Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1MObdoV/1/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: B. N., bytom S., P. B.,

zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. I. M. & Mgr. M. D., s. r. o., T., Ţ.,

IČO: X., proti ţalovaným: I. A. J., bytom P., B., II. A. S. L., spol. s. r. o., S., B., IČO:

X., obaja zastúpení JUDr. M. B., advokátom, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA D. & B. s.

r. o., L., B., IČO: X., o vydanie bezdôvodného obohatenia, vedenej na Krajskom súde

v Bratislave pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Cbs/130/2004-

290 z 01. apríla 2010, právoplatného 31. augusta 2010 v spojení s rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -321 zo 06. augusta 2010, takto

rozhodol:

Dovolací súd rozsudok súdu prvého stupňa a rozsudok odvolacieho súdu z r u š u j e

a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, rozhodujúc vo veci opätovne

v intenciách zrušujúceho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako súdu

odvolacieho, č. k. -261 z 18. marca 2009, rozsudkom č. k. -290

z 01. apríla 2010 ţalobu zamietol a zaviazal ţalobcu na úhradu trov konania ţalovanému

v I. rade a ţalovanému v II. rade, k rukám ich právneho zástupcu, vo výške 6 257,99 eur do

3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2

Súd prvého stupňa v odôvodnení uviedol, ţe uznesením zo dňa 29. mája 2009 spojil na

spoločné konanie k veci č. k. aj vec vedenú na Krajskom súde v Bratislave

pod č. k. . Rozhodnutie o zamietnutí ţaloby odôvodnil odkazom na ustanovenie

, ako aj zisteným skutkovým stavom, z ktorého mu

vyplynulo, ţe predmetom sporu je zaplatenie sumy 425 000,- Sk z titulu bezdôvodného

obohatenia podľa špecifikácie predmetu sporu uvedenej v podaní z 29. januára 2007.

Z vykonaného dokazovania ustálil, ţe ţalobca zaplatil ţalovanému v II. rade sumu

306 000,- Sk, ţalovanému v I. rade sumu 475 000,- Sk a doplatok z leasingovej zmluvy vo

výške 104 375,- Sk, teda spolu 891 375,- Sk. Ďalej ţalovaný v II. rade uhradil leasingovej

spoločnosti sumu 374 946,- Sk, za opravy a údrţby motorového vozidla zaplatil sumu

174 551,90 Sk, za prepis motorového vozidla a cestnú daň sumu 13 717,- Sk, za pohonné

hmoty 33 580,90 Sk a ţalobcovi vyplatil sumu 370 000,- Sk, teda spolu 966 795,80 Sk.

Nakoľko ţalobca nepreukázal vyuţívanie predmetného motorového vozidla na podnikateľské

aktivity ţalovaného v II. rade, nevznikol mu nárok na náhradu nákladov spojených s úhradou

leasingových splátok, úhrad na opravy a údrţbu, platenie poplatkov a pohonných hmôt.

Ţalovaný v I. rade nepoprel podpísanie čestného prehlásenia z 01. januára 2001, avšak

skutočné odovzdanie sumy 475 000,- Sk preukázané nebolo a ani nie je moţné jednoznačne

zistiť, či sumu 475 000,- Sk ţalobca ţalovanej v I. rade odovzdal. Ak by súd odovzdanie

peňazí akceptoval, v danom konaní by išlo o sumu 425 000,- Sk, ktorá bola s vyuţitím

dispozičnej zásady ţalobcu obsiahnutá v rozpise. Po vykonanom dokazovaní dospel

prvostupňový súd k záveru, ţe nárok ţalobcu nie je dôvodný, keďţe ţalovaný v II. rade

uhradil za prevádzku motorového vozidla sumu 966 795,80 Sk, pričom vozidlo vyuţíval iba

ţalobca pre svoju osobnú potrebu, a teda ţalobcov nárok bol kompenzovaný uvedenou

sumou. Súčasne súd zamietol i nárok ţalobcu v časti doplatku vyplývajúceho z leasingovej

zmluvy vo výške 104 375,- Sk, pretoţe ţalobca túto úhradu uskutočnil v prospech spoločnosti

S., s. r. o., na ktorú dňa 15. marca 2001 prešli práva z predmetnej leasingovej zmluvy.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením a tým, ţe

ţalovanému v I. rade a ţalovanému v II. rade, ako úspešným účastníkom konania, priznal

náhradu trov konania za 14 úkonov právnej pomoci po 9 150,- Sk spolu s reţijnými paušálmi

5 x po 150,- Sk, 8 x po 164,- Sk a 178,- Sk, za 3 úkony právnej pomoci po 303,74 eur a

reţijné paušály 2 x po 6,95 eur a 7,21 eur + 19 % DPH.

3

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom č. k. 1Obo/86/2010-

321 zo 06. augusta 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31. augusta 2010, na odvolanie

ţalobcu, rozsudok súdu prvého stupňa v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

425 000,- Sk (14 107,42 eur) ako vecne správny potvrdil podľa , a nepriznal

ţalovaného v I. rade a ţalovaného v II. rade náhradu trov odvolacieho konania.

V dôvodoch svojho potvrdzujúceho rozhodnutia odvolací súd poukázal na ustanovenia

a a uviedol, ţe v rámci odvolacieho konania

rozhodoval len o pohľadávke vo výške 425 000,- Sk uplatnenej z titulu bezdôvodného

obohatenia, nakoľko súd prvého stupňa rozsudkom z 01. apríla 2010, sp. zn. ,

nerozhodol o celej pohľadávke vo výške 475 000,- Sk napriek tomu, ţe uznesením

z 29. mája 2009 spojil na spoločné konanie konania vedené pod sp. zn.

a sp. zn. (o zaplatenie 50 000,- Sk).

Odvolací súd mal za preukázané, ţe ţalobca bankovým prevodom, vkladom na beţný

účet ţalovaného v II. rade, resp. v hotovosti, uhradil v prospech ţalovaného v II. rade spolu

306 000,- Sk za účelom zaplatenia leasingových splátok za automobil Mercedes E 280, ŠPZ:

B. X. E.., ktorý v rozhodnom období uţíval výlučne ţalobca. Na základe čestného prehlásenia

z 01. januára 2001, u ktorého nebolo dostatočným spôsobom preukázané, ţe ho ţalobca so

ţalovanou v I. rade spísal bez váţneho úmyslu, neslobodne a obsah čestného prehlásenia nie

je pravdivý, a ktorý preto odvolací súd povaţoval za pravdivý a úkon vyplývajúci z danej

listiny za uskutočnený, prevzala ţalovaná v I. rade od ţalobcu sumu 475 000,- Sk určenú

na úhradu leasingových splátok za predmetný automobil. Dňa 28. marca 2001 ţalobca

vyrovnal nedoplatok z leasingových splátok vo výške 104 375,- Sk priamo leasingovej

spoločnosti C. L. S., a. s.. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 4

uvedenú sumu 104 375,- Sk započítal do finančných prostriedkov uhradených ţalobcom, s

čím odvolací súd vyjadril súhlas.

Ďalej uviedol, ţe ţalobca ţalovaným v I. a II. rade spolu poskytol na zaplatenie

leasingu, resp. za ţalovaného v II. rade, finančné prostriedky vo výške 885 375,- Sk (splátky

vo výške 306 000,- Sk na úhradu leasingu na základe čestného prehlásenia vo výške 475 000,-

Sk a doplatok leasingu vo výške 104 375,- Sk). Ţalovaný v II. rade poukázal v rozhodnom

období v prospech leasingovej spoločnosti C. L., a. s., sumu 374 946,- Sk za leasingové

splátky. Zároveň znášal prevádzkové náklady za predmetný automobil napriek tomu, ţe

ţalovaní v I. a II. rade automobil nepouţívali. Na opravu, úpravu automobilu, pohonné hmoty,

4

poplatok za prepis vozidla a cestnú daň vynaloţil ţalovaný v II. rade spolu 221 849,80 Sk

(opravy a úpravy vo výške 174 551,90 Sk, prepis vozidla a cestná daň vo výške 13 717,- Sk,

pohonné hmoty vo výške 33 580,90 Sk). Ţalovaný v II. rade ţalobcovi taktieţ vyplatil v

hotovosti sumu 270 000,- Sk (podiel na zisku vo výške 50 000,- Sk, bezúčelové vyplatenie

sumy 100 000,- Sk a 110 000,- Sk, zálohu vo výške 10 000,- Sk), ktorá nepredstavuje

prevádzkové náklady, ale ţalobcovi poskytnutá bola, a to i bez určenia konkrétneho účelu,

preto ju odvolací súd zahrnul do finančných prostriedkov, ktoré ţalobca získal od ţalovaného

v II. rade. Odvolací súd do vyplatenej čiastky nezapočítal vrátenie pôţičky vo výške 100 000,-

Sk z 03. augusta 2000, na ktorej vrátenie mal ţalobca právny nárok. Ţalovaný v II. rade

uhradil v prospech ţalobcu, resp. za ţalobcu, finančné prostriedky vo výške 866 795,80 Sk.

S odvolacou námietkou ţalobcu o nevykonaní výsluchu zamestnancov servisnej

sluţby Mercedes v T., sa odvolací súd vysporiadal odkazujúc na ustanovenie tak,

ţe bolo len na zváţení súdu prvého stupňa, či je pre rozhodnutie vo veci samej potrebné

vykonať výsluch uvedených zamestnancov. Zároveň zdôraznil, ţe z pojednávania konaného

dňa 18. marca 2010 vyplýva, ţe právny zástupca ţalobcu netrval na ďalšom dokazovaní a

nepoţadoval oboznámenie sa s konkrétnym obsahom spisu.

Na margo odvolacej námietky, ktorou ţalobca poukazoval na rozporný postup súdu

prvého stupňa s právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného

v uznesení z 18. marca 2009, sp. zn. , tvrdiac, ţe súd prvého stupňa na

pojednávaniach nevykonal dôkazy ohľadne preukázania ţalovaným v II. rade vynaloţených

prostriedkov a povaţoval odovzdanie sumy 475 000,- Sk za nepreukázané, napriek existencii

čestného prehlásenia, odvolací súd ozrejmil, ţe hodnotenie dôkazov spadá do plnej dispozície

konajúceho súdu, ktorý posúdil vynaloţenie sumy 966 795,80 Sk zo strany ţalovaného

v II. rade na základe účtovníctva ţalovaného v II. rade, resp. v súdnom spise

zaţurnalizovaných faktúr, príjmových a výdavkových dokladov, ako vyplýva i z odôvodnenia

napadnutého rozsudku na strane 3, resp. z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa

zo 07. decembra 2006, sp. zn. , na str. 4. Odvolací súd vyhodnotil čestné

prehlásenie za pravdivé, a úkon z neho plynúci za uskutočnený, z dôvodu, ţe v konaní nebolo

vierohodným spôsobom preukázané neodovzdanie sumy 475 000,- Sk ţalovanej v I. rade na

základe čestného prehlásenia.

Ďalšiu odvolaciu námietku ţalobcu, ţe prvostupňový súd nemal riadne zistený rozsah

účinnej obrany a dôvodnosti nároku ţalobcu, čo vytkol súdu prvého stupňa i odvolací súd

5

v zrušujúcom uznesení z 18. marca 2009, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú tvrdiac, ţe

prvostupňový súd sa v novom rozhodnutí zaoberal predmetnými skutočnosťami. Jej

neopodstatnenosť širšie objasnil tým, ţe súd prvého stupňa na str. 5 napadnutého rozhodnutia

uviedol, ţe nárok ţalobcu povaţuje za nedôvodný, keďţe ţalovaný v II. rade zaplatil

v prospech ţalobcu alebo za ţalobcu sumu 966 795,80 Sk, čím sa kompenzoval nárok ţalobcu

na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa nerozhodol o účinnej obrane proti

ţalobcovmu nároku svojvoľne, ako sa nesprávne domnieva ţalobca, nakoľko právny zástupca

ţalovaných v I. a II. rade uţ vo vyjadrení k ţalobe, doručenej súdu dňa 15. marca 2004,

poukázal na skutočnosť, ţe ţalovaný v II. rade neeviduje voči ţalobcovi záväzok, ale

pohľadávku vo výške 625 705,90 Sk, keďţe ţalobca nikdy nebol konateľom ţalovaného

v II. rade a ani zo spoločenskej zmluvy ţalobcovi nevyplývalo právo na hmotné výhody, ktoré

mu boli poskytnuté. Obdobne sa právny zástupca ţalovaných v I. a II. rade vyjadril aj

v podaniach zo 17. júna 2005, 06. apríla 2006, 18. októbra 2006, 14. mája 2007 a na

pojednávaní konanom dňa 05. novembra 2009. Právny zástupca ţalovaných v I. a II. rade od

začiatku konania uplatňoval obranu proti ţalobcovmu návrhu na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

Odvolací súd uzavrel, ţe ţalovaní v I. a II. rade pouţili proti ţalobe účinnú obranu,

pričom finančné prostriedky vzájomne vynaloţené účastníkmi konania boli obdobné, preto

rozsudok prvostupňového súdu v časti vydania bezdôvodného obohatenia vo výške

425 000,- Sk, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, ako vecne

správny v zmysle potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania odvolací súd zdôvodnil tým, ţe ţalovaným

v I. a II. rade, ako úspešným v odvolacom konaní, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko

im síce vznikol nárok na náhradu právneho zastúpenia za podané vyjadrenie k odvolaniu,

avšak právny zástupca ţalovaných v I. a II. rade si náhradu právneho zastúpenia neuplatnil.

Na podnet ţalobcu podal generálny prokurátor v zákonom stanovenej lehote proti

rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj proti rozsudku odvolacieho súdu, mimoriadne

dovolanie podľa tvrdiac, ţe oboma rozsudkami bol porušený zákon,

keďţe konanie je zaťaţené viacerými vadami, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci ( ). Odvolací súd naviac svojim postupom zároveň odňal

ţalobcovi moţnosť konať pred súdom ( v spojení s

6

). Ţiadal, aby dovolací súd rozsudky súdov oboch stupňov zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

S poukazom na nedôsledné riadenie sa oboch súdov niţších stupňov ustanoveniami

, , , , , a ,

odôvodnil podanie mimoriadneho dovolania voči rozsudku súdu prvého stupňa a rozsudku

odvolacieho súdu nasledovným:

Súd prvého stupňa je povinný predloţiť odvolaciemu súdu celý súdny spis (§ 209a

ods. 2 ). Ak odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní bez toho, aby mu bol pred

rozhodnutím predloţený celý, na vec sa vzťahujúci, spisový materiál súdu prvého stupňa,

odňal tým účastníkovi konania moţnosť pred súdom konať a konanie zaťaţil vadou podľa

. Účastník konania má právo, aby odvolací súd posúdil dôvodnosť jeho

odvolania na základe obsahu celého spisového materiálu. Toto právo je imanentnou súčasťou

ústavne garantovaného práva na spravodlivý proces.

V predmetnom konaní došlo k spojeniu viacerých vecí na spoločné konanie. Konania

o ţalobách spájaných s konaním boli aj po spojení vecí na spoločné konanie

vedené v samostatných spisoch (, , ,

, ). Súd prvého stupňa tieto spisy odvolaciemu súdu nepredloţil.

Súd prvého stupňa síce v predkladacej správe odvolaciemu súdu uviedol, ţe vec s uvedenými

spismi súvisí, avšak z podacej pečiatky najvyššieho súdu vyplýva (č. l. 320), ţe na najvyšší

súd bol zaslaný iba jeden súdny spis a nie šesť súdnych spisov. Rovnako z podacej pečiatky

súdu prvého stupňa vyplýva, ţe z najvyššieho súdu bol po rozhodnutí o odvolaní vrátený iba

jeden súdny spis. Zo ţiadneho úradného záznamu v spise nie je zrejmé, ţe by

ostatné súdne spisy boli „vloţené“ do súdneho spisu ako jeho súčasť

a následne, po skončení odvolacieho konania, oddelené. Z uvedeného generálny prokurátor

vyvodil záver, ţe odvolací súd rozhodol o odvolaní bez toho, aby mu boli súdom prvého

stupňa predloţené súdne spisy , , , ,

. Odvolací súd mal takto k dispozícii iba jednu z viacerých spojených ţalôb,

ktorými ţalobca svoj nárok uplatnil. Odvolacie konanie je preto postihnuté vadou podľa § 237

písm. f/ .

Nemoţno sa domnievať, ţe hoci neexistuje ţiadny záznam o predloţení všetkých

spisov odvolaciemu súdu, ţe k ich predloţeniu napriek tomu došlo, napríklad preto, ţe všetky

7

spisy boli pravdepodobne (bez vykonania záznamu) pripojené k spisu . O tom,

ţe všetky spisy neboli pripojené k spisu nasvedčuje súčasný stav.

V súčasnosti totiţ konanie na súde prvého stupňa nie je skončené, súd prvého stupňa má

rozhodnúť o ţalobe v časti 50 000,- Sk (ako ho inštruoval odvolací súd), napriek tomu nie sú

ostatné spisy pripojené k spisu . Generálny prokurátor poznamenal, ţe ani

prokuratúre, ktorá ţiadala predloţenie spisového materiálu z dôvodu podnetu na podanie

mimoriadneho dovolania, neboli predloţené všetky spisy, ale iba spis .

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa uviedol, ţe súd

prvého stupňa mal konať o pohľadávke ţalobcu vo výške uplatnenej ţalobou, resp. vo výške

uplatnenej v ţalobách spojených na spoločné konanie. Ţalovaná suma predstavovala

475 000,- Sk. Ţalobca sa v priebehu konania vyjadril, ţe poţaduje iba 447 938,- Sk. Súd

prvého stupňa mal preto (po prípadnej výzve podľa ) rozhodnúť o čiastočnom

zastavení konania. Absenciu výroku o čiastočnom zastavení konania subsumoval pod vadu

konania v zmysle .

Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o celom uplatnenom

nároku (475 000,- Sk), ale iba o časti uplatneného nároku (425 000,- Sk). Odvolací súd mal za

to, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je moţné doplniť (zrejme postupom podľa ).

Tento názor odvolacieho súdu označil generálny prokurátor za nesprávny dôvodiac, ţe sa

rozsudok súdu prvého stupňa nie je moţné povaţovať za rozsudok „neúplný“ v zmysle

citovaného ustanovenia. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva na jednej strane, ţe súd prvého

stupňa vedel o spojení poslednej ţaloby na spoločné konanie, teda o spojení s ďalšou sumou

vo výške 50 000,- Sk (strana 1, posledný odsek rozsudku), z čoho vyplýva, ţe súd konal aj

o tejto sume. Na druhej strane, súd tvrdí, ţe konal o sume 425 000,- Sk (strana 3, odsek 4

rozsudku) a súčasne tvrdí, ţe ţalobca poţaduje 447 938,- Sk (strana 2, odsek 1 rozsudku).

V rozpore medzi výrokom rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí celej ţaloby

a nezrozumiteľným odôvodnením (čo do výšky predmetu konania) vzhliadol generálny

prokurátor taktieţ inú vadu konania v zmysle ustanovenia .

Tvrdil tieţ, ţe vadou trpí aj samotný výrok rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd

potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok „v časti“. A čo v časti, v ktorej ho nepotvrdil? Vo

zvyšnej časti ho ani nezmenil ani nezrušil. Ak mal odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa vo

výroku „ţaloba sa zamieta“ mal na mysli zamietnutie sumy 425 000,- Sk, potom, ak chcel

8

odvolací súd udrţať správnosť tohto výroku súdu prvého stupňa, mal tento výrok potvrdiť

celý a nie v jeho „časti“.

Vytkol konajúcim súdom, ţe po právnej a skutkovej stránke nevyhodnotili, či ţalovaná

pohľadávka vznikla. Ţalovaná pohľadávka je vymedzená skutkovými tvrdeniami. Nimi je

vymedzený právny dôvod pohľadávky. Ţalobca tvrdil, ţe sumu 475 000,- Sk odovzdal

ţalovanej v I. rade, ktorá ju v rozpore s ich dohodu neodovzdala ţalovanému v II. rade, ktorý

ich mal pouţiť na dohodnutý účel, ţalobca preto platil leasingové splátky za ţalovaného v II.

rade, čo ţalobca označil za bezdôvodné obohatenie a vyvodzoval solidárnu zodpovednosť

oboch ţalovaných. Úlohou súdov bolo v prvom rade ustáliť, či takto vymedzená pohľadávka

vznikla, alebo nevznikla, a to vo vzťahu ku kaţdému ţalovanému osobitne. Bez takéhoto

skutkového a právneho záveru nemohli súdy pristúpiť k hodnoteniu kompenzačnej námietky

ţalovaného v II. rade.

Kritike podrobil postup súdu prvého stupňa, ktorý nemal za preukázané, ţe ţalobca

odovzdal ţalovanej v I. rade sumu 475 000,- Sk. Z uvedeného by sa dalo usudzovať, ţe súd

mal za to, ţalovaná pohľadávka vôbec neexistovala. Napriek tomu, súd prvého stupňa hovorí

o akomsi nároku ţalobcu, ktorý sa kompenzuje. Súd prvého stupňa tento „nárok ţalobcu“

nedefinuje ani čo do výšky, ani čo do právneho dôvodu, ani ho neopisuje skutkovými

okolnosťami, z ktorých vznikol. Súd prvého stupňa započítava akýsi „neznámy nárok

ţalobcu“, iný ako ten, ktorý bol v ţalobe uplatnený.

Za nesprávny vyhodnotil aj postup odvolacieho súdu, ktorý bez akéhokoľvek

doplnenia alebo zopakovania dokazovania, v príkrom rozpore s ustanovením ,

vychádzal z iného skutkového stavu, ako súd prvého stupňa. Prehodnotil dôkazy vykonané

súdom prvého stupňa tak, ţe ţalobca sumu 475 000,- Sk skutočne odovzdal. Ani

z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu však nie je zrejmé, či existovala ţalovaná

pohľadávka, voči komu a v akej výške. Nikde sa nedočítame, či sa odovzdaním a prijatím

sumy 475 000,- Sk skutočne ţalovaní obohatili, či obaja alebo iba jeden z nich, a do akej

výšky.

Z uvedeného mal za to, ţe konajúce súdy zaťaţili konanie vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie veci, ak vyhodnotili, ţe ţalovaná pohľadávka zanikla

započítaním, hoci skutkovo a právne neustálili, či ţalovaná (započítavaná) pohľadávka

existovala. Odvolací súd zaťaţil konanie tzv. inou procesnou vadou aj tým, ţe vychádzal z

9

iného skutkového stavu ako súd prvého stupňa bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky

uvedené v .

Ako príklad toho, ţe sa súdy zaoberali všetkým moţným, len nie pohľadávkou

tvrdenou v ţalobe, odcitoval z rozsudku súdu prvého stupňa (strana 5, odsek 1, posledná

veta): „... úhradu sumy 104 375,- Sk dňa 28.03.2001, ak zaplatil žalobca, tak v prospech

spoločnosti S. s.r.o. a nie žalovaného v 2. rade, tzn. nárok žalobcu aj v tejto časti bol

zamietnutý“. Na vysvetlenie uviedol, ţe súd prvého stupňa tu uvádza, ţe v časti 104 375,- Sk

zamieta ţalovanú pohľadávku ako nedôvodnú (nevzniklo bezdôvodné obohatenie), avšak iba

pár riadkov vyššie uvádza, ţe nárok ţalobcu zanikol kompenzáciou (?). Za podstatu nezmyslu

označil ale to, ţe ţalobca v ţalobe nikdy netvrdil, ţe mu nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia vznikol preto, ţe zaplatil sumu 104 375,- Sk. Ţalobca tvrdil úplne iné skutkové

vymedzenie svojho nároku. Tvrdil, ţe mu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vznikol

preto, ţe zaplatil sumu 475 000,- Sk, s ktorou ţalovaní nenaloţili v súlade s dôvodmi, na

základe ktorého túto sumu prevzali.

Podľa názoru generálneho prokurátora súdy zaťaţili konanie tzv. inou vadou, ktorá

mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, aj tým, ţe prejednali započítací prejav

ţalovaného v II. rade bez toho, aby tento započítací prejav spĺňal všeobecné náleţitosti

podania ( ). Súd prvého stupňa mal správne ţalovaného v II. rade vyzvať (

ods. 1 ), aby doplnil svoj započítací prejav tak, aby bolo zrejmé „čo sleduje“, teda akú

konkrétnu pohľadávku, v akej výške a z akého právneho dôvodu (dostatočne skutkovo

vymedzeného) ţiada započítať proti ţalovanej pohľadávke.

Ak ţalovaný tvrdí, ţe má viacero pohľadávok, spolu v súhrnnej výške presahujúcej

ţalovanú pohľadávku, musí byť zo započítacieho prejavu zrejmé, ktoré pohľadávky ţalovaný

započítava voči ţalobcovej pohľadávke a ktoré nie, resp. ktoré započítava v celosti a ktoré iba

v určitej časti. Ţalovaný nemôţe započítať bez toho, aby označil pohľadávku, ktorú

započítava. Aj z rozsudku potom musí byť zrejmé, ktoré pohľadávky ţalovaného a v akej

výške boli pouţité na započítanie, teda ktoré zanikli započítaním a vo vzťahu ku ktorým

nastala po právoplatnosti rozsudku prekáţka rozhodnutej veci. Vytkol súdom oboch stupňov,

ţe si tento nedostatok započítavacieho prejavu neuvedomili a v odôvodnení rozsudkov

uviedli, ţe ţalovaný v II. rade započítal sumu 966 795,80 Sk. Táto suma sa ale skladá z

viacerých (tvrdených) pohľadávok ţalovaného v II. rade. Inými slovami, na základe tohto

rozsudku nik nevie, či ţalovaný v II. rade započítal pohľadávku na náhradu nákladov na

10

benzín, alebo či táto pohľadávka stále existuje, alebo či započítal náhradu nákladov na

telefón, alebo na opravu auta a podobne.

Zo započítacieho prejavu musí byť zrejmé označenie započítavanej pohľadávky čo do

dôvodu a výšky, a potrebné je uviesť tvrdenia rozhodujúcich skutočností a navrhnúť dôkazy

tak, ako kedy sa pohľadávka uplatňovala samostatným návrhom. Ţalobca musí mať procesnú

moţnosť brániť sa proti započítavanej pohľadávke rovnako, ako má ţalovaný moţnosť brániť

sa proti ţalobcovej pohľadávke. Ţalovaný preto musí uviesť v započítacom prejave v podstate

rovnaké náleţitosti, ako keby svoju pohľadávku sám uplatnil ţalobou.

Takéto náleţitosti započítací prejav nespĺňal vo vzťahu ani k jednej pohľadávke,

o ktorej ţalovaný v II. rade tvrdil, ţe ju má voči ţalobcovi. Ani zo samotného rozsudku sa

nedozvieme, z akých konkrétnych právnych skutočností tieto tvrdené pohľadávky ţalovaného

v II. rade vznikli.

Zaplatenie cestnej dane 13 717,- Sk: Ţalovaný v II. rade tvrdil, ţe zaplatil cestnú daň.

Z rozsudku nie je zrejmé, kedy bola cestná daň zaplatená, o cestnú daň za aké konkrétne

obdobie ide, či táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná, alebo či ju ţalobca uznal,

prípadne aké dôkazy vykonal súd, na základe ktorých mal za ustálené, ţe cestná daň bola

zaplatená. Chýba právne hodnotenie, prečo ţalovanému v II. rade, ak zaplatil cestnú daň za

vozidlo, ktoré sám vlastnil a ktoré uţíval jeho spoločník (ţalobca), vznikla pohľadávka voči

ţalobcovi, čo bolo právnym dôvodom tejto pohľadávky, napríklad či je právnym dôvodom

bezdôvodné obohatenie alebo zmluva. V rozsudku nie je uvedené, či sa proti ţalovanej

pohľadávke započítala práve táto pohľadávka, alebo iná pohľadávka.

Zaplatenie pohonných hmôt 33 580,90 Sk: Ţalovaný v II. rade tvrdil, ţe zaplatil

pohonné hmoty. Z rozsudku nie je zrejmé, kedy a za aké jazdy boli pohonné hmoty zaplatené,

či táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná, alebo či ju ţalobca uznal, prípadne aké

dôkazy vykonal súd, na základe ktorých mal za ustálené, ţe pohonné hmoty boli zaplatené.

Chýba právne hodnotenie, prečo ţalovanému v II. rade, ak zaplatil pohonné hmoty za vozidlo,

ktoré sám vlastnil a ktoré uţíval jeho spoločník (ţalobca), vznikla pohľadávka voči ţalobcovi,

čo bolo právnym dôvodom tejto pohľadávky, napríklad či je právnym dôvodom bezdôvodné

obohatenie alebo zmluva. V rozsudku nie je uvedené, či sa proti ţalovanej pohľadávke

započítala práve táto pohľadávka, alebo iná pohľadávka.

11

Zaplatenie za prepis motorového vozidla: Ţalovaný v II. rade tvrdil, ţe zaplatil za

prepis motorového vozidla, čo povaţoval za pohľadávku voči ţalobcovi. Z rozsudku však nie

je zrejmé ani len to, koľko ţalovaný v II. rade za prepis motorového vozidla zaplatil.

Zaplatenie za opravy a údrţbu motorového vozidla 174 551,90 Sk: Ţalovaný v II. rade

tvrdil, ţe zaplatil za opravy a údrţbu motorového vozidla. Z rozsudku nie je zrejmé, kedy

a prečo boli opravy vykonané, kedy boli platby za opravy vykonané, či táto skutočnosť bola

medzi účastníkmi sporná, alebo či ju ţalobca uznal, prípadne aké dôkazy vykonal súd, na

základe ktorých mal za ustálené, ţe opravy a údrţba boli zaplatené. Chýba právne hodnotenie,

prečo ţalovanému v II. rade, ak zaplatil tieto náklady za vozidlo, ktoré sám vlastnil a ktoré

uţíval jeho spoločník (ţalobca), vznikla pohľadávka voči ţalobcovi, čo bolo právnym

dôvodom tejto pohľadávky, napríklad či je právnym dôvodom bezdôvodné obohatenie alebo

zmluva. V rozsudku nie je uvedené, či sa proti ţalovanej pohľadávke započítala práve táto

pohľadávka, alebo iná pohľadávka.

Zaplatenie leasingovej spoločnosti 374 946,- Sk: Ţalovaný v II. rade tvrdil, ţe zaplatil

leasingové splátky vo výške 374 946,- Sk. Tieto splátky platil z právneho dôvodu, ţe bol

leasingovým nájomcom. Vôbec nie je zrejmé, prečo by mala zaplatením týchto leasingových

splátok vzniknúť pohľadávka ţalovaného v II. rade voči ţalobcovi. Ţalobca predsa tvrdil, ţe

on sám poskytol ţalovanému v II. rade prostriedky na zaplatenie týchto leasingových splátok.

Súd sa mal teda vysporiadať so skutkovou otázkou, či bola medzi účastníkmi dohoda o tom,

ţe ţalobca bude ţalovanému vopred poskytovať prostriedky na úhrady leasingových splátok.

Ak taká dohoda bola, potom to, ţe ţalovaný v II. rade určitú splátku zaplatil z prostriedkov,

ktoré prijal od ţalobcu, vylučuje, ţe ţalovanému v II. rade vznikla zaplatením leasingových

splátok pohľadávka voči ţalobcovi.

Poskytnutie sumy 270 000,- Sk ţalovaným v II. rade ţalobcovi: Ţalovaný v II. rade

tvrdil, ţe ţalobcovi poskytol v hotovosti sumu 270 000,- Sk, o čom boli vystavené výdavkové

pokladničné doklady. Z rozsudkov nie je zrejmé, či ţalobca uznal, ţe sumy prijal bez

právneho dôvodu, alebo či táto skutočnosť bola medzi účastníkmi sporná, prípadne aké

dôkazy vykonal súd, na základe ktorých mal za ustálené, ţe sumy boli vyplatené bez

právneho dôvodu. Na niektorých pokladničných dokladoch je pritom právny dôvod uvedený,

napríklad výplata zisku alebo poskytnutie zálohy, s týmito okolnosťami sa súdy vôbec

nevysporiadali. V rozsudku nie je uvedené, či sa proti ţalovanej pohľadávke započítala práve

táto pohľadávka, alebo iná pohľadávka.

12

Zosumarizujúc obsah mimoriadneho dovolania, vytkol generálny prokurátor záverom

obom konajúcim súdom niţších stupňov, ţe bez toho, aby vyhodnotili, či ţalobcova

pohľadávka existuje, započítali proti nej „bez ladu a skladu“ rozličné, ţalovaným v II. rade

tvrdené a nepreukázané, sumy (spolu presahujúce výšku ţalovanej pohľadávky), bez toho,

aby uviedli, ktoré ţalovaným tvrdené poloţky boli započítané a ktoré nie.

Na základe zistených skutočností mal za to, ţe sú splnené podmienky na podanie

mimoriadneho dovolania podľa v spojení s a

, pričom podanie mimoriadneho dovolania zo strany generálneho prokurátora si vyţaduje

ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníka konania, ktorú nemoţno dosiahnuť

inými právnymi prostriedkami.

K mimoriadnemu dovolaniu sa podaním zo dňa 19. júna 2013 vyjadril ţalobca.

Prezentoval súhlas s dôvodmi mimoriadneho dovolania a navrhol vyhovieť mu.

Ţalovaný v I. rade a ţalovaný v II. rade sa k mimoriadnemu dovolaniu vyjadrili

podaním zo dňa 21. júna 2013. Stotoţňujúc sa so správnosťou oboch napadnutých rozsudkov

súdov niţších stupňov, pri súčasnej neakceptácii dôvodov mimoriadneho dovolania, navrhli

mimoriadne dovolanie v celom rozsahu zamietnuť.

Opisným spôsobom podali výklad doterajšieho konania poukázaním na jednotlivé

rozhodnutia v súdenej veci, ako aj vo veciach s ňou spojených do spoločného konania, pričom

zdôraznili, ţe všetkých 6 pôvodne podaných návrhov bolo medzi tými istými účastníkmi a na

základe tých istých dôkazov. Skutočnosť, ţe ţalobca si uplatnil svoje dubiózne nároky na

vecne nepríslušnom súde, a to viacerými samostatnými ţalobami, nemôţe byť podľa nich

daná na ťarchu ţalovaného v I. rade ani ţalovaného v II. rade. Uviedli, ţe konaním ţalobcu

bolo zapríčinené, ţe počas súdneho konania nebolo vţdy zjavné, čoho sa domáha.

Skutočnosť, ţe konanie vedené pod spisovou značkou je konanie vedené vo

veci spojených 5 (6-te konanie o zaplatenie 50 000,- Sk bolo spojené s konaním

aţ v roku 2009) samostatných konaní, povaţovali za zjavné uţ v rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 12. 2006, sp. zn. , ktorým bol návrh

ţalobcu zamietnutý a voči ktorému podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie. Keďţe podal

ţalobca voči danému konaniu odvolanie, mali za to, ţe si mohol uţ v tomto odvolaní uplatniť

nároky odňatia moţnosti konať pred súdom z dôvodu údajnej nekompletnosti spisového

13

materiálu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa

18. 03. 2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. 12. 2006 a vrátil mu vec

na ďalšie konanie, toto právo, resp. vadu súdneho konania, mohol ţalobca namietať znova

v konaní pred Krajským súdom v Bratislave, ako aj znova v jeho následnom odvolaní voči

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 01. 04. 2010. Z uvedeného dôvodu

nepovaţovali za opodstatnené podanie mimoriadneho dovolania v zmysle § 243f ods. 1 písm.

a) v spojení s . Podľa ţalovaných svedčí o absurdnosti tohto dôvodu na

podanie mimoriadneho dovolania aj skutočnosť, ţe všetky návrhy podané na Okresný súd

Bratislava II boli identické, súdne konania vedené pred Okresným súdom (okrem jedného

konania spojeného v roku 2009) riešili len nedostatok vecnej príslušnosti a boli následne

postúpené na Krajský súd v Bratislave, ktorý ich ihneď spojil na jedno konanie vedené na

Krajskom súde Bratislava pod sp. zn. . Zdôraznili, ţe počas súdneho konania

neboli uskutočňované samostatné úkony v rámci súdneho konania, ktoré by mohli mať vplyv

na rozhodovanie v rámci spojeného konania vedeného Krajským súdom v Bratislave pod sp.

zn. . Všetky dôkazy a listiny uvedené v ţalobách podaných na Okresnom súde

Bratislava II boli identické. Úkony v konaní o zaplatenie 50.000,- Sk, ktoré bolo spojené na

spoločné konanie do konania sp. zn. , nepovaţovali z procesného hľadiska

právne významné, nakoľko pôvodné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II bolo zrušené

pre nedostatok vecnej príslušnosti Okresného súdu Bratislava II. Z toho usúdili, ţe odvolacie

konanie nemohlo byť postihnuté vadou podľa . Upriamili pritom

pozornosť na skutočnosť, ţe na pojednávaní pred prvostupňovým súdom dňa 18. 03. 2010

bolo konštatované nasledovné: „Súd vychádzajúc z pripomienky p. z. žalovaného voči

rozsudku KS B zo dňa 07.12.2006, že nebolo dostatočne vykonané oboznámenie sa

s obsahom spisu, súd zistil, že dňa 11.02.2010 v informačnom centre súdu za žalobcu

nahliadol do spisu pani Mgr. K. podľa plnomocenstva zo dňa 11.02.2010. Na otázku súdu či

p. z. žalobcu požaduje aby súd oboznámil konkrétne obsah spisu predstúpil p. z. žalobcu a

uviedol, že toto na dnešnom pojednávaní nepožaduje.“. Pomocou tejto citácie zo zápisnice

z pojednávania demonštrovali, ţe ţalobca bol osobne oboznámený so stavom spisu v konaní

pred prvostupňovým súdom, a v prípade, ak by sa domnieval, ţe tento spis nebol v konaní

pred súdom prvého stupňa alebo pred odvolacím súdom kompletný, mal moţnosť toto

procesné pochybenie namietať v konaní pred prvostupňovým súdom alebo v následnom

odvolacom konaní.

14

Na objasnenie výšky predmetu konania uviedli, ţe do roku 2009 sa jednalo o konanie

o zaplatenie celkovo sumy 425 000,- Sk, nakoľko si túto sumu uplatňoval ţalobca v konaní.

Následne po spojení konania s konaním vedeným pod sp. zn. sa

konanie zmenilo o zaplatenie 475 000,- Sk. Opätovne pritom poukázali na to, ţe ţalobca si

uplatnil svoj dubiózny návrh, nie jedným konaním, ale v samostatných 6 konaniach,

a z daného dôvodu bolo počas súdneho konania potrebné ustáliť ţalovanú sumu. Keďţe

o veci rozhodoval dvakrát prvostupňový súd a dvakrát odvolací súd, nepovaţovali za spornú

otázku výšky pohľadávky uplatňovanej ţalobcom.

Ďalej ţalovaní v I. a II. rade vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolania uviedli, ţe ich

obranou v spore bola skutočnosť, ţe aj keby súd uznal pohľadávku ţalobcu ako existujúcu,

mal napriek tejto skutočnosti ţalovaný v II. rade reálne pohľadávky voči ţalobcovi,

vyplývajúce z účtovníctva ţalovaného v II. rade, ktoré boli vyššie ako akékoľvek pohľadávky

ţalobcu, ktoré si uplatňoval v rámci súdnych konaní a neskôr v rámci jedného súdneho

konania. Zároveň kaţdý súd, ktorý meritórne vo veci rozhodol, rozhodol tak, ţe ţalobu alebo

návrh zamietol. Z toho dôvodu sa im nejaví výrok rozsudku ako nelogický alebo rozporuplný,

a majú za to, ţe súd rozhodol o celom návrhu ţalobcu a nielen o jeho časti. Za inú vadu

konania v zmysle neuznávajú skutočnosť, ţe uznesením

prvostupňového súdu zo dňa 29. 05. 2009 došlo k spojeniu vecí na spoločné konanie, kde

konanie vedené pod sp. zn. sa spojilo s konaním sp. zn. .

Povaţujú dokazovanie vykonané dvakrát prvostupňovým súdom za dôsledné a všetky

pohľadávky ţalovaného v II. rade za dostatočne preukázané z účtovníctva ţalovaného v II.

rade. Za spornú počas celého konania označili skutočnosť, ţe ţalovaný v I. rade a ţalovaný

v II. rade popreli prijatie hotovosti vo výške 475 000 Sk, hoci to ţalobca tvrdil.

Za nesprávny označili aj argument o zaťaţení konania inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretoţe nebol prejednaný započítací prejav

ţalovaného v II. rade bez toho, aby tento započítací prejav spĺňal všeobecné náleţitosti

podania. Dôvodili tým, ţe počas konania bolo súdom ustálené, ţe ţalovaný v II. rade

uskutočnil v prospech ţalobcu nasledovné platby: odstúpenie od leasingovej zmluvy

5 000,- Sk; dňa 07. 09. 2000 uhradil ţalovaný v II. rade splátku vo výške 62 491,- Sk za

leasing osobného mot. vozidla; dňa 02. 10. 2000 uhradil ţalovaný v II. rade splátku vo výške

62 491,- Sk za leasing osobného mot. vozidla; dňa 31. 10. 2000 uhradil ţalovaný v II. rade

splátku vo výške 62 491,- Sk za leasing osobného mot. vozidla; dňa 30. 11. 2000 uhradil

15

ţalovaný v II. rade splátku vo výške 62 491,- Sk za leasing osobného mot. vozidla; dňa

29. 12. 2000 uhradil ţalovaný v II. rade splátku vo výške 62 491,- Sk za leasing osobného

mot. vozidla; dňa 29. 01. 2001 uhradil ţalovaný v II. rade splátku vo výške 62 491,- Sk za

leasing osobného mot. vozidla; náklady na opravy a úpravy osobného mot. vozidla v celkovej

výške 174 551,90 Sk; náklady na prepis vozidla a cestnú daň vo výške 13 717,- Sk; pohonné

hmoty vo výške 33 580,90 Sk; dňa 03. 08. 2000 plnenie vo výške 100 000,- Sk (vrátenie

pôţičky 100 000,- Sk); dňa 16. 09. 2000 plnenie vo výške 100 000,- Sk; dňa 04. 10. 2000

plnenie vo výške 110 000,- Sk; dňa 17. 10. 2000 plnenie vo výške 50 000,- Sk; a dňa 25. 01.

2001 plnenie vo výške 10 000,- Sk. Týmto poukázali na to, ţe výška plnenia ţalovaného v II.

rade voči ţalobcovi výrazne prekračovala sumu 475 000,- Sk. Z uvedených plnení mal

ţalobca nárok na vrátenie pôţičky vo výške 100 000,- Sk. Na zvyšné plnenie vo výške

866 795,80 Sk však nemal ţalobca právny nárok zodpovedajúci prijatému plneniu. Upriamili

pozornosť na to, ţe ţalobca bol spoločníkom spoločnosti ţalovaného v II. rade a zo

spoločenskej zmluvy mu nevyplýval ţiaden nárok na uţívanie motorového vozidla. Táto

skutočnosť uţívania motorového vozidla výlučne ţalobcom na jeho účely, nebola počas

celého konania medzi účastníkmi sporná. Nakoľko boli všetky pohľadávky ţalovaného v II.

rade riadne zaevidované v jeho účtovníctve, a boli aj predmetom dokazovania, a ţalobca

nenavrhol vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním ohľadne účtovníctva ţalovaného v II.

rade, pokladali za nelogické tvrdenie generálneho prokurátora o nedostatočnom dokazovaní

ohľadne titulu, vzniku a výšky pohľadávok ţalovaného v II. rade, ktoré evidoval vo svojom

účtovníctve. Zastali názor, ţe ţalovaný v II. rade si uplatnil riadne a v súlade so zákonnými

poţiadavkami voči ţalobcovi kompenzačným prejavom zánik všetkých pohľadávok ţalobcu.

Zároveň uviedli, ţe ţalovaný v I. rade, a ani ţalovaný v II. rade, síce neuznávali prijatie sumy

475 000,- Sk od ţalobcu, ale nakoľko ţalovaný v II. rade evidoval voči ţalobcovi pohľadávky

vyššie ako mohol ţalobca teoreticky mať, tak pohľadávky ţalovaného v II. rade pokryli v

celom rozsahu pohľadávky ţalobcu, a to aj tie, ktorých existenciu ţalovaný v I. rade, ani

ţalovaný v II. rade, nikdy neuznali. Pritom dodali, ţe presný sumár jednotlivých pohľadávok

obsahovalo aj odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 01. 04. 2010 na str. 4. Do

pozornosti dovolacieho súdu dali skutočnosť, ţe ich právna obrana sa počas celého konania

nemenila, a ţalobca nenamietal vady ich právnej obrany ani v konaní pred prvostupňovým

súdom, ani v odvolacom konaní.

Záverom poznamenali, ţe jednotlivé poloţky uvádzané v mimoriadnom dovolaní

tvorili predmet dokazovania na prvostupňovom súde, a to aj v nadväznosti na skutočnosť, ţe

16

uznesením odvolacieho súdu sp. zn. bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa

zo dňa 07. 12. 2006, okrem iného z dôvodu, ţe nebol vykonaný dôkaz - účtovníctvo

ţalovaného v II. rade. Zároveň poukázali na skutočnosť, ţe výdavky na opravy a údrţbu

vozidla, náhradu pohonných hmôt a poplatky, neboli ţalobcom v odvolaní voči

prvostupňovému rozsudku zo dňa 07. 12. 2006 spochybňované. Napriek tomu sú tieto

poloţky uvedené v mimoriadnom dovolaní ako poloţky, pri ktorých nie je zjavné, či zanikli

započítaním pohľadávky ţalovaného v II. rade.

Všetky uvedené dôvody tvorili platformu úsudku ţalovaných v I. a II. rade

o nedôvodnosti podania mimoriadneho dovolania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 4 0SP), po zistení, ţe

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania podľa § 243e, § 243f, § 243g,

, preskúmal rozhodnutia odvolacieho súdu a súdu prvého stupňa, ako aj konania,

ktoré im predchádzali, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) v napadnutom rozsahu podľa v spojení s ,

a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.

Dovolací súd pri tomto preskúmaní zistil, ţe závery generálneho prokurátora

vyplývajú z obsahu spisu a aj po právnej stránke sú správne. Dostatočne nimi preukázal, ţe

napadnutými rozhodnutiami prvostupňového i odvolacieho súdu bol porušený zákon

nedôsledným riadením sa týchto súdov zákonnými ustanoveniami § 42 ods. 3, § 43 ods. 1,

, , a . Boli tak splnené zákonné

predpoklady pre dôvodné podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

obsiahnuté v ustanoveniach a v spojení s ustanovením

ods. 1 .

Podľa , ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka

konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí,

ţe právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon (§ 243f), a ak to vyţaduje ochrana

práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu a túto

ochranu nie je moţné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto

rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie.

17

V zmysle môţe byť mimoriadne dovolanie podané iba z dôvodov,

ţe: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho dovolania, ale

i v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení

s ) sa zaoberá vadami uvedenými v a tzv. inými vadami konania,

pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Mimoriadne dovolanie ako dovolacie dôvody uvádza ustanovenie § 243f ods. 1 písm.

a) tvrdiac, ţe v konaní došlo k vadám uvedeným v , konkrétne k vade konania

vymedzenej v – ţalobcovi, ako účastníkovi konania, sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, a ustanovenie tvrdiac, ţe

konanie tak pred prvostupňovým, ako aj pred odvolacím súdom, je postihnuté aj inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa , mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak v konaní došlo k vadám

uvedeným v § 237.

Podľa , dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom.

Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť a z ktorých bol v dôsledku nesprávneho postupu súdu vylúčený. Nie je

pritom rozhodujúce, či bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom v odvolacom

konaní alebo v konaní pred súdom prvého stupňa. Pod postupom súdu treba rozumieť nielen

postup predsedu senátu alebo senátu (samosudcu), ale aj súhrnnú faktickú činnosť iných

zamestnancov súdu, ktorí vykonávajú určité úkony v rámci ich pracovnej náplne, ak táto

činnosť mala za následok, ţe účastník nemohol uplatniť pred súdom procesné oprávnenia

priznané mu zákonom. Odňatím moţnosti konať pred súdom je nielen procesný postup súdu,

18

ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôţe uplatniť svoje práva napr. preto,

ţe jeho odvolanie bolo odvolacím súdom nesprávne odmietnuté.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení je vo svojej

podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré

právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky, okrem zákonov, aj

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ).

Podľa , mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť

právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak konanie je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Inou vadou konania podľa citovaného ustanovenia , na

ktorú musí dovolací súd prihliadať, aj keď nie je v dovolaní, resp. mimoriadnom dovolaní,

namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v ,

nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej základom je porušenie procesných ustanovení

upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní a dôsledkom je vecná nesprávnosť

rozhodnutia. Medzi takéto vady patrí skutočnosť, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza

z neúplného alebo nesprávne zisteného skutkového stavu veci z dôvodu, ţe súd pri

vykonávaní dokazovania nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho

súdneho poriadku. O takúto vadu ide tieţ v prípade nesprávneho postupu súdu vedúceho

k vydaniu nepreskúmateľného rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa,

ako aj naň nadväzujúce potvrdzujúce rozhodnutie odvolacieho súdu, vykazujú tzv. inú vadu

konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa § 243f ods. 1 písm. b)

, a ţe konanie pred odvolacím súdom je postihnuté aj vadou uvedenou v

v nadväznosti na .

Z obsahu spisu vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou z 19. decembra 2002 domáhal od

ţalovaných v I. a II. rade, aby mu spoločne a nerozdielne vydali bezdôvodné obohatenie vo

výške 100 000,- Sk s príslušenstvom. Opodstatnenosť svojho nároku odôvodnil tým, ţe na

bezdôvodné obohatenie mu vznikol nárok z dôvodu, ţe ţalovaná v I. rade (konateľka

ţalovaného v II. rade) od neho 01. januára 2001 prevzala sumu 475 000,- Sk, ktorá bola

19

určená na to, aby ju ţalovaná v I. rade „vloţila“ do obchodnej spoločnosti (ţalovaný

v II. rade) a aby ju ţalovaný v II. rade pouţil na úhradu leasingových splátok za motorové

vozidlo, ktorého bol ţalovaný v II. rade nájomcom, ktoré bolo ale v uţívaní ţalobcu.

Ţalovaní v I. a II. rade však s touto sumou uvedeným spôsobom nenaloţili, a ţalobca musel

„ešte raz uhradiť sumu za účelom vyplatenia leasingových splátok“. Takto prišlo

k bezdôvodnému obohateniu sa ţalovaných v I. a II. rade na úkor ţalobcu o sumu

475 000,- Sk. Ţalobca si však predmetnou ţalobou uplatnil len 100 000,- Sk, pretoţe zvyšnú

časť bezdôvodného obohatenia si uplatnil viacerými samostatnými ţalobami.

V priebehu konania došlo postupne k spojeniu jednotlivých konaní, v ktorých ţalobca

uplatňoval per partes bezdôvodné obohatenie v celkovej úhrnnej sume 475 000,- Sk.

Predmetom konania sa tak stalo vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 475 000,- Sk.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -290 z 01. apríla 2010 ţalobu

zamietol a ţalobcu zaviazal na úhradu trov konania úspešným ţalovaným v I. a II. rade.

V záhlaví rozsudku uviedol, ţe rozhoduje vo veci „o zaplatenie 100 000,- Sk s príslušenstvom

a ďalšie“, avšak z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe predmetom sporu je zaplatenie sumy

425 000,- Sk (strana 3, odsek 4). Zároveň na inom mieste odôvodnenia uviedol, ţe ţalobca si

uplatňuje zaplatenie sumy 447 938,- Sk (strana 2 odsek 1). Prvostupňový súd nepovaţoval za

preukázané, ţe ţalobca odovzdal ţalovanej v I. rade sumu 475.000,- Sk. V odôvodnení svojho

rozsudku výslovne uvádza, ţe: „z výpovedí žalobcu a žalovanej v 1. rade nie je možné

jednoznačne zistiť, či suma 475 000,- Sk bola žalobcom odovzdaná a žalovanou v 1. rade

prijatá“. V odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa absentuje aj zistenie, či pohľadávka

uvedená v ţalobe existovala alebo neexistovala. Na jednej strane súd vychádzal z toho, ţe

odovzdanie sumy 475 000,- Sk nie je preukázané, teda súd nepovaţoval ţalovanú pohľadávku

za neexistujúcu. Na druhej strane, súd hovorí v odôvodnení rozsudku o tom, ţe „nárok“

ţalobcu bol kompenzovaný sumou 966 795,80 Sk, ktorú ţalovaný v II. rade zaplatil za

prevádzku motorového vozidla, ktoré mal v drţbe ţalobca (strana 5, odsek 1 rozsudku), čo

vypovedá o tom, ţe prvostupňový súd mal za to, ţe ţalovaná pohľadávka existovala a zanikla

započítaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, na odvolanie ţalobcu,

rozsudkom č. k. -321 zo 6. augusta 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť

31. augusta 2010, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa „v časti vydania bezdôvodného

20

obohatenia 425 000,- Sk“. V odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia poukázal na to, ţe

predmetom konania, na základe spojenia vecí, sa stala suma 475 000,- Sk. Súd prvého stupňa

ale rozhodol o sume 425 000,- Sk. Bude preto potrebné, aby súd prvého stupňa ďalej konal

o predmete sporu vo výške 50 000,- Sk. Odvolací súd vychádzal z toho, ţe ţalobca ţalovanej

v I. rade skutočne odovzdal sumu 475 000,- Sk. Dôvod zamietnutia ţaloby vzhliadol odvolací

súd v tom, ţe „žalovaný v II. rade kompenzoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného

obohatenia“.

Generálnym prokurátorom tvrdená existencia dovolacieho dôvodu podľa § 243f ods. 1

písm. b) , t. j. výskyt inej vady konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci, je z uvedeného evidentná a vyplýva zo spisového materiálu.

Súhlasne s názorom generálneho prokurátora treba v danom prípade konštatovať, ţe

bolo povinnosťou prvostupňového súdu konať o pohľadávke ţalobcu vo výške uplatnenej

ţalobou, resp. vo výške uplatnenej v ţalobách spojených na spoločné konanie. Ţalovaná suma

činila 475 000,- Sk a v priebehu konania sa ţalobca vyjadril, ţe ţiada len 447 938,- Sk.

Správnym postupom prvostupňového súdu malo byť preto rozhodnutie o čiastočnom

zastavení konania. Chýbajúci výrok o čiastočnom zastavení konania je opodstatneným

dôvodom podania mimoriadneho dovolania podľa , nakoľko súd

porušil procesné ustanovenia Občianskeho súdneho konania upravujúce jeho postup

v súdenej veci, čoho dôsledkom bola vecná nesprávnosť jeho rozhodnutia.

Nedostatok rozsudku prvostupňového súdu (nerozhodnutie o celom uplatnenom

nároku v sume 475 000,- Sk, ale iba o časti uplatneného nároku v sume 425 000,- Sk) síce

nezostal bez povšimnutia odvolacieho súdu, avšak odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom

rozsudku zaujal nesprávny názor, keď tvrdil, ţe rozsudok súdu prvého stupňa je moţné

doplniť (zjavne mal na mysli postup podľa ). Tento názor odvolacieho súdu

vyhodnotil adekvátne generálny prokurátor ako nesprávny. Aj dovolací súd konštatuje, ţe

rozsudok prvostupňového súdu nie je moţné z tohto pohľadu pokladať za rozsudok „neúplný“

v zmysle citovaného ustanovenia. Jedná o rozsudok, ktorým sa vo výroku rozhodlo

o zamietnutí celého predmetu sporu. Je rozsudkom, ktorý trpí vadou (okrem iného), ţe

zamietnutá bola aj tá časť ţalovaného nároku, ktorý bol vzatý späť, a zároveň je to rozsudok,

ktorého odôvodnenie je nesúladné s obsahom výroku (v otázke výšky predmetu konania). Pre

posúdenie o tom, či súd rozsudkom zamietol celú ţalobu, alebo iba jej časť, je rozhodujúci

výrok rozsudku. Neúplným je iba taký rozsudok, v ktorom absentuje samotný výrok v určitej

21

časti. Ak sa však vo výroku rozsudku zamieta celá ţaloba, a nie iba jej časť, nejde o rozsudok

neúplný v zmysle . K výkladu výroku súdneho rozhodnutia prispieva jeho

odôvodnenie. V tomto prípade je odôvodnenie rozsudku, čo do výšky predmetu sporu,

rozporuplné. Odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nemôţe mať za následok to, ţe hoci

jeho výrok znie na zamietnutie celej ţaloby, výkladom ustálime, ţe výrokom nedošlo

k zamietnutiu celej ţaloby. Z odôvodnenia rozsudku vysvitá, ţe prvostupňový súd vedel

o spojení poslednej ţaloby na spoločné konanie, teda o spojení s ďalšou sumou vo výške

50.000,- Sk (strana 1, posledný odsek rozsudku), z čoho vyplýva, ţe konal aj o tejto sume.

Mätúce je však to, ţe na inom mieste odôvodnenia súd tvrdí, ţe konal o sume 425 000,- Sk

(strana 3, odsek 4 rozsudku) a súčasne tvrdí, ţe ţalobca poţaduje 447 938,- Sk (strana 2,

odsek 1 rozsudku). Tento evidentný nesúlad medzi výrokom rozsudku súdu prvého stupňa

o zamietnutí celej ţaloby a jeho nezrozumiteľným odôvodnením (čo do výšky predmetu

konania) napĺňa inú vadu konania v zmysle ustanovenia .

Inou vadou konania pojatou do ustanovenia je postihnutý

aj výrok rozsudku odvolacieho súdu. Odvolací súd svojim rozsudkom potvrdil odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa „v časti“. Opomenul však rozhodnúť o zvyšnej časti,

v ktorej ho nepotvrdil. Vo zvyšnej časti ho totiţ ani nezrušil, ani nezmenil. Je namieste názor

prezentovaný generálnym prokurátorom v mimoriadnom dovolaní, ţe ak mal odvolací súd za

to, ţe súd prvého stupňa vo výroku „ţaloba sa zamieta“ mal na mysli zamietnutie sumy

425.000,- Sk, potom, ak chcel odvolací súd udrţať správnosť tohto výroku prvostupňového

súdu, mal tento výrok potvrdiť celý a nie v jeho „časti“.

Nedostatočné vyhodnotenie vzniku ţalovanej pohľadávky oboma súdmi niţších

stupňov je ďalším dôvodom, pre ktorý bolo podané mimoriadne dovolanie. Aj v tejto otázke

zaujal dovolací súd totoţné stanovisko ako generálny prokurátor, ktorý právom vytkol

konajúcim súdom, ţe po právnej a skutkovej stránke nevyhodnotili, či ţalovaná pohľadávka

vznikla. Ţalovaná pohľadávka je vymedzená skutkovými tvrdeniami. Nimi je determinovaný

právny dôvod pohľadávky. Ţalobca tvrdil, ţe sumu 475 000,- Sk odovzdal ţalovanej v I. rade,

ktorá ju v rozpore s ich dohodu neodovzdala ţalovanému v II. rade, ktorý ich mal pouţiť na

dohodnutý účel. Z toho dôvodu ţalobca platil leasingové splátky za ţalovaného v II. rade, čo

ţalobca označil za bezdôvodné obohatenie a vyvodzoval solidárnu zodpovednosť oboch

ţalovaných. Bolo povinnosťou konajúcich súdov predovšetkým ustáliť, či takto vymedzená

pohľadávka vznikla, alebo nevznikla, a to vo vzťahu ku kaţdému ţalovanému osobitne. Bez

22

ozrejmenia takéhoto skutkového a právneho záveru nebolo moţné pristúpiť k hodnoteniu

kompenzačnej námietky ţalovaného v II. rade.

Z rozhodnutia súdu musí byť zjavný dôvod, pre ktorý sa ţaloba zamietla. Je potrebné

diferencovať, či ţalovaná pohľadávka čo do dôvodu a výšky neexistovala, alebo či existovala,

ale zanikla započítaním ţalovaného. Prvostupňový súd nemal za preukázané, ţe ţalobca

odovzdal ţalovanej v I. rade sumu 475 000,- Sk. Dalo by sa z toho usudzovať, ţe súd mal za

to, ţalovaná pohľadávka vôbec neexistovala. Napriek tomu hovorí prvostupňový súd

o akomsi nároku ţalobcu, ktorý sa kompenzuje, avšak tento „nárok ţalobcu“ nedefinuje ani čo

do výšky, ani čo do právneho dôvodu, ani ho nevymedzuje skutkovými okolnosťami,

z ktorých vznikol. Započítava akýsi „neznámy nárok ţalobcu“, rozdielny od toho, ktorý bol

uplatnený v ţalobe.

V tomto kontexte je nesprávnym aj postup odvolacieho súdu, ktorý bez akéhokoľvek

doplnenia alebo zopakovania dokazovania, v rozpore s ustanovením , vychádzal

z iného skutkového stavu, ako súd prvostupňový. Prehodnotil dôkazy vykonané súdom

prvého stupňa tak, ţe ţalobca reálne odovzdal sumu 475 000,- Sk. Avšak ani z odôvodnenia

rozsudku odvolacieho súdu nie je zrejmé, či existovala ţalovaná pohľadávka, voči komu,

v akej výške, či sa odovzdaním a prijatím sumy 475 000,- Sk objektívne obohatili ţalovaní, či

obaja alebo iba jeden z nich, a do akej výšky.

Z uvedeného je zjavné, ţe oba konajúce súdy niţších stupňov zaťaţili konanie vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak vyhodnotili, ţe ţalovaná

pohľadávka zanikla započítaním, hoci skutkovo a právne neustálili, či ţalovaná

(započítavaná) pohľadávka existovala. Naviac odvolací súd zaťaţil konanie tzv. inou

procesnou vadou aj tým, ţe vychádzal z iného skutkového stavu ako prvostupňový súd bez

toho, aby boli splnené zákonné podmienky vymedzené ustanovením .

Ďalej tak súd prvého stupňa, ako aj súd odvolací, zaťaţili konanie tzv. inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, tieţ tým, ţe prejednali započítací

prejav ţalovaného v II. rade bez toho, aby tento započítací prejav spĺňal všeobecné náleţitosti

podania ( ). Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa vyzvať ţalovaného

v II. rade ( ) na doplnenie svojho započítacieho prejavu tak, aby bolo z neho

zrejmé čo sleduje, tzn. akú konkrétnu pohľadávku, v akej výške a z akého právneho dôvodu

ţiada započítať proti ţalovanej pohľadávke. Zo započítacieho prejavu musí byť zrejmé, či

23

ţalovaný pohľadávku ţalobcu čo do dôvodu a výšky uznáva a tvrdí, ţe táto zanikla

započítaním. Ak uvedené z tvrdení ţalovaného nevyplýva, potom je potrebné ustáliť, či

ţalovaný existenciu ţalovanej pohľadávky neuznáva a započítať ţiada iba podmienene, pre

prípad, ţe súd vyhodnotí ţalovanú pohľadávku ako dôvodnú. Ak ţalovaný tvrdí, ţe má

viacero pohľadávok, spolu v súhrnnej sume presahujúcej ţalovanú pohľadávku, musí byť zo

započítacieho prejavu zrejmé, ktoré pohľadávky ţalovaný započítava voči ţalobcovej

pohľadávke a ktoré nie, resp. ktoré započítava v celosti a ktoré iba v určitej časti. Ţalovaný

nemôţe započítať bez toho, aby označil pohľadávku, ktorú započítava. Z odôvodnenia

rozsudku musí byť potom zrejmé, ktoré pohľadávky ţalovaného a v akej výške boli pouţité

na započítanie, t. j. ktoré zanikli započítaním, a vo vzťahu ku ktorým nastala po

právoplatnosti rozsudku prekáţka rozhodnutej veci. V súdenej veci si oba konajúce súdy

tento nedostatok započítavacieho prejavu neuvedomili a v odôvodnení rozsudkov uviedli, ţe

ţalovaný v II. rade započítal sumu 966 795,80 Sk. Uvedená suma je však zloţená z viacerých

(tvrdených) pohľadávok ţalovaného v II. rade. To malo za následok, ţe z rozsudkov nie je

zistiteľné, či ţalovaný v II. rade započítal pohľadávku na náhradu nákladov na benzín, alebo

či táto pohľadávka stále existuje, alebo či započítal náhradu nákladov na telefón, alebo na

opravu auta a podobne.

V tejto súvislosti sa ţiada objasniť, ţe zo započítacieho prejavu musí byť zrejmé

označenie započítavanej pohľadávky čo do dôvodu a výšky. Je nutné uviesť tvrdenia

rozhodujúcich skutočností a navrhnúť dôkazy tak, ako kedy sa pohľadávka uplatňovala

samostatným návrhom. Ţalobca musí mať procesnú moţnosť brániť sa proti započítavanej

pohľadávke takisto, ako má ţalovaný moţnosť brániť sa proti ţalobcovej pohľadávke.

V započítacom prejave preto ţalovaný musí uviesť v podstate totoţné náleţitosti, ako keby

svoju pohľadávku uplatnil samostatnou ţalobou. Zhodne s generálnym prokurátorom

i dovolací súd konštatuje, ţe takéto náleţitosti započítací prejav nespĺňal vo vzťahu k ţiadnej

pohľadávke, o ktorej ţalovaný v II. rade tvrdil, ţe ju má voči ţalobcovi (zaplatenie cestnej

dane 13 717,- Sk, zaplatenie pohonných hmôt 33 580,90 Sk, zaplatenie za prepis motorového

vozidla, zaplatenie za opravy a údrţbu motorového vozidla 174 551,90 Sk, zaplatenie

leasingových splátok 374 946,- Sk, poskytnutie sumy 270 000,- Sk v hotovosti).

Dovolací súd vyhodnotil ako opodstatnené podanie mimoriadneho dovolania

i z dôvodu výskytu vady uvedenej v (t. j. dôvodnosť podania

mimoriadneho dovolania podľa ), z pohľadu generálnym

24

prokurátorom vznesených námietok. Nimi dostatočne preukázal, ţe nerešpektovaním

ustanovenia došlo k situácii, ţe odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní

bez toho, aby mu bol pred rozhodnutím predloţený celý spisový materiál súdu prvého stupňa

vzťahujúci sa na predmetnú súdenú vec, čím bola ţalobcovi, ako účastníkovi konania, odňatá

moţnosť konať pred súdom. Zaťaţil tým konanie vadou podľa .

Integrálnou súčasťou ústavne garantovaného práva na spravodlivý proces je aj právo

účastníka konania na to, aby odvolací súd posúdil dôvodnosť jeho odvolania na základe

obsahu celého, na prejedávanú vec sa vzťahujúceho, spisového materiálu. Z obsahu

predmetného súdneho spisu vyplýva, ţe došlo k spojeniu viacerých vecí na spoločné konanie.

Konania o ţalobách spájaných s konaním boli aj po spojení vecí na spoločné

konanie vedené v samostatných spisoch (, , ,

, ). Odvolaciemu súdu však neboli súdom prvého stupňa

predloţené tieto spisy pred rozhodnutím o odvolaní. V predkladacej správe prvostupňového

súdu je síce uvedené, ţe vec s uvedenými spismi súvisí, avšak z podacej pečiatky Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, ako súdu odvolacieho (č. l. 320), skutočne vyplýva, ţe

odvolaciemu súdu bol zaslaný iba jeden súdny spis, a nie šesť súdnych spisov. O tomto svedčí

i ďalší listinný dôkaz – podacia pečiatka prvostupňového súdu (č. l. 321), z ktorej je zrejmé,

ţe z odvolacieho súdu bol po rozhodnutí o odvolaní vrátený iba jeden súdny spis. Zo ţiadneho

listinného dôkazu obsiahnutého v spisovom materiáli nevyplýva, ţe by

ostatných päť súdnych spisov bolo vloţených do súdneho spisu ako jeho

súčasti, a následne, po skončení odvolacieho konania, vyňaté z tohto spisu.

Z tohto zistenia je evidentná správnosť záveru generálneho prokurátora o tom, ţe

odvolací súd rozhodol o odvolaní bez toho, aby mu boli súdom prvého stupňa predloţené

súdne spisy sp. zn. , , ,

a . Takto odvolací súd disponoval len jednou () z celkovo

šiestich spojených ţalôb, ktorými ţalobca uplatňoval svoj nárok, čím zaťaţil odvolacie

konanie vadou podľa . Na účely preukázania existencie tejto vady

z uvedeného dôvodu nemajú vplyv tvrdenia ţalovaných v I. a II. rade obsiahnuté v ich

vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu, ktorými demonštrovali absurdnosť tohto dovolacieho

dôvodu tvrdiac, ţe všetky návrhy podané na Okresný súd Bratislava II boli identické, súdne

konania vedené pred týmto súdom (okrem jedného konania spojeného v roku 2009) riešili len

nedostatok vecnej príslušnosti a boli následne postúpené na Krajský súd v Bratislave, ktorý

25

ich ihneď spojil na jedno konanie vedené pod sp. zn. , a tieţ ţe všetky dôkazy

uvedené v ţalobách podaných na Okresnom súde Bratislava II boli totoţné.

Všetky vyššie opísané skutočnosti zakladajú opodstatnenosť podania mimoriadneho

dovolania v zmysle ustanovenia v spojení s ustanoveniami

písm. a) a b) .

Majúc na zreteli ozrejmenie uvedených skutočností, bude ţiaduce, aby sa súd prvého

stupňa vysporiadal s vytknutými nedostatkami.

Na základe uvedených dôvodov dovolací súd zrušil napadnuté rozsudky oboch súdov

niţších stupňov podľa § 243b ods. 2 veta prvá, § 243b ods. 3 veta prvá a § 243b ods. 4 za

bodkočiarkou v spojení s a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého

stupňa, ktorý, spravujúc sa viazanosťou právneho názoru dovolacieho súdu, bude v zmysle

veta prvá a druhá v spojení s konať o veci ďalej.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( veta tretia v spojení s ).

K uvedeným záverom dospel dovolací päťčlenný senát jednohlasne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 27. júna 2013

JUDr. Juraj Seman, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Helena Farkašová