správnosťou

napadnutého uznesenia.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenej, ktorá úspech nemala. Najvyšší súd Slovenskej republiky jej ale

nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože žiadne trovy tohto konania jej nevznikli

( v spojení s a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Ladislav Górász, v.r.

predseda senátu

10

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová