Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sžr/105/2012

Identifikačné číslo spisu: 6011200814 Dátum vydania rozhodnutia: 17.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:6011200814.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu v právnej veci žalobkyne S. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., zastúpená JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom, Hviezdoslavova č. 4, Rožňava, proti žalovanému Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. -430 zo dňa 11.07.2011, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. - 29 zo dňa 21.03.2012, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -29 zo dňa 21. marca 2012 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Odôvodnenie

I.

Konanie na správnom orgáne

Rozhodnutím č. -430 zo dňa 11.07.2011 žalovaný, ako odvolací správny orgán, zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil napadnuté rozhodnutie Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č. OPÚ-2011/00086 zo dňa 21.03.2011, ktorým krajský pozemkový úrad preskúmal námietku žalobkyne proti výpisu z rozdeľovacieho plánu, týkajúcu sa umiestnenia nových pozemkov a dospel k záveru, že námietka je neopodstatnená, keďže projekt pozemkových úprav bol spracovaný v súlade s podmienkami dohodnutými v zásadách pre umiestnenie nových pozemkov a s údajmi obsiahnutými v registri pôvodného stavu.

Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že z porovnania plošných výmer vstupného a výstupného nároku (rozdiel 0,00 %) bolo zrejmé, že návrh nového usporiadania pozemkov žalobkyne je v súlade s o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, obvodných pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách o pozemkových úpravách (ďalej len „“) a splnené bolo aj kritérium

primeranosti podľa , keďže hodnota nových pozemkov predstavuje 98,75 % hodnoty pôvodných pozemkov.

II.

Konanie na prvostupňovom súde

Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa včas žalobu podľa a nasl. , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Krajský súd v Bratislave, ako súd prvého stupňa, dospel po preskúmaní veci k záveru, že námietky žalobkyne neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa V odôvodnení uviedol, že správne orgány postupovali v preskúmavanom prípade v zmysle správneho poriadku a pri jeho aplikácií vychádzali zo základných zásad konania, presne zistili skutočný stav veci a nedopustili sa žiadnych procesných vád, ktoré by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd konštatoval, že výsledkom konania o pozemkových úpravách je pre žalobkyňu 14 nových pozemkov, z toho 5 vo výlučnom vlastníctve a 9 v spoluvlastníckych podieloch, o celkovej výmere 135 549 m2 a v hodnote 21.561,24 Eur. Rozdiel vo výmere pôvodných a nových pozemkov je 0,00 %, pričom podľa vyjadrenia žalovaného dostala žalobkyňa v absolútnych číslach ešte viac m2, ako pôvodne mala. Rozdiel v hodnote pozemkov je 1,25 %, pričom aj podľa názoru krajského súdu je umiestnenie nových pozemkov žalobkyne v súlade so zásadami na umiestnenie nových pozemkov a tiež v súlade so zákonnými kritériami uvedenými v , , . Správne orgány riadne odôvodnili umiestnenie nových pozemkov pre žalobkyňu, porovnali určené hodnoty pôvodných a nových pozemkov a riadne vysvetlili primeranosť vo všetkých kritériách podľa , zásad na umiestnenie nových pozemkov, ako aj určovania hodnoty pozemkov pre potreby konania o pozemkových úpravách podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. o určení hodnoty pozemkov a porastov na nich na účely pozemkových úprav bez ohľadu na trhovú cenu pozemkov.

K námietke, týkajúcej sa umiestnenia nových pozemkov žalobkyne vedľa pozemkov jej manžela, krajský súd uviedol, že žalovaný sa touto otázkou zaoberal aj v napadnutom rozhodnutí a vzhľadom na polohu pozemkov vo vlastníctve manžela žalobkyne v inom projekčnom bloku nebolo možné jej požiadavku na umiestnenie nových pozemkov vedľa nových pozemkov jej manžela naplniť, pretože smerovala voči schváleným zásadám umiestňovania nových pozemkov.

III.

Odvolanie žalobkyne a vyjadrenie žalovaného

Proti rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa včas, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu odňatia možnosti konať pred súdom ( ) pre absenciu riadneho odôvodnenia rozsudku, resp. pre nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení. Žalobkyňa si tiež uplatnila právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré zároveň vyčíslila.

V odvolaní žalobkyňa uviedla, že považuje rozsudok krajského súdu za príliš formálny a nevyplýva z neho, prečo považoval krajský súd nové pozemky, ktoré jej boli pridelené, za primerané a prečo nebola pri zisťovaní hodnoty pozemkov zohľadnená ich poloha (nové pozemky nie sú spôsobilé na poľnohospodárske účely a sú neobhospodarovateľné). Podľa žalobkyne tiež nie je správne tvrdenie, že rozdiel medzi hodnotou starých a nových pozemkov je len 1,25 %. Žalobkyňa tiež namietala, že krajský súd sa nevysporiadal s jej námietkou, že podľa majú byť nové pozemky druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom. Žalobkyňa tiež namietla, že podľa predpisov Európskej únie sa pozemky so svahom strmším ako 15 % nesmú obhospodarovať, čo tiež nebolo zohľadnené pri stanovovaní ich hodnoty.

V doplnení odvolania zo dňa 11.04.2011 žalobkyňa uviedla, že malú časť pozemkov mala vo výlučnom vlastníctve a zvyšok mala v podielovom spoluvlastníctve s bratrancami. Okrem nej však nikomu nepridelili pozemky v takej lokalite, ktorá nie je spôsobilá na poľnohospodárske obhospodarovanie, pričom žalobkyňa vníma túto skutočnosť ako pomoc agropodnikateľovi O..

Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril prípisom zo dňa 06.06.2012, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil, keďže krajský súd dostatočne posúdil skutkový stav, všetky relevantné dôkazy a právnu stránku sporu a vydal rozsudok, ktorý je v súlade so všetkými hmotnoprávnymi, aj procesnými normami.

IV.

Právne názory odvolacieho súdu

Podľa preskúmavajú súdy v správnom súdnictve na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa sa v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, postupuje podľa druhej hlavy piatej časti „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“.

Podľa je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací ( ), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, uvedenými v opravnom prostriedku a či z takto vymedzeného rozsahu správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote ( ) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania prípustné ( ), dospel jednomyseľne k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17.07.2013 ( a ).

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Rimavskej Sobote č. 2006/00123-4 zo dňa 03.11.2006 boli v katastrálnom území T. nariadené pozemkové úpravy.

Voči výpisu z rozdeľovaceho plánu projektu pozemkových úprav podala žalobkyňa na obvodný pozemkový úrad námietku, ktorá bola prerokovaná podľa dňa 22.02.2011 a nebolo jej vyhovené rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Banskej Bystrici č.j. 2011/00086 zo dňa 21.03.2011. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, ktoré žalovaný rozhodnutím č. -430 zo dňa 11.07.2011 zamietol a potvrdil rozhodnutie krajského pozemkového úradu. Krajský súd v Bratislave žalobu žalobkyne zamietol.

Podľa až 3 patrí vlastníkom pozemkov za pozemky podliehajúce pozemkovým úpravám vyrovnanie zodpovedajúce hodnote ich pozemkov a trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú; vyrovnanie patrí aj vlastníkom spoluvlastníckych podielov, pričom obvodný pozemkový úrad musí zohľadniť úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia podľa . Vyrovnanie sa poskytuje vlastníkom pozemkov a vlastníkom spoluvlastníckych podielov na iných pozemkoch (ďalej len "nový pozemok"). Obvodný pozemkový úrad pri výbere nových pozemkov

prihliada na prevádzkovo-ekonomické pomery všetkých účastníkov a na okolnosti, ktoré ovplyvňujú využívanie, zhodnocovanie a výnos z pozemkov. Prihliada sa najmä na prírodné podmienky, vhodnú organizáciu pôdneho fondu jednotlivých poľnohospodárskych podnikov, lesných podnikov a hospodárskych subjektov, pomer jednotlivých druhov pozemkov 7) (kultúr) v obvode pozemkových úprav, vlastnosti a bonitu jednotlivých pozemkov, záujmy ochrany životného prostredia, územnoplánovaciu dokumentáciu. Nové pozemky majú byť svojím druhom, výmerou, bonitou, polohou a hospodárskym stavom primerané pôvodným pozemkom, pričom sa prihliada na výhody získané pozemkovými úpravami. Pri zmene druhu pozemku z dôvodov riešenia protieróznych opatrení a iných opatrení navrhnutých vo všeobecných zásadách funkčného usporiadania územia sa za pôvodný druh pozemku považuje navrhovaný stav. Nové určenie hodnoty takéhoto pozemku sa vykoná v rámci aktualizácie registra pôvodného stavu.

Podľa a sú nové pozemky vlastníka primerané, ak rozdiel hodnoty pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent hodnoty pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel hodnoty nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch. Nové pozemky vlastníka sú primerané, ak rozdiel výmery pôvodných pozemkov a nových pozemkov vlastníka nepresahuje desať percent výmery pôvodných pozemkov vrátane pozemkov alebo ich časti potrebných na spoločné zariadenia a opatrenia. S písomným súhlasom vlastníka možno v jeho neprospech prekročiť prípustný rozdiel výmery nových pozemkov bez nároku na vyrovnanie v peniazoch.

Podľa prerokuje obvodný pozemkový úrad s vlastníkom jeho návrhy a požiadavky na určenie nových pozemkov. Podľa výsledkov prerokovaných pravidiel uvedených v odsekoch 2 a 3 a podľa schválených všeobecných zásad funkčného usporiadania územia v obvode pozemkových úprav a miestnych podmienok obvodný pozemkový úrad dohodne so združením účastníkov zásady na umiestnenie nových pozemkov.

Podľa sú zásady na umiestnenie nových pozemkov platné, ak s nimi súhlasia účastníci, ktorí vlastnia najmenej dve tretiny výmery pozemkov, na ktorých sú povolené alebo nariadené pozemkové úpravy. Zásady sa zverejnia verejnou vyhláškou a doručia známym vlastníkom do vlastných rúk. Za súhlas sa považuje aj to, ak vlastník nepodá námietku alebo námietka je neopodstatnená.

Podľa a odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne a ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanom prípade sa odvolací súd plne stotožnil s rozhodnutím krajského súdu a v podrobnostiach na jeho správne závery odkazuje. K námietkam žalobkyne ohľadne polohy nových pozemkov, ktoré sú údajne nespôsobilé na poľnohospodárske účely a neobhospodarovateľné, odvolací súd dodal, že v rámci posudzovania primeranosti zohľadňovali správne orgány okrem druhu, výmery, bonity a hospodárskeho stavu aj polohu nových pozemkov voči pôvodným a túto vyhodnotili ako primeranú. V zmysle Zásad umiestnenia nových pozemkov (odseky 12 a 13) prebiehalo sceľovanie v rámci projektových blokov, ktoré boli limitované zastúpením Bonitovaných pôdno-ekologických jednotiek (BPEJ). V Bloku 1 boli BPEJ vyššej kvality, rovinatý terén východne od intravilánu obce a regionálnej cesty III. triedy až za rieku Slanú a v Bloku 2 BPEJ nižšej kvality, kopcovitý terén západne od intravilánu obce a regionálnej cesty III. triedy, pričom v prípade, že vlastník vlastnil prevažnú časť pôvodných pozemkov len v jednom bloku, bolo možné mu prideliť nový pozemok len v bloku s prevažujúcim vlastníctvom a ak vlastnil pôvodné pozemky len v jednom bloku, v tomto bloku mu boli pridelené aj nové pozemky. Žalobkyňa s umiestnením nových pozemkov pri prerokovaní návrhu nového usporiadania pozemkov podľa dňa 25.08.2010 súhlasila a v dotazníku o zisťovaní zámerov pri nakladaní s pozemkami v novom stave, ktorý vyplnila dňa

04.08.2009, uviedla, že má záujem o plochy nevhodné na poľnohospodárske využitie, vhodné na preradenie do lesných pozemkov alebo na pestovanie biomasy, čo zhotoviteľ projektu rešpektoval, keďže z uvedeného dotazníka pri vyhotovení projektu vychádzal.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, podľa ktorého boli pri tvorbe rozdeľovacieho plánu dodržané zásady umiestnenia nových pozemkov a podmienky primeranosti podľa . Žalobkyňa síce v odvolaní namietla neprimeranosť nových pozemkov oproti pôvodným, avšak neuviedla, v čom konkrétne nie sú nové pozemky primerané. Rovnako nešpecifikovala, prečo nie je správne tvrdenie, že rozdiel medzi hodnotou starých a nových pozemkov je len 1,25 %.

Vzhľadom na to, že sa krajský súd vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, uvedenými v podanej žalobe, žalobkyňa v odvolacom konaní neuviedla žiadne nové námietky, s ktorými by sa už nevysporiadali správne orgány alebo krajský súd vo svojich rozhodnutiach a v odvolacom konaní nevyšli najavo ani žiadne také nové skutočnosti, ktorými by bolo potrebné sa osobitne zaoberať, sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, odvolaniu žalobkyne nevyhovel a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -29 zo dňa 21.03.2012 podľa , v spojení s veta druhá ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobkyňa nebola úspešná a žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.