Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
ba3/390323.a20c1b.pdf
PDF · 142.37 KB
No categories available
2OboE/25/2013
Najvyšší súd 2 OboE 25/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o.,
so sídlom v B., IČO: X., zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom v B.,
IČO: X., proti povinnému P. S., nar. X., bytom N., o vymoženie pohľadávky 754,20 €
s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Ing. R. K., so sídlom
Exekútorského úradu, M. pod sp. zn. EX 239/2006, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Krajského súdu v Prešove z 21. februára 2013, sp. zn. 9CoE/67/2012-44, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e.
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Stará Ľubovňa uznesením z 28. 05. 2012, č. k. 2Er/381/2006-22
exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Ďalej rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Svoje
rozhodnutie zdôvodnil tým, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie
domáhal voči povinnému vymoženia sumy 754,20 eur (22 721,-- Sk) a trov v zmysle
notárskej zápisnice JUDr. O. Ď. č. N 4775/2005, NZ 44485/2005 zo dňa 25. 09. 2005. Výrok
o neprípustnosti a zastavení exekúcie právne zdôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. g/
a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, keď dospel k záveru, že oprávnený nemá exekučný titul
v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, a to vykonateľnú notársku zápisnicu.
Notárska zápisnica ako exekučný titul je podľa súdu prvého stupňa v rozpore
so zákonom, nemá vlastnosť materiálnej vykonateľnosti a na základe nej nie sú splnené
zákonné podmienky na vedenie exekúcie. S poukazom na citované zákonné ustanovenia
a na uvedené skutočnosti prvostupňový súd aj bez návrhu vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a zastavil ju.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, napadnutým
uznesením zo dňa 21. 02. 2013, č. k. 9CoE/67/2012-44 uznesenie súdu prvého stupňa
potvrdil, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol, návrhu oprávneného na podanie
žiadosti Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev o rozhodnutí o predbežnej otázke
nevyhovel a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odvolací súd
v napadnutom uznesení konštatoval, že otázka navrhnutá oprávneným na predloženie
Súdnemu dvoru, nie je relevantná, t. j. odpoveď na ňu nemôže mať žiadny vplyv na výsledok
sporu. Oprávnený sa so svojím návrhom podľa odvolacieho súdu nedomáha výkladu žiadneho
z ustanovení Smernice EÚ, ale žiada o výklad ustanovenia vnútroštátneho predpisu, ktorým je
Občiansky zákonník, ktorého obsah nie je dôsledkom zapracovania Smernice EÚ
do vnútroštátneho práva SR. Oprávnený sa svojím návrhom domáha výkladu, či je možné
za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu na uznanie dlhu, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z takejto
zmluvy. V preskúmavanej veci sa oprávnený svojim návrhom domáha preskúmavania súladu
Smernice 93/13/EHS a ustanovení § 31, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka v spojení s § 57
ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 2 Exekučného poriadku. Odvolací súd preto konštatoval, že návrh
oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. nie je opodstatnený,
pretože nebolo doposiaľ rozhodnuté o podaní žiadosti na rozhodnutie o predbežnej otázke
podľa medzinárodnej zmluvy Súdnemu dvoru európskych spoločenstiev. Podľa odvolacieho
súdu podobne nie je dôvodným návrh oprávneného na podanie takejto žiadosti. Z týchto
dôvodov odvolací súd nevyhovel žiadosti oprávneného na predloženie prejudiciálnej otázky
v ním navrhnutom znení a nevyhovel ani návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. c/ O. s. p. K týmto dôvodom odvolací súd dodal, že exekučné konanie zásadne nie je
možné prerušiť, s výnimkou stanovenou osobitným zákonom, ktorým bol napr. § 14 zák. č.
328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní platného do 31. 12. 2005).
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie
konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať
(§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie § 109 ods. 1 písm.
c/ O. s. p. a je nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma
ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci, vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,
ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa
odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávneného
na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania
v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. 1 v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. júla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová