Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/149/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol v právnej veci žalobcu : V. G., bývajúci

v B., proti žalovanej : M. S., bývajúca v B., zastúpená A., o zaplatenie 232 357,40 €,

o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 27. septembra 2012 sp. zn.

t a k t o :

Dovolanie o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Žiar nad Hronom uznesením z 3. januára 2012 č.k. -141

zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa žalobca domáhal, aby súd

zakázal žalovanej nakladať s bytom č. X, zapísaným na LV č. X. pre k. ú. R., ako aj

s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. pre katastrálne územie K. do právoplatného

skončenia konania vo veci samej. V odôvodnení prvostupňový súd uviedol, že žalobca má

proti žalovanej pohľadávku, ktorej výška je sporná, pretože žalobca si uplatňuje sumu

232 357,40 € s prísl., pričom žalovaná uznala len časť tejto pohľadávky. Žalovaná je od roku

2005 vlastníkom bytu č. X. a od roku 2000, resp. 2004 vlastníkom nehnuteľností zapísaných

na LV č. X., pričom od nadobudnutia vlastníctva týchto nehnuteľností neurobila žiadny úkon

smerujúci k prevodu takýchto nehnuteľností. Okrem toho, pôžičky boli poskytnuté žalobcom

v roku 2002, pričom od roku 2005 sa skončilo spolužitie účastníkov konania ako druh

a družka a teda je zrejmé, že žalovaná ak by mala úmysel zbaviť sa svojho majetku tak ako to

tvrdí žalobca, mohla tak urobiť už predtým. Z konania žalovanej tak nevplýva, že by mala

úmysel zmariť prípadný výkon rozhodnutia žalobcu v prípade, ak by bol úspešný v konaní vo

veci samej a teda žalobca nepreukázal nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Takéto

nebezpečenstvo súd nezistil ani z internetového portálu katastra nehnuteľností, pretože

ako vyplýva z výpisov z listu vlastníctva č. X. a č. X., tak v súčasnosti neprebieha žiadne

2

vkladové konanie k nehnuteľnostiam, ktorých vlastníkom je žalovaná. Okrem toho žalobca

žiada predbežným opatrením zakázať nakladať jednak s bytom ako aj s rodinným domom,

pričom tvrdí, že žalovaná chce predať len byt a do rodinného domu sa chce presťahovať.

Takéto tvrdenia o možnosti prevodu nehnuteľností rodinného domu si odporuje s tvrdením, že

žalovaná chce bývať v takomto dome. Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že rodinný dom

s príslušnými pozemkami je zaťažený záložným právom, tak tieto nehnuteľnosti boli

zaťažené už v roku 2004, pričom od tohto obdobia záložný veriteľ nerealizoval svoje záložné

právo a teda ani v tomto prípade žalobca nepreukázal, že by žalovaná konala v úmysle zmariť

prípadný výkon rozhodnutia.

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 27. septembra 2012

č.k. -211 zmenil uznesenie okresného súdu tak, že uložil žalovanej povinnosť,

aby nenakladala s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. X. pre katastrálne územie K., obec

2

B. ako C-KN parcela č. X. o výmere X. mostatné plochy, C-KN parcela č. X. o výmere X.

2 2

mzastavané plochy a nádvoria, C-KN parcela č. X. o výmere X. mostatné plochy

a rodinným domom so súpisným číslom X. postavenom na C-KN parcele č. X. až do

právoplatného skončenia konania v tejto veci. Pokiaľ okresný súd v prevyšujúcej časti návrh

žalobcu na vydanie predbežného opatrenia zamietol, v tejto časti uznesenie okresného súdu

potvrdil. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z obsahu spisu vyplýva,

že od doby, keď posudzoval okresný súd návrh na vydanie predbežného opatrenia do doby

rozhodnutia súdu odvolacieho, došlo k zmene pomerov. Z listu vlastníctva č. X. pre

katastrálne územie R., obec B. krajský súd zistil, že byt č. X. nachádzajúci sa vo vchode č. X.

na X.. poschodí obytného domu súpisné číslo X. na parcele KNC č. X. už nie je vedený na

žalovanú ako vlastníčku tohto bytu. Do doby doručenia rozhodnutia Najvyššieho súdu SR,

ktorým rozhodoval o vylúčení sudcov Krajského súdu v Banskej Bystrici

z prejednávania a rozhodovania tejto veci, bol vyznačený vklad vlastníckeho práva dňa

15.5.2012 pod číslom V.. Na základe uvedeného už ako vlastník bytu vystupuje P. S. a A. S.,

bytom H.. Vzhľadom na uvedenú okolnosť už návrhu žalobcu na vydanie predbežného

opatrenia nebolo možné v tejto časti vyhovieť a preto pokiaľ v tejto časti bol návrh žalobcu

zamietnutý, odvolací súd rozhodnutie v tomto rozsahu potvrdil. V podanom návrhu na

vydanie predbežného opatrenia žalobca vyjadril obavu, že vzhľadom na výšku pohľadávky,

ktorú vo vzťahu k žalovanej má, by mohol byť aj budúci výkon rozhodnutia ohrozený,

a preto sa domáhal vydania predbežného opatrenia, aby žalovaná nenakladala

s nehnuteľnosťami, ktoré vlastní. V tejto súvislosti poukazoval na to, že má informácie o tom,

3

že žalovaná robí kroky k odpredaju nehnuteľnosti, a to bytu, ktorého je výlučným vlastníkom.

Vyjadrenej obave zo strany žalobcu došlo, lebo bolo zistené, že byt č. X. vo vchode X. na X.

poschodí obytného domu súpisné číslo X. na parcele KNC č. X. pre k. ú. R., obec B. na LV

č. X. žalovaná previedla na iného vlastníka. Existuje preto dôvodná obava, že by žalovaná

mohla nakladať aj s ďalšou nehnuteľnosťou, ktorej je výlučnou vlastníčkou. Zo zatiaľ

vykonaného dokazovania vo veci samej existuje spornosť výšky pohľadávky, keď žalovaná sa

bráni tým, že aj keď žalobca poskytol na výstavbu domu nehnuteľnosti určité finančné

prostriedky, nebolo to v takom rozsahu, ako požaduje žalobca návrhom na začatie konania.

Vzhľadom na výšku uplatnenej pohľadávky voči žalovanej aj s prihliadnutím na jej spornosť

dospel odvolací súd k názoru, že v danom prípade sú splnené podmienky na vydanie

predbežného opatrenia, teda aby žalovaná do rozhodnutia vo veci samej nenakladala

s nehnuteľnosťou uvedenou vo výrokovej časti rozhodnutia až do právoplatného rozhodnutia

vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, ktorého

prípustnosť odvodzovala z ustanovenia Namietala, že v odvolacom

konaní rozhodoval Krajský súd Banská Bystrica v senáte, v ktorom predsedal JUDr. P. P..

Podľa jej názoru existujú závažné pochybnosti o nezaujatosti sudcu JUDr. P. P., ktorý vo veci

rozhodoval. Poukázala na to, že je účastníčkou viacerých súdnych konaní, o ktorých mal vo

veci rozhodovať Krajský súdu Banská Bystrica. Pri zisťovaní subjektívneho hľadiska sudcu

bol sudca v právnych veciach M. S. proti žalovanému D. L. vedenej na Okresnom súde

Trenčín pod sp. zn. vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci, ďalej

vo veci žalobkyne M. S. proti žalovanému M. vedenej na Okresnom súde Prievidza pod

sp. zn. bol taktiež vylúčený z prejednávania a rozhodovania v tejto veci

ako aj žalobcu D. proti žalovanej 1/ M. S. vedenej na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod

sp. zn. bol JUDr. P. P. vylúčený z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Vo

všetkých to bol dôvod, že má so žalovanou priateľský vzťah. Existujú teda dôvodné

pochybnosti o tom, či sudca bol schopný objektívne vec posúdiť. O nedostatku subjektívnej

nezaujatosti svedčia samotné vyššie uvedené vyhlásenia sudcu. Objektívna nestrannosť sa

naproti tomu neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska sudcu, ale podľa objektívnych

symptómov. Sudca môže subjektívne rozhodovať absolútne nestranne ale napriek tomu jeho

nestrannosť môže byť vystavená oprávneným pochybnostiam so zreteľom na jeho štatút či

funkcie, ktoré vo veci vykonával. Nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale musí sa ako

taký aj objektívne javiť v očiach strán. Vzhľadom na doterajšie vyhlásenie sudcu vo

vyššie uvedených veciach a z dôvodov, pre ktoré sa sám sudca cíti byť zaujatý, žalovaná

dôvodne pochybuje o tom, či sudca mohol objektívne posúdiť právnu vec, ktorej je

účastníčkou. Sudca sa celkom trikrát označil za zaujatého v sporoch týkajúcich sa žalovanej,

čo Najvyšší súd Slovenskej republiky uzneseniami potvrdil a rozhodol o vylúčení sudcu

z konaní, v ktorých žalovaná vystupuje. Z uvedeného je preto zrejmé, že sú splnené

podmienky stanovené a síce, že vo veci rozhodoval sudca, ktorý by mal

byť vylúčený z konania. Navrhla, aby dovolací súd zrušil uznesenie odvolacieho súdu

v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnila náhradu trov konania.

Žalobca sa písomne k dovolaniu žalovanej nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) skúmal najskôr to, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236

a nasl. ), a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto opravný prostriedok

nie je prípustný.

Podľa ustanovenia dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Pokiaľ dovolanie smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný

prostriedok prípustný, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239

ods. 1 písm.a/ ), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm.b/ veta prvá

). Podľa je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho

súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil

vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie

po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu

rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)

cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území

Slovenskej republiky.

Podľa doslovného znenia však ustanovenia odsekov 1 a neplatia,

ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom,

tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa

práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach

upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

o predbežnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne

vymenované v ustanovení ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné,

je nepochybné, že prípustnosť dovolania žalovanej z ustanovenia nemožno

vyvodiť.

S prihliadnutím na ustanovenie veta druhá , ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale

sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné

ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo

uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných

procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok

právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého

účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti

účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne

obsadeným súdom). Existencia niektorej z vyššie uvedených vád však dovolacím súdom

nebola v konaní zistená.

So zreteľom na žalovanou tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd

Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti tvrdenia, že v prejednávanej

veci rozhodoval na odvolacom súde vylúčený sudca ( ).

Podľa sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak

so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať

pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ak sa sudca dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený,

oznámi to neodkladne predsedovi súdu. V konaní môže zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré

nepripúšťajú odklad. Predseda súdu môže prideliť vec inému sudcovi, ak s tým sudca,

o vylúčenie ktorého ide, súhlasí, pridelenie zabezpečí podľa osobitného predpisu. Ak ide

6

o vylúčenie sudcu podľa § 14 ods. 1 a predseda súdu má za to, že nie je dôvod pochybovať

o nezaujatosti sudcu, predloží vec na rozhodnutie súdu uvedenému v

Na opakované oznámenie tých istých skutočností súd neprihliadne, ak už o nich nadriadený

súd rozhodol, v takom prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Podľa účastníci majú právo z dôvodov podľa uplatniť

námietku zaujatosti voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť.

Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému

prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež

predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania. Uvedenému cieľu zodpovedá aj právna

úprava skutočností, ktorá je z hľadiska vylúčenia sudcu považovaná za právne relevantnú. Je

ňou existencia určitého právne významného vzťahu sudcu a to : 1/ k veci, v rámci ktorého

vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania

a rozhodnutia vo veci, 2/ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo

rýdzo osobnom (pozitívnom či negatívnom) pomere k nim, alebo 3/ k zástupcom účastníkov

konania (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod 2/).

O tom, či je sudca vylúčený, rozhodne nadriadený súd v senáte, ak bolo rozhodnuté, že sudca

je vylúčený, predseda súdu určí namiesto neho iného sudcu, alebo prikáže vec inému senátu

(, ).

V preskúmavanej veci dovolateľka tvrdila, že existujú závažné pochybnosti

o nezaujatosti sudcu JUDr. P. P., ktorý vo veci rozhodoval, keď JUDr. P. P. bol v iných

právnych veciach, ktoré vedie žalovaná, alebo sú vedené proti nej (konkretizovala tri veci),

bol vylúčený z prejednávania a rozhodovania týchto vecí. Poukázala na to, že vec

prejednávajúci sudca JUDr. P. P. sám dobrovoľne uviedol, že má so žalovanou priateľský

vzťah.

Z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. októbra 2010 č.k.

-52 je zrejmé, že sudcovia Krajského súdu v Banskej Bystrici, medzi ktorými je

uvedený aj sudca JUDr. P. P., nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania predmetnej

veci. V tomto rozhodnutí dovolací súd posudzoval vzťah JUDr. P. P. k žalovanej a uzavrel,

že v písomnom vyjadrení neuviedol žiadne také skutočnosti, z ktorých by bolo možné

vyvodiť pochybnosť o jeho nestrannosti. V odôvodnení tohto rozhodnutia najvyšší súd

pripomenul, „že samotný vzťah medzi sudcami navzájom je založený na profesionalite.

Chýba tu preto objektívny základ pre konštatovanie zaujatosti. Pokiaľ by totiž z takéhoto

základu bol vyvodzovaný opačný záver, teda pochybnosti o tom, či takíto sudcovia (poznajúci

žalovanú z pracoviska, kde pracovne spolu prichádzajú do styku) budú schopní nezaujato

a spravodlivo rozhodovať, znamenalo by to vlastne, že výlučne pracovný a kolegiálny vzťah

medzi sudcami a inými úradnými osobami (obdobne tiež medzi sudcami navzájom a medzi

sudcami a zamestnancami súdu) prezumuje vo všeobecnosti porušovanie sudcovských

povinností a zásad sudcovskej etiky. Ak rámec týchto vzťahov neprekročí hranicu

profesionálnosti a kolegiálnosti, a takéto prekročenie sudcovia uvedení vo výroku 2. tohto

rozhodnutia (vrátane JUDr. P. P.) vo svojich vyjadreniach netvrdili, nemožno mať bez

ďalšieho pochybnosti o nezaujatosti týchto sudcov. Až v prípade, že by uvedený vzájomný

vzťah prerástol cez rýdzo profesionálny rámec výkonu funkcie sudcu a nadobudol charakter

bližšieho osobného vzťahu, pôjde totiž o okolnosť vzbudzujúcu opodstatnené pochybnosti

o nezaujatosti a vtedy by išlo o dôvod pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania

veci. Vzťahy medzi sudcami navzájom alebo medzi sudcami a zamestnancami súdu, ktoré

však bežný, pracovný a kolegiálny rámec neprekračujú (t.j., ak tieto vzťahy spočívajú iba

na tom, že sa sudcovia navzájom osobne poznajú, pretože prichádzajú spolu pracovne do

styku), nemajú samé osebe povahu dôvodov vylučujúcich sudcu z prejednávania

a rozhodovania veci týkajúcej sa takejto osoby, v danom prípade žalovanej, ktorá je sudkyňa

Krajského súdu v Banskej Bystrici. Teda iba tá skutočnosť, že určitá vec sa týka sudkyne

Krajského súdu v Banskej Bystrici, ku ktorej majú spomenutí sudcovia (vrátane JUDr. P. P.)

len profesionálny pracovný vzťah, resp. kolegiálny vzťah, nemôže založiť pomer

predpokladaný ustanovením “.

Dovolateľka v podanom dovolaní netvrdí nové skutočnosti vzťahu sudcu k účastníkom

konania, ktoré by znamenali zmenu pomerov v čase, oproti rozhodnutiu dovolacieho súdu

z 21. októbra 2010, poukazuje iba na iné právne veci, kde je účastníčkou konania, v ktorých

bol JUDr. P. P. vylúčený z prejednávania a rozhodovania. Keďže JUDr. P. P. vo svojom

vyjadrení nepotvrdil existenciu právne relevantného vzťahu vylučujúceho sudcu

z prejednávania a rozhodovania veci a ani zo spisu a ani z tvrdení dovolateľky

nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali jeho nezaujatosť, dovolací súd

má za to, že predmetné konanie nie je postihnuté vadou konania v zmysle ustanovenia § 237

písm.g/

Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania

žalovanej nemožno vyvodiť ani z ustanovenia , a ani z ustanovenia

Keďže v danom prípade dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je podľa

prípustné a vady uvedené v neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie žalovanej ako neprípustné podľa v spojení s

ods. 1 písm.c/ odmietol. S poukazom na právnu úpravu dovolacieho konania sa

nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci

samej ( , ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Jozef Kolcun, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová