Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
261/390255.e6224c.pdf
PDF · 102.87 KB
No categories available
2OboE/4/2013
Najvyšší súd 2 OboE 4/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: P., s. r. o.,
so sídlom P., IČO: X., zastúpeného, advokátskou kanceláriou F. P., s. r. o., so sídlom G.,
IČO: X., proti povinnému: Z. K., nar. X., bytom M., o vymoženie pohľadávky 314,-- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 20. decembra 2012, č. k. 16CoE/317/2012-50, takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo 7. júna 2012, č. k. 5Er/l221/2009-20 exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 2 v spojení s ustanovením § 58 ods. 1
Exekučného poriadku, ako aj v nadväznosti na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c/ ZoRK, keď
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, ktorá bola už od počiatku neplatná v zmysle
ustanovenia § 52 a nasl. OZ účinného v čase uzatvárania zmluvy, a teda rozhodcovský
rozsudok, vydaný v takomto konaní, nemohol byť riadnym exekučným titulom
na vykonanie exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi podľa § 14 vyhlášky č. 288/1995
Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov paušálnu odmenu + 20% DPH vo výške
39,83 Eur, po zaokrúhlení 40,-- Eur.
Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací,
napadnutým uznesením zo dňa 20. decembra 2012, č. k. 16CoE/317/2012-50 návrhy
oprávneného na prerušenie konania zamietol a uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.
V odôvodnení uviedol, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor
o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke je zakotvená v druhej vete článku 267 Zmluvy
o fungovaní EU. Túto povinnosť však vnútroštátny orgán nemá vždy a za akýchkoľvek
okolností. Podľa odvolacieho súdu zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
totiž nevyplýva, že všeobecný súd môže prerušiť konanie a predložiť Súdnemu dvoru návrh
na rozhodnutie o prejudiciálnej otázke o výklade právneho aktu EU len na návrh účastníka.
Predpokladom povinnosti začať konanie o predbežnej otázke, týkajúcej sa výkladu
komunitárneho práva, je v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora predovšetkým
skutočnosť, či otázka komunitárneho práva, týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového
práva, je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom riešenia predbežnej otázky je
zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka nastolená Súdnemu
dvom EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu, jej zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie ísť
o otázku akademickú v tom, zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom
spore. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ dospel odvolací súd k záveru,
o neexistencii potreby obrátiť sa s predbežnými otázkami odvolateľa k výkladu úniového
práva, ktoré by mal posúdiť Súdny dvor Európskej únie, a to z dôvodu, že nie je pochybnosť
o tom, že vnútroštátny súd vo všeobecnosti (za predpokladu, že postupuje zákonným
spôsobom) môže svojím rozhodnutím zabrániť vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa voči
spotrebiteľovi, čo nie je v rozpore s článkom 17 Charty základných práv EU o ochrane
vlastníckeho práva a ani v rozpore s článkom 47 tejto Charty o práve na spravodlivý proces.
Odvolací súd bol spôsobilý uvedené posúdenie uskutočniť sám, na základe už existujúcej
konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Proti výroku uznesenia odvolacieho súdu, ktorým boli zamietnuté návrhy
na prerušenie konania, podal oprávnený odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť
pred súdom konať (§ 205 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm.
d/ O. s. p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
(§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), zlej interpretácie a aplikácie § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. a je
nepreskúmateľné. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu v uvedenom rozsahu zrušiť a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že odvolanie podal oprávnený, skúmal,
či sú splnené procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže o podanom odvolaní konať.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Procesné podmienky v občianskom súdnom konaní, i napriek tomu, že ich Občiansky
súdny poriadok ako základný procesný predpis výslovne nevypočítava, možno považovať
za predpoklady (existujúce tak na strane súdu, ako i na strane účastníkov konania), ktoré
musia byť nevyhnutne splnené, aby sa dosiahol cieľ občianskeho súdneho konania. Procesné
podmienky obsahovo vyjadrujú predpoklady rozhodovania vo veci samej a súd ich skúma ex
offo. Ak pri ich skúmaní dôjde k záveru, že v konaní ide o taký ich nedostatok, ktorý
nemožno odstrániť, konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O. s. p.). Medzi tieto procesné podmienky
nepochybne patrí aj funkčná príslušnosť súdu na prejednanie veci, vyplývajúca zo zákona.
Z podania oprávneného, či už z hľadiska formálneho (najmä označenia opravného
prostriedku), ako i obsahového (predovšetkým citácie relevantných zákonných ustanovení,
ako aj argumentácie dôvodov a vymedzenia toho, čo účastník žiada) možno bez pochybností
vyvodiť, že tento procesný úkon oprávneného v predmetnej veci, ktorým napadol uznesenie
odvolacieho súdu, je odvolaním v zmysle § 201 a nasl. O. s. p.
Podľa § 201 veta prvá O. s. p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého
stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 9 ods. 1 O. s. p. na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.
Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa a/ v sporoch o vzájomné vyporiadanie dávky
poskytnutej neprávom alebo vo vyššej výmere, než patrila, medzi zamestnávateľom
a príjemcom tejto dávky podľa právnych predpisov o sociálnom zabezpečení, b/ v sporoch
medzi príslušným orgánom nemocenského poistenia a zamestnávateľom o náhradu škody
vzniknutej nesprávnym postupom pri vykonávaní nemocenského poistenia, c/ v sporoch
týkajúcich sa cudzieho štátu alebo osôb požívajúcich diplomatické imunity a výsady, ak tieto
spory patria do právomoci súdov Slovenskej republiky (§ 9 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 10 ods. 1 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam
okresných súdov.
Podľa § 10 ods. 2 O. s. p. o odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako
súdov prvého stupňa rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je
funkčne príslušný rozhodovať iba o tých odvolaniach, ktoré smerujú proti rozhodnutiam
krajských súdov ako súdov prvého stupňa; prípady, v ktorých je rozhodnutie krajského súdu
rozhodnutím súdu prvého stupňa, sú pritom zákonom taxatívne vymedzené (§ 9 ods. 2
O. s. p.).
V predmetnej veci rozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhov oprávneného
na prerušenie konania, nie je rozhodnutím krajského súdu ako súdu prvého stupňa, ale je
rozhodnutím súdu odvolacieho, vydaného v rámci odvolacieho konania, počas ktorého
odvolací súd môže vydávať viaceré rozhodnutia, avšak po začatí odvolacieho konania vtákom
prípade vždy koná ako súd odvolací. Funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky na prejednanie podaného odvolania oprávneného preto nie je daná.
Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá
inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu odvolacieho súdu podľa § 104 ods. l v spojení s § 211 ods. 2 O. s. p. zastavil
bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.
Z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil oprávnený, a preto mu vznikla
povinnosť hradiť trovy odvolacieho konania povinnému (§ 224 ods. l v spojení s § 146 ods. 2
O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
pretože mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0 .
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 25. júla 2013
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová