Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžp/17/2012

Identifikačné číslo spisu: 1011201418 Dátum vydania rozhodnutia: 13.06.2013 Meno a priezvisko: CSc., JUDr. Eva Babiaková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1011201418.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej, a Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu: DREVODOMY RAJEC, s.r.o., Námestie SNP 2/2, Rajec, IČO: 44 261 004, zast. JUDr. Milošom Barbušom, advokátom so sídlom Štúrova 13, P.O.BOX 154, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavky a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/2930/V-958/Lig zo dňa 25. mája 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 38 zo dňa 5. apríla 2012, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. - 38 zo dňa 5. apríla 2012, p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/2930/V-958/Lig zo dňa 25. mája 2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/00379/dub zo dňa 14. marca 2011, ktorým zrušil právoplatné rozhodnutie obce Vyšný Kubín č. 202/2010/206-TS5/A10 zo dňa 8. júla 2010. Krajský súd dospel k záveru, že pokiaľ žalovaný podal proti rozhodnutiu obce Vyšný Kubín odvolanie, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „Stavebný zákon"), jednoznačne rieši, kto je účastníkom územného konania. Žalovaného v žiadnom prípade nemožno považovať za účastníka územného konania, a teda postup Krajského stavebného úradu v Žiline, keď začal konanie o preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania bol správny. Krajský stavebný úrad v Žiline preskúmal rozhodnutie obce ako prvostupňového stavebného orgánu v celom rozsahu, námietky ohľadne porušenia , - Stavebného zákona považoval krajský súd za nedôvodné. Krajský súd sa stotožnil s právnym názorom žalovaného, že krajský stavebný úrad postupoval správne,

keď v súlade s o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozhodnutia len „Správny poriadok") zrušil rozhodnutie obce, nakoľko pripravovaný územný plán obce nie je záväznou územnoplánovacou dokumentáciou pre vydanie územného rozhodnutia. Obec bola povinná v prípade rozsiahlej novej výstavby mať územný plán obce, ktorý stanoví zásady priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce a až na základe schváleného územného plánu obce by bolo možné vydať územné rozhodnutie na predmetnú stavbu. V rámci projektovej dokumentácie stavby bola spracovaná urbanistická štúdia lokality, ktorá môže byť podkladom pre spracovanie a obstaranie územného plánu a následne vyhlásením jeho záväzných častí sa stane záväzným územnoplánovacím podkladom regulujúcim stavebnú činnosť v území.

Proti predmetnému rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že krajský stavebný úrad mal prvotne rozhodnúť o odvolaní, ktoré podal žalovaný, pričom ak dospel k záveru, že žalovaný nebol účastníkom konania, ale dotknutým orgánom, mal odvolanie posúdiť z pohľadu splnenia požadovaných náležitostí, t.j. či bolo podané riadne a včas, osobou na to oprávnenou, prípustnosť odvolania. Podanie odvolania vždy znamená odklad právoplatnosti rozhodnutia až do vybavenia odvolania. Dôvod nezákonnosti postupu žalovaného videl žalobca v tom, že preskúmavať mimo odvolacieho konania možno iba tie rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť. Prvostupňové rozhodnutie obce Vyšný Kubín právoplatnosť nenadobudlo, nakoľko bolo podané odvolanie, o ktorom odvolací orgán nerozhodol. Odvolací orgán postupoval tak, akoby odvolanie neexistovalo, ktorým postupom došlo k hrubému procesnému pochybeniu. Žalobca ďalej namietal, že krajský stavebný úrad bol povinný odvolanie žalovaného posúdiť ako podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania iba v tom prípade, ak by šlo o oneskorene podané odvolanie, nie pokiaľ bolo odvolanie podané neoprávnenou osobou. Žalovaný, ktorý jediný podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu a mal námietky proti vydanému územnému rozhodnutiu v konečnom dôsledku sám o svojich vlastných námietkach rozhoduje, ktorý postup bol podľa názoru žalobcu v rozpore s SR a Listinou základných práv a slobôd.

K podanému odvolaniu sa písomne dňa 14. júna 2012 vyjadril žalovaný tak, že prvotne navrhol odvolanie odmietnuť, keďže žalobca neuviedol v čom rozsudok alebo postup krajského súdu považoval za nesprávny. V ďalšom obsahu zotrval na obsahu vyjadrenia k žalobe zo dňa 5. októbra 2011, pričom zdôraznil, že nebol účastníkom konania o umiestnenie stavby č. 202/2010/2006-TS5/A10, a preto jeho podanie č. 12836/2010/SSZMV Z.31474 zo dňa 29. júla 2010 nebolo odvolaním podľa Správneho poriadku. Pokiaľ žalobca namietal, že žalovaný v konečnom dôsledku sám rozhodoval o vlastných námietkach, žalovaný s poukazom na a Správneho poriadku uviedol, že pri určovaní vecnej príslušnosti sa riadil o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, platným štatútom a organizačným poriadkom. V danom prípade bolo o námietkach rozhodnuté podľa funkčnej príslušnosti na rôznych úsekoch výkonu štátnej správy. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné a neopodstatnené zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13. júna 2013 ( a ).

Podľa ods. l odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 65 ods. 1 Správneho poriadku, rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného podnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto rozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).

Podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca mal za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil. Žalobca v odvolaní zopakoval argumenty, ktoré uviedol aj v podanej žalobe, s ktorými sa správne vysporiadal krajský súd, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožnil a na zdôraznenie správnosti uvádza:

Odvolanie bolo podané osobou, ktorej právo na opravný prostriedok neprislúchalo a potreba formálne rozhodnúť o podanom odvolaní nemá oporu v Správnom poriadku. Správny poriadok neupravuje postup v prípade tzv. neprípustného odvolania, a teda nemožno sa domáhať vydania rozhodnutia (napríklad odmietnutia takéhoto odvolania), keďže uvedený postup by bol v rozpore so zásadou zákonnosti v zmysle Správneho poriadku a SR.

Pokiaľ žalobca namietal, že mimo odvolacieho konania možno posúdiť len oneskorene podané odvolanie, nie však odvolanie podané neoprávnenou osobou, najvyšší súd dáva do pozornosti § 65 ods. 1 Správneho poriadku, ktorý umožňuje nadriadenému správnemu orgánu preskúmať právoplatné rozhodnutie na základe vlastného alebo aj iného podnetu, pričom je zrejmé, že krajský stavebný úrad posúdil odvolanie žalovaného práve ako podnet v zmysle uvedeného ustanovenia.

K námietke žalobcu týkajúcej sa totožnosti odvolateľa a orgánu, ktorý v konečnom dôsledku o námietkach rozhodoval, najvyšší súd uvádza, že žalovaný je ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa člení na jednotlivé organizačné útvary. V zmysle čl. 4 ods. 3 a 6 ods. 1 Štatútu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ministerstvo sa organizačne člení na sekcie, sekcia sa člení na odbory alebo úrady a odbor sa môže členiť na oddelenia, pričom podrobnejšie vymedzenie úloh uvedených v odsekoch 1 a 2 č. 4 ustanovuje organizačný poriadok ministerstva.

Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie proti rozhodnutiu obce Vyšný Kubín podala sekcia stratégie, záležitostí EÚ a medzinárodných vzťahov, odbor stratégie, oddelenie programovania dopravnej infraštruktúry, avšak o odvolaní proti rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Žiline č. 2011/00379/DUB zo dňa 14. marca 2011 rozhodoval odbor štátnej správy a územného plánovania. Je zrejmé, že vo veci bola rešpektovaná funkčná príslušnosť vyplývajúca z predpisu upravujúceho vnútorné pomery žalovaného.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil so závermi krajského súdu, ktorý považoval žalobou napadnuté správne rozhodnutie za zákonné. Žalobca v podanom odvolaní nevzniesol žiadne námietky spôsobilé spochybniť závery krajského súdu a keďže odvolací súd nevyhľadáva za účastníka dôvody nezákonnosti, napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a v podrobnostiach naň poukazuje podľa , v spojení s vety druhej

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia v spojení s a vety prvej , keď žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov konania nepriznal a žalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov

neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.