Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/29/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

JUDr. Jany Serbovej a sudcov JUDr. Milana Lipovského a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 17. júla 2013 v trestnej veci obvinenej K. K. pre zločin

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Rimavská

Sobota pod sp. zn. , o dovolaní, ktoré podala obvinená K. K., zastúpená

obhajkyňou JUDr. A. A., proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 31. marca 2010,

sp. zn. , a uzneseniu Krajského súdu Banská Bystrica z 24. októbra 2012, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Podľa , dovolanie obvinenej K. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Rimavská Sobota na verejnom zasadnutí konanom 31. marca 2010,

o návrhu na schválenie dohody o vine a treste, rozsudkom, sp. zn. , schválil

dohodu o vine a treste z 9. marca 2010, uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry

Rimavská Sobota a obvinenou K. K., podľa ktorej je obvinená vinná zo spáchania zločinu

vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 8. novembra 2008 okolo 16.10 hod. medzi obcami R. a R., na železničnej trati

pri kilometri 27,3, nútila svoju maloletú dcéru M. K., nar. X., aby zjedla tri tabletky Dumax

napriek tomu, že jej dcéra nebola chorá, tabletky jej dala do rúk, avšak maloletá tieto zjesť

odmietla, po čom ju začala biť tak, že ju fackala, prinútila si ju sadnúť na koľajnice tak,

že ju stiahla za ruku k sebe, po čom však od ďalšieho konania upustila, čím maloletej M. K.

nespôsobila žiadne zranenia.

2

Za to bola obvinená K. K. odsúdená podľa § 189 ods. 2 Tr. zák.,

za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák.

na trest odňatia slobody v trvaní 32 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenej

výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom. Zároveň

podľa § 51 ods. 4 písm. g/ Tr. zák. uložil obvinenej povinnosť podrobiť sa v súčinnosti

s probačným a mediačným úradníkom výchovnému programu. Podľa § 73 ods. 2 písm. c/

Tr. zák. okresný súd uložil obvinenej aj protialkoholické liečenie ústavnou formou, pričom

v zmysle § 74 ods. 2 Tr. zák. toto ochranné liečenie potrvá, kým to bude vyžadovať jeho účel.

Predmetný rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota o schválení dohody o vine

a treste nadobudol právoplatnosť, s poukazom na ustanovenie , jeho

vyhlásením, teda 31. marca 2010.

Okresný súd Rimavská Sobota na verejnom zasadnutí dňa 13. septembra 2012

uznesením, sp. zn. , podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. vyslovil, že obvinená K. K.

sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neosvedčila a súd rozhodol, že trest odňatia

slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 31. marca 2010,

sp. zn. , pre zločin podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., v trvaní

32 mesiacov, vykoná. Podľa § 50 ods. 8 Tr. zák. s použitím § 48 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Tr. zák. súd obvinenú na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia.

Proti uvedenému uzneseniu zahlásila obvinená priamo do zápisnice o verejnom

zasadnutí sťažnosť, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 24. októbra 2012,

sp. zn. , podľa zamietol.

Obvinená K. K. podala prostredníctvom svojej obhajkyne dovolanie proti rozsudku

Okresného súdu Rimavská Sobota z 31. marca 2010, sp. zn. , ktorým bola

schválená dohoda o vine a treste, z dôvodu uvedenom v , teda

že zásadným spôsobom bolo porušené právo na jej obhajobu a tiež proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 24. októbra 2012, sp. zn. , ktorým bola zamietnutá

sťažnosť proti premene trestu, z dôvodu uvedenom v ustanovení ,

teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

3

Vo vzťahu k rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, obvinená v dovolaní

namietala porušenie práva na obhajobu, pretože nemala možnosť oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom v prípravnom konaní. Ďalej namietala, že nebola prítomná pri úkonoch trestného konania (výsluchov svedkov), o ktorých ju mal vyšetrovateľ podľa oboznámiť, keďže nemala obhajcu. Preto žiadala, aby dovolací súd v zmysle vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota z 31. marca 2010, sp. zn. , ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvinenej, podľa zrušil napadnutý rozsudok a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súčasne žiadala, aby dovolací súd podľa nariadil, aby okresný súd vec rozhodol v inom zložení senátu.

Obvinená podala dovolanie aj proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.

, ktorým bola zamietnutá jej sťažnosť proti rozhodnutiu o premene trestu. V písomnom odôvodnení dovolania, vo vzťahu k tomuto uzneseniu, namietala, že nemala vedomosť o tom, že bola v skúšobnej dobe odsúdená trestným rozkazom Okresného súdu Rimavská Sobota v trestnej veci . Výživné na dieťa platila, ako mohla. Súdy neprihliadli na to, že v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu nemôže pracovať. Preto považovala uloženie nepodmienečného trestu za neprimerané. Preto žiadala, aby najvyšší súd podľa vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. októbra 2012, sp. zn. , ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v neprospech obvinenej, podľa zrušil napadnuté uznesenie a prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Súčasne žiadala, aby dovolací súd podľa nariadil, aby vec rozhodoval iný sudca a zároveň rozhodol o jej prepustení na slobodu.

K podanému dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota,

podľa ktorého v konaní Okresného súdu Rimavská Sobota ako aj Krajského súdu v Banskej Bystrici, nebol porušený zákon v neprospech obvinenej. Z vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP- 1029/OVK-RS-08, ako aj zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste zo dňa 9. marca 2010 vyplýva, že obvinená mala možnosť v prípravnom konaní oboznámiť sa s vyšetrovacím spisom, bola o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, preukázateľne poučená, pričom si obhajcu nezvolila a ani nepožiadala o jeho ustanovenie.

Obvinenej bol v konaní uložený primeraný trest odňatia slobody s podmienečným

odkladom na skúšobnú dobu, pričom obvinená s uloženým trestom súhlasila a zákonnosť konania,

4

ktoré vydaniu rozhodnutia súdu predchádzalo, nenamietala. Zrušenia predmetného rozhodnutia sa domáhala až po tom, čo jej bol v dôsledku neosvedčenia sa v skúšobnej dobe premenený trest na nepodmienečný trest odňatia slobody. Prokurátor bol toho názoru, že dovolanie bolo podané v časti oneskorene a tiež neboli splnené dôvody dovolania podľa , preto navrhol, aby ho dovolací súd odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), na základe

podaného dovolania na úvod skúmal, či boli splnené primárne podmienky uvedené

v ustanovení a nasl. na začatie dovolacieho konania, a to predsedníčkou senátu

( ), pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom

zasadnutí, lebo v časti týkajúcej sa rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota z 31. marca

2010, sp. zn. , bolo podané neoprávnenou osobou ( )

a v časti týkajúcej sa uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24. októbra 2012, sp. zn.

, je neprípustné ( ).

Podľa ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno

ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie

podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia

obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému

zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým

bola schválená dohoda o vine a treste, bol obvinenej doručený dňa 22. apríla 2010, a teda

dovolanie podané prostredníctvom obhajkyne dňa 2. apríla 2013 bolo podané včas.

V súvislosti s dovolaním podaným proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,

ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, najvyšší súd považuje za potrebné uviesť,

že dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania, ktorý je upravený v siedmej hlave

. Význam konania o dohode o vine a treste spočíva najmä v tom,

že správne vedené a štruktúrované dohody sú prospešné tak pre obvineného,

ako aj pre spoločnosť. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že dochádza k uzavretiu

obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom a obvineným o spôsobe ukončenia trestnej

veci, pričom táto dohoda následne podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený

vzdáva práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom

5

pojednávaní a trest mu súd ukladá bez dokazovania viny po tom, ako kladne odpovie

na verejnom zasadnutí pred súdom na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené

v ustanovení pod písmenami a/ až j/.

Kladnou odpoveďou na otázku uvedenú v ustanovení

sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine

a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie).

Z dikcie ustanovenia síce vyplýva možnosť podať dovolanie proti

rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, a to z dôvodu uvedenom v ustanovení

, avšak v tomto ustanovení, ako ani v ďalších ustanoveniach

siedmej hlavy , týkajúcich sa konania o dohode o vine a treste nie je

uvedené, kto je osobou oprávnenou na podanie dovolania pre tento špecifický prípad.

Táto otázka bola vyriešená na zasadnutí trestnoprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, kde bolo schválené rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn.

, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky č. 6/2008 pod číslom 58, z ktorého vyplýva, že proti rozsudku súdu

prvého stupňa, ktorým rozhodol o schválení návrhu na dohodu prokurátora a obvineného

o vine a treste a ktorý nadobudol právoplatnosť vyhlásením, môže podať dovolanie

iba minister spravodlivosti z dôvodov uvedených v a ods. 2

(v zmysle novely č. účinnej od 1. septembra 2011

možno podať dovolanie proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda

o vine a treste už len podľa ustanovenia )

Tento záver Najvyšší súd vyvodil z ustanovenia , podľa ktorého

oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili

svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený

a osoby uvedené v môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný

prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech

obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný

prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

6

Obvinená sa tým, že zákonom predpísaným spôsobom prejavila súhlas so schválením

dohody o vine a treste, okrem iného vzdala aj oprávnenia podať proti rozsudku súdu prvého

stupňa riadny opravný prostriedok (odvolanie), v dôsledku čoho stratila aj oprávnenie podať

proti takému rozhodnutiu dovolanie s poukazom na ustanovenie

Vo vzťahu k časti dovolania smerujúcej proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 24. októbra 2010, sp. zn. , ktorým bola zamietnutá sťažnosť

obvinenej, proti rozhodnutiu okresného súdu o premene trestu, najvyšší súd poukazuje

na ustanovenie , podľa ktorého dovolanie možno podať proti

právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené

ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa

V zmysle novely č. 262/2011, účinnej od 1. septembra 2011,

sa rozhodnutím podľa rozumie:

a./ rozsudok alebo trestný rozkaz,

b./ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c./ uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e./ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

obvineného,

f./ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g./ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,

h./ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti

rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na

základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Spoločným znakom všetkých týchto rozhodnutí je, že ide o tzv. meritórne rozhodnutia,

teda rozhodnutia vo veci samej, ktorými sa trestné stíhanie obvineného končí ako celok.

Uvedená zmena odráža doteraz ustálenú rozhodovaciu prax

trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej by odporovalo

logickým zámerom zákona (), ak by mimoriadnym opravným

7

prostriedkom – dovolaním – bolo prípustné napadnúť aj iné rozhodnutia súdov prvej a druhej

inštancie nie vo veci samej, teda tie, ktorými bolo rozhodnuté len o parciálnych otázkach,

resp. o otázkach nadväzujúcich na meritórne rozhodnutie. Takými sú z pohľadu celého

trestného stíhania rozhodnutia upravujúce procesný postup, pribratie do konania, uloženie

pokuty a mnohé ďalšie. Tieto rozhodnutia majú vlastný režim opravných prostriedkov, pokiaľ

ich zákon vôbec pripustil.

V posudzovanej veci podala obvinená dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému

podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku v zmysle ,

nie je prípustné.

Najvyšší súd, s poukazom na vyššie uvedené, na neverejnom zasadnutí

bez preskúmania veci dovolanie obvinenej K. K. podľa ,

odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 17. júla 2013

JUDr. Jana S e r b o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová