Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/140/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. D. K., bývajúceho v P.,

zastúpeného JUDr. O. M., advokátkou so sídlom v P., proti žalovanému L. K., bývajúcemu

v S., o zaplatenie 313,68 €, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. ,

o dovolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 27. septembra 2012 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 19. októbra 2010

č.k. -77 zastavil konanie podľa , nakoľko

po predchádzajúcom prerušení konania podľa žiaden z účastníkov nepodal

v zákonom určenej lehote návrh na jeho pokračovanie. Náhradu trov konania účastníkom

nepriznal ( ).

Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktoré Krajský súd v Prešove (ďalej

len „odvolací súd“) uznesením z 27. septembra 2012 sp. zn. odmietol ako

oneskorene podané ( ). Rozhodol tak po zistení, že odvolaním

napadnuté uznesenie bolo žalobcovi doručované postupom podľa , pričom

25. októbra 2010 bolo uložené na pošte a 18. novembra 2011 vrátené súdu. Následne súd

prvého stupňa podľa , oznámil žalobcovi, že uznesenie považuje

za doručené k siedmemu dňu od odoslania zásielky obsahujúcej uznesenie s oznámením;

zásielka bola odoslaná 30. novembra 2010, účinky doručenia nastali 7. decembra 2010.

Posledný deň 15 – dňovej lehoty na podanie odvolania pripadol na 22. decembra 2010;

odvolanie bolo podané 5. júna 2012, teda oneskorene. O trovách konania rozhodol podľa

v spojení s tak, že žalobca vzhľadom na neúspech

v odvolacom konaní nemá právo na náhradu jeho trov, a žalovanému v odvolacom konaní

trovy nevznikli.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie, ktoré odôvodnil

existenciou vady podľa Namietal odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého

stupňa, konkrétne skutočnosť, že mu nebolo možné doručiť predvolanie na posledné

pojednávanie vo veci. Tvrdil, že pri doručovaní zásielky nebol dodržaný postup podľa § 47

ods. 2 Nevedel s istotou uviesť, či sa v čase doručovania predvolania prostredníctvom

polície zdržiaval na adrese svojho trvalého bydliska, „pokiaľ by však doma bol a vedel

o doručovaní zásielky políciou,“ určite by zásielku prevzal. Správa polície, ktorej obsah

je súčasťou odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, nemôže byť pre konanie súdu

„pravdivá a smerodatná.“ Nebol mu totiž zanechaný ani odkaz o doručení zásielky, ani

doručená výzva obecného úradu o uložení zásielky, na základe ktorých by mohol zásielku

prevziať. Tiež nemá vedomosť o doručovaní mu zásielky prostredníctvom pošty v dňoch

22. a 25. októbra 2010, o jej uložení na pošte a vrátení súdu 18. novembra 2010, ani o jej

uložení na súde s účinkami doručenia k 7. decembru 2010. Lehota na podanie odvolania

mu nemohla uplynúť 22. decembra 2010, ako uviedol odvolací súd, nakoľko rozhodnutie

mu bolo riadne doručené až 22. mája 2012 jeho prevzatím zo spisu. Odvolanie z 5. júna 2012

teda bolo podané v zákonnej lehote. Nedostatky v doručovaní namietal i vo vzťahu

k uzneseniu súdu prvého stupňa o prerušení konania z 8. júna 2009, a zdôraznil, že o „riešenie

veci sa zaujímal“ priebežne. Z týchto dôvodov žiadal, aby dovolací súd dovolaním napadnuté

rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno týmto opravným prostriedkom napadnúť

( a nasl. ).

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. Podľa

je dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu prípustné, ak odvolací súd

a/ zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu

dvoru Európskych spoločenstiev (§109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Podľa § 239

ods. 2 je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo

potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré

nevykazuje žiaden zo znakov uznesenia podľa a Dovolanie preto podľa

citovaných ustanovení prípustné nie je.

Vzhľadom na obsah dovolania i zákonnú povinnosť ( ) prihliadnuť

na existenciu procesných vád konania, ktoré zakladajú tzv. zmätočnosť rozhodnutia, skúmal

dovolací súd prípustnosť dovolania aj podľa Podľa tohto ustanovenia

je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,

nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť

a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách

a/ až g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia

nezakladajú. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takej vade, ale len

jednoznačné, všetky pochybnosti vylučujúce zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z vymenovaných vád.

Procesné vady konania v zmysle až e/ a dovolateľ netvrdil

a dovolací súd ich existenciu nezistil. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení

nevyplýva.

Podľa názoru dovolateľa je konanie postihnuté vadou podľa ,

ktorú dovolateľ odôvodnil nedostatkami v doručovaní rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako

aj predvolania na posledné pojednávanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle sa rozumie

nesprávny postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných práv

účastníka občianskeho súdneho konania (napr. práva zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať

sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote

urobiť procesný úkon a pod). Z obsahu spisu nevyplýva, že by dovolateľovi bolo niektoré

z týchto práv odňaté.

Podľa súd doručuje písomnosť sám (t.j. prostredníctvom súdneho

doručovateľa) alebo poštou. Súd môže doručiť písomnosť aj prostredníctvom súdneho

exekútora, orgánu obce alebo príslušného útvaru Policajného zboru a v prípadoch

ustanovených osobitným predpisom aj prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky. Postup pri doručovaní zásielok zákon upravuje odlišne v závislosti od

toho, či ide o doručenie obyčajnej listovej zásielky podľa (aj keď

s doručenkou), alebo zásielky určenej do vlastných rúk podľa

Doručenie do vlastných rúk znamená povinnosť doručiť písomnosť prostredníctvom

oprávnenej osoby do rúk adresáta. Aj v tomto prípade je však možné doručiť písomnosť tzv.

náhradným spôsobom, pokiaľ to zákon nevylučuje. Doručenie náhradným spôsobom

je zákonná fikcia, podľa ktorej sa za splnenia určitých podmienok písomnosť považuje

za doručenú, aj keď sa adresát o nej nedozvedel. Podmienky náhradného doručenia

písomností určených do vlastných rúk upravuje nasledovne: adresát nebol

pri doručovaní písomnosti zastihnutý, hoci sa inak v mieste doručovania zdržiava,

doručovateľ adresáta vhodným spôsobom upovedomil o dni a hodine opakovaného doručenia

písomnosti, druhý pokus o doručenie bol taktiež neúspešný, doručovateľ adresáta vhodným

spôsobom upovedomil o uložení písomnosti na pošte alebo orgáne obce, adresát si zásielku

počas jej uloženia nevyzdvihol. Údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len

„doručenka“) sa i v prípade náhradného doručenia považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný

opak ( ).

V prípadoch, kedy je doručovanie písomností súdu sťažované, resp. marené

samotnými účastníkmi konania alebo ich zástupcami, zákon umožňuje súdu postupovať podľa

až 5 Ak sa niektorá zásielka určená do vlastných rúk vráti z miesta, ktoré

na doručovanie označil účastník konania, z miesta jeho pobytu evidovaného podľa osobitných

predpisov alebo od zvoleného zástupcu pre doručovanie ako neprevzatá, súd môže všetky

nasledujúce písomnosti pre tohto účastníka ukladať na súde s účinkami doručenia k siedmemu

dňu od odoslania rovnopisu doručovanej písomnosti. Ak sa účastníkovi konania ukladajú

písomnosti na súde s účinkami doručenia, rovnopisy týchto písomností súd zašle tomuto

účastníkovi zásielkou spolu s oznámením, že sa táto písomnosť považuje za doručenú

uložením na súde s účinkami doručenia k siedmemu dňu od odoslania tejto zásielky.

Neprevzatie tejto zásielky nemá vplyv na účinky doručenia. O týchto skutočnostiach musí súd

účastníka poučiť, spravidla na začiatku konania, a ak poučenie doručuje ako písomnosť,

doručuje ho do vlastných rúk; náhradné doručenie je vylúčené.

Uznesením z 15. januára 2008 č.k. -18 (č.l. 18 spisu) súd prvého stupňa

vyzval žalobcu na vyjadrenie, či súhlasí s rozhodnutím o veci bez nariadenia pojednávania,

a zároveň ho poučil o procesných právach a povinnostiach vrátane možnosti doručovania

podľa , Uznesenie nebolo žalobcovi doručené do vlastných rúk, neprevzatá

zásielka sa vrátila súdu 13. februára 2008. Žalobca 7. mája 2008 osobne predložil súdu

podanie (č.l. 32 spisu), označené ako „Podanie vo veci č.k. -18,“ v ktorom

uviedol: „Súhlasím, ale iba pod podmienkou, že mi bude v plnej výške uhradená spôsobená

škoda v zmysle žaloby.“ Podľa obsahu je podanie reakciou na uznesenie z 15. januára 2008,

pričom súhlas žalobcu je nepochybne „odpoveďou“ na výzvu vyjadriť sa k rozhodnutiu o veci

bez nariadenia pojednávania. Z toho vyplýva, že žalovaný musel počas konania uvedené

uznesenie prevziať do vlastných rúk. Aj keď záznam o tom sa v spise nenachádza, stalo sa tak

zrejme osobným vyzdvihnutím rovnopisu uznesenia zo spisu 23. apríla 2008, čomu

nasvedčuje k podaniu pripojený rovnopis uznesenia, v ktorého pravom hornom rohu je rukou

napísané „Prev. 23.4.2008.“

Najneskôr od 23. apríla 2008 si teda žalobca bol (mal byť) vedomý toho, že v prípade

nepreberania súdnych zásielok má súd prvého stupňa možnosť tieto mu doručovať (len)

uložením na súde podľa , Uvedená možnosť sa vzťahovala na všetky

zásielky do vlastných rúk doručované od tohto dňa žalobcovi, napriek tomu ju súd prvého

stupňa využil až pri uznesení o prerušení konania z 8. júna 2009 (č.l. 72 spisu) a následne pri

uznesení o zastavení konania z 19. októbra 2010 (č.l. 77 spisu); aj to až potom, ako bolo

neúspešné ich doručovanie prostredníctvom pošty.

Rovnopis odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení konania

bol spolu s oznámením podľa žalobcovi odoslaný 30. novembra 2010,

účinky doručenia nastali k 7. decembru 2010. Posledný deň 15-dňovej lehoty na podanie

odvolania bol 22. december 2010. Odvolanie doručené súdu prvého stupňa 5. júna 2012 bolo

teda podané oneskorene. K rovnakému záveru dospel i odvolací súd, preto o jeho správnosti

nie je dôvod pochybovať.

Podľa zistení dovolacieho súdu žalobca od začatia konania neposkytoval súdu prvého

stupňa súčinnosť potrebnú k riadnemu doručovaniu mu písomností (viď zásielky na č.l. 11,

20, 38, 39, 42, 56, 62, 68, 73 spisu). Na adrese svojho bydliska, uvedenej v návrhu na začatie

konania ( ), zásielky doručované mu prostredníctvom pošty nepreberal

a na oznámenia doručovateľov nereagoval, pričom podľa údajov uvedených na doručenkách

nie je dôvod pochybovať o tom, že upovedomenia o opakovanom doručení, resp. uložení

zásielok mu zanechané boli. Z týchto dôvodov sa súd prvého stupňa viackrát pokúšal

doručovať mu písomnosti i prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru

Slovenskej republiky (ďalej len „OO PZ“) Sabinov (č.l. 12, 14, 21 spisu) a Obecného úradu P.

(č.l. 53 spisu), avšak bezúspešne. Zo zistení OO PZ Sabinov pritom vyplýva, že žalobca sa na

adrese uvedenej v návrhu zdržiava, avšak hliadke neotvára (č.l. 15, 16 spisu), prípadne si

necháva doručovať písomnosti na adresu inej osoby proti jej vôli (č.l. 27, 61 spisu) –

pravdivosti tejto skutočnosti nasvedčuje i záznam pošty na č.l. 38 spisu, podľa ktorého sa má

zásielka doposlať na adresu: M. B., R.. Súd prvého stupňa za účelom doručovania písomností

žalobcovi zisťoval i možnosti doručovania priamo v budove súdu počas účasti žalobcu na

pojednávaniach v iných veciach (č.l. 60, 66 spisu), ale tiež bezúspešne. V tejto súvislosti

dovolací súd poznamenáva, že o realizáciu svojich procesných práv v občianskom súdnom

konaní sa má starať predovšetkým sám účastník; povinnosťou súdu je ich realizáciu umožniť

v zmysle platnej právnej úpravy. Neposkytnutím súčinnosti v prípadoch, kedy je potrebná, sa

účastník konania sám vystavuje riziku, že svoje procesné práva nebude môcť včas a v plnom

rozsahu vykonávať.

Keďže v prejednávanej veci nemožno prípustnosť podaného dovolania vyvodiť

zo žiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

ho v zmysle v spojení s odmietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov konania

voči žalobcovi, ktorý úspech nemal ( v spojení s

a ). Dovolací súd nepriznal žalovanému náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho

konania ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. júla 2013

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková