Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
c90/390085.d84f7f.pdf
PDF · 126.88 KB
No categories available
4Tost/23/2013
N a j v y š š í s ú d 4 Tost 23/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Martina Piovartsyho a sudcov JUDr. Richarda Bureša a JUDr. Viliama Dohňanského
na neverejnom zasadnutí 16. júla 2013 v Bratislave v trestnej veci obžalovaného M. V.,
pre pokračovací trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák.
a iné, o sťažnosti obhajcu JUDr. Ľ. H. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu,
pracovisko Banská Bystrica z 1. júla 2013, sp. zn. BB - 3T 25/2012, o poriadkovej pokute,
takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
O d ô v o d n e n i e
Uznesením predsedu senátu Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská
Bystrica z 1. júla 2013, sp. zn. BB - 3T 25/2012, bola podľa § 70 ods. 1 Tr. por. obhajcovi
JUDr. Ľ. H., advokátovi Advokátskej kancelárie v B., R. č. X., uložená poriadková pokuta
1 650 eur.
Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že obhajca JUDr. Ľ. H. sa dostavil
na hlavné pojednávanie 15. apríla 2013 v trestnej veci obžalovaného M. V. vedenej
na Špecializovanom trestnom súde, pracovisko Banská Bystrica, kde ospravedlnil
neprítomnosť druhého obhajcu. Tento súd bol už predtým obžalovaným vyrozumený
o tom, že vypovedal plnú moc obom obhajcom (JUDr. Ľ. H. a JUDr. Š. H.), lebo stratili
jeho dôveru a že v lehote niekoľkých dní si zvolí obhajcu. Následne obhajca súdu
oznámil, že jeho klient - obžalovaný ho požiadal, aby opustil pojednávaciu miestnosť,
lebo už nie je jeho obhajca a preto proti jeho vôli ho ďalej nemôže zastupovať. Skôr než
obhajca opustil pojednávaciu sieň bol opakovane všetkými členmi senátu niekoľkokrát
vyzvaný, že tak urobiť nemôže, lebo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku je stále
obhajcom obžalovaného a potom bol predsedom senátu dôrazne upozornený,
že podľa § 36 a § 43 ods. 3 Tr. por. je povinný primerane vôli obžalovaného vykonávať
naďalej jeho zastupovanie a tejto povinnosti bude zbavený až skutočným prevzatím
obhajoby iným zvoleným obhajcom, k čomu ku dňu 15. apríla 2013 ešte nedošlo. Napriek
opakovanému upozorneniu na následky za zmarenie hlavného pojednávania a eventuálne
v jeho konaní by mohlo ísť až o pohŕdanie súdom obhajca opustil pojednávaciu miestnosť.
Hlavné pojednávanie bolo do 15.00 hod. toho istého dňa prerušené, kedy sa obaja
obhajcovia dostavili na hlavné pojednávanie. Poukázal tiež na to, že podľa § 36 ods. 4
Tr. por. za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť podania žiadosti o ustanovenie
obhajcu podľa § 40 ods. 2 Tr. por. zodpovedá obvinený. Podľa § 43 ods. 3 Tr. por. skôr
zvolený alebo ustanovený obhajca je povinný plniť svoje povinnosti až do skutočného
prevzatia obhajoby iným zvoleným alebo ustanoveným obhajcom. Súd I. stupňa
v napadnutom uznesení napokon uviedol, že obhajca JUDr. Ľ. H. bol o možnosti uloženia
poriadkovej pokuty poučený ešte v roku 2012, kde toto poučenie bolo súčasťou
upovedomenia obhajcu o hlavnom pojednávaní.
Proti tomuto uzneseniu podal včas sťažnosť obhajca JUDr. Ľ. H.. Uviedol v nej,
že z dôvodu prednesu záverečných rečí bolo hlavné pojednávanie 2. apríla 2013 odročené
na 15. apríla 2013. Poukázal na to, že dňa 11. apríla 2013 od obžalovaného M. V. obdržal
zrušenie plnej moci na obhajobu ku dňu 10. apríla 2013 s tým, že obžalovaný bude
o tejto skutočnosti informovať súd, ktorý požiadal o primeranú lehotu na zvolenie
si nového obhajcu. Prvostupňovému súdu mala byť táto skutočnosť oznámená
11. apríla 2013. Na hlavné pojednávanie 15. apríla 2013 sa dostavil a vtedy
mu obžalovaný oznámil, že mu zakazuje predniesť záverečnú reč a že plnomocenstvo
na svoju obhajobu udelil JUDr. Ľ. P. z Advokátskej kancelárie K.. Z tohto dôvodu
musel rešpektovať pokyn obžalovaného a nemohol zmariť jeho právo na obhajobu tým,
že formálnou prítomnosťou na tomto pojednávaní nebude môcť novozvolený obhajca
predniesť záverečnú reč. Po telefonickej výzve - príkaze predsedu senátu sa dostavil
na prerušené hlavné pojednávanie 15. apríla 2013 o 15.00 hod., na ktorom prokurátor
predniesol záverečnú reč a hlavné pojednávanie bolo odročené. Pojednávanie nebolo
teda zmarené a súdu predložil písomné stanovisko k zrušeniu plnomocenstva.
Obhajca v sťažnosti poukázal aj na nesúlad Trestného poriadku (§ 37 ods. 1
písm. a/, ods. 4, § 43 ods. 3) s Ústavou Slovenskej republiky (článok 50 ods. 3), Zákona
o advokácii (§ 18 ods. 1, ods. 3), Občianskeho zákonníka (§ 741) a Smernice Rady EÚ
z 22. marca 1977 č. 77/249/IEHS. Podľa jeho názoru mal byť tento rozpor vykladaný
v prospech naplnenia práva na obhajobu ako základného ľudského práva. Senátu
Špecializovaného trestného súdu vytkol, že hoci o vypovedaní plnomocenstva vedel,
nepostupoval podľa § 40 ods. 1 Tr. por. a neurčil obžalovanému lehotu na zvolenie
obhajcu, ak nemal preukázané splnomocnenie na obhajobu pre JUDr. Ľ. P..
Konštatoval, že obhajca môže konať aj proti vôli obvineného iba v prípade v § 44 ods. 3
Tr. por., tzn. ak by bola obmedzená jeho spôsobilosť na právne úkony, alebo by bol
takej spôsobilosti pozbavený.
Na základe uvedených skutočností obhajca JUDr. Ľ. H. Najvyššiemu súdu
Slovenskej republiky navrhol, aby podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté
uznesenie zrušil.
Najvyšší súd v zmysle § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť
výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie
predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia. Týmto postupom zistil, že sťažnosť
obvineného je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou (§ 185 ods. 1, ods. 2, § 186
ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 187 ods. 1 Tr. por.) a je dôvodná.
Z predloženého spisu najvyšší súd zistil, že prvostupňový súd odročil hlavné
pojednávanie z 2. apríla 2013 za účelom prednesenia záverečných rečí na deň
15. apríla 2013 o 09.00 hod. Obhajca JUDr. Ľ. H. sa na toto hlavné pojednávanie riadne
a včas dostavil a neúčasť druhého obhajcu ospravedlnil, pretože mal vedomosť, že ich plná
moc bola obžalovaným 11. apríla 2013 vypovedaná k 10. aprílu 2013. Na tomto hlavnom
pojednávaní mu obžalovaný oznámil, že si nepraje, aby sa zdržiaval v pojednávacej
miestnosti a zakázal mu predniesť záverečnú reč, lebo si zvolil iného obhajcu, čo bolo
známe aj konajúcemu súdu. Preto napriek príkazu predsedu senátu,
aby pojednávaciu sieň neopúšťal, obhajca uviedol, že nebude konať proti vôli bývalého
klienta - obžalovaného a z pojednávacej siene odišiel. Následne bolo hlavné pojednávanie
prerušené. Na telefonickú výzvu predsedu senátu sa do pojednávacej siene ešte toho
istého dňa vrátil, kde na hlavnom pojednávaní prokurátor predniesol záverečnú
reč a pojednávanie bolo odročené na deň 18. apríla 2013 za účelom vyhlásenia rozsudku.
Podľa § 36 ods. 4 Tr. por. za včasnosť zvolenia obhajcu, ako aj za včasnosť
podania žiadosti o ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 zodpovedá obvinený; pri zmene
obhajcu nie je zvolenie obhajcu alebo ustanovenie obhajcu podľa § 40 ods. 2 dôvodom
na zmenu termínu už nariadeného úkonu trestného konania. Podľa § 36 ods. 5 Tr. por. účinky
zastupovania obhajcom nastávajú okamihom doručenia splnomocnenia alebo opatrenia
o ustanovení obhajcu konajúcemu orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu.
Podľa § 43 ods. 3 Tr. por. skôr zvolený alebo ustanovený obhajca je však povinný
plniť svoje povinnosti až do skutočného prevzatia obhajoby iným zvoleným
alebo ustanoveným obhajcom.
Z vecného hľadiska musí najvyšší súd v tejto súvislosti primárne konštatovať,
že predseda senátu Špecializovaného trestného súdu nepostupoval podľa týchto ustanovení,
pretože ak mu obžalovaný oznámil, že si zvolí nového obhajcu, mal od neho žiadať,
aby plnú moc predložil v určenej lehote a to ihneď po tom, čo bol súd o tejto skutočnosti
vyrozumený - 11. apríla 2013 (zväzok 92, č.l. 2318 tr. spisu). Predseda senátu však
ani na hlavnom pojednávaní 15. apríla 2013 (zväzok 92, č.l. 2359, 2404),
keď mu obžalovaný oznámil meno novozvoleného obhajcu, s tým že mu zaslal plnú moc
12. apríla 2013 poštou a predložil písomné podanie, ktorým tomuto obhajcovi udelil
plnú moc na zastupovanie v predmetnej veci sa u splnomocneného obhajcu žiadnym
spôsobom neinformoval, či splnomocnenie prijal, aby si overil, kedy došlo k skutočnému
prevzatiu obhajoby obžalovaného.
Navyše najvyšší súd pripomína, že nedošlo k úplnému zmareniu hlavného
pojednávania, lebo predseda senátu ho prerušil a ešte toho dňa aj za prítomnosti
obhajcu ho čiastočne dokončil, keď záverečnú reč predniesol iba prokurátor. Obhajca
vzhľadom na to, že obžalovaný mu vypovedal plnú moc a mal si zvoliť nového obhajcu,
pričom 15. apríla 2013 nebolo zrejmé, či novozvolený obhajca plnú moc
od obžalovaného aj skutočne prevzal a prijal, záverečnú reč ani predniesť nemohol,
lebo by to bolo v rozpore s poslaním obhajoby, ako na to správne poukázal obhajca
v podanej sťažnosti.
Podľa § 70 ods. 1 Tr. por. kto napriek predchádzajúcemu napomenutiu ruší konanie
alebo kto sa voči súdu, prokurátorovi, alebo policajtovi správa urážlivo, alebo kto
bez dostatočného ospravedlnenia neposlúchne príkaz, alebo nevyhovie výzve
alebo predvolaniu podľa tohto zákona, toho môže sudca a v prípravnom konaní prokurátor
alebo policajt potrestať poriadkovou pokutou do 1 650 eur; ak ide o právnickú osobu,
až do 16 590 eur. Na možnosť uloženia poriadkovej pokuty musia byť dotknuté osoby
vopred upozornené.
Predseda senátu nepostupoval v zmysle tohto ustanovenia, pretože pred uložením
poriadkovej pokuty obhajcu výslovne neupozornil na túto možnosť. Z odôvodnenia
napadnutého uznesenia (strana 2 - predposledný riadok odspodu) je zrejmé, že takéto
poučenie malo byť vykonané ešte v roku 2012 a to v súvislosti s upovedomením obhajcu
o hlavnom pojednávaní.
Ak sa tak stalo, takéto poučenie so zreteľom na štádium trestného konania bolo
vykonané len všeobecne a do budúcnosti, bez ohľadu na okolnosti prípadu.
Z jazykového a logického výkladu tohto ustanovenia, ako aj na výnimočnosť jeho
aplikácie však možno vysloviť, že takéto upozornenie v zmysle § 70 ods. 1 Tr. por.
(posledná veta) má byť konkrétne vykonané so zreteľom na okolnosti prípadu po tom,
keď dotknutá osoba, v tomto prípade obhajca prehlásil, že v pojednávacej miestnosti
nezotrvá, hoci predseda senátu ho opakovanými výzvami nabádal, aby túto miestnosť
neopúšťal. Bezprostrednosť predchádzajúceho upozornenia má ten význam, aby osoba
konajúca spôsobom uvedeným v § 70 ods. 1 Tr. por. po tomto upozornení dobrovoľne
od takého konania upustila a pokiaľ sa tak nestane a vo svojom konaní aj naďalej
pokračuje, môže jej byť uložená poriadková pokuta.
Za tohto stavu neboli splnené zákonné podmienky na postup podľa § 70 ods. 1
Tr. por., preto najvyšší súd napravil chybné rozhodnutie predsedu senátu tak,
že ho ako nezákonné zrušil.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 16. júla 2013
JUDr. Martin P i o v a r t s y, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Viliam Dohňanský
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová