Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Obo/33/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: M., spol. s r. o., E., proti

žalovaným: Ing. I. M., L., úpadca, JUDr. D. J. D., D., správca konkurznej podstaty úpadcu,

o určenie pravosti pohľadávky, a o návrhu na prerušenie konania, na odvolanie žalobcu

proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22. októbra 2012, č. k. -28,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 22. októbra 2012, č. k. -28 o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh žalobcu na prerušenie

konania a predloženie spisu na Ústavný súd Slovenskej republiky s podnetom na vyslovenie

nesúladu , ods. 2 a , ods. 3 s Slovenskej

republiky.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že v konaní vo veci samej sa

žalobca domáha, aby súd určil, že jeho pohľadávka, ktorú si uplatnil v prihláške

do konkurzného konania, vedeného na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. je

nesporná čo do pravosti a výšky a zároveň, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu nákladov

a trov konania žalobcovi. Podaním zo dňa 05. 10. 2012 navrhol žalobca, aby súd rozhodol

o prerušení konania a obrátil sa na Ústavný súd Slovenskej republiky s podnetom

na vyslovenie nesúladu a s SR. Vyslovil námietku

2

protiústavnosti vo vzťahu k účasti na súdnom pojednávaní, ako aj doručenia zásielok

súdu účastníkom konania a následkov doručenia, čím podľa jeho názoru je uvedená časť

predpisu v rozpore s SR. Žalobca poukázal na to, že súdne pojednávanie, na ktorom

jedna strana trpí ochorením, ktoré znižujú jej možnosť riadne vnímať prednesené tvrdenia, nie

je v súlade s premisou rovnosti zbraní a taktiež súd neskúma, či adresát je schopný zásielku

prijať. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (R 53/1999), podľa ktorého, prerušiť konanie podľa druhej vety

možno iba vtedy, ak k záveru, že všeobecne záväzný právny

predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , so zákonom alebo medzinárodnou

zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd a nie účastník konania. Uviedol,

že ustanovenie výslovne umožňuje všeobecnému súdu skúmať,

či všeobecne záväzný právny predpis nie je v rozpore s , túto otázku všeobecný súd je

oprávnený a v zásade aj povinný riešiť kedykoľvek pred rozhodnutím vo veci, lebo by

nemohol aplikovať všeobecne záväzný právny predpis v prípade, ak by dospel k záveru, že je

v rozpore s . V tomto smere ide o špecifické subjektívne oprávnenie všeobecného

súdu. Poukázal ďalej na to, že k tejto problematike sa vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej

republiky vo svojom uznesení 1 Obdo V 73/2006 a konštatoval, že v rámci skúmania

podmienok na postup podľa ustanovenia je všeobecný súd

oprávnený posudzovať, či zákon je v súlade s . Zo strany

všeobecného súdu nejde o prekročenie právomoci. Súd prvého stupňa nedospel k záveru, že

ustanovenia a O. s. p, sú v rozpore s ,

nepostúpil návrh na zaujatie stanoviska Ústavnému súdu Slovenskej republiky a skonštatoval,

že neexistuje dôvod na prerušenie konania podľa

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, navrhol napadnuté uznesenie zrušiť

a vec vrátiť na nové konanie krajskému súdu a súčasne navrhol prerušiť konanie a vec

predložiť Ústavnému súdu SR. V odvolaní zopakoval podstatný obsah svojho návrhu

na prerušenie konania a predloženia veci na Ústavný súd SR. Ďalej namietol nesprávnosť

názoru súdu prvého stupňa v tom smere, že len súd sám je výlučne legitimovaný rozhodnúť

o tom, či sa má obrátiť na Ústavný súd vo veci súladu právnych predpisov s SR.

V súvislosti s tým citoval ustanovenia zákona č. 460/92, 38/93, 99/63 Zb. a uviedol, že pokiaľ

legitimovaný subjekt predostrie súdu otázku, ktorú tento nie je oprávnený riešiť je zrejmé, že

3

je povinný vec postúpiť orgánu/súdu, ktorý má na to zmocnenie. V danom prípade sa jedná

len a výlučne o Ústavný súd SR.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

odvolanie podľa 214 ods. 2 , predovšetkým z hľadiska včasnosti jeho podania a dospel

k záveru, že bolo podané oneskorene.

Podľa ust. prvá veta odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia

rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa ust. , ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe

na adresu jej sídla, uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná,

a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia

nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať

za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo žalobcovi doručované dňa 31. 10. 2012,

na adresu sídla žalobcu, ktorý je právnickou osobou, vyznačenou vo výpise z obchodného

registra, E. aj s označením, urobeným žalobcom v návrhu „P.". Pošta zásielku vrátila súdu

prvého stupňa ako nedoručenú z dôvodu, že adresát je neznámy, dňa 02. 11. 2012.

Na vyžiadanie súdu pošta oznámila, že adresát - žalobca je na odovzdacom mieste E.

neznámy, nemá označenú domovú listovú schránku a nemá a ani v minulosti nemal pridelený

P. V zmysle citovaného ustanovenia bolo napadnuté uznesenie doručené

žalobcovi dňom 05. 11. 2012. Odvolanie proti uzneseniu žalobca podal písomne na pošte,

podľa pečiatky pošty dňa 08. 04. 2013, došlým na súd 10. 04. 2013 a následne faxovým

podaním dňa 09. 04. 2013. Odvolanie nebolo podané v zákonnej lehote 15 dní od doručenia

rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací súd z uvedených dôvodov odvolanie žalobcu ako neskoro podané v zmysle

ust. odmietol.

4

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová