Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/23/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P.,

s. r. o., so sídlom P., IČO: X., zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom

v B., IČO: X., proti povinnému M. B., nar. X., bytom U., o vymoženie pohľadávky 523,-- €

s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pod sp. zn. EX 18373/10 súdnym exekútorom

JUDr. R. K., so sídlom exekútorského úradu U., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Krajského súdu v Banskej Bystrici z 7. novembra 2012, sp. zn. -43, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Veľký Krtíš uznesením z 21. júna 2012, č. k. -18

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, súčasne oprávnenému uložil povinnosť

nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 € v lehote 3 dní

od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok,

na podklade ktorého sa uskutočňuje exekučné konanie, nebol vydaný subjektom na to

oprávneným, nie je formálne, ani materiálne vykonateľný a nemožno ho považovať

za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého možno viesť exekúciu, a preto exekúciu

vyhlásil za neprípustnú a exekúciu podľa ust. § 57 ods.1 písm. g/ Exekučného poriadku

zastavil. O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol podľa § 203 ods. 1 Exekučného

poriadku, keď mal za to, že oprávnený zavinil, že exekúcia sa musela zastaviť, nakoľko

súdnemu exekútorovi spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil nespôsobilý

exekučný titul.

2

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací,

napadnutým uznesením zo dňa 7. novembra 2012, č. k. -43 návrh

oprávneného na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odôvodnení uviedol, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor

o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy

o fungovaní EÚ. Túto povinnosť však nemožno vykladať absolútne, t. j. vnútroštátny orgán

má vždy a za akýchkoľvek okolností požiadať o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke.

Podľa odvolacieho súdu zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že všeobecný súd môže

prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke

o výklade právneho aktu EÚ len na návrh účastníka a rovnako predpokladom takéhoto

procesného postupu nie je len samotná skutočnosť, že sa v konkrétnej veci aplikuje

ustanovenie zákona platného v Slovenskej republike, do ktorého bol prenesený obsah

úniových právnych noriem, alebo ak sa aplikuje ustanovenie úniového právneho predpisu.

Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu

komunitárneho práva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým

skutočnosť, že otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového

práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky nie je

rozhodovať konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny, ale

zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Rozhodnutie o otázke hraníc

aplikovateľnosti úniového práva (tiež o jeho výklade alebo o jeho platnosti) musí mať

bezprostredný súvis so sporom prejednávaným vnútroštátnym súdom v tom zmysle, že ho

determinuje po stránke právnej. Zároveň prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ

nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej

potencionálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor, a zároveň nesmie

ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom

spore. Podľa názoru odvolacieho súdu otázka odvolateľa pod 1/ návrhu na prerušenie konania

je otázka akademická, ktorá nemá základ v prejednávanom spore, a teda nie je spôsobilá

ovplyvniť jeho výsledok. Z hľadiska správnosti rozhodnutia a prijatého právneho názoru

exekučného súdu odvolací súd považoval druhú otázku odvolateľa za nie zásadnú,

pre rozhodnutie prejednávaného sporu nie relevantnú, pretože spor po právnej stránke

nedeterminuje. Na margo tretej otázky odvolací súd uviedol, že navrhované posúdenie bol

odvolací súd spôsobilý uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej judikatúry

Súdneho dvora EÚ, bez potreby predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru EÚ, nakoľko

3

toto jeho posúdenie a zhodnotenie neexistencie potreby zahájiť prejudicálne konanie je plne

v súlade s doktrínou acte éclaire, ako aj s doktrínou acte clairé, ktoré stanovujú výnimky

z povinnosti predkladania predbežných otázok Súdnemu dvoru EÚ. Na tomto základe

odvolací súd uzavrel, že v danom prípade nie je daný žiadny dôvod na prerušenie konania.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( ), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), zlej interpretácie písm.

c/ a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu

zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci, vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle a nasl.

4

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu oprávneného

na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. júna 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová