Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/24/2012

Identifikačné číslo spisu: 1010201304 Dátum vydania rozhodnutia: 18.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Baricová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1010201304.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Národnej diaľničnej spoločnosti, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 45, Bratislava, proti žalovanému Obvodnému úradu v Bratislave, so sídlom Staromestská 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2010/1571-DLD zo 06. mája 2010, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 22. mája 2012, č. k -78, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 22. mája 2012, č. k. -78 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

Rozsudkom z 22. mája 2012, č. k -78 Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. A-2010/1571-DLD zo 06. mája 2010 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Petržalka č. UKSP-17537-TJ/09, 10-Ko 4 z 21. januára 2010, ktorým bolo povolené umiestnenie troch kusov osvetlených reklamných osvetlení typu bigboard s 2 reklamnými plochami nad sebou s rozmermi zobrazovacích plôch 9,6 x 3,6 m na pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. G., 1 ks vo výške 25 m nad terénom a 1 ks vo výške 9,1 m nad terénom, v lokalite - pri diaľničnom nájazde na most Lafranconi v Bratislave. Svoje rozhodnutie krajský súd odôvodnil ustanoveniami a a , a a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (ďalej len „“), vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“) ako aj - 4 o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Bez bližšieho vyhodnotenia poukázal na námietky žalobcu dovolávajúceho sa Európskej dohody o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (AGR) Európskej hospodárskej komisie a

o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) týkajúce sa zákazu umiestňovania na ceste a na mieste pri ceste vecí, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením, alebo by ich zakrývali alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej premávky alebo ho oslňovali ako aj na námietky žalobcu týkajúce sa technického predpisu SKN73 6101 projektovanie ciest a diaľnic podľa ktorého v bode 14 cudzie zariadenia na cestných komunikáciách sa v blízkosti telesa cestnej komunikácie v žiadnom prípade nesmú umiestňovať také zariadenia, ktoré by svojou prevádzkou alebo náhlymi poruchami mohli ohroziť alebo znížiť bezpečnosť cestnej premávky. Po preskúmaní spisového materiálu a administratívneho spisu žalovaného krajský súd dospel k záveru, že žalovaný porušil ustanovenie zákona č. 50/76 Zb. , nakoľko žalobcovo odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o vydanie stavebného povolenia smerovalo okrem iného aj proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu a v danom prípade mal odvolací správny orgán vyžiadať si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania mal predložiť stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiadať si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska a na túto dobu prerušiť konanie. Krajský súd vyslovil, že súhlasné stanovisko cestného správneho orgánu ( vyhlášky č. ) je požadovanou súčasťou príloh k žiadosti o povolenie reklamného zariadenia. Posúdenie umiestnenia reklamného zariadenia vo vzťahu a blízkosti k dotknutej pozemnej komunikácii a jeho účinkom na bezpečnosť cestnej premávky je technickou záležitosťou, ktorú nemôže stavebný úrad posudzovať bez odborných vyjadrení všetkých vecne príslušných a kompetentných orgánov, pričom ohrozenie diaľnice a premávky na nich nie je limitované len vzdialenosťou zdroja prípadného ohrozenia, ale jeho celkovým účinkom, ktorý môže zhoršiť podmienky bezpečnej a plynulej premávky na nej. Stanovisko ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky z 25. novembra 2009 nie je možné považovať za predchádzajúci súhlas v zmysle vyhlášky č. . Z uvedeného krajskému súdu vyplynulo, že súhlasné stanovisko cestného správneho orgánu malo byť pripojené k žiadosti o povolení informačného, reklamného a propagačného zariadenia ( vyhlášky č. ). Nakoľko predmetný súhlas nebol prílohou žiadosti stavebný úrad mal v zmysle vyzvať stavebníka, aby svoju žiadosť doplnil o súhlas cestného správneho orgánu a mal konanie prerušiť a následne na podklade doplnenej dokumentácie vo veci zákonne rozhodnúť. Krajský súd dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav veci a v konaní správneho orgánu súd zistil takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na ich náhradu, a to vo výške 66,- eur za zaplatený súdny poplatok za žalobu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie nesúhlasiac s dôvodmi zrušenie svojho rozhodnutia. Citujúc ustanovenia , o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) s poukazom na ustanovenia , a namietal, že do pôsobnosti ani jedného z uvedených v orgánov štátnej správy nepatrí vydávanie súhlasných stanovísk k žiadosti o povolenie informačného, reklamného a propagačného zariadenia. Mal zo to, že Krajský súd v Bratislave nesprávne vyhodnotil dôkazy, ktoré ho viedli k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, nakoľko nie je zrejmé do koho do pôsobnosti spadá vydanie uvedených súhlasných stanovísk a považoval za vhodné, aby k danej problematike zaujal stanovisko a vyslovil svoj názor Najvyšší súd Slovenskej republiky. Nestotožnil sa ani s ďalším tvrdenia krajského súdu ohľadne ohrozenia bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky umiestnením predmetných reklamných zariadení s tým sa taktiež nemôžeme stotožniť. Predmetné reklamné zariadenia sú umiestnené tak, aby neovplyvňovali, neohrozovali a nesťažovali plynulosť cestnej premávky a jej údržbu. Žalovaný ďalej v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že Krajský súd v Bratislave nepostupoval v súlade

s , keď nepribral do súdneho konania ako „vedľajšieho“ účastníka konania spoločnosť BigBoard Slovensko, a. s., ktorá vystupovala v správnom konaní ako stavebník, t. j. bola účastníkom správneho konania, a jej práva a povinnosti tak mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. Ďalej poukázal aj na skutočnosť, že žalobca nebol v predmetnom súdnom konaní riadne zastúpený advokátom, čím bolo porušené ustanovenie . Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako príslušný odvolací súd, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave ako nezákonný zrušil a vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť nestotožniac sa s tvrdením žalovaného, nakoľko dôvodom zrušenia rozhodnutia bolo porušenie povinnosť podľa , nie že vydanie záväzného stanoviska nespadalo do pôsobnosti Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky. Poukázal na to, že posúdenie skutočností, že predmetné reklamné zariadenia sú umiestnené tak, aby neovplyvňovali, neohrozovali a nesťažovali plynulosť cestnej premávky a jej údržbu. Malo byť predmetom súhlasného stanoviska cestného správneho orgánu ( vyhlášky č. ) a vzhľadom na to, že takéto stanovisko nebolo k žiadosti pripojené, žalovaný nemôže a nevie posúdiť účinky reklamného zariadenia na bezpečnosť cestnej premávky. Pokiaľ ide o námietku, že nebol v súdnom konaní riadne zastúpený advokátom, čím porušil ustanovenie , žalobca uviedol, že bol na súde zastúpený povereným zamestnancom s právnickým vzdelaním, čo zamestnanec preukázal diplomom, ktorého overená kópia je založená v spise.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací ( spojení s veta prvá preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je síce iba čiastočne dôvodné, a to pokiaľ ním vytýka krajskému súdu, že sa v konaní dopustil porušenia ustanovenia (vera druhá) ). Toto procesné pochybenie je však tak závažné, že spôsobuje vadu konania, pre ktorú najvyššiemu súdu neostalo iné, ako rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu pripojeného spisového materiálu najvyšší súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Petržalka ako prvostupňový stavebný orgán rozhodnutím č. UKSP-17537-TJ/09, 10-Ko 4 z 21. januára 2010, ktorým bolo žiadateľovi BigBoard Slovensko, a. s., Nám. Slobody 28, Bratislava, IČO: 31 622 518, povolené umiestnenie troch kusov osvetlených reklamných osvetlení typu bigboard s 2 reklamnými plochami nad sebou s rozmermi zobrazovacích plôch 9,6 x 3,6 m na pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. G., 1 ks vo výške 25 m nad terénom a 1 ks vo výške 9,1 m nad terénom, v lokalite - pri diaľničnom nájazde na most Lafranconi v Bratislave. Žalovaný rozhodnutím č. A-2010/1571-DLD zo 06. mája 2010, zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu ( ).

Podľa účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Podľa ustanovenia a účastníkom územného konania je navrhovateľ,

obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov. V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podľa ustanovenia účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov, d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení nemožno opomenúť (ďalej aj „“), v zmysle ktorého sa každému priznáva právo domáhať sa ustanoveným postupom svojich práv na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, a ods. 2 tohto ustanovenia zaručuje tomu, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Čl. 46 ods. 1 požaduje, aby sa každý mohol domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej ustálenej judikatúre vychádzal z jeho výkladu, podľa ktorého súčasťou obsahu práva podľa je nielen právo každého domáhať sa svojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byt' účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje aj o jeho právach a povinnostiach, lebo ináč v ňom nemôže chrániť svoje práva a právom chránené záujmy. Zákonom možno stanoviť okruh účastníkov konania a postup domáhania sa práv, ale nemožno ním daný subjekt vylúčiť z konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo to by znamenalo popretie podstaty a zmyslu ( ) práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa . Ak je obsahom práva podľa možnosť vyvolať svojim prejavom vô1e konanie súdu alebo iného zákonom určeného organu o právach, tak je o to viac jeho obsahom možnosť byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o právach bez toho, aby toto konanie inicioval subjekt práv, o ktorých sa koná. V Slovenskej republike sa zásada, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Philis c. Grécko, z 27. augusta 1991, séria A č. 209, Les Saints Monastéres c. Grécko, z 01. septembra 1997, séria A č. 301-A) vzťahuje aj na správne konanie, a teda i na všetky typy stavebného konania vrátane kolaudačného konania (bližšie pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 3/2002 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 28. februára 2008).

Nemožno tiež opomenúť, že v správnom súdnictve v konaní podľa druhej a tretej hlavy piatej časti okruh účastníkov v správnom súdnictve je špecificky upravený a je viazaný na účasť v administratívnom konaní. Z tejto právnej úpravy je zrejmé, že okruh účastníkov je závislý na okruhu účastníkov administratívneho rozhodnutia, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie.

S účinnosťou od 15. októbra 2008 () bolo doplnené ustanovenie druhou vetou, podľa ktorej súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti vyplývajúce zo správneho rozhodnutia by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.

Doplnené ustanovenie rozširuje okruh účastníkov konania o žalobách tak, aby účastníkmi súdneho konania mohli byť aj tí účastníci správneho konania, ktorí sami žalobu nepodali (napr. preto, že sú s rozhodnutím správneho orgánu spokojní), ale zrušením rozhodnutia správneho orgánu by mohli byť dotknuté ich práva a povinnosti.

V prípade, že by účastník správneho konania mohol byť zrušením správneho rozhodnutia dotknutý, vydá súd z úradnej povinnosti uznesenie o pribratí takéhoto účastníka do súdneho preskúmavacieho konania. Toto uznesenie treba doručiť všetkým účastníkom, odvolanie proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( druhá veta a v spojení s prvá veta ).

Podľa prvá veta pri preskúnavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

V zmysle citovaného ustanovenia sa preskúmava napadnuté rozhodnutie podľa stavu a s okruhom účastníkov konania, ktorí boli v administratívnom konaní v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Stavebník (BigBoard Slovensko, a. s., so sídlom Nám. Slobody 28, Bratislava, IČO: 31 622 518) bol nepochybne účastníkom administratívneho konania. V administratívnom konaní, ktorého výsledkom boli vydané rozhodnutia správnych orgánov, bolo rozhodnuté najmä o jeho právach a povinnostiach. V tomto konaní sa rozhodlo, že sa pripúšťa postavenie navrhovanej stavby stavebníkom za podmienok určených stavebným úradom. Tieto rozhodnutia v administratívnom konaní nadobudli právoplatnosť, a preto stavebník sa dôvodne nimi mohol riadiť. Preto akákoľvek možná zmena týchto rozhodnutí sa priamo dotýka jeho práv a povinnosti. Hoci takáto zmena rozhodnutí môže nastať „lege artis“ v preskúmavacom konaní súdom, nie je možné z takéhoto konania vylúčiť priamu účasť stavebníka, na žiadosť ktorého celé administratívne konanie bolo iniciované. V opačnom prípade, keďže sa pred súdom koná a rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, by došlo k popretiu podstaty a zmyslu práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa .

Pokiaľ krajský súd po tom, čo dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť, avšak so stavebníkom ako účastníkom súdneho konania nekonal, hoci rozhodoval o jeho právach a povinnostiach, odňal mu možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok krajského súdu podľa veta druhá a a musel zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Napriek zrušeniu rozsudku krajského súdu z dôvodov procesných, najvyšší súd považuje za potrebné k námietkam žalovaného uvedeným v odvolaní dodať, že danú vec treba posudzovať okrem príslušných ustanovení a aj podľa a a o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keď pri umiestňovaní reklamného zariadenia pri cestách treba mať v prvom rade na zreteli bezpečnosť cestnej premávky. Tento názor má oporu aj v Metodického usmernenia Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k problematike povoľovania informačných, reklamných a propagačných zariadení a predovšetkým v Európskej dohode o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (AGR), na ktoré žalobca poukazuje.

Európskou dohodou o hlavných cestách s medzinárodnou premávkou (AGR), ktorá je uložená v depozitári generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov, je Slovenská republika viazaná podľa oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. a ustanovenie bolo s účinnosťou od 01. februára 2009 nahradené ustanovením o cestnej premávke, podľa ktorého sa taktiež na ceste a na mieste pri ceste nesmú umiestňovať veci, ktoré by mohli viesť k zámene s dopravnou značkou alebo s dopravným zariadením alebo by ich zakrývali, alebo ktoré by rozptyľovali a upútavali pozornosť účastníka cestnej

premávky, alebo ho oslňovali.

Pokiaľ ide o vyžiadanie stanovísk, treba mať na mysli predovšetkým stanovisko Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave, dopravný inšpektorát ako aj Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky a Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

V ďalšom konaní krajský súd po odstránení vytknutej vady vec opätovne posúdi a o nej rozhodne, pričom sa podrobnejšie vyporiada nielen s námietkami žalobcu uvedenými v žalobe, ale i s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní (okrem námietky týkajúcej sa povinného zastúpenia žalobcu advokátom, ktorá bola absolútne neopodstatnená, keďže žalobca je právnickou osobou a v jeho zastúpení konal poverený zástupca s právnickým vzdelaním - č. l. 75 a 76 súdneho spisu).

V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov konania ( v spojení s veta prvá ).

Vzhľadom k tomu, že o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení do 30. septembra 2013), boli zrušené krajské stavebné úrady a právomoc Krajského stavebného úradu v Bratislave prešla na Obvodný úrad Bratislava, Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa v spojení s veta prvá a na strane žalovaného konal s právnym nástupcom pôvodne uvádzaného žalovaného v dôsledku čoho i v záhlaví rozhodnutia došlo k úprave označenia žalovaného.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 ( veta tretia o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.