Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tdo/21/2013

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu

JUDr. Milana Lipovského a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Aleny Šiškovej

na neverejnom zasadnutí v Bratislave 17. júla 2013 v trestnej veci obvineného R. K.

pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom

na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní, ktoré podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. D. R., proti

uzneseniu Krajského súdu v Prešove, zo dňa 20. januára 2011, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného R. K. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prešov z 8. októbra 2010, sp. zn. , bol

obvinený R. K. uznaný za vinného zo spáchania

obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 10. januára 2010 v čase približne o 04.30 hod. v byte nachádzajúcom

sa na druhom poschodí obytného domu v P., ulica F. č. X., po predchádzajúcom slovnom

nedorozumení so svojou manželkou A. K., v afekte zlosti a takom stupni opitosti, s úmyslom

ju usmrtiť, zaútočil na ňu kuchynským nožom s čepeľou zabrúsenou z jednej strany o dĺžke

12 cm tak, že držiac uvedený nôž nad hmatom v pravej ruke a stojac tvárou oproti nej bodol

ju do prednej plochy hrudníka vľavo, kde uvedeným nožom spôsobil zhora a zľava veľkou

silou a prudkosťou s následným opakovaným nabodnutím ľavých pľúc v priebehu tej istej

bodnoreznej rany, v dôsledku čoho vznikol u poškodenej bodný kanál hĺbky asi 12 cm,

s prebodnutím ľavých pľúc, pohrudnice, osrdcovníka a prednej steny pravej predsiene

s poranením pľúcnej tepny, vnútornej hrudnej tepny i medzi rebrovej žily a tepny, čím došlo

u poškodenej ku vzniku šoku po úraze a krvácaní s následným zlyhaním srdcovo cievnej

a dýchacej činnosti a tým aj bezprostredne k smrti, ktorá nastala o 8.00 hod. toho istého dňa

na klinike anestéziológie a intenzívnej medicíny fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A.

Raimana v Prešove, pričom smrti nebohej sa nedalo zabrániť ani poskytnutím včasnej

a odbornej lekárskej pomoci.

Okresný súd obvinenému R. K. podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2,

§ 36 písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo výmere

20 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. ho na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon

trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák.

s použitím § 78 Tr. zák. súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 2 rokov. Súčasne

mu podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. uložil trest prepadnutia veci, a to 1 ks kuchynského

noža s čiernou rúčkou, ktorý bol použitý na spáchanie trestného činu.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. súd zaviazal obvineného nahradiť poškodenej B. K. škodu

vo výške 662,27 € a poškodenej V., zastúpenej Mgr. P. A., škodu vo výške 5 971,78 €.

Proti rozsudku Okresného súdu Prešov podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd

v Prešove uznesením z 20. januára 2011, sp. zn. , podľa zamietol

ako nedôvodné.

Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom svojho

obhajcu dovolanie z dôvodu uvedenom v , teda že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia.

V dovolaní obvinený namietal, že súdy nesprávne právne posúdili zistený skutkový

stav. Obvinený poukazoval na vykonané dokazovanie, ktorým nebola preukázaná subjektívna

stránka obzvlášť závažného zločinu vraždy, nakoľko nebol bez pochybností preukázaný jeho

úmysel (a to ani nepriamy) usmrtiť svoju manželku. Viacerými výpoveďami bolo potvrdené,

že ku spáchaniu skutku došlo v stave ospravedlniteľného citového rozrušenia obvineného

(niekoľko hodín predtým sa dozvedel o smrti svojho starého otca), po predchádzajúcej hádke

vyvolanej obeťou a v stave značnej opitosti. Je zrejmé, že úmyslom obvineného bolo vziať

manželke nôž, ktorým ho ohrozovala, aby nedošlo k zraneniu ani jedného z nich.

Pravdepodobne pri tomto zápase a vzájomnom naťahovaní došlo k vzniku povrchových rán

ako aj smrtiacej rany. Podľa jedného zo znaleckých posudkov mohlo k smrtiacej rane dôjsť

dokonca aj tým spôsobom, že obeť pri cúvaní do chodby zakopla o prah dverí. Obvinený

považoval názor sudcu o tom, že svoje konanie smeroval na oblasť životne dôležitých

orgánov v oblasti srdca, za zavádzajúci a hypotetický, keďže viacerými znaleckými

posudkami bolo preukázané, že pri takom stupni opitosti, v akom sa obvinený nachádzal,

dochádza k narušeniu jemnej motoriky, k zlým odhadom vzdialenosti, nekontrolovateľnému

pohybu rúk a pod. Znalec z odboru psychiatrie potvrdil aj to, že obvinený konal v afekte, teda

išlo u neho o skratové konanie, kedy mohli byť ovplyvnené aj zvyšky jeho rozpoznávacej

schopnosti. Vzhľadom na uvedené mal za to, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty

trestného činu vraždy, ale mohlo by ísť o trestný čin usmrtenia podľa § 149 Tr. zák.

V dovolaní obvinený ďalej namietal, že mu bol uložený trest odňatia slobody

vo výmere 20 rokov. V súvislosti s výškou uloženého trestu poukazoval na nedávno

medializovaný prípad, kedy syn zavraždil svojho otca kvôli peniazom na alkohol a súd mu

za toto konanie uložil trest odňatia slobody vo výške 14 a pol roka. Vzhľadom na uvedené

mal za to, že súdy nedostatočne aplikovali základné zásady trestného konania, najmä pokiaľ

ide o zásadu legitímnych očakávaní (každý má právo očakávať, že v rovnakých alebo

podobných veciach budú súdy rozhodovať rovnako), zásadu in dubio pro reo

(v pochybnostiach v prospech obvineného) a zásadu náležitého zistenia skutkového stavu,

o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti.

Preto navrhol, aby dovolací súd podľa v spojení s

rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného, zrušil dovolaním napadnuté

rozhodnutia a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval

a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril aj prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov, ktorý považoval

dovolanie obvineného za nedôvodné. Mal za to, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a skutok správne subsumoval pod príslušnú

hmotnoprávnu normu. Nesúhlasil s názorom obvineného, že ku skutku došlo v stave

ospravedlniteľného citového rozrušenia spôsobeného správou o smrti jeho starého otca. Táto

správa bola dôvodom, prečo začal v ten deň so svojou matkou a bratom požívať alkoholické

nápoje a po ich odchode v tom pokračoval. Vtedy však už s manželkou okrem jeho účasti

na pohrebe pri konflikte riešili aj otázku rodinného rozpočtu, otázku blížiacich sa krstín

ich spoločného maloletého dieťaťa a predovšetkým otázku ďalšieho spolužitia s poškodenou.

Poukazoval na to, že v konaní nebol spochybnený úmysel obvineného vziať

poškodenej nôž z rúk počas prebiehajúceho konfliktu. Po tom, čo sa tohto noža zmocnil, však

bolo bez pochybností preukázané, že týmto došlo k opakovanému bodnutiu v rámci jednej

bodnoreznej rany. Znaleckým dokazovaním bolo jednoznačne ustálené, že išlo o tri za sebou

nasledujúce bodnutia v rámci jednej bodnoreznej rany, pričom nedošlo k úplnému vytiahnutiu

čepele z tela poškodenej alebo pootočeniu čepele. Uvedené logicky vylučuje argumentáciu

obvineného o jednom nešťastnom pohybe pri vzájomnom zápasení o nôž.

Tieto skutočnosti je potrebné posudzovať aj v kontexte ďalších objektívne

preukázaných skutočností, ktorými boli nôž v rukách obvineného s 12 cm dlhou čepeľou,

smerovanie útoku na oblasť hrudnej dutiny, v ktorej sú uložené životne dôležité orgány,

stredná až väčšia sila vedeného útoku a v neposlednom rade aj nahromadená agresivita

obvineného v dôsledku hádky s poškodenou umocňovaná množstvom požitého alkoholu.

Obvinený pritom už z minulosti vedel, že s pribúdajúcim množstvom alkoholu sa u neho

stupňuje agresivita.

Vzhľadom na vyššie uvedené prokurátor navrhol, aby najvyšší súd dovolanie

obvineného na neverejnom zasadnutí v zmysle odmietol

ako nedôvodné.

K dovolaniu sa vyjadrili aj poškodení (rodičia A. K.), zastúpení obhajkyňou

JUDr. E. P.. Vo svojom vyjadrení poukazovali na to, že úmyselné zavinenie sa pri trestnom

čine vraždy musí vzťahovať aj na účinok na hmotnom predmete útoku, aj keď obvinený

si nemusí byť úplne presne vedomý detailov, ktoré spôsobí, stačí,

že smrť chce spôsobiť a je si vedomý toho, ako to dosiahnuť. Poškodení mali za to,

že dlhotrvajúca hádka, agresivita zvýšená požitým alkoholom v spojení s troma

bodnoreznými ranami smerujúcimi proti časti tela, kde sú uložené životne dôležité orgány,

ako aj intenzita útoku jednoznačne nasvedčujú tomu, že v danom prípade išlo o úmyselné

zavinenie formou nepriameho úmyslu. Vzhľadom na uvedené mali poškodení za to, že súdy

správne zistili skutkový stav a kvalifikovali ho ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa

§ 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Poškodení sa stotožnili aj so závermi konajúcich súdov, ktorí pri ukladaní trestu

neaplikovali ustanovenie § 39 Tr. zák., nakoľko obvinený bol aj v minulosti odsúdený

za násilnú trestnú činnosť a napriek tomu sa dopustil tak závažného trestného činu na blízkej

osobe – manželke. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhli, aby dovolací súd dovolanie

obvineného podľa odmietol.

Najvyšší súd, ako súd dovolací, síce primárne konštatoval, že dovolanie je prípustné

( ), že bolo podané oprávneným procesným subjektom (

písm. b/ ), v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (,

); dospel však k záveru, že nie je splnený dôvod uvedený v

Z odôvodnenia dovolania je zrejmé, že obvinený namieta predovšetkým zistený

skutkový stav a spôsob, akým súdy prvého a druhého stupňa v napadnutom konaní

vyhodnotili vykonané dôkazy v jeho neprospech.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia je, že rozhodnutie

je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom

konaní (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať a meniť) bol subsumovaný

(podradený) pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v .

Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu podľa

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu,

ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb, taxatívne uvedených

ako dovolacie dôvody v ustanovení až písm. l/ Mimoriadny

opravný prostriedok - dovolanie - neslúži k revízii skutkových zistení urobených súdmi

prvého a druhého stupňa.

Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery

môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať

ako tretiu inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Správnosť

a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže posudzovať, pretože nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní

sám vykonávať. Námietka nesprávnosti skutkových zistení, námietka proti rozsahu

vykonaného dokazovania, prípadne nesúhlas s tým, ako súd hodnotil vykonané dôkazy,

nemôže zakladať žiadny z dovolacích dôvodov podľa Nie je možné,

s poukazom na dovolací dôvod uvedený v ustanovení , domáhať

sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Dovolací súd môže

posudzovať len to či súdy na zistený skutkový stav, ktorý je v dovolacom konaní daný

a nemenný aplikovali správne ustanovenia .

Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov,

ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy

po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých, vo veci vykonaných dôkazov, dochádza

k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne

pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu

dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným

všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2

ods. 10 , podľa ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci,

a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Nevykonanie dokazovania v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie

dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť

pod dôvod dovolania podľa , ale ide o skrytú formu vyjadrenia

záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech.

Obvinený v dovolaní ďalej namietal, že v trestnom konaní nebola dostatočne preukázaná

subjektívna stránka – úmyselné zavinenie trestného činu.

V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3, podľa ktorého dovolací dôvod v zmysle nemôže napĺňať poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t.j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.

V súvislosti s námietkou obvineného, že súdy neaplikovali základnú zásadu trestného

konania (v pochybnostiach v prospech obvineného), najvyšší súd poznamenáva, že použitie

zásady "in dubio pro reo", ktorá vyplýva z ustanovenia , prichádza do úvahy

len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú

aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť

k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci

a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Táto zásada sa týka iba skutkových zistení.

Nakoľko dovolací súd skutkové zistenia nemôže skúmať, aplikácia tejto zásady v dovolaní

neprichádza do úvahy.

V súvislosti s námietkou obvineného, týkajúcej sa neprimeranosti uloženého trestu,

najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že táto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod tak,

ako to má na mysli ustanovenie , a preto sa ňou dovolací súd nezaoberal.

Najvyšší súd na tomto základe, bez meritórneho preskúmania veci, na neverejnom

zasadnutí konštatoval, že je zrejmé nenaplnenie dôvodov dovolania uplatnených obvineným,

a preto tento mimoriadny opravný prostriedok podľa odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. júla 2013

JUDr. Milan L i p o v s k ý , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová