Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ndt/11/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 26. júna 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného P. L. pre trestný čin lúpeže

podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného do 01. januára 2006, o návrhu

obvineného na odňatie a prikázanie veci takto

rozhodol:

Podľa trestná vec obvineného P. L. vedená na Krajskom súde

v Nitre pod sp. zn. , sa tomuto súdu n e o d n í m a.

O d ô v o d n e n i e

Na Krajskom súde v Nitre sa vedie pod sp. zn. , konanie o návrhu

obvineného P. L. na povolenie obnovy konania v trestnej veci obvineného pre trestný čin

lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. účinného do 01. januára 2006.

Písomným podaním z 29. mája 2013 (č. l. 300 spisu) vzniesol obvinený námietku

zaujatosti voči konajúcej predsedníčke senátu krajského súdu Mgr. Adriane Némethovej

a zároveň tiež požiadal i o odňatie veci príslušného krajskému súdu a jej prikázanie inému

krajskému súdu v zmysle

V bližšom písomnom zdôvodnení potom poukázal na to, že vyššie menovaná sudkyňa

vedome a úmyselne porušuje zákon ako i jeho práva, poskytuje neoprávnenú výhodu druhej

strane, znemožňuje mu preukázať jeho nevinu, nezákonnosť a protiprávnosť jeho odsúdenia

a otvorene voči nemu útočí. Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú uvedené

dôvody dostatočným podkladom na skonštatovanie zaujatosti (teda toho, že súd/sudca

nie je nestranný) a na vylúčenie sudcu z konania.

2

Na verejnom zasadnutí konanom 12. júna 2013 navyše obvinený predložil ako súčasť

vznesenej námietky zaujatosti i kópiu ním podaného trestného oznámenia na predsedníčku

senátu Mgr. Adrianu Némethovú.

Najvyšší súd ako súd najbližšie spoločne nadriadený krajským súdom Slovenskej

republiky preskúmal podaný návrh v zmysle ako aj predložený spisový

materiál a dospel k takému záveru, že v danom prípade nie je daný dôvod na odňatie

predmetnej trestnej veci Krajskému súdu v Nitre a jej prikázanie inému súdu toho istého

druhu a stupňa.

Podľa z dôležitých dôvodov môže byť vec príslušnému súdu

odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd,

ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Na odňatie a prikázanie veci (delegáciu) musí existovať dôležitý dôvod,

čím sa zdôrazňuje výnimočnosť takéhoto postupu. Dôležité dôvody nie sú v zákone taxatívne

uvedené, ale treba nimi rozumieť také okolnosti, ktoré v konkrétnom prípade umožnia

celkove lepšie uplatniť základné zásady trestného konania a splnenie jeho účelu iným súdom

toho istého druhu a stupňa, než súdom miestne príslušným. Takýmito dôvodmi

sú predovšetkým okolnosti, ktoré zabezpečujú náležité zistenie skutkového stavu veci

v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, výchovné pôsobenie konania a čo najrýchlejšie avšak

zákonné a spravodlivé prejednanie a rozhodnutie veci.

Jedným z dôvodov na postup podľa je pritom aj zaujatosť všetkých

sudcov príslušného súdu.

Pri úvahách, či sú v konkrétnom prípade dané dôležité dôvody na odňatie a prikázanie

veci, treba hodnotiť všetky okolnosti odôvodňujúce takýto postup vo vzájomnej súvislosti

a pri posudzovaní ich opodstatnenosti a závažnosti treba prihliadať aj na význam zákonných

ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

Ústavným zákonom zo dňa 9. januára 1991, číslo , ktorým sa uvádza

Listina základných práv a slobôd a tiež prijatím s účinnosťou

od 1. októbra 1992 výrazne stúpol význam ustanovení o príslušnosti súdov a sudcov.

3

Vyplýva to z článku 38 ods. 1 Listiny a článku 48 ods. 1 ,

podľa ktorého - „nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví

zákon“.

S ohľadom na uvedené je teda zrejmé, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania

a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov,

ktoré mu zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v tejto súvislosti poukazuje tiež i na ustanovenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého je sudca pri výkone svojej funkcie

nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho

najlepšieho vedomia a svedomia; rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov

a len na základe skutočností zistených v súlade so zákonom.

Obsah tohto práva a povinnosti je základným pilierom výkonu funkcie sudcu,

keď výnimky môžu vyplývať len z naplnenia zákonných predpokladov.

Podľa z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca

alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci“), prokurátor, policajt, probačný a mediačný

úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ,

u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci

alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi,

splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

V zmysle súdnej praxe treba pritom pomerom k prejednávanej veci rozumieť najmä

skutočnosť, že orgán uvedený v tomto ustanovení bol sám poškodený trestným činom,

ktorého sa majú týkať procesné úkony, resp. ním boli poškodené jemu blízke osoby. Naproti

tomu pomerom k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a k ďalším osobám uvedeným

v citovanom ustanovení sa rozumie, že je k uvedeným osobám najmä v pomere

príbuzenskom, švagrovskom, druha a družky, prípadne vo vzťahu úzko priateľskom

alebo nepriateľskom.

Pokiaľ ide potom o posudzovaný prípad, tak tu obvinený P. L. neuviedol v podstate

ani voči jednému sudcovi dotknutého krajského súdu žiadne také konkrétne skutočnosti,

ktoré by - aj s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenie - boli spôsobilé vzbudiť

podozrenie z nestranného, neobjektívneho alebo nezákonného rozhodovania v danej veci,

a v dôsledku ktorých by teda bolo možné uvažovať o ich zaujatosti.

Jediné bližšie konkretizované výhrady sa týkali predsedníčky senátu Krajského súdu

v Nitre Mgr. Adriany Némethovej, avšak tieto smerovali len voči jej procesnému postupu

v konaní, a preto sa o nich v súlade s správne nekonalo. Menovaná

sudkyňa vo svojom písomnom vyjadrení navyše podotkla, že aj napriek tomu, že obvinený

vznesenú námietku zaujatosti na verejnom zasadnutí konanom 12. júna 2013 doplnil

o skutočnosť, že na ňu podal trestné oznámenie, nie sú jej známe žiadne skutočnosti, ktoré

by odôvodňovali jej vylúčenie z prejednávania danej trestnej veci a na základe ktorých

by bolo možné mať pochybnosť o jej nezaujatosti pre pomer k veci alebo k osobám, ktorých

sa úkon priamo týka.

Vo vzťahu k vyššie spomínanému „trestnému oznámeniu“ potom najvyšší súd dodáva,

že obvinený súdu v skutočnosti predložil len ním vlastnoručne spísané podanie označené

ako „oznámenie o podozrení, že došlo k spáchaniu trestného činu“ s hlavičkou Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, a to bez toho, aby bolo z toho samotného, resp. z iného

doloženého dokladu zrejmé, že k takému podaniu trestného oznámenia na konajúcu sudkyňu

v zmysle naozaj došlo.

Ak by sa však preukázalo, že obvinený trestné oznámenie na sudkyňu reálne podal

(dôkazné bremeno je na tom, kto námietku zaujatosti podáva), bolo by potrebné s poukazom

na túto skutočnosť postupovať podľa V tejto súvislosti treba odkázať tiež

i na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej je potrebné rozlišovať

medzi nestrannosťou subjektívnou, ktorá sa prezumuje, dokiaľ nie je preukázaný opak,

a nestrannosťou objektívnou, pri ktorej postačuje existencia okolností, vzbudzujúcich

pochybnosti o nestrannosti súdu. Uplatňuje sa tu teória zdania, podľa ktorej nestačí, že sudca

je subjektívne nestranný, ale musí sa ako taký aj objektívne javiť v očiach strán,

predovšetkým obvineného. Tiež sa v tomto smere odkazuje na to, že spravodlivosť nemôže

byť iba vykonávaná, ale musí sa tiež javiť, že je vykonávaná („justice must not only be done,

it must also be seen to be done“).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová