Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
96e/389409.bfd692.pdf
PDF · 157.75 KB
No categories available
2MCdo/25/2012
Najvyšší súd 2 MCdo 25/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Najvyšší súd
Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., Š., IČO: X., proti povinnému: E.,
nar. X., B., zastúpený opatrovníčkou J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, o
vymoženie 165,97 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.:
37 Er 4752/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky z
12. decembra 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č. k.: 37
Er 4752/2006-11 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2012, č. k.:
18 CoE 70/2011-26, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2012, č. k.:
18 CoE 70/2011-26 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009,
č. k.: 37 Er 4752/2006-11 sa z r u š u j ú vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II
na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Súdnemu exekútorovi Mgr. V. bol 24. júla 2006 doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu „Rozhodnutie o priestupku Č. p.:
ORP-188/DI-2-2004-V-I, ORP-189/DI-2-2004-V-I, ORP-204/DI-2-2004-V-I“, ktorý vydal
Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I 18. júna
2004 a ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 5.000,-Sk a trovy konania 150,- Sk
(ďalej len „exekučný titul“).
Okresný súd Bratislava II vydal 07. novembra 2006 poverenie na vykonanie exekúcie z
uvedeného exekučného titulu.
Na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ex offo, Okresný súd Bratislava II
uznesením z 11. mája 2009, č. k.: 37 Er 4752/2006-8 exekúciu v zmysle § 57 Zákona č.
233/1995 Z. z. osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil, nakoľko v trojročnej
prekluzívnej lehote nebola pohľadávka z exekučného titulu vymožená.
Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. novembra 2009, č. k.: 37 Er 4752/2006-11
zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. trovy za výkon exekučnej činnosti
vo výške 47,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak v zmysle §
200 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko počas exekúcie došlo k preklúzii práva oprávneného
z exekučného titulu, teda oprávnený od začiatku exekučného konania znášal riziko neúspechu
exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej doby spätej s jeho právom na zaplatenie dlžnej sumy
(ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“).
Na odvolanie oprávneného Krajský v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 31.
januára 2012, č. k.: 18 CoE 70/2011-26 uznesenie okresného súdu potvrdil, povinnému
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na
§ 219 ods. 2 O. s. p. uviedol, že v danom prípade k zastaveniu exekúcie došlo márnym
uplynutím lehoty na vykonanie exekučného titulu, pričom miera účasti oprávneného na
nevymožení jeho pohľadávky je vyjadrená tým, že hoci sa exekučný titul stal vykonateľným
05. júla 2004, exekútor získal poverenie na vykonanie exekúcie až po márnom uplynutí dvoch
rokov a štyroch mesiacov 07. novembra 2006. Ide o prípad tzv. márnej exekúcie, kedy sa
exekúcia síce začala dôvodne, ale jej vykonanie sa stalo v j ej priebehu neprípustné pre zánik
práva. Úspešným z hľadiska procesného, a v tomto prípade aj hmotného je povinný, nakoľko z
hľadiska hmotného exekučný titul neexistuje. Zodpovednosť za procesný výsledok exekučného
konania potom musí niesť oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a povinnému tieto trovy nepriznal, pretože mu žiadne v
odvolacom konaní nevznikli.
Na podnet oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam okresného a krajského súdu
mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Obe rozhodnutia navrhol
zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod
namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.
Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa
§ 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho
zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Uvedené zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného
poriadku, v zmysle ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto
ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že
exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi
zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnej veci nebol
splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej
výnimky. Dovolateľ zaujal názor, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie
exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty
účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho
vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho
exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania ovplyvniť. Okrem toho, ak
súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný z úradnej moci exekúciu zastaviť.
Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa
§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na
náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej exekučnej
veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na strane povinného na uhradenie trov
exekúcie neskúmali. Dovolateľ vyslovil názor, že ak márne uplynie lehota na nútený výkon
rozhodnutia, povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu
exekútorovi. Oprávnenému nemožno uložiť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len
preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnený procesné
zavinil zastavenie exekúcie, a aj mieru jeho zavinenia. Procesné zavinenie oprávneného
nemožno založiť na jeho úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu musí
znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť
povinnému ani oprávnenému.
Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.
Súdny exekútor a povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
(§ 10a ods. 3 O. s. p.) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor
Slovenskej republiky (§ 243g O. s. p.) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene
oprávneného (§ 243e ods. 1 a ods. 2 O. s. p.), a že je prípustné (§ 243f ods. 2 O. s. p. a
contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a
ods. 3 O. s. p.) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je
opodstatnené.
Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté
uznesenia súdov nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom
posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa § 196 /veta prvá/ Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak
súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V
takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré
platil.
Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu
súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu
za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd
uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval
oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod
zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného
poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu
zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a
oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto
postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda
nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávneného v zmysle
§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo
strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také
jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ
oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,
neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti
exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.
Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.
postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani
prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše súd
by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti
exekučného titulu.
Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského ako
aj rozhodnutie okresného súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny
prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e
O. s. p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom
chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými
právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj
vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr.
sp. zn.: 3 MCdo 11/2009, 4 MCdo 11/2008, 5 MCdo 20/2011, 6 MCdo 4/2010, 7 MCdo
13/2011).
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou
postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243b ods. 3
O. s. p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania a
dovolacieho konania v zmysle § 243d ods. 1 O. s. p.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 12. júna 2013
JUDr. Anna Marková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková