Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)637/388876.3530d3.pdf
PDF · 124.51 KB
No categories available
4Oboer/140/2013
Najvyšší súd 4 Oboer 140/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., s. r. o., so
sídlom A., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou A., s. r. o., so sídlom K.,
IČO: X., proti povinnej: E., nar. X., bytom K., o vymoženie 533,64 eur s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8 Er 1067/2011, na dovolanie oprávneného
proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. 09. 2012, č. k. 15 CoE 164/2012-39, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie
sumy 533,64 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený
rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri R., a. s., so sídlom v B. zo 06. 03. 2009, sp. zn. B1208401, ktorým bolo
povinnej uložené zaplatiť oprávnenému sumu 533,64 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor
požiadal Okresný súd Topoľčany o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.
Okresný súd Topoľčany uznesením zo 06. 03. 2012, č. k. 8 Er 1067/2011-11 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V napadnutom
rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 41 ods. 1, ods. 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení
ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 45 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), § 2, § 3 a § 4 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia,
§ 3, § 52, § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka a na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13/EHS). Súd
prvého stupňa posúdil predmetný úver ako spotrebiteľský. Zistil, že rozhodcovská zmluva
bola súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka, tak ako
bola dojednaná, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym
súdom. Túto doložku si spotrebiteľ tiež osobitne nevyjednal, bola vopred veriteľom
pripravená a povinná nemala možnosť ju zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská
doložka je v neprospech spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania.
Rozhodcovskú doložku súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a
následné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, vychádza tak
z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky, na ktorú súd
aplikoval § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská doložka ako neprijateľná
podmienka je neplatná, a preto na základe takejto doložky rozhodcovský súd nemal ani
právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať predmetný exekučný titul.
Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného uznesením z 28. 09. 2012,
č. k. 15 CoE 164/2012-39 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením
napadnutého uznesenia a na zdôraznenie správnosti uviedol, že celý postup od rozhodcovskej
doložky až po rozhodcovský rozsudok považuje za zneužitie práv dodávateľa. Súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý ani nemal byť
vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd ani
nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov.
Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 13. 11. 2012.
Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje dovolanie
odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a § 237 písm. d/ O. s. p., že v tej veci sa
už právoplatne rozhodlo alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, § 237 písm. e/ O. s. p., že
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, § 237 písm. f/ O. s. p.,
že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje
dovolanie odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., že konanie je postihnuté inou
vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p., že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolateľ mal za to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v súlade
so zákonom a skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne
dojednané, sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie inicioval
ako oprávnený z titulu neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany povinnej, nemôže mať
za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola
dohodnutá v súlade so zákonom. Predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky si
oprávnený plnil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona o bankách, ktorý je špeciálnym
predpisom upravujúcim prípustnosť rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia
v spotrebiteľských vzťahoch, kde je dodávateľom banka. Poukázal aj na nesprávnosť
slovenského prekladu Smernice Rady 93/13/EHS, z ktorej súd neprijateľnosť rozhodcovskej
doložky vyvodil, z čoho vyplýva, že súdy nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili
(§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok pre exekučný súd a predstavuje prekážku res iudicata. Prvostupňový a odvolací súd
rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo napriek tomu, že exekučnému súdu
nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia oprávnenie rozhodovať o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú
správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Podotkol, že vzhľadom na prekážku
rei iudicatae, ako aj na nedostatok právomoci, exekučný súd nie je oprávnený skúmať
rozhodcovskú doložku. Uviedol, že povinná v danej veci nevyvinula žiadnu aktivitu
za účelom ochrany svojich práv v rozhodcovskom konaní ani v čase po jeho vydaní a súd
nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa dovolateľovi ako
oprávnenému odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu
spravodlivosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil
a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil
uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Povinná sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa § 10a ods. 1 O. s. p.
po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený
advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania
v zmysle § 243a ods. 3 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).
V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti
uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/
odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 O. s. p.). Podľa
§ 239 ods. 2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky.
Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,
preto dovolanie oprávneného podľa ustanovenia § 239 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. nie je prípustné.
Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté
rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených
v § 237 O. s. p. (§ 242 ods. 1 O. s. p.), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí
niektorou z nich. V zmysle § 237 O. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto
v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník
konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv
právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237
písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. g/ O. s. p. nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.
Dovolateľ namietal vadu podľa § 237 písm. d/ O. s. p. tvrdiac, že exekučný súd
skúmaním materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku opätovne vec prejednal.
Podľa § 159 ods. 3 O. s. p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa
prejednávať znova.
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania,
ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia
vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak
v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom
konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom
už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným
petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva
z rovnakých skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto
bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie
žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá
v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj
v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,
či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.
Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného
B., s. r. o., so sídlom A., IČO: X.X., proti povinnej E., nar. X., bytom K., o
vymoženie 533,64 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8
Er 1067/2011, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok
zo 06. 03. 2009, sp. zn. B1208401, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
pri R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým
rozhodnuté.
Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou
uvedenou v ustanovení § 237 písm. d/ O. s. p. V tejto súvislosti poukazuje dovolací sú aj
na odôvodnenie rozhodnutia k námietke dovolateľa o výskyte vady konania v zmysle § 237
písm. f/ O. s. p.
Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. e/
O. s. p., teda že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.
V súvislosti s touto vadou tvrdil, že v danej veci súd preskúmaval materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, čím poprel jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.
Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.
Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide
o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,
treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.
Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn. že v danej veci bol návrh na začatie
exekučného konania podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O. s. p.)
nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle
ustanovenia § 237 písm. e/ O. s. p., ale o námietku, ktorou napáda vecnú správnosť postupu a
právnych záverov súdov, resp. ich právne posúdenie veci.
Námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ustanovení § 237 písm. e/ O. s. p.,
preto nie je opodstatnená.
Dovolateľ ďalej tvrdil, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/
O. s. p., ktorej sa súdy oboch stupňov dopustili tým, že jej odopreli vykonateľnosť
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom.
Na námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex
offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti
so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade uvedenej v ustanovení
§ 237 písm. f/ O. s. p. resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov nebola oprávnenému ako
účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú vadu konania uvedenú
v tomto ustanovení, ako správne poukázal oprávnený, ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené
zákonom stanovené podmienky. Takým zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo
na výkon vykonateľného rozhodnutia.
Podľa § 237 písm. f/ O. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom.
Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní
účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym
poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí
však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol
pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.
V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe návrhu oprávneného na podklade exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu. Exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovské konanie sa
uskutočnilo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím rozhodcovský rozsudok nie je
spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že
prvostupňový aj odvolací súd posudzovali splnenie podmienok na udelenie poverenia
súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského
rozsudku.
Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v rámci
daného spotrebiteľského vzťahu, ktorý je právne založený spotrebiteľskou zmluvou -
zmluvou o úvere) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť
rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný
titul nie je v rozpore so zákonom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore
so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo
rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec
uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu,
odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci
za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto
interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy
premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné
odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.
Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu
v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/
tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,
ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti
skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by
nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. V spotrebiteľských veciach je
zvýraznený princíp ochrany práv spotrebiteľa, čo znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu
alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského
rozsudku zo zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv
spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali
neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech povinnej. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou vyplýva,
že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,
keďže jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Obchodné podmienky pre úver, a teda aj
rozhodcovská doložka obsiahnutá v týchto podmienkach. Dovolací súd sa stotožnil aj
s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej
rozhodcovskej doložky. Preto správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdy neodňali oprávnenému možnosť
konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p.
Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Iná vada konania
je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p. nezakladá
zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto
dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;
o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.
Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) dodáva, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným
dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania
v zmysle § 237 O. s. p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).
Z dôvodu, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia
§ 239 O. s. p., ani z ustanovenia § 237 O. s. p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
odmietol podľa § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ako smerujúce
proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou
úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho
vecnej správnosti.
V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224
ods. 1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy
dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 31. júla 2013
JUDr. Viera Pepelová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Monika Poliačiková