Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/35/2013

Identifikačné číslo spisu: 9013899533 Dátum vydania rozhodnutia: 31.07.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:9013899533.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v konkurznej veci úpadcu: Stredoslovenské stavby, a. s., Janka Kráľa 2, Žilina, IČO: 31 615 961, o odvolaní Ing. G. R., G., M., proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25. marca 2013, č. k. 36-24K 261/1998-KI-1322, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 36-24K 261/1998- KI-1322 z 25. marca 2013 p o t v r d z u j e .

Odôvodnenie

Súd prvého stupňa napadnutým rozvrhovým uznesením rozhodol o rozdelení výťažku vo výške 212 483,04 eur tak, že z uvedenej sumy získanej speňažením konkurznej podstaty úpadcu uspokojil časť pohľadávok oddelených veriteľov, pohľadávky proti podstate a pohľadávky druhej triedy. Pohľadávky tretej a štvrtej triedy neuspokojil a vo výroku rozhodnutia uviedol aj konkrétne pohľadávky, ktoré sú vylúčené z uspokojovania. Medzi neuspokojené pohľadávky štvrtej triedy podľa o konkurze a vyrovnaní v znení platnom od 01. februára 1998 (ďalej len ZKV), zaradil aj pohľadávku veriteľa uvedeného pod poradovým číslom 178 Ing. G. R., vo výške 3 726,22 eur (112 256,- Sk).

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v napadnutom rozvrhovom uznesení v bode III. pohľadávky proti podstate podľa § 31 ods. 2 ZKV sú uvedené len pohľadávky veriteľov, ktorí neboli v priebehu konkurzného konania uspokojení. Konkurzný súd sa v súlade s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. -1313 z 28. decembra 2012 opätovne zaoberal pohľadávkou proti podstate vo výške 1 659,70 eur veriteľa Ing. G. R. evidovaného v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 178. Vo vzťahu k tejto pohľadávke uviedol, že veriteľ si uplatnil voči úpadcovi pohľadávku v celkovej výške 162 256,- Sk (5 385,91 eur) so zaradením do I. triedy, titulom nevyplatenej mzdy za mesiace apríl až jún 1999 a odstupného ku skončeniu pracovného pomeru 30. júna 1999. Správkyňa konkurznej podstaty poprela veriteľovi poradie celej uplatnenej pohľadávky, pretože jeho pohľadávku vo výške 50 000,- Sk ( 1 659,70 eur) uznala ako pohľadávku proti podstate z dôvodu, že podľa ZKV bol veriteľ v pracovnom vzťahu s úpadcom ako vedúci pracovník v zmysle a v zmysle ZKV u vedúceho zamestnanca môže byť pracovný nárok

uspokojený len do výške 10 000,- Sk mesačne. Zvyšok pracovných nárokov vo výške 112 256,- Sk (3 726,22 eur) zaradila do IV. triedy. Veriteľ podal incidenčnú žalobu, v ktorej sa domáhal určenia, že celá jeho pohľadávka vo výške 162 256,- Sk je pohľadávkou proti podstate. Právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. -23 z 28. 3. 2000 bola žaloba zamietnutá. Pri kontrole účtovných dokladov správkyňa zistila, že uvedený veriteľ si ako vedúci zamestnanec vyplatil mzdu nad rámec § 66h ZKV, a preto podala proti nemu žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 69 138,- Sk s príslušenstvom. Účastníci konania vedeného na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. pred prvým pojednávaním uzavreli 01. marca 2006 mimosúdnu dohodu o urovnaní dlhu, a preto správkyňa vzala žalobu späť. Podľa bodu 2 dohody o urovnaní dlhu si účastníci vzájomne započítali pohľadávky vo výške 50 000,- Sk. Podľa správkyne pohľadávka veriteľa zanikla na základe tejto dohody, a preto ju nezaradila do návrhu na rozvrhové uznesenie. Veriteľ poukázal na ustanovenie § 14 ods. 1 písm. i/ ZKV v znení platnom pre toto konkurzné konanie, podľa ktorého započítanie nie je možné v prípadoch, keď niektorý účastník nadobudol vzájomnú, inak započítateľnú pohľadávku až po vyhlásení konkurzu. Konkurzný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o vzájomné započítanie pohľadávok podľa , čo by malo za následok aplikáciu ZKV. V danom prípade správkyňa ako zamestnávateľ uzavrela s veriteľom ako zamestnancom dohodu o urovnaní dlhu podľa , podľa ktorého si zamestnávateľ aj zamestnanec mohli uplatniť svoje sporné nároky písomnou dohodou o sporných nárokoch. Veriteľ rozdiel medzi peňažnými pohľadávkami vo výške 15 406,- Sk úpadcovi uhradil, čím potvrdil urovnanie dlhu. Keďže pohľadávka veriteľa vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 eur) zanikla vzájomným urovnaním dlhu medzi správkyňou ako zamestnávateľom a veriteľom ako zamestnancom, súd pohľadávku veriteľa č. 178 Ing. G. R. nezaradil ako pohľadávku proti podstate do rozvrhového uznesenia.

Proti rozvrhovému uzneseniu podal veriteľ č. 178 Ing. G. R. odvolanie, v dôvodoch ktorého uviedol, že na podnet správcu uzavrel ako veriteľ so správcom 01. 03. 2006 dohodu o urovnaní dlhu, na základe ktorej došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok. Pohľadávky, ktoré boli predmetom započítania vznikli až po vyhlásení konkurzu, preto započítanie pohľadávok z 01. 03. 2006 je právnym úkonom v rozpore s ZKV a v zmysle absolútne neplatným právnym úkonom. Vychádzajúc z uvedeného pohľadávka odvolateľa vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 eur) nezanikla. Namietal, že súd pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky pochybil, keď nároky odvolateľa posudzoval ako nároky zamestnanca a na právne vzťahy aplikoval ustanovenia . Zdôraznil, že v celom konaní vystupoval ako veriteľ č. 178, ktorý mal v konkurznom konaní priznanú pohľadávku proti podstate vo výške 1 659,70 eur, a tiež, že vzájomné pohľadávky vznikli po vyhlásení konkurzu. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol o uspokojení jeho pohľadávky v plnej výške.

Správkyňa konkurznej podstaty v písomnom vyjadrení k odvolaniu zdôraznila, že odvolateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti. Podľa jej názoru na základe mimosúdnej dohody došlo k vzájomnému urovnaniu dlhu a takéto vysporiadanie pohľadávky nie je vzájomným započítaním pohľadávok podľa § 14 ods. 1 písm. i/ ZKV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa prejednal vec v rozsahu podľa bez nariadenia pojednávania v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Z obsahu spisu vyplýva, že veriteľ č. 178 Ing. G. R. v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa do rozvrhového uznesenia nezaradil medzi pohľadávky proti podstate ktoré sa uspokoja, jeho pohľadávku vo výške 1 659,70 eur (50 000,- Sk), ktorú správkyňa uznala.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti a poukazuje na správnosť dôvodov po skutkovej aj právnej stránke. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia uvádza, že predmetnú pohľadávku proti podstate veriteľa Ing. R. vo výške 50 000,- Sk (1 659,70 eur), ktorá bola pracovným nárokom, správkyňa konkurznej podstaty uspokojila v priebehu konkurzu na podklade dohody o urovnaní dlhu uzavretej 01. 03. 2006. Dohodu

obe strany splnili tým, že správkyňa vzala späť žalobu proti veriteľovi a veriteľ zaplatil správkyni sumu 15 406,- Sk. Vzhľadom na uspokojenie veriteľovej pohľadávky proti podstate vo výške 50 000,- Sk v priebehu konkurzu v zmysle § 31 ods. 1 ZKV, súd prvého stupňa správne túto pohľadávku do rozvrhového uznesenia už nezahrnul.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasom 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.