Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42T/88/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, samosudcom Marekom Mikulčíkom, v trestnej veci obžalovaného K. I., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. januára 2022 v Pezinku, takto

rozhodol:

Obžalovaný: K.U. I., U.. XX. X. XXXX H. E., F. R. R. XXX, L.,

uznáva za vinného, že

v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval v období od mesiaca december roku 2019 do januára 2022 (s výnimkou obdobia 6 mesiacov, počas ktorých sa nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody) si riadne a v plnej výške neplnil vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi K.. Q.. U. H. A. XXXX, napriek tomu, že mu táto povinnosť vyplýva zo Zákona o rodine a taktiež mu bola deklarovaná rozsudkom Okresného súdu v Pezinku pod č. k.: -37 zo dňa 07.10.2019, právoplatný dňom 21.11.2019 mesačne sumou 200,-EUR, počnúc dňom 03.07.2019 vždy do 15- teho dňa vopred k rukám matky Ž. Q.E., U..XX.XX.XXXX, F. R. L., Z.. R. Č..XXX, prechodne bytom bez prihlásenia Šenkvice, ul. Vinohradská č.4 a ktorým mu bolo zároveň uložené splácať zročné výživné za obdobie od 03.07.2019 do 30.09 2019 v sume 600,- EUR v 20,- EUR mesačných splátkach spolu s bežným výživným, čím mu tak vznikol dlh na bežnom výživnom za uvedené obdobie spolu vo výške 4000,-EUR a na zročnom výživnom v sume 600,- EUR

teda

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného

čím spáchal

prečin zanedbania povinnej výživy podľa účinného v čase spáchania trestného činu.

Za to mu súd ukladá

Podľa v znení účinnom do 31. 12. 2019, s použitím , , , trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá. Podľa určuje obžalovanému skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil k A. Ž. Q., U.. XX. X. XXXX, R. R. XXX/XXX, L. zameškané výživné vo výške 4.000,- €.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Pezinok podala na obžalovaného K. I. (ďalej len „obžalovaný“) na tunajšom súde dňa 18. decembra 2020 obžalobu pod číslom -13 (ďalej len „obžaloba“), pričom skutok uvedený v obžalobe právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák, ktorého sa obžalovaný mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predmetnej obžalobe.

Súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, ktoré vykonal v neprítomnosti obžalovaného za splnenia podmienok uvedených v (obžalovanému bola doručená obžaloba, obžalovaný bola na pojednávanie riadne a včas predvolaný, mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obžalovaný bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania a napokon obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený, pričom obžalovaný sa na hlavné pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil). Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie podľa výsluchom svedkyne Ž. Q.. Postupom podľa súd poveril vykonaním dôkazov, čítaním listín, posudkov a správ prokurátora, ktorý podľa na hlavnom pojednávaní čítaním oboznámil nasledovné listinné dôkazy zadokumentované v súdnom spise: č.l. 57-62 - rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. ; č.l. 63 - rodný list; č.l. 64 - potvrdenie DSC Margarétka; č.l. 65 - správa z ÚPSVaR Senica; č.l. 66

- vyjadrenie ÚPSVaR Senica; č.l. 67 - vyjadrenie Sociálnej poisťovne; č.l. 72 - vyjadrenie Sociálnej poisťovne; č.l. 73-74 - vyjadrenie Okresného úradu Senica; č.l. 75-76 - vyjadrenie Obce Kúty; č.l. 77 - vyjadrenie OR PZ Senica; č.l. 78 - zoznam vozidiel subjektu; č.l. 82 - potvrdenie Daňového úradu Trnava; č.l. 83 - hodnotenie ÚVTOS; č.l. 87 - vyjadrenie ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou; č.l. 88 - tabuľka o vyúčtovanej odmene; č.l. 93 - register trestov; č.l. 95-96 - výpis z ústrednej evidencie priestupkov; č.l. 138

- odpis registra trestov. Postupom podľa bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o skoršej výpovedi obžalovaného zo dňa 21. októbra 2020 (č.l. 15-20 spisu). Súd dospel k záveru, že takto vykonaným dokazovaním bolo na hlavnom pojednávaní dokázané všetko, čo treba v zmysle v trestnom konaní dokazovať.

K dokazovaniu:

Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v , pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa a že tento skutok spáchal práve obžalovaný.

Obžalovaný je otcom maloletého K. Q., U.. N. XX.XX.XXXX H. E.B. Q. G. Ž. Q..

Na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok sp. zn. -37 právoplatného dňa 21.11.2019 bol obžalovaný zaviazaný prispievať na výživu svojej maloletého syna K..Q.., U.. XX.XX.XXXX mesačne sumou vo výške 200,- €, vždy do 15-teho dňa v mesiaci na účet matky Ž.K. Q.. Matke obžalovaný doposiaľ na výživnom uhradil len raz sumu 30,- €, v roku 2018 a odvtedy od neho žiadne peniaze na výživné nedostala, hoci si aj od nej vypýtal číslo účtu. Náhradné výživné matka nepoberá.

Obžalovaný má ukončené základné vzdelanie, je nezamestnaný a nemajetný, v dobe od 4.8.2020 sa šesť mesiacov nachádzal vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, kde si síce prevzal tlačivo na nahlásenie vyživovacej povinnosti, ale to tlačivo neodoslal, nakoľko nepoznal aktuálnu adresu bývalej priateľky. Je si vedomý svojej vyživovacej povinnosti na syna, nechce sa jej vyhýbať, je mu ľúto, že sa výživným sa dostal do dlhu. Obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil riadne a včas. V období od decembra 2019 do januára 2022 (26 mesiacov) na výživné nič nezaplatil. Vzhľadom na skutočnosť, že od 4. augusta 2020 bol obžalovaný 6 mesiacov vo výkone trestu odňatia slobody, mal za obdobie od decembra 2019 do januára 2022 na výživné zaplatiť počas 20 mesiacov sumu 4.000,-€ (20*200), keďže nič nezaplatil, vznikol mu na výživnom v tomto období dlh vo výške 4.000,-€.

Obžalovaný je všeobecným recidivistom, pretože bol v minulosti 4 krát súdne trestaný. Naposledy bol obžalovaný trestným rozkazom Okresného súdu Senica Pezinok sp. zn. zo dňa 30. septembra 2019 uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa .3 písm. b/ , pričom súd mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

K výroku o vine a k právnej kvalifikácií Vzhľadom na skutočnosť, že podľa obžaloby sa obžalovaný mal trestného činu podľa obžaloby dopúšťať od decembra 2019 doposiaľ, pričom pred vynesením tohto rozsudku došlo s účinnosťou od 1. januára 2020 k zmene v ustanovení , sa súd pred zhodnotením dôkazov a vynesením rozsudku zaoberal v prvom rade tým, podľa akého znenia má posúdiť trestnosť jeho činu uvedeného v bode 1/ obžaloby.

Podľa trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.

v znení účinnom do 31. decembra 2019 v ustanovení uvádzal nasledovné: „Zanedbanie povinnej výživy (1) Kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“.

v znení účinnom od 1. januára 2020 v ustanovení uvádza nasledovné: „Zanedbanie povinnej výživy (1) Kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (2) Kto sa najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. (3) Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 alebo 2 a) a vydá oprávnenú osobu do nebezpečenstva núdze, b) závažnejším spôsobom konania, alebo c) hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený alebo z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený.“.

Za toho stavu súd dospel k záveru, že pre obžalovaného bude priaznivejšie posúdiť trestnosť jeho činu uvedeného v obžalobe a uložiť mu trest podľa v znení účinnom do 31. decembra 2019, keďže podľa neho sa na naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty (a tým aj na trestnosť prečinu zanedbania povinnej výživy) vyžadovalo neplnenie si zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného po dobu o jeden mesiac dlhšiu, než je tomu podľa v znení účinnom od 1. januára 2020.

Vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako je to uvedené v , pričom vychádzajúc zo zásad dokazovania, dospel k záveru, že skutok, ktorý je v posudzovanej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal, napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu - prečinu zanedbania povinnej výživy podľa v znení účinnom do 31. decembra 2019 a že tento skutok spáchal práve obžalovaný.

Pokiaľ išlo o subjektívnu stránku trestného činu, mal súd z hľadiska zavinenia za preukázané, že konanie obžalovaného popísané v obžalobe je pokryté priamym úmyslom v zmysle písmeno a/ , nakoľko s ohľadom na spôsob jeho konania je zjavné, že chcel spôsobom uvedeným v porušiť záujem chránený týmto zákonom.

Po zistení formálnych znakov trestného činu - prečinu, skúmal súd aj materiálnu stránku - materiálny znak prečinu uplatňovaný ako materiálny korektív k formálnym znakom, a to z hľadiska posúdenia všetkých skutočností spadajúcich pod kritéria definované v . Pritom vychádzal z požiadavky, že skutočnosti uvedené v je potrebné hodnotiť vo svojom súhrne bez toho, aby niektorej bol pripisovaný väčší či menší význam (jednej na úkor druhej). Na tomto základe dospel súd k záveru, že konkrétna závažnosť prečinu stíhaného v obžalobe dosahuje vyžadovaný stupeň pre vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti, teda stupeň vyšší než nepatrný. Tento záver vyplýva z už uvedeného spôsobu vykonania činu a jeho následku popísaného v skutkovej vete rozsudku, z okolností, za ktorých bol spáchaný, ako aj z uvedenej formy a miery zavinenia (priamy úmysel). Tieto všetky rozhodné skutočnosti vo svojom súhrne preukazujú taký stupeň závažnosti činu, pre ktorý je nevyhnutné vyvodzovať voči páchateľovi trestnú zodpovednosť.

K výroku o treste

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. , , podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri úvahe o druhu a výmere trestu, súd vychádzal z vyššie uvedených skutočností a dospel k záveru, že u obžalovaného najlepšie splní účel trestu uloženie podmienečného trestu odňatia slobody, s dostatočne dlhou skúšobnou dobou, v rámci ktorej mu bude uložená povinnosť, aby podľa svojich schopností nahradil zameškané výživné, pretože takýto trest dostatočne zabezpečí ochranu spoločnosti, vytvorí

podmienky na výchovu obžalovaného k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadrí morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou. Súd mal pritom na zreteli to, aký objekt je chránený v ustanovení § 207 Tr.zák., čo je účelom a cieľom trestu, ako aj to, že pri uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody nemožno páchateľovi trestného činu zanedbania povinnej výživy zároveň uložiť aj povinnosť zaplatiť zameškané výživné. Inými slovami povedané, pre spoločnosť je vždy lepšie, ak si páchateľ zanedbanie svojej vyživovacej povinnosti len tzv. „neodsedí“ počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody , ale keď je pri uložení iného druhu trestu donútený svoju zanedbanú vyživovaciu povinnosť riadne splniť dodatočne a taktiež je počas výkonu iného než nepodmienečného trestu odňatia slobody nútený riadne si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v sume určenej mu súdnym rozhodnutím.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ustanovením prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne prihliadol podľa na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to že sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval. Priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného bolo to, že už bol v minulosti za trestný čin odsúdený. Vyrovnaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností umožňoval obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozpätí stanovenom v § 207 ods. 1 Tr. zák. (0 až 2 roky). Za toho stavu súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody v j polovici takto určeného rozpätia v trvaní 1 rok, nakoľko mal za to, že takáto výmera trestu bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne represívna.

Ako súd už vyššie uviedol, nedospel k záveru, že na obžalovaného je nevyhnutne potrebné pôsobiť uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, práve naopak, sú u neho splnené podmienky podľa písm. / a preto obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Následne sa zaoberal tým, akú dlhú skúšobnú dobu treba obžalovanému pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určiť, pričom vyhodnotil, že v rámci jej rozpätia stanoveného v na 1 rok až 5 rokov, bude potrebné obžalovanému skúšobnú určiť v dolnej polovici takto daného rozpätia, t.j. v trvaní 2 roky, nakoľko mal za to, že takto určená skúšobná doba bude vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu obžalovaného dostatočne individuálne preventívna. Uložený trest v polovici zákonnej trestnej sadzby, podmienečne odložený na skúšobnú dobu určenú v dolnej polovici zákonom stanoveného rozpätia považuje súd vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti prípadu za trest primeraný, spravodlivý, dostatočne zodpovedajúci represívnej funkcii trestu i potrebám generálnej a individuálnej prevencie, ktorý bude dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli .

Na podklade znenia súd pri ukladaní podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému uložil aj povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa svojich síl a schopností zaplatil zameškané výživné.

To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, cestou Okresného súdu Pezinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.