Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/4/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: BAUMANN Nitra s.r.o., sídlo Šenkovská 189, Lehota, IČO: 47 240 768, zastúpený advokátom: Mgr. Henrich Schindler, sídlo Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40 887 481, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, sídlo Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 101864296/2020 z 30.11.2020 na základe správnej žaloby, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu ( - ďalej len "" alebo "SSP") dňa 16.02.2021, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, spolu so zrušením jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Nitra číslo 101006495/2020 z 09.06.2020 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania v prejednávanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým podľa o správe daní (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra, číslo 101006495/2020 z 09.06.2020, ktorým podľa Daňového poriadku žalobcovi ako daňovému subjektu určil na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2017 rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 1.067,71 eura tým, že znížil nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 15.696,25 eura na sumu 14.628,54 eura.

3. Žalobca v správnej žalobe súčasne navrhol, aby jej správny súd priznal odkladný účinok podľa . Žalobca podaný návrh odôvodnil tým, že výkon rozhodnutia, a teda následná daňová exekúcia, znamená pre neho ohrozenie celkovej existencie. Výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia bude žalobca ohrozený aj na dôveryhodnosti vo vzťahu k obchodným partnerom, v dôsledku straty ktorých spolu so zákazníkmi nebude žalobca disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní. Výkonom rozhodnutia by bola znemožnená spolupráca s bankami, teda možnosť žiadať o úvery a využívať ďalšie služby potrebné na chod spoločnosti. Taktiež by ním bolo ohrozené plnenie povinností žalobcu voči štátu. Následok týchto skutočností mnohonásobne prevyšuje sumu, ktorá je predmetom tohto konania. Žalobca má za to, že v prípade nepriznania odkladného účinku jeho správnej žalobe mu hrozí závažná ujma, tiež značná hospodárska a finančná škoda a iné vážne nenapraviteľné následky.

4. Správny súd uznesením č. k. - 33 z 11. mája 2021 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 30 dní od doručenia uznesenia inter alia písomne vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním doručeným správnemu súdu dňa 15.06.2021. Dňa 16.06.2021 žalovaný predložil správnemu súdu administratívny spis.

6. Žalovaný vo vyjadrení k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku uviedol, že v návrhu uvádza celý rad dôvodov priznania odkladného účinku správnej žalobe, avšak žiadnymi dôkazmi ich nepreukázal. Žalovaný preto navrhol, aby správny súd návrhu žalobcu nevyhovel.

7. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

8. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

9. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

10. Podľa , o návrhu žalobcu podľa rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

13. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

14. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Za týchto okolností môže takejto správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok.

15. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.

16. V prejednávanej veci žalobca navrhuje (aj podľa obsahu) priznať jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa .

17. Z ustanovenia možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia

hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

18. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.

19. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či/alebo iný vážny nenapraviteľný následok“).

20. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - v spojení s čl. 8 základných zásad ), ale predovšetkým nimi predložených konkrétnych dôkazov aspoň osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere absolútne nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode či inom vážnom nenapraviteľnom následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , musí teda vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

21. Čo sa týka tej časti návrhu žalobcu, v ktorej priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodňuje svoj návrh hrozbou daňovej exekúcie, správny súd uvádza, že zástava názor, že pokiaľ by rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa .

22. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe totiž nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami hrozila žalobcovi konkrétna závažná ujma, značná škoda či iný vážny nenapraviteľný následok, hrozbu ktorej ujmy, škody či iného nenapraviteľného následku, ktorú je potrebné tvrdiť a osvedčiť konkrétnymi dôkazmi. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení , upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom.

23. Správnosť uvedeného teleologického výkladu potvrdzuje aj doslovný jazykový výklad, keďže zo samotného normatívneho znenia je zrejmé, že prvá z hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je to, že hrozí okamžitý výkon napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale to, že v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobcovi hrozí závažná ujma, značná škoda či iný vážny nenapraviteľný následok.

24. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v rozsahu, v akom je odôvodnený bez ďalšieho len samotnou hrozbou exekúcie, keď žalobca, ktorý nesie bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, žiadnymi dôkazmi nepreukázal, že práve v priamej príčinnej súvislosti s jej vykonaním by mu hrozila závažná ujma, spočívajúca v ohrození jeho samotnej existencie, je preto nedôvodný. K uvedenému správny súd len príkladmo uvádza, že hoci žalobca odôvodňoval podaný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe ohrozením jeho existencie v prípade vykonania daňovej exekúcie,

tak žiadnymi dôkazmi nepreukázal, resp. aspoň neosvedčil, aká je jeho celková finančná situácia - príjmy, výdavky, prehľad záväzkov (preukázané napr. stavom účtovníctva, výpismi z bankových účtov a pod.), aké sú napr. prevádzkové náklady žalobcu na podnikanie (vrátane mzdových nákladov), aký je rozsah jeho podnikateľských záväzkov, aký je súčasný objem objednávok, aké sú jeho tržby, až ktorých poznanie by správnemu súdu umožnilo posúdiť, či v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi právny následok uvedený v , ktorého existencia je jednou z podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe.

25. Čo sa týka ostatných tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňoval svoj návrh - t. j. tvrdenie, že v prípade výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí sťaženie jeho spolupráce s bankami napr. pri možnosti žiadať úver, že mu hrozí strata obchodných partnerov a zákazníkov, v dôsledku ktorej nebude disponovať finančnými prostriedkami na výplatu miezd, odvodov a daní, že sa nebude môcť zúčastňovať verejných súťažných konaní, tak ani vo vzťahu k týmto žalobca nepredložil akýkoľvek dôkaz, ktorý by aspoň osvedčoval ním tvrdené hroziace následky v prípade okamžitého výkonu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Žalobca teda ani vo vzťahu k týmto ostatným dôvodom, na ktorých svoj návrh zakladal, neuniesol dôkazné bremeno v konaní o jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

26. Na tomto mieste správny súd opätovne pripomína, že pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe nestačí len všeobecne poukázať na akýkoľvek do úvahy prichádzajúci negatívny následok (a už vôbec nie len v hypotetickej rovine) správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale je potrebné tvrdiť a predovšetkým dôkazmi osvedčiť, že konkrétne tvrdený následok práve u žalobcu v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného alebo jeho inými právnymi následkami skutočne hrozí a že tento dosahuje kvalitatívne vyššiu intenzitu - a to intenzitu buď závažnej ujmy, značnej škody či iného nenapraviteľného následku.

27. Príkladmo k vyššie uvedenej skupine nepreukázaných tvrdení žalobcu možno pritom uviesť, že žalobca neosvedčil napr. zmluvnou dokumentáciou so svojimi obchodnými partnermi, že by v nej mali dojednané, že v prípade ak by bola začatá u žalobcu daňová exekúcia, je to dôvodom, aby obchodný partner odstúpil od zmluvy uzavretej so žalobcom, alebo napr. že jeho obchodný partner, s ktorým obchoduje, nevstupuje do záväzkových vzťahov so subjektmi, voči ktorým prebieha daňová exekúcia. Pritom, a to správny súd zdôrazňuje, ani osvedčenie tejto samotnej skutočnosti samo by samo o sebe nezakladalo dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ak by napr. z osvedčeného finančného stavu žalobcu bolo zrejmé, že konkrétny obchodný partner má na činnosť žalobcu len nepodstatný vplyv.

28. V prejednávanej veci teda žalobca v dôsledku nesplnenia procesnej povinnosti preukázať svoje tvrdenia dôkazmi ( ) neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu prvej z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku ( ). V tejto súvislosti sa žiada dodať, že žalobca sa o unesenie uvedeného dôkazného bremena ani len nepokúsil, keďže k svojmu návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nepripojil žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosti, na ktorých svoj návrh zakladal.

29. Správny súd z uvedeného dôvodu, keď nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [ ]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol. 30. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).