Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Tost/24/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra

Krajčoviča a sudcov JUDr. Libora Duľu a JUDr. René Štepánika na neverejnom zasadnutí

6. augusta 2013 v Bratislave o sťaţnosti vyţiadanej osoby M. Č. proti uzneseniu Krajského

súdu v Ţiline zo 16. júla 2013, sp. zn. Ntc 9/2013, takto

rozhodol:

Podľa 193 ods. 1 písm. c/ sťaţnosť vyţiadanej osoby M. Č.

sa z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Krajský súd v Ţiline na návrh prokurátora Krajskej prokuratúry v Ţiline

vykonávajúceho predbeţné vyšetrovanie uznesením zo 16. júla 2013, sp. zn. Ntc 9/2013,

podľa o európskom zatýkacom rozkaze v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákona o EZR“) rozhodol, ţe sa vykoná európsky zatýkací

rozkaz z 29. apríla 2013, č.sp. , vydaný Štátnou prokuratúrou v Dráţďanoch,

pobočka Pirna na M. Č., nar. X. v D., trvalé bytom D. – V. B., ulica O., občana Slovenskej

republiky

za účelom jeho trestného stíhania pre skutky, kvalifikované ako dvojnásobný trestný

čin krádeţe vlámaním do obydlia podľa § 242 ods. 1, § 244 ods. 1 Tr. zák. Spolkovej

republiky Nemecko, ktorých sa mal dopustiť tak, ţe:

1.) v čase, ktorý sa nedá presne určiť, dňa 14.03.2012 medzi 07.15 hod. a 16.45 hod.

vnikol obvinený sám alebo s iným alebo s inými neznámymi páchateľmi do rodinného domu

rodiny S., B. v D. (PSČ X.), a to tým spôsobom, ţe na prízemí rozbil dvere na terase a otvoril

závoru. Okrem iného si vzal jeden laptop „Dell Vostro“ (nákupná cena 2011 – 756,- €), jeden

2

laptop ASUS (nákupná cena 2008 – 599,- €), jeden laptop NTB (nákupná cena 2011 – 317,69

€), jednu kameru FUJI (nákupná cena 2005 – 589,- €), jeden mobilný telefón HTC Desire

(nákupná cena 2011 – 343,- €) rozličné šperky a hotovosť vo výške 50,- €, s cieľom ponechať

si tieto predmety pre seba, resp. ich zhodnotiť.

2.) V čase, ktorý sa nedá presne určiť, medzi 15.03.2012 okolo 9.40 hod. a 16.03.2012

okolo 15.00 hod. vnikol obvinený a zvlášť stíhaný M. L. vo vedomej a dobrovoľnej

spolupráci na základe ich spoločného plánu k činu do rodinného domu pána K. J. na ulici P.

v P. (PSČ: X.) a to tým spôsobom, ţe rozbili okennú tabuľu na prízemí a otvorili závoru.

Okrem iného si vzali hotovosť vo výške cirka 1.255,- €, 2.400,českých korún, rozličné

šperky, strieborné mince, náramkové hodiny a dve koţené bundy, s cieľom tieto predmety si

ponechať pre seba, resp. ich zhodnotiť.

Zároveň krajský súd podľa § 16 ods. 2 zákona o EZR rozhodol o vzatí vyţiadanej

osoby M. Č. do vydávacej väzby s tým, ţe lehota väzby začne plynúť momentom zadrţania

M. Č. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon väzby v Ţiline.

Proti tomuto uzneseniu podala vyţiadaná osoba M. Č. v zákonnej lehote sťaţnosť,

ktorú odôvodnila sama a tieţ prostredníctvom obhajcu, pričom uvedený opravný prostriedok

sa vzťahuje na oba výroky napadnutého uznesenia.

Sťaţovateľ v nadväznosti na správne poučenie v prvostupňovom uznesení, ţe sťaţnosť

vyţiadanej osoby je prípustná len pre niektorý z dôvodov odmietnutia vykonania európskeho

zatýkacieho rozkazu podľa § 23 ods. 1 zákona o EZR, sťaţnosť oprel o ustanovenie § 23

ods. 1 písm. d/ tohto zákona, ktoré zakladá obligatórny dôvod odmietnutia vykonania

európskeho zatýkacieho rozkazu ak skutok, pre ktorý bol taký rozkaz vydaný, nie je trestným

činom podľa právneho poriadku Slovenskej republiky a nejde o konanie podľa § 4 ods. 4 a 5.

Vyţiadaná osoba však bliţšie neargumentuje v čom má spočívať absencia obojstrannej

trestnosti. Namieta nedostatočný opis skutkov z hľadiska miesta, času a miery svojej účasti

na činoch, ktoré sú predmetom európskeho zatýkacieho rozkazu tak, aby nemohli byť

zamenené s inými skutkami, resp. osobami. Ďalej poukazuje na zákonnú povinnosť podľa

§ 22 ods. 1, ods. 5 zákona o EZR uviesť údaje o vyjadrení osoby k uplatneniu zásady

špeciality a potrebu skúmania podľa § 5 ods. 3 zákona o EZR, či vydanie osoby nespôsobí

ujmu neprimeranú významu trestného konania alebo následkom trestného činu.

3

V súvislosti s rozhodnutím o vzatí do vydávacej väzby sťaţovateľ uviedol, ţe sa

nevyhýba spolupráci s orgánmi kompetentnými konať v jeho veci, pričom verejného

zasadnutia Krajského súdu v Ţiline sa nezúčastnil z ospravedlniteľných a ním nezavinených

dôvodov (meškanie autobusu).

Finálne sťaţovateľ uzatvára, ţe nie sú splnené podmienky pre pozitívne rozhodnutie

o návrhu na vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto navrhuje aby Najvyšší súd

Slovenskej republiky napadnuté uznesenie zrušil a vo veci rozhodol sám podľa § 22 ods. 8

zákona o EZR tak, ţe odmietne vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu a prepustí

ho z vydávacej väzby na slobodu.

Prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline v podanom vyjadrení k sťaţnosti uviedol,

ţe všetky námietky vyţiadanej osoby sú neopodstatnené, nejestvujú dôvody na odmietnutie

vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu, a preto navrhol sťaţnosť M. Č.

ako nedôvodnú zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podľa správnosť

oboch výrokov napadnutého uznesenia ako aj konanie mu predchádzajúce a zistil, ţe sťaţnosť

vyţiadanej osoby M. Č. nie je dôvodná.

V rámci preskúmavania konania, ktoré vyústilo do sťaţnosťou vyţiadanej osoby

napadnutého uznesenia krajského súdu, najvyšší súd zistil, ţe o výkone európskeho

zatýkacieho rozkazu nebolo rozhodnuté v lehote 60 dní podľa § 24 ods. 2 zákona o EZR,

ovšem toto zistenie neodôvodňuje zmenu napadnutého uznesenia, keďţe ide o tzv.

poriadkovú lehotu s nedodrţaním ktorej nie sú spojené sankčné následky (viď rozh. č. 8/2013

Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Samotné rozhodnutie krajského súdu o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu,

vydaného na M. Č. za účelom jeho trestného stíhania v Spolkovej republike Nemecko je

vecne správne. Príslušný súd je povinný rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho

rozkazu, pokiaľ nie je daný ţiadny z dôvodov obligatórneho alebo fakultatívneho odmietnutia

vykonania európskeho zatýkacieho rozkaz, uvedených v § 23 zákona o EZR.

4

V posudzovanej veci prekáţkou vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu

nie je sťaţovateľom tvrdená absencia obojstrannej trestnosti skutkov, ktoré sú vymedzené

v európskom zatýkacom rozkaze štátu pôvodu (Spolková republika Nemecko), presnejšie to,

ţe tieto skutky nie sú trestnými činmi aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Obidva skutky, ktorých opis zodpovedá zákonným parametrom aj podľa slovenského

tak, aby nemohli byť zameniteľné s inými skutkami a osobami,

vyčerpávajú zákonné znaky trestných činov uvedených v napadnutom uznesení, teda podľa

Slovenskej republiky sú kvalifikovateľné ako pokračovací zločin krádeţe

podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím prečinom

porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., pričom za prísnejší trestný čin

z nich (zločin krádeţe podľa § 212 ods. 1, 4 písm. b/ Tr. zák.) moţno uloţiť trest odňatia

slobody od troch do desať rokov.

Skúmanie podmienok uvedených v § 5 ods. 3 zákona o EZR neprichádza do úvahy,

pretoţe ako na to správne poukázal uţ prokurátor vo vyjadrení k sťaţnosti a predtým

na verejnom zasadnutí krajského súdu 16. júla 2013, justičné orgány Slovenskej republiky

nekonajú ako orgány štátu pôvodu, ale ako orgány vykonávajúceho štátu, t.j. štátu ktorého

justičné orgány majú rozhodnúť o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, pričom

pri tomto rozhodovaní sú viazané iba dôvodmi, pre ktoré musí alebo môţe byť odmietnuté

vykonanie európskeho zatýkacieho rozkazu, uvedenými v uţ spomínanom ustanovení § 23

zákona o EZR.

Krajský súd splnil aj povinnosť podľa § 22 ods. 5 zákona o EZR uviesť vo svojom

rozhodnutí údaje o vyjadrení osoby k zásade špeciality (viď stranu 3, odsek 2 napadnutého

uznesenia), ovšem jej nedodrţanie by bez ďalšieho nepredstavovalo dôvod pre odmietnutie

vykonania európskeho zatýkacieho rozkazu. Námietky vyţiadanej osoby, čo sa týka jej vzatia

do vydávacej väzby aj v prípade ich pravdivosti nemôţu zvrátiť rozhodnutie o tejto otázke,

pretoţe vzatie vyţiadanej osoby do vydávacej väzby pokiaľ uţ nebola vzatá do nej predtým,

je obligatórne v prípade rozhodnutia, ţe sa európsky zatýkací rozkaz vykoná (§ 16 ods. 2

zákona o EZR).

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť vyţiadanej osoby

M. Č. ako nedôvodnú podľa zamietol.

5

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.

V Bratislave 6. augusta 2013

JUDr. Peter K r a j č o v i č , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Libuša Jánošíková