Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/15/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z jeho predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Igora Burgera

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 26. júna 2013 v trestnej veci obvineného

E. H. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/

Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. vedenej na Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podal obvinený

prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. M. K., proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne,

zo dňa 20. septembra 2012, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného E. H. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 13. apríla 2011, sp. zn.

, bol obvinený E. H. uznaný za vinného zo spáchania

prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák.

s poukazom na § 138 písm. h/ a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 12. júna 2009 v čase o 15.15 hod., ako vodič osobného motorového vozidla

zn. Škoda Fabia, EČ: P., na ceste II/504 v km 69,50 v katastrálnom území obce N. na ulici H.

v smere jazdy od centra mesta k ulici O., pravou prednou časťou vozidla narazil do chodkyne,

mal. P. S., nar. X., idúcej po priechode pre chodcov, pričom vedel, že ide o maloletú

chodkyňu, čím porušil ustanovenia ,

o cestnej premávke spočívajúce v povinnosti dbať na zvýšenú pozornosť voči deťom a dať

prednosť chodcovi, ktorý prechádza cez priechod pre chodcov, ktorá v dôsledku nárazu

utrpela zlomeninu dolného konca holennej kosti – píšťaly a lýtkovej kosti – ihlice, ľavej

dolnej končatiny s posunom kostných úlomkov, pričom z medicínskeho hľadiska sa jedná

o zranenie ťažké a odreniny kože v oblasti ľavej nohy s dobou liečenia, PN a obmedzenia

na bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 42 dní, pričom podľa znaleckého posudku znalca

z odboru zdravotníctva celkové obmedzenie, ktoré bolo spôsobené v dôsledku zranenia trvalo

približne 4 a pol mesiaca.

Okresný súd obvinenému E. H. podľa § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/,

§ 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa

§ 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd výkon tohto trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1

Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd

obvinenému uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu

30 mesiacov.

Podľa súd poškodených D. D. a U., s nárokom na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Trenčíne, na podklade odvolania podanom obvineným E. H. rozhodol

rozsudkom, zo dňa 20. septembra 2012, sp. zn. , tak, že podľa § 321 ods. 1

písm. b/, písm. e/ zrušil rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

z 13. apríla 2011, sp. zn. . Podľa krajský súd uznal

obvineného E. H. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/,

písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom

skutkovom základe, že

dňa 12. júna 2009 v čase o 15.15 hod., ako vodič osobného motorového vozidla

zn. Škoda Fabia, EČ: P., na ceste II/504 v km 69,50 v katastrálnom území obce N., na ulici H.

v smere jazdy od centra mesta k ulici O., pravou prednou časťou vozidla narazil do chodkyne,

mal. P. S., nar. X., idúcej po priechode pre chodcov, pričom vedel, že ide o maloletú

chodkyňu, čím porušil ustanovenie o cestnej

premávke spočívajúce v povinnosti dbať na zvýšenú pozornosť voči deťom, ktorá v dôsledku

nárazu utrpela zlomeninu dolného konca holennej kosti – píšťaly a lýtkovej kosti – ihlice,

ľavej dolnej končatiny s posunom kostných úlomkov, pričom z medicínskeho hľadiska

sa jedná o zranenie ťažké a odreniny kože v oblasti ľavej nohy s dobou liečenia, PN

a obmedzenia na bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 42 dní, pričom podľa znaleckého

posudku znalca z odboru zdravotníctva celkové obmedzenie, ktoré bolo spôsobené v dôsledku

zranenia trvalo približne 4 a pol mesiaca.

Krajský súd obvinenému E. H. v zmysle § 157 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/

Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil so skúšobnou dobou na 1 rok. Súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obvinenému

uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 18 mesiacov.

Podľa súd poškodených D. D. a U., s nárokom na náhradu škody

odkázal na občianske súdne konanie.

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v , teda že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Obvinený v dovolaní namietal, že hoci odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia

skonštatoval, že príčinou dopravnej nehody bolo konanie poškodenej maloletej chodkyne,

v konečnom dôsledku vyhodnotil spôsob jazdy obvineného za nesprávny, pričom za dôvod

nesprávnej jazdy uviedol, že porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/

o cestnej premávke (teda že vodič je povinný dbať na zvýšenú

opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom...) Obvinený považoval túto povinnosť

za veľmi všeobecnú a vyvodenie zavinenia len na základe porušenia uvedenej povinnosti

aj napriek záveru súdu, že pochybila poškodená, považoval za absolútne právne

neakceptovateľné. Právny záver odvolacieho súdu bol teda založený na nesprávnom právnom

posúdení zisteného skutku.

Obvinený v dovolaní tiež vyjadril svoj nesúhlas s výškou uloženého trestu zákazu

činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Okresným súdom mu bol pôvodne

uložený trest zákazu činnosti na 30 mesiacov. Následne po zrušení rozhodnutia krajský súd

rozhodol sám a po vyslovení porušenia povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 4 ods. 1

písm. e/ zákona o cestnej premávke určil trest zákazu činnosti na 18 mesiacov. Obvinený

namietal, že hoci sa v prípade trestného rozkazu (kde mu bol uložený pôvodne trest na 1 rok )

a jeho následnom zrušení neuplatňuje zásada reformatio in peius (zákaz zmeny k horšiemu),

trest zákazu činnosti vo výmere 18 mesiacov je neprimeraný a uložený na základe svojvôle

súdu.

Preto žiadal, aby najvyšší súd vyslovil rozsudkom porušenie zákona a zrušil rozsudok

krajského súdu s tým, aby krajský súd vec opätovne prerokoval a rozhodol. Súčasne žiadal,

aby dovolací súd podľa prerušil výkon trestu zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá akéhokoľvek druhu až do rozhodnutia vo veci samej.

K dovolaniu sa vyjadril aj okresný prokurátor, ktorý uviedol, že krajský súd rozhodol

správne na podklade zisteného skutkového stavu. V súvislosti s porušením povinnosti

vyplývajúcej z ustanovenia o cestnej premávke

poukazoval na to, že zákonodarca mal na zreteli práve takéto prípady, keď zaviazal vodičov

dopravných prostriedkov na zvýšenú pozornosť pri ohrozených kategóriách (kde patria

aj deti). Práve pri deťoch s ohľadom na stupeň ich vývinu možno dôvodne predpokladať,

že dieťa sa nebude správať takým spôsobom ako dospelý človek, a preto je nutné, aby vodiči

dbali na zvýšenú pozornosť pri deťoch. Pokiaľ obvinený namietal výrok o treste, prokurátor

uviedol, že vzhľadom na absenciu konkrétnych ustanovení zákona, ktoré by mali byť

porušené, nebolo možné sa k tejto námietke dostatočne vyjadriť. Uložený trest však

považoval za zákonný. Navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/

odmietol.

K dovolaniu sa vyjadrila aj matka poškodenej, ktorá považovala trest uložený

obvinenému za nedostatočný. Dovolanie obvineného považovala za nedôvodné. Sám

obvinený uviedol, že počas celej jazdy mal výhľad na poškodenú, a teda videl,

že pri vchádzaní na prechod nepozerala na jeho motorové vozidlo. Obvinený tiež

spochybňoval primeranosť rozsudkov súdov na základe určenia rôznych trestov,

kde ako vecné merítko poukazoval na trestný rozkaz, s ktorým sa nestotožnil a podal voči

nemu odpor. Nechápala, prečo sa obvinený dovoláva nižšieho trestu, ktorý by mu bol uložený

v prípade, ak by nepopieral spáchanie skutku a ušetril seba, ako aj poškodenú, od súdneho

konania. Vzhľadom na uvedené považovala rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne

za správne a dovolanie obvineného za nedôvodné.

Najvyšší súd, ako súd dovolací, síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné

( ), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, že nie je splnený dôvod uvedený v

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Obvinený v dovolaní namietal nesprávnu právnu kvalifikáciu zisteného skutku,

konkrétne že ho odvolací súd uznal za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157

ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/ a § 139 ods. 1 písm. a/

Tr. zák. Závažnejší spôsob konania v zmysle § 138 písm. h/ Tr. zák. spočíval v tom,

že obvinený porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona. Konkrétne porušenie

povinnosti videl odvolací súd v tom, že obvinený nerešpektoval ustanovenie § 4 ods. 1

písm. e/ o cestnej premávke. Obvinený však namietal, že technickou

príčinou dopravnej nehody bolo konanie poškodenej maloletej chodkyne a len skutočnosť,

že sa jednalo o maloletú osobu nemôže svedčiť o jeho porušení povinnosti v zmysle

ustanovenia o cestnej premávke.

Po preštudovaní spisového materiálu najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd

rozhodol zákonne a správne na podklade dostatočne zisteného skutkového stavu.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

V predmetnej veci odvolací súd uznal obvineného za vinného z prečinu ublíženia

na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h/

a § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., pretože inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,

čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to porušením dôležitej povinnosti uloženej mu

podľa zákona a na chránenej osobe. Porušenie povinnosti spočívalo v nerešpektovaní

ustanovenia o cestnej premávke.

Podľa o cestnej premávke je vodič povinný

dbať na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným

postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám.

Účelom tohto ustanovenia je zvýšiť pozornosť vodičov pri ohrozených kategóriách

osôb, medzi ktoré jednoznačne patria deti vzhľadom k tomu, že u detí je, s ohľadom na stupeň

ich vývinu, vyššia pravdepodobnosť, že si neuvedomia nebezpečenstvo vyplývajúce z účasti

na cestnej premávke a urobia niečo neočakávané. V tomto smere majú teda vodiči povinnosť

prispôsobiť svoju jazdu tak, aby mohli bezpečne zastaviť a neohroziť deti.

Z výpovede obvineného E. H. v prípravnom konaní vyplýva, že maloletú videl stáť

na chodníku v strede pri priechode pre chodcov už zo vzdialenosti 50 metrov. Bola otočená

smerom dole, jeho smerom sa nepozerala. Preto znížil rýchlosť na asi 20 km/h. Túto výpoveď

potvrdil aj spolujazdec Mgr. L. L.. Obvinený, ako aj svedok, síce neskôr zmenili svoje

výpovede tvrdiac, že nemohli rozoznať, či na priechode pre chodcov stojí maloletá osoba

alebo nie. Avšak vzhľadom k výške maloletej v čase dopravnej nehody, jej veku (9 rokov)

ako aj skutočnosti, že maloletá mala na sebe školskú tašku, je potrebné považovať tieto

výpovede za účelové.

Zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. M. P., znalcom z odboru cestná doprava,

síce vyplýva, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bol nesprávny spôsob

prechádzania maloletej chodkyne, avšak s ohľadom na skutočnosť, že išlo o maloletú,

čo vyplýva jednak z výpovedí obvineného ako aj spolujazdca, skutočnosť, že k dopravnej

nehode došlo v čase o 15.15 hod. cez pracovný týždeň a v blízkosti školy, najvyšší súd dospel

k záveru, že obvinený E. H. porušil povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 4 ods. 1 písm. e/

o cestnej premávke.

V súvislosti s námietkou obvineného, že mu bol odvolacím súdom uložený horší trest,

než v pôvodne uloženom trestnom rozkaze, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť,

že v zmysle , ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba podľa

odseku 1 v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie; pri prejednávaní

veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom

a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze. Podľa

§ 61 ods. 2 Tr. zák. súd môže uložiť trest zákazu činnosti na jeden rok až desať rokov,

ak sa páchateľ dopustil trestného činu v súvislosti s touto činnosťou. Odvolací súd s ohľadom

na spáchaný trestný čin aj spoluzavinenie poškodenej uložil obvinenému trest zákazu činnosti

na 18 mesiacov. Uložený trest považuje dovolací súd za zákonný a správny.

Vzhľadom na uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 26. júna 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová