Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/335/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne Mgr. L. S., bývajúcej

v B., zastúpenej JUDr. M. K., advokátom so sídlom v B., proti žalovanému D., so sídlom v

B., zastúpenému JUDr. J. M., advokátkou so sídlom v B., o určenie neplatnosti výpovede

a náhradu mzdy, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 3. apríla 2012 sp. zn. 5

Co 340/2011, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3. apríla 2012 sp. zn.

z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou z 2. júna 2008 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti výpovede

z 31. januára 2008 a zaplatenia náhrady mzdy od 31. marca 2008 do doby, kým jej žalovaný

umožní pokračovať v práci. Žalobu odôvodnila tým, že pre uplatnenie výpovedného dôvodu

podľa neboli splnené zákonné podmienky.

Okresný súd Bratislava III (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 10. decembra

2008 č.k. -98 žalobu zamietol. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy

konania ( ). Dospel k záveru, že zo strany žalovaného boli splnené všetky

zákonné podmienky pre skončenie pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka

práce; výpoveď bola písomná, riadne doručená, a obsahovala dostatočne konkrétny

a skutkovo vymedzený dôvod, ktorým bolo zrušenie pracovného miesta žalobkyne v dôsledku

organizačnej zmeny. Žalovaný tiež preukázal príčinnú súvislosť medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou žalobkyne. Na základe rozhodnutia riaditeľky žalovaného z 12. decembra

2007 bola u žalovaného s účinnosťou k 1. januáru 2008 vykonaná organizačná zmena

spočívajúca v zrušení aktivačného úseku, ktorého náplň sa včlenila do opatrovateľsko –

ošetrovateľského úseku. Žalobkyni, pracujúcej na aktivačnom úseku na pozícii ergoterapeut,

bola ponúknutá práca na rovnakej pozícii s čiastočne zmenenou pracovnou náplňou

a s väčším rozsahom pracovného úväzku na opatrovateľsko – ošetrovateľskom úseku, ktorú

žalobkyňa odmietla. Keďže žalovaný nemal možnosť naďalej žalobkyňu zamestnávať

pôvodnou prácou a inú vhodnú prácu pre žalobkyňu nemal, bol oprávnený uplatniť voči nej

výpoveď pre nadbytočnosť.

Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobkyne

uznesením zo 4. mája 2010 sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie ( , ); zároveň

mu uložil povinnosť doplniť dokazovanie v tom smere, či bol daný súhlas primátora

Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy (ďalej len „zriaďovateľ“) so zmenou

organizačného poriadku žalovaného v zmysle čl. V ods. 2 zriaďovacej listiny žalovaného

a na základe jeho výsledkov posúdiť, či k organizačnej zmene došlo platne.

Rozsudkom z 1. decembra 2010 č.k. -164 súd prvého stupňa žalobu

opätovne zamietol. Žalobkyňu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania (§ 142 ods. 1

). Po doplnení dokazovania v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že

riaditeľke žalovaného ako jeho štatutárnemu orgánu nevyplývala zo zriaďovacej listiny

účinnej k 1. januáru 2010 (zjavne ide o chybu v písaní, správne má byť k 1. januáru 2000;

pozn. dovolacieho súdu) ani z organizačného poriadku účinného od 1. októbra 2006

povinnosť žiadať primátora zriaďovateľa o predchádzajúci súhlas so zmenou organizačného

poriadku; túto povinnosť mala len pri vydávaní (nového) organizačného poriadku. Napriek

tomu riaditeľka o zmene z 12. decembra 2007 primátora informovala, čo primátor potvrdil

a uviedol, že so zmenou vopred súhlasil. Vzhľadom na uvedené nie je dôvod pochybovať

o platnosti uvedenej organizačnej zmeny, a teda ani o platnosti výpovede danej v tejto

súvislosti žalobkyni.

Odvolací súd rozsudkom z 3. apríla 2012 sp. zn. na odvolanie

žalobkyne rozsudok súdu prvého stupňa v časti o určenie neplatnosti výpovede zmenil tak, že

určil, že výpoveď daná žalobkyni 31. januára 2008 je neplatná, a v časti o zaplatenie náhrady

mzdy zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V zmeňujúcej časti

rozhodnutie odôvodnil tým, že organizačná zmena u žalovaného z 12. decembra 2007

je neplatná, nakoľko k nej nebol daný súhlas primátora zriaďovateľa. Podľa čl. V ods. 2

zriaďovacej listiny žalovaného je súhlas primátora zriaďovateľa potrebný nielen pri vydávaní

nového organizačného poriadku, ale aj pri každej jeho zmene, pričom je nevyhnutné, aby bol

daný písomne. Vyplýva to jednak z o hlavnom meste

Slovenskej republiky Bratislave (ďalej len ““), podľa ktorého

je primátor mesta v administratívnoprávnych vzťahoch správnym orgánom, ako aj z § 5 ods. 1

o správnom konaní (ďalej len „“), podľa ktorého

je vydávanie ústneho stanoviska správneho orgánu vylúčené. Keďže existencia písomného

súhlasu primátora zriaďovateľa s organizačnou zmenou u žalovaného sa v konaní

nepreukázala, je potrebné vychádzať z toho, že taký súhlas vôbec daný nebol; organizačná

zmena je preto neplatná, rovnako ako na nej založená výpoveď. V zrušujúcej časti

rozhodnutie odôvodnil tým, že pre určenie náhrady mzdy nebol dostatočne zistený skutkový

stav ( ).

Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v celom rozsahu dovolanie, ktorého prípustnosť

založil na a dôvodnosť na až c/ Predovšetkým

namietal, že odvolací súd pri riešení otázky platnosti súhlasu primátora zriaďovateľa

s organizačnou zmenou u žalovaného z 12. decembra 2007 odňal žalovanému možnosť pred

ním konať ( ), keď na vec prekvapivo aplikoval ustanovenie Správneho

poriadku – t.j. bez toho, aby na taký postup účastníkov konania vopred upozornil a vyzval,

aby sa k nemu vyjadrili. Vec navyše neposúdil podľa relevantných predpisov (zákon

č. o rozpočtových organizáciách, zriaďovacia listina a organizačný poriadok

žalovaného), ale podľa predpisov, ktoré sa na ňu nevzťahujú (, Správny

poriadok). Jeho rozhodnutie je i nepreskúmateľné, nakoľko je odôvodnené neexistujúcim

ustanovením § 5 ods. 1 Správneho poriadku. Z uvedených dôvodov žiadal napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Žalobkyňa sa vo svojom vyjadrení k dovolaniu stotožnila s právnym posúdením veci

odvolacím súdom a uviedla, že spôsob posúdenia veci naznačil odvolací súd už v uznesení

zo 4. mája 2010, preto jeho rozhodnutie nemožno považovať za prekvapivé. Zdôraznila, že

všetky úkony orgánu verejnej moci, vrátane primátora hlavného mesta Slovenskej republiky,

by mali byť urobené v písomnej forme, ktorá zaručuje možnosť ich neskoršej kontroly. Ani

v danom prípade nemožno rozlišovať formy súhlasu (ústny, písomný) udeľovaného

k čiastočnej a celkovej zmene organizačného poriadku žalovaného, pretože takýto prístup

by umožňoval žalovanému označiť akúkoľvek zmenu organizačného poriadku (len)

za čiastočnú a vyhnúť sa tak povinnosti zadovážiť si písomný súhlas primátora zriaďovateľa

aj v prípadoch, kedy by bol potrebný. K žalovaným tvrdenej nepreskúmateľnosti dovolaním

napadnutého rozhodnutia uviedla, že odkaz na ustanovenie § 5 ods. 1 Správneho poriadku

je len zrejmou chybou v písaní.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátkou (

ods. 1 ), proti rozhodnutiu, ktoré v zmeňujúcej časti možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie

je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými

vadami uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako

ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

V súlade s druhá veta a vzhľadom na obsah dovolania skúmal

dovolací súd, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, v ktorom

došlo k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Dovolateľ procesné vady konania v zmysle až e/ a netvrdil

a žiadna z nich nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou v zmysle

spočívajúcou v tom, že odvolací súd posúdil vec podľa iného právneho predpisu než súd

prvého stupňa, pričom na taký postup účastníkov konania vopred neupozornil a nevyzval, aby

sa k použitiu tohto predpisu vyjadrili.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) treba rozumieť procesne

nesprávny postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému bolo niektoré z týchto

práv odňaté.

Ustanovenie ukladá odvolaciemu súdu v prípade, že mieni vec

posúdiť podľa doteraz nepoužitých, podľa jeho názoru však rozhodujúcich predpisov,

povinnosť vyzvať účastníkov konania, aby sa k použitiu týchto predpisov vyjadrili. Cieľom

uvedenej úpravy je zabrániť vydávaniu tzv. prekvapivých rozhodnutí, ku ktorému dochádza

vtedy, ak odvolací súd „nečakane“ založí svoje rozhodnutie na iných právnych záveroch než

súd prvého stupňa. Týmto postupom by totiž odňal účastníkovi konania právo namietať

správnosť (novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde, čo by zakladalo vadu

konania podľa

V prejednávanej veci nebol postup podľa potrebný, nakoľko

odvolací súd už v (zrušujúcom) uznesení zo 4. mája 2010 ozrejmil účastníkom smer svojich

úvah, keď uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie v tom zmysle, či súhlas primátora

zriaďovateľa so zmenou organizačného poriadku žalovaného bol udelený v písomnej forme,

ktorej potreba vyplýva „z povahy veci.“ Súd prvého stupňa po doplnení dokazovania

v zmysle pokynov odvolacieho súdu dospel k záveru, že pokiaľ ide (len) o zmenu

organizačného poriadku, súhlas nemusel byť daný vôbec, preto nie je relevantné skúmať jeho

formu. Otázka existencie, resp. potreby súhlasu primátora zriaďovateľa so zmenou

organizačného poriadku žalovaného, vrátane formy tohto súhlasu, bola na základe vyššie

uvedeného uznesenia odvolacieho súdu v konaní priebežne riešená, a účastníci mali možnosť

vyjadriť sa k nej, ktorú aj využili (viď zápisnice o pojednávaniach z 22. októbra 2010 na č.l.

149-152 spisu a z 1. decembra 2010 na č.l. 153-156 spisu). Dovolaciu námietku žalovaného,

spočívajúcu v opomenutí postupu odvolacieho súdu podľa , nemožno preto

považovať za dôvodnú.

Dovolateľ namietal tiež tzv. nepreskúmateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu

spočívajúcu v tom, že odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie neexistujúcim ustanovením

§ 5 ods. 1 Správneho poriadku.

Kritériom pre posúdenie (ne)preskúmateľnosti rozhodnutia je splnenie náležitostí

odôvodnenia ustanovených zákonom. Podľa súd v odôvodnení rozsudku

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril

odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Ustanovenie ukladá súdu povinnosť podať výklad opodstatnenosti,

pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku, a tým preukázať jeho správnosť.

Rozhodnutie súdu preto musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, v ktorom súd logicky,

vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetlí svoj postup a dôvody svojho rozhodnutia.

Pritom sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový

postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti

zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne

závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd

po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých

ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo

pod tieto ustanovenia podriadil zistený skutkový stav. Súd by nemal byť vo svojej

argumentácii obsiahnutej v odôvodnení nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť

konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver.

Preskúmavané rozhodnutie odvolacieho súdu uvedené požiadavky nespĺňa. Odvolací

súd založil svoje rozhodnutie na právnom závere, že podmienkou platnosti zmeny

organizačného poriadku žalovaného je predchádzajúci písomný súhlas primátora jeho

zriaďovateľa. Vychádzal pritom z , ktoré bolo spolu s

ods. 1 Správneho poriadku pre rozhodnutie vo veci určujúce. Vo vzťahu k § 12 ods. 4 zákona

č. však odvolací súd neuviedol, z akých dôvodov posúdil vzťah medzi

žalovaným a primátorom jeho zriaďovateľa ako administratívnoprávny. Nevysvetlil, aké

dôvody ho viedli k zaujatiu právneho názoru, podľa ktorého je vydanie ústneho stanoviska

správneho orgánu vylúčené, a v neposlednom rade opomenul, že ustanovenie § 5 ods. 1

Správneho poriadku k 12. decembru 2007 (t.j. ku dňu rozhodnutia o organizačnej zmene

u žalovaného, s ktorou mal primátor zriaďovateľa v zmysle cit. ustanovenia vysloviť písomný

súhlas) neexistovalo. Vada podľa je teda namietaná dôvodne.

So zreteľom na to, že v konaní pred odvolacím súdom došlo k vade konania podľa

, zrušil dovolací súd zmeňujúci výrok napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu ( ) bez toho, aby skúmal opodstatnenosť námietky dovolateľa,

že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Ako od zrušovaného výroku závislý ( ) zrušil tiež výrok

rozsudku odvolacieho súdu o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v časti o zaplatenie

náhrady mzdy a o vrátení mu veci na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júna 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková