Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2OboE/1/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného P., s. r. o.,

so sídlom P., IČO: X., zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G.,

IČO: X., proti povinnému T. J., nar. X., bytom U., o vymoženie pohľadávky 219,74 Eur

s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre

z 23. novembra 2012, č. k. -96, takto

rozhodol:

Odvolacie konanie z a s t a v u j e .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e:

Okresný súd Topoľčany uznesením z 16. mája 2012, č. k. -69 exekúciu

zastavil podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na § 45 ods. 1, 2 zákona

o rozhodcovskom konaní. O trovách exekúcie súd podľa § 151 ods. 7, § 167 ods. 2, § 251 ods.

4, rozhodne samostatným uznesením po ich vyčíslení súdnym

exekútorom.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, napadnutým

uznesením z 23. novembra 2012, č. k. -96 uznesenie súdu prvého stupňa

potvrdil a návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol. V odôvodnení odvolací súd

uviedol, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie

rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy o fungovaní

EÚ. Túto povinnosť však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek okolností. Podľa

odvolacieho súdu zo žiadneho ustanovenia totiž nevyplýva, že

všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh na rozhodnutie

2

o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu EÚ len na návrh účastníka. Predpokladom

povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu komunitárneho práva, je

v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým skutočnosť, či otázka

komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie

daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je zabezpečiť jednotný

výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť

zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu konaniu, jej zodpovedanie

musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť o otázku akademickú v tom,

zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore. Vychádzajúc z judikatúry

Súdneho dvora EÚ dospel odvolací súd k záveru, o neexistencii potreby obrátiť sa

s predbežnými otázkami odvolateľa k výkladu úniového práva, ktoré by mal posúdiť Súdny

dvor Európskej únie, a to z dôvodu, že nie je pochybnosť o tom, že vnútroštátny súd

vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným spôsobom) môže svojím

rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi, čo nie je

v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EÚ o ochrane vlastníckeho práva a ani

v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces. Odvolací súd bol

spôsobilý uvedené posúdenie uskutočniť sám, na základe už existujúcej konštantnej

judikatúry Súdneho dvora EÚ. Na zdôraznenie správnosti svojho rozhodnutia odvolací súd

s poukazom na ust. Exekučného poriadku dodal, že

exekučné konanie je možné prerušiť, iba ak to výslovne určuje osobitný predpis.

Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý návrh na prerušenie

konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť pred súdom konať

( v spojení s ustanovením ),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.

2 písm. f/ ), zlej interpretácie a aplikácie a je

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu

v uvedenom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,

či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.

3

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky

súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať

za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré

musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné

podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma

ex offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý

nemožno odstrániť, konanie zastaví ( ). Medzi tieto procesné podmienky

nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejedanie veci, vyplývajúca zo zákona.

Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného

prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,

ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností

vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie

odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle a nasl.

Podľa veta prvá účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Podľa na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.

Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky

poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom

a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch

medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody

vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch

týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto

spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky ( ).

Podľa krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam

okresných súdov.

4

Podľa o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako

súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

je funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam

krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu

rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2

).

V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávneného

na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je

rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého

odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania

v takom prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.

Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá

inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu odvolacieho súdu podľa v spojení s zastavil

bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla

povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2

). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,

pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

5

V Bratislave 25. júla 2013

JUDr. Beata Miničová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová