Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2MCdo/25/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: Najvyšší súd

Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: S., Š., IČO: X., proti povinnému: E.,

nar. X., B., zastúpený opatrovníčkou J., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II, o

vymoženie 165,97 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.:

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky z

12. decembra 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009, č. k.: 37

Er -11 a uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2012, č. k.:

-26, takto

rozhodol:

Napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 31. januára 2012, č. k.:

-26 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava II z 10. novembra 2009,

č. k.: -11 sa z r u š u j ú vec v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II

na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Súdnemu exekútorovi Mgr. V. bol 24. júla 2006 doručený návrh oprávneného na

vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu „Rozhodnutie o priestupku Č. p.:

ORP-188/DI-2-2004-V-I, ORP-189/DI-2-2004-V-I, ORP-204/DI-2-2004-V-I“, ktorý vydal

Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I 18. júna

2004 a ktorým bola povinnému uložená pokuta vo výške 5.000,-Sk a trovy konania 150,- Sk

(ďalej len „exekučný titul“).

Okresný súd Bratislava II vydal 07. novembra 2006 poverenie na vykonanie exekúcie z

uvedeného exekučného titulu.

Na podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie ex offo, Okresný súd Bratislava II

uznesením z 11. mája 2009, č. k.: -8 exekúciu v zmysle § 57 Zákona č.

2

osudných exekútoroch a exekučnej činnosti (exekučný poriadok) a o zmene a

doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zastavil, nakoľko v trojročnej

prekluzívnej lehote nebola pohľadávka z exekučného titulu vymožená.

Okresný súd Bratislava II uznesením z 10. novembra 2009, č. k.: -11

zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. V. trovy za výkon exekučnej činnosti

vo výške 47,80 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Rozhodol tak v zmysle §

200 ods. 2 Exekučného poriadku, nakoľko počas exekúcie došlo k preklúzii práva oprávneného

z exekučného titulu, teda oprávnený od začiatku exekučného konania znášal riziko neúspechu

exekúcie v prípade uplynutia prekluzívnej doby spätej s jeho právom na zaplatenie dlžnej sumy

(ďalej len „rozhodnutie okresného súdu“).

Na odvolanie oprávneného Krajský v Bratislave, ako súd odvolací, uznesením z 31.

januára 2012, č. k.: -26 uznesenie okresného súdu potvrdil, povinnému

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na

uviedol, že v danom prípade k zastaveniu exekúcie došlo márnym

uplynutím lehoty na vykonanie exekučného titulu, pričom miera účasti oprávneného na

nevymožení jeho pohľadávky je vyjadrená tým, že hoci sa exekučný titul stal vykonateľným

05. júla 2004, exekútor získal poverenie na vykonanie exekúcie až po márnom uplynutí dvoch

rokov a štyroch mesiacov 07. novembra 2006. Ide o prípad tzv. márnej exekúcie, kedy sa

exekúcia síce začala dôvodne, ale jej vykonanie sa stalo v j ej priebehu neprípustné pre zánik

práva. Úspešným z hľadiska procesného, a v tomto prípade aj hmotného je povinný, nakoľko z

hľadiska hmotného exekučný titul neexistuje. Zodpovednosť za procesný výsledok exekučného

konania potom musí niesť oprávnený, keďže ide o jeho procesný neúspech. O trovách

odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „“) a povinnému tieto trovy nepriznal, pretože mu žiadne v

odvolacom konaní nevznikli.

Na podnet oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam okresného a krajského súdu

mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Obe rozhodnutia navrhol

zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. Ako dovolací dôvod

namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa

Uviedol, že súd môže uložiť oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie podľa

§ 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku len v prípade, ak dôjde k zastaveniu exekúcie jeho

3

zavinením, alebo z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Uvedené zákonné ustanovenie upravuje výnimku zo zásady zakotvenej v § 197 Exekučného

poriadku, v zmysle ktorej náklady na výkon exekučnej činnosti uhrádza povinný. Použitie tohto

ustanovenia prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že

exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a existuje príčinná súvislosť medzi

zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Uviedol, že v predmetnej veci nebol

splnený žiaden zákonom ustanovený predpoklad, a preto nebol dôvod na použitie uvedenej

výnimky. Dovolateľ zaujal názor, že pokiaľ oprávnený podal včas návrh na vykonanie

exekúcie, neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty

účinnosti exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty určenej na jeho

vykonanie. Oprávnený nemohol postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho

exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto konania ovplyvniť. Okrem toho, ak

súd zistí stratu účinnosti exekučného titulu, je povinný z úradnej moci exekúciu zastaviť.

Náhradu nevyhnutných nákladov na vykonanie exekúcie možno uložiť oprávnenému podľa

§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak dôjde k zastaveniu exekúcie z dôvodu, že

majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nedostatok majetku povinného na

náhradu trov exekúcie však musí byť v exekučnom konaní preukázaný. V uvedenej exekučnej

veci súd a ani súdny exekútor existenciu majetku na strane povinného na uhradenie trov

exekúcie neskúmali. Dovolateľ vyslovil názor, že ak márne uplynie lehota na nútený výkon

rozhodnutia, povinnému nemožno uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu

exekútorovi. Oprávnenému nemožno uložiť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi len

preto, že podal návrh na vykonanie exekúcie. Vždy treba skúmať, či oprávnený procesné

zavinil zastavenie exekúcie, a aj mieru jeho zavinenia. Procesné zavinenie oprávneného

nemožno založiť na jeho úkone - podaní návrhu na vykonanie exekúcie. Riziko neúspechu musí

znášať súdny exekútor v prípade, ak povinnosť nahradiť trovy exekúcie nemožno uložiť

povinnému ani oprávnenému.

Oprávnený sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotožnil.

Súdny exekútor a povinný sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas generálny prokurátor

Slovenskej republiky ( ) na základe podnetu orgánu konajúceho v mene

4

oprávneného ( a ), a že je prípustné ( a

contrario), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( v spojení s

ods. 3 ) preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je

opodstatnené.

Dovolateľ v mimoriadnom dovolaní ako dovolací dôvod uviedol, že napadnuté

uznesenia súdov nižšieho stupňa o trovách exekúcie spočívajú na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym

posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu

aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa § 196 /veta prvá/ Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto

zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena

exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).

Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Ak

súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie

zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa

exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich

oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V

takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré

platil.

Ustanovenia § 196 a § 197 Exekučného poriadku upravujú zásadu, že odmenu patriacu

súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu

za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd

uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však zváži, ktoré trovy potreboval

oprávnený na účelné vymáhanie nároku a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod

zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného

poriadku vo svojom texte teda umožňuje súdu pri zastavení exekúcie prelomiť zásadu

zakotvenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, že trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný, a

oprávňuje ho uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému. Predpokladom takéhoto

postupuje určitá forma procesného zavinenia oprávneného.

V predmetnej veci nebol splnený žiadny z uvedených zákonných predpokladov, teda

nebol splnený ani dôvod pre použitie citovanej výnimky. Pod zavinením oprávneného v zmysle

§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo

strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také

jeho konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, podľa ktorého, pokiaľ

oprávnený podal včas návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie,

neprichádza do úvahy jeho procesné zavinenie na zastavení exekúcie z dôvodu straty účinnosti

exekučného titulu v dôsledku uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie.

Oprávnený skutočne nemohol nijako ovplyvniť postup súdu vo vykonávacom konaní, resp.

postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda ani

prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu konania. Navyše súd

by mal ex offo povinnosť exekúciu zastaviť, ak by v priebehu konania zistil stratu účinnosti

exekučného titulu.

Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie krajského ako

aj rozhodnutie okresného súdu spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Generálny

prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e

v spojení s , keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonom

chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami. Rovnaký právny záver prijal už Najvyšší súd Slovenskej republiky aj

vo viacerých svojich rozhodnutiach riešiacich obdobnú právnu problematiku (porovnaj napr.

6

sp. zn.: , , , , 7 MCdo

13/2011).

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského súdu a rovnakou vadou

postihnuté rozhodnutie okresného súdu podľa v spojení s

zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách pôvodného konania a

dovolacieho konania v zmysle

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 12. júna 2013

JUDr. Anna Marková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková