Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
9a5/389087.dddbf5.pdf
PDF · 119.13 KB
No categories available
2Tdo/30/2013
Najvyšší súd 2 Tdo 30/2013
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Petra Krajčoviča a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Libora Duľu v trestnej
veci obvineného J. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák.
a iné na neverejnom zasadnutí v Bratislave 18. júna 2013 o dovolaní obvineného proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 23. novembra 2011, sp. zn. 2 To 88/2011, podľa
§ 386 ods. 1, ods. 2 a § 388 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku, takto
rozhodol:
Uznesením Krajského súdu v Žiline z 23. novembra 2011, sp. zn. 2 To 88/2011,
a konaním, ktoré mu predchádzalo bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. e/ Trestného
poriadku
porušený zákon
v ustanoveniach § 31 ods. 1, § 23 ods. 1 a § 319 Trestného poriadku
v neprospech obvineného J. B..
Toto rozhodnutie, ako aj rozsudok Okresného súdu Ružomberok z 8. augusta 2011, sp.
zn. 8 T 39/2011 sa zrušujú.
Zrušujú sa aj všetky rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Prikazuje sa, aby vec prerokoval a rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš.
O d ô v o d n e n i e
Napadnutým uznesením Krajský súd v Žiline (ďalej len krajský súd) podľa § 319
Tr. por. zamietol odvolanie obžalovaného J. B. proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok
z 8. augusta 2011, sp. zn. 8 T 39/2011.
Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok (ďalej len okresný
súd) obžalovaného J. B. uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe,
že:
dňa 3.9.2009 okolo 13.30 hod. v R., na ul. A., v blízkosti predajne L., po
predchádzajúcej slovnej výmene medzi K. D., nar. X. a M. H., nar. X. a vzájomnom
naťahovaní sa medzi K. D., M. H. a O. H., nar. X., obvinený prišiel ku K. D. a tohto
opakovane najmenej dvakrát udrel rukou do zadnej časti hlavy, do oblasti temena hlavy, čím
mu spôsobil otras mozgu, na základe ktorého bol poškodený hospitalizovaný a ktoré zranenie
si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 21 dní a obmedzovalo poškodeného v obvyklom
spôsobe života po dobu 10 – 14 dní najmä bolestivosťou.
Za to mu okresný súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, 3
Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný
peňažný trest vo výmere 160,- Eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
obžalovaným úmyselne zameraný, uložil náhradný trest odňatia slobody vo výmere
6 mesiacov nepodmienečne.
Súčasne podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému uložil povinnosť nahradiť
poškodenému - V. škodu vo výške 877,48 Eur.
Proti uzneseniu krajského súdu podal dovolanie obvinený písomným podaním
obhajcu doručeným okresnému súdu 19. apríla 2013.
Ako právny dôvod dovolania označil dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. e/, g/ a i/
Vecne je dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. (rozhodovanie
sudcu vylúčeného z vykonávania úkonov trestného konania), ktorý bol uplatnený primárne,
podložený touto argumentáciou dovolateľa:
„V prvom rade chceme poukázať na dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku – vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca
alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania:
Na tom istom skutkovom základe – dňa 03.09.2009 okolo 13:30 hod. v R. na ul. A.,
pred budovou č. X., po predchádzajúcej slovnej výmene K. D. s M. H., nar. X., potom ako mu
syn menovanej O. H., nar. X., udrel päsťou po kapote jeho auta, opakovane udrel do oblasti
tváre O. H. a keď sa tohto snažil brániť J. B., nar X., obvinený K. D. udrel aj J. B. päsťou do
oblasti pleca a odsotil ho od seba a kopol do oblasti brucha M. H., ktorá sa mu tiež snažila
zabrániť v napádaní O. H., čím spôsobil O. H. otras mozgu, pomliaždenie mäkkých častí tváre
v oblasti pravého oka, v oblasti pravého členku, ktoré zranenia si vyžiadali hospitalizáciu
a práceneschopnosť v trvaní 10 dní, počas ktorých bol poškodený obmedzovaný v obvyklom
spôsobe života najmä bolestivosťou, opuchom hlavy, zníženou koncentráciou, M. H. spôsobil
pomliaždenie brušnej steny v oblasti ľavého podbruška s krvnou podliatinou, ktoré zranenie si
vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 6 dní, počas ktorých bol poškodená obmedzovaná v
obvyklom spôsobe života najmä bolestivosťou, J. B. nespôsobil zranenie;
Okresný prokurátor v Ružomberku podal na okresný súd obžalobu na obvineného K.
D., nar. X., trvale bytom Z., R. - pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 2 písm. a)
Trestného zákona a prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. aj Trestného zákona. Táto
trestná vec bola vedená na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 8 T/58/2010 a bola
pridelená na rozhodnutie sudkyni JUDr. M. P.. Sudkyňa JUDr. M. P. podľa § 32 ods. 1
Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 Trestného poriadku oznámila svoju
zaujatosť k obvinenému K. D.. Obvinený je strýkom Bc. A. I., ktorá pracuje na Okresnom
súde Ružomberok ako vyšší súdny úradník. Naviac priama svedkyňa žalovaného skutku K. B.
je osobou, s ktorou je sudkyňa JUDr. M. P. v priateľskom vzťahu, a preto sú tu pochybnosti o
jej nezaujatosti v tejto trestnej veci. Zároveň bol krajskému súdu predložený aj návrh na
odňatie a prikázanie veci inému súdu, pričom k návrhu boli priložené aj vyjadrenia všetkých
ostatných sudcov Okresného súdu Ružomberok, v tom zmysle, že všetci osobne poznajú
obžalovaného, ktorí je strýkom Bc. A. I.. Preto podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku
rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 19.05.2010 o odňatí veci a jej prikázaní na
prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Liptovský Mikuláš. V tejto veci teda nakoniec
rozhodol Okresný súd Liptovský Mikuláš, pričom uznal K. D. vinným zo spáchania prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona, za čomu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody
vo výmere šesť mesiacov s podmienečným odkladom. Po podaní odvolania vo veci rozhodol
Krajský súd Žilina a to tak, že zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš sp. zn. 2T/73/2010 – podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona upustil
od potrestania.
Na základe vyššie uvedeného máme za to, že v trestnej veci vedenej
na Okresnom súde Ružomberok pod sp. zn. 8T 39/2011 rozhodovala sudkyňa (JUDr. M. P.),
ktorá mala byť vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania, keďže poškodený K. D. je
strýkom Bc. A. I., ktorá pracuje na Okresnom súde Ružomberok ako vyšší súdny úradník.
Naviac priama svedkyňa žalovaného skutku K. B. je osobou, s ktorou je zákonná sudkyňa
JUDr. M. P. v priateľskom vzťahu, a preto sú tu pochybnosti o jej nezaujatosti v tejto trestnej
veci.“
Ďalej sú dovolateľom uvedené dôvody, pre ktoré má za to, že rozhodnutie
je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (§ 371 ods. 1
písm. g/ Tr. por.), a pre ktoré považuje právnu kvalifikáciu za nesprávnu (§ 371 ods. 1 písm. i/
Tr. por.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako dovolací súd (§ 377
Tr. por.) predbežným prieskumom (§ 378) zistil, že nie sú dané dôvody na odmietnutie
dovolania z formálnych dôvodov. Zároveň už pri predbežnom prieskume zistil, že je splnený
dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por., čo podmienilo rozhodnutie
na neverejnom zasadnutí podľa § 382a Tr. por. rozsudkom, ktorý najvyšší súd verejne
vyhlásil (čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky).
V dovolaní prvotne namietaná okolnosť rozhodovania vylúčeným sudcom bola
po podaní obžaloby riešená krajským súdom, keď svoje vylúčenie z dôvodov uvedených
v § 31 ods. 1 Tr. por. oznámila samosudkyňa JUDr. P., k čomu pripojila obsahovo zhodné
vyhlásenia ostatných sudcov okresného súdu. Ako určujúci dôvod bol uvedený príbuzenský
pomer (strýko) poškodeného D. k Bc. A. I., ktorá pracuje na konajúcom okresnom súde ako
vyšší súdny úradník.
Samosudkyňa poukázala aj na rozhodnutie krajského súdu z 19. mája 2010, sp. zn.
3 Nto 7/2010, o odňatí inej trestnej veci obvineného D. Okresnému súdu Ružomberok a jej
prikázaní Okresnému súdu Liptovský Mikuláš (ide o rozhodnutie, uvedené v dovolaní
obvineného B.).
Obsahovo teda išlo o návrh na delegáciu podľa § 23 Tr. por.
Krajský súd však 17. mája 2011 pod sp. zn. 1 Nto 6/2011 rozhodol, že samosudkyňa
JUDr. P. nie je vylúčená z vykonávania úkonov trestného konania z dôvodov uvedených v §
31 ods. 1 Tr. por., pričom vzhľadom na túto okolnosť sa nezaoberal dôvodmi možného
vylúčenia ostatných sudcov okresného súdu (a teda ani odňatím veci tomuto súdu).
Uznesenie krajského súdu o nevylúčení konajúcej samosudkyne nie je v súlade
so zákonom. Na základe jej vyjadrenia a vyjadrenia ostatných sudcov okresného súdu mal
krajský súd rozhodnúť o delegácii veci podľa § 23 ods. 1 Trestného poriadku inému
okresnému súdu. Dôležitým dôvodom v zmysle naposledy označeného ustanovenia bolo
predchádzajúce rozhodnutie krajského súdu z 19. mája 2010 o odňatí veci obvineného D. (8 T
58/2010) Okresnému súdu Ružomberok a o jej prikázaní Okresnému súdu Liptovský Mikuláš
(v tomto prípade išlo o nutnú delegáciu).
Ako krajský súd v rozhodnutí o nevylúčení samosudkyne sám konštatuje, súdne
rozhodovanie musí byť nielen nestranné, ale musí tak aj navonok pôsobiť.
V dotknutej situácii bolo potrebné predmetnú požiadavku zabezpečiť rozhodnutím
o odňatí a prikázaní vecí. Opačné riešenie vydáva aj opačný efekt.
Vzhľadom na povahu tohto rozhodnutia o podanom dovolaní, nemôže najvyšší súd
splniť prieskumnú povinnosť v celom rozsahu uplatnených odvolacích námietok. Nevyjadruje
sa teda ani k okolnosti, či išlo v oboch dotknutých veciach o rovnaký skutok, alebo dva
skutky (s čím súvisí namietaná otázka nutnej obrany).
Vzhľadom na vecnú súvislosť skutkového deja (dejov) je však zrejmé, že sudca,
ktorý bol vylúčený (sudcovia, ktorí boli vylúčení) z rozhodovania pre zaujatosť (generálne
odňatím veci) vo veci obžalovaného D., nemôžu rozhodovať vo veci poškodeného D.. Ich
pomer k veci bol rozhodnutím o delegácii prvej z vecí judikovaný aj vo vzťahu k druhej z
nich (aj keď nie s priamymi procesnými účinkami).
Odhliadnuc od uvedeného, v podmienkach dotknutého menšieho súdu, skôr
označený príbuzenský pomer poškodeného (obvineného) k vyššej súdnej úradníčke
je dostatočným dôvodom na vylúčenie sudcu, respektíve sudcov z konania a rozhodovania,
pokiaľ také vylúčenie z dôvodu svojej zaujatosti sami oznámia. Tým dochádza ku spojeniu
okolnosti pomeru k veci (založeného personálnou súvislosťou) a subjektívneho postoja sudcu,
respektíve sudcov.
Takto je potrebné hľadieť i na vylúčenie konajúcej samosudkyne z vykonávania
úkonov trestného konania v preskúmavanej veci v kontexte dôvodu dovolania podľa § 371
ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.
Uvedený dôvod dovolania je možné použiť aj bez predchádzajúceho uplatnenia
dotknutej okolnosti v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku. Po podaní obžaloby totiž
samosudkyňa sama oznámila svoje vylúčenie (spoločne s ostatnými sudcami okresného
súdu). Po rozhodnutí krajského súdu o nevylúčení samosudkyne už bola ďalšia námietka
v uvedenom smere bezpredmetná (okrem dovolacieho konania, v ktorom už nerozhoduje
dotknutý krajský súd).
Preto najvyšší súd pri použití ustanovení uvedených vo výroku tohto rozsudku zrušil
napadnuté uznesenie krajského súdu, jemu predchádzajúci rozsudok okresného súdu
a obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, pri konštatovaní porušenia zákona v ustanoveniach
Trestného poriadku o vylúčení sudcu z vykonávania úkonov trestného konania (§ 31 ods. 1),
o odňatí a prikázaní veci (§ 23 ods. 1) a o zamietnutí odvolania pre jeho nedôvodnosť
(§ 319), ktoré boli v preskúmavanom konaní nesprávne aplikované v neprospech obvineného
Na dotknutú, vyššie popísanú chybu malo byť odvolacím súdom prihliadnuté aj bez
odvolacej námietky obžalovaného, a to v zmysle § 317 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku,
keďže odôvodňuje podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku.
V súlade s § 388 ods. 2 Trestného poriadku najvyšší súd tiež nariadil, aby vec
prerokoval Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorý rozhodoval aj vo veci obžalovaného D..
Dôležitým dôvodom pre také rozhodnutie je vylúčenie z rozhodovania v dotknutej veci
všetkých sudcov Okresného súdu Ružomberok. Dovolací súd nepoužil vo výroku svojho
rozsudku formuláciu, ktorou prikazuje vec uvedenému súdu prerokovať „v potrebnom
rozsahu“, nakoľko potrebným rozsahom je v tomto prípade celé súdne konanie po podaní
obžaloby.
Vzhľadom na uvedené, posudzovanie ďalších dovolacích námietok je bezpredmetné.
Súlad so zákonom v ostatných otázkach by bolo možné skúmať len pri rozhodnutí, ktoré nie
je generálne diskvalifikované vylúčením sudcu. V uvedenom (prevyšujúcom) rozsahu teda
dovolací súd nemohol splniť prieskumnú povinnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 18. júna 2013
JUDr. Peter K r a j č o v i č, v. r.
predseda senátu
Vyhotovil: JUDr. Libor Duľa
Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková