Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Oboer/140/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B., s. r. o., so

sídlom A., IČO: X., zastúpený advokátskou kanceláriou A., s. r. o., so sídlom K.,

IČO: X., proti povinnej: E., nar. X., bytom K., o vymoženie 533,64 eur s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. , na dovolanie oprávneného

proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 28. 09. 2012, č. k. -39, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Povinnej náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

sumy 533,64 eur s príslušenstvom. Uviedol, že exekučným titulom je k návrhu pripojený

rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným

pri R., a. s., so sídlom v B. zo 06. 03. 2009, sp. zn. B1208401, ktorým bolo

povinnej uložené zaplatiť oprávnenému sumu 533,64 eur s príslušenstvom. Súdny exekútor

požiadal Okresný súd Topoľčany o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Topoľčany uznesením zo 06. 03. 2012, č. k. -11 žiadosť

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V napadnutom

rozhodnutí poukázal na ustanovenia ,

o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení

ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), a

o rozhodcovskom konaní (ďalej len zákon o rozhodcovskom konaní), § 2, § 3 a § 4 zákona

2

č. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia,

, , a a na Smernicu Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica 93/13/EHS). Súd

prvého stupňa posúdil predmetný úver ako spotrebiteľský. Zistil, že rozhodcovská zmluva

bola súčasťou zmluvy o úvere ako rozhodcovská doložka. Rozhodcovská doložka, tak ako

bola dojednaná, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym

súdom. Túto doložku si spotrebiteľ tiež osobitne nevyjednal, bola vopred veriteľom

pripravená a povinná nemala možnosť ju zmeniť alebo ovplyvniť jej obsah. Rozhodcovská

doložka je v neprospech spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania.

Rozhodcovskú doložku súd posúdil ako neprijateľnú podmienku spotrebiteľskej zmluvy a

následné rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je rozhodcovský rozsudok, vychádza tak

z neprijateľnej zmluvnej podmienky - neprijateľnej rozhodcovskej doložky, na ktorú súd

aplikoval . Rozhodcovská doložka ako neprijateľná

podmienka je neplatná, a preto na základe takejto doložky rozhodcovský súd nemal ani

právomoc rozhodovať spor účastníkov a vydať predmetný exekučný titul.

Krajský súd v Nitre na odvolanie oprávneného uznesením z 28. 09. 2012,

č. k. -39 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Stotožnil sa s odôvodnením

napadnutého uznesenia a na zdôraznenie správnosti uviedol, že celý postup od rozhodcovskej

doložky až po rozhodcovský rozsudok považuje za zneužitie práv dodávateľa. Súdny

exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý ani nemal byť

vydaný. S poukazom na charakter predmetnej rozhodcovskej doložky rozhodcovský súd ani

nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov.

Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť 13. 11. 2012.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie. Svoje dovolanie

odôvodnil ustanovením a , že v tej veci sa

už právoplatne rozhodlo alebo v tej veci sa už prv začalo konanie, , že

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ,

že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Ďalej svoje

dovolanie odôvodnil ustanovením , že konanie je postihnuté inou

vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a ustanovením § 241 ods. 2

písm. c/ , že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

3

Dovolateľ mal za to, že rozhodcovským rozsudkom bolo rozhodnuté v súlade

so zákonom a skutočnosť, že podmienky v spotrebiteľskej zmluve neboli individuálne

dojednané, sama osebe nezakladá ich neprijateľnosť. To, že rozhodcovské konanie inicioval

ako oprávnený z titulu neplnenia si povinnosti riadne a včas zo strany povinnej, nemôže mať

za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa jeho názoru rozhodcovská doložka bola

dohodnutá v súlade so zákonom. Predložením návrhu na uzavretie rozhodcovskej doložky si

oprávnený plnil povinnosť, ktorá mu vyplývala zo zákona o bankách, ktorý je špeciálnym

predpisom upravujúcim prípustnosť rozhodcovskej zmluvy a podmienky jej uzavretia

v spotrebiteľských vzťahoch, kde je dodávateľom banka. Poukázal aj na nesprávnosť

slovenského prekladu Smernice Rady 93/13/EHS, z ktorej súd neprijateľnosť rozhodcovskej

doložky vyvodil, z čoho vyplýva, že súdy nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili

( ) a konanie zaťažili vadami, ktoré mali za následok nesprávne

rozhodnutie ( ). Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský

rozsudok pre exekučný súd a predstavuje prekážku res iudicata. Prvostupňový a odvolací súd

rozhodli o neprijateľnosti zmluvného dojednania ex offo napriek tomu, že exekučnému súdu

nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia oprávnenie rozhodovať o neprijateľnosti

rozhodcovskej doložky. Ďalej namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú

správnosť (skutkové a právne závery) exekučného titulu. Podotkol, že vzhľadom na prekážku

rei iudicatae, ako aj na nedostatok právomoci, exekučný súd nie je oprávnený skúmať

rozhodcovskú doložku. Uviedol, že povinná v danej veci nevyvinula žiadnu aktivitu

za účelom ochrany svojich práv v rozhodcovskom konaní ani v čase po jeho vydaní a súd

nemá nahrádzať pasivitu spotrebiteľa. Nesprávnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa dovolateľovi ako

oprávnenému odoprelo právo na výkon vykonateľného rozhodnutia, čo sa rovná odmietnutiu

spravodlivosti. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd uznesenie krajského súdu zmenil

a poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie, alternatívne aby dovolací súd zrušil

uznesenie súdu prvého a druhého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinná sa k dovolaniu oprávneného písomne nevyjadrila.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací podľa

po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

4

v zmysle najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci rozhodol odvolací súd uznesením. Dovolanie je prípustné proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/

odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev () na zaujatie stanoviska ( ). Podľa

dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky.

Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje znaky vyššie uvedených uznesení,

preto dovolanie oprávneného podľa ustanovenia a nie je prípustné.

Vzhľadom na obsah dovolania ako aj na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnuté

rozhodnutie nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených

v ( ), zaoberal sa dovolací súd otázkou, či konanie netrpí

niektorou z nich. V zmysle je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ vady v zmysle § 237

písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. g/ nenamietal a tieto nezistil ani dovolací súd.

5

Dovolateľ namietal vadu podľa tvrdiac, že exekučný súd

skúmaním materiálnej správnosti rozhodcovského rozsudku opätovne vec prejednal.

Podľa , len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa

prejednávať znova.

Podľa veta prvá , ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Prekážka veci právoplatne rozhodnutej patrí k procesným podmienkam a jej existencia

vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Táto prekážka je daná vtedy, ak

v novom konaní ide o tú istú vec, resp. o to isté, čo sa prejednávalo v právoplatne skončenom

konaní. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom

už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.

Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným

petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, ak vyplýva

z rovnakých skutkových okolností. Pokiaľ ide o totožnosť účastníkov, nie je významné, či

rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto

bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie

žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá

v novom konaní procesné postavenie žalovaného). Konanie sa týka tých istých osôb aj

v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov konania,

či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie.

Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade konaniu v exekučnej veci oprávneného

B., s. r. o., so sídlom A., IČO: X.X., proti povinnej E., nar. X., bytom K., o

vymoženie 533,64 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 8

Er 1067/2011, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok

zo 06. 03. 2009, sp. zn. B1208401, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený

pri R., a. s. nepredchádzalo žiadne iné konanie na exekučnom súde a vo veci nebolo predtým

rozhodnuté.

Vzhľadom na uvedené, konanie nie je zaťažené dovolateľom namietanou vadou

uvedenou v ustanovení V tejto súvislosti poukazuje dovolací sú aj

6

na odôvodnenie rozhodnutia k námietke dovolateľa o výskyte vady konania v zmysle § 237

písm. f/

Dovolateľ ďalej namietal, že konanie je postihnuté vadou v zmysle § 237 písm. e/

, teda že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný.

V súvislosti s touto vadou tvrdil, že v danej veci súd preskúmaval materiálnu správnosť

rozhodcovského rozsudku bez toho, aby bol podaný návrh na začatie konania o zrušenie

rozhodcovského rozsudku, čím poprel jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.

Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa na návrh.

Ak nebol podaný návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ide

o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Ak takéto konanie napriek tomu prebieha,

treba ho v ktoromkoľvek štádiu konania zastaviť.

Exekučný súd v danej veci začal konať na základe žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, tzn. že v danej veci bol návrh na začatie

exekučného konania podaný. V tomto prípade z obsahového hľadiska ( )

nejde zo strany oprávneného o námietku nedostatku návrhu na začatie konania v zmysle

ustanovenia , ale o námietku, ktorou napáda vecnú správnosť postupu a

právnych záverov súdov, resp. ich právne posúdenie veci.

Námietka dovolateľa o existencii vady uvedenej v ustanovení ,

preto nie je opodstatnená.

Dovolateľ ďalej tvrdil, že konanie súdu je postihnuté aj vadou podľa § 237 písm. f/

, ktorej sa súdy oboch stupňov dopustili tým, že jej odopreli vykonateľnosť

právoplatného a vykonateľného exekučného titulu vydaného v súlade so zákonom.

Na námietku oprávneného, že exekučný súd v exekučnom konaní nie je oprávnený ex

offo skúmať povahu rozhodcovskej doložky, dovolací súd prihliadal iba v súvislosti

so skúmaním, či v konaní na súdoch nižších stupňov nedošlo k vade uvedenej v ustanovení

resp. či v konaní pred súdmi nižších stupňov nebola oprávnenému ako

účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. O procesnú vadu konania uvedenú

v tomto ustanovení, ako správne poukázal oprávnený, ide tiež v prípade zamietnutia žiadosti

7

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak pre to neboli splnené

zákonom stanovené podmienky. Takým zamietnutím sa totiž oprávnenému odopiera právo

na výkon vykonateľného rozhodnutia.

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať

pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní

účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym

poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí

však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol

pred súdom uplatniť, a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený.

V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na základe návrhu oprávneného na podklade exekučného titulu - rozsudku

rozhodcovského súdu. Exekučný súd napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že rozhodcovské konanie sa

uskutočnilo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, čím rozhodcovský rozsudok nie je

spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie. Z obsahu spisu vyplýva, že

prvostupňový aj odvolací súd posudzovali splnenie podmienok na udelenie poverenia

súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie na základe predmetného rozhodcovského

rozsudku.

Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok

rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či

rozhodcovské konanie prebehlo na základe platnej rozhodcovskej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v rámci

daného spotrebiteľského vzťahu, ktorý je právne založený spotrebiteľskou zmluvou -

zmluvou o úvere) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť

rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to

z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom.

8

Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore

so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo

rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec

uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu,

odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, má v spotrebiteľskej veci

za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto

interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy

premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné

odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy

v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa.

Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu

v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia

ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c/

tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania,

ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Kým nevyužitie postupu podľa týchto

ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu možnosti

skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu

v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by

nadbytočné), v spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. V spotrebiteľských veciach je

zvýraznený princíp ochrany práv spotrebiteľa, čo znamená, že aj keď účastník

rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu

alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je

exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej

zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského

rozsudku zo zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv

spotrebiteľa. V preskúmavanej veci súdy v exekučnom konaní správne konštatovali

neprijateľnosť, a tým aj neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne

dojednaná a že spôsobovala nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech povinnej. Zo zmluvy o úvere uzavretej medzi oprávneným a povinnou vyplýva,

že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy,

keďže jej súčasťou sú (ako predtlačený formulár) Obchodné podmienky pre úver, a teda aj

rozhodcovská doložka obsiahnutá v týchto podmienkach. Dovolací súd sa stotožnil aj

9

s dôvodmi, ktorými súdy v exekučnom konaní odôvodnili nevyváženosť dohodnutej

rozhodcovskej doložky. Preto správnym rozhodnutím o zamietnutí žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdy neodňali oprávnenému možnosť

konať pred súdom v zmysle

Oprávnený v dovolaní ďalej tvrdil, že konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Iná vada konania

je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v nezakladá

zmätočnosť rozhodnutia. Je právne relevantná, ak mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia o existencii tohto

dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého zákonného dôvodu prípustné;

o tento prípad ale v prejednávanej veci nejde.

Záverom dovolací súd k námietkam dovolateľa ohľadne nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ) dodáva, že právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu

normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania

v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Z dôvodu, že v danom prípade prípustnosť dovolania nemožno vyvodiť z ustanovenia

, ani z ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

odmietol podľa v spojení s ako smerujúce

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa uznesením odvolacieho súdu z hľadiska jeho

vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnej povinnej vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho

konania proti oprávnenému, ktorý úspech nemal ( v spojení s

ods. 1 a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky jej však žiadne trovy

dovolacieho konania nepriznal z dôvodu, že nepodala návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

10

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 31. júla 2013

JUDr. Viera Pepelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Monika Poliačiková