Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CbVO/5/2021

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, IČI: 31 797 903, proti žalovanému v 1. rade: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Lamačská cesta 3/C, Bratislava, IČO: 00 166 197, v 2. rade: SOFTEC, spol. s r.o., Einsteinova 33, Bratislava, IČO: 00 683 540, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 20.12.2021 zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.12.2021 domáhal proti žalovaným, aby súd určil neplatnosť Zmluvy o vyporiadaní autorských práv zo dňa 22.12.2020 uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade.

2. Spolu so žalobou vo veci samej sa žalobca domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade povinnosť zdržať sa výkonu práv a povinností zo Zmluvy o vyporiadaní autorských práv, a to až do právoplatného skončenia tohoto konania o určenie neplatnosti Zmluvy o vyporiadaní autorských práv zo dňa 22.12.2020.

3. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade bola dňa 22.12.2020 uzavretá Zmluva o vyporiadaní autorských práv (ďalej len „Zmluva“) a žalobca podáva žalobu z dôvodu rozporu Zmluvy so o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Žalobca má za to, že žalovaný v 1. rade uzavrel Zmluvu so žalovaným v 2. rade v rozpore s písm. B) bod 2 a bod 3 zákona o verejnom obstarávaní a toto porušenie predstavuje závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní s jasným a jednoznačným dopadom na základné princípy uplatňované vo verejnom obstarávaní, čestnú hospodársku súťaž a na výsledok verejného obstarávania, tj. na uzavretie Zmluvy, a teda porušenie dosahuje taký rozmer závažnosti, aký vyžaduje Ústavný súd SR pre vynesenie rozsudku, že zmluva je neplatná. Dňa 04.08.2021 žalobca vydal rozhodnutie č. XXXXX- XXXX/XXXX-OD/X, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím Rady úradu č. XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2021 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2021, v ktorom úrad uviedol, že žalovaný v 1. rade svojim konaním pri zadávaní predmetnej zákazky porušil písm. B) bod 2 a bod 3 zákona o verejnom obstarávaní, keď neoprávnene postupoval priamym rokovacím konaním a uzatvoril Zmluvu, a teda sa vyhol povinnosti uzavrieť predmetnú Zmluvu spôsobom resp. postupom podľa zákona o verejnom obstarávaní, pričom toto porušenie zákona malo vplyv na výsledok verejného obstarávania. Predmetom tejto nadlimitnej zákazky bolo „Zabezpečenie licenčných práv projektu „Intrastat“ a poskytovanie služieb na zabezpečenie prevádzky a údržby potrebných na odstránenie Lock-in stavu jedného dodávateľa“. Oznámenie o použití priameho rokovacieho konania bolo uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 259/2020 dňa 09.12.2020. Žalovaný v 1. rade zdôvodnil použitie priameho rokovacieho konania pri uzavretí Zmluvy tak, že je technicky nemožné, pre iný hospodársky subjekt dosiahnuť požadované ciele verejného obstarávania za súčasného splnenia osobitných požiadaviek na

nízku chybovosť pri zásahoch do integrovaného IS používaného žalovaným v 1. rade, najmä v súvislosti s nevyhnutnou potrebou kladenia dôrazu na bezpečnosť. Technické dôvody vyplývali podľa žalovaného v 1. rade aj z potreby využitia osobitného know-how pri zabezpečovaní technicky bezproblémovej prevádzky, optimalizácie a rozšírenia predmetných informačných integrovaných systémov. Predmetom Zmluvy bolo: 1. udelenie príslušných práv k platforme JavaTec za odmenu, 2. poskytovanie služieb základnej údržby a servisu systému INTRASTAT-SK a k platfome JavaTec, 3. poskytnutie príslušnej prevádzkovej dokumentácie k systému INTRASTAT-SK, 4. udelenie príslušných práv k novým verziám, aplikáciám a modulom, 5. konsolidovať vzájomné zmluvné vzťahy založené predchádzajúcou Licenčnou zmluvou. Podľa bodu 3.1 čl. III Zmluvy za udelenie Licencie a poskytnutie práv sa žalovaný v 1. rade zaviazal zaplatiť licenčnú odmenu vo výške 265.000 Eur bez DPH, a to v splátkach tak, že prvá splátka vo výške 125.000 Eur bez DPH bude uhradená na základe faktúry vystavenej do 5 dní po dátume nadobudnutia účinnosti Zmluvy a ostatné štyri splátky budú uhradené každá vo výške 35.000 Eur bez DPH na základe faktúr v termínoch: 31.12.2021, 31.12.2022, 31.12.2023, 31.12.2024. Za poskytovanie služieb údržby a servisu systému ONTRASTAT-SK a platformy JavaTec sa žalovaný v 1. rade zaviazal platiť paušálnu cenu vo výške 4.000 Eur bez DPH za každá kalendárny mesiac. Za nové verzie systému INTRASTAT-SK a platform JavaTec bola dohodnutá jednotková cena za jeden človekodeň vo výške 600 Eur bez DPH. Žalobca ďalej uviedol, že postup priameho rokovacieho konania v zmysle § 81 zákona o verejnom obstarávaní ba mal byť využitý len vo veľmi výnimočných prípadoch, keďže použitím tohto postupu dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Aj podľa bodu 50 preambuly smernice 2014/24/ ES priame rokovacie konanie sa má, vzhľadom na škodlivý vplyv na hospodársku súťaž, využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ výnimky z týchto pravidiel musia byť vykladané doslovne. Žalobca uviedol, že vo svojich právoplatných rozhodnutiach preukázal, že žalovaný v 1. rade uzatvoril so žalovaným v 2. rade Zmluvu bez splnenia povinnosti uzavrieť uvedenú Zmluvu spôsobom, resp. postupom podľa ustanovení zákona o verejnom obstarávaní. Rada úradu vo svojom rozhodnutí poukázala ako bolo dohodnuté trvanie predmetnej Zmluvy - zaplatenie licenčnej odmeny sa uskutoční v splátkach, pričom ak nedôjde k zmene harmonogramu splátok, žalovaný v 2. rade bude poskytovať predmetné služby až do nadobudnutia účinnosti novej zmluvy medzi žalovaným v 1. rade a novým dodávateľom na dodávku služieb prevádzky, údržby a servisu systému ONTRASTAT-SK na základe nového verejného obstarávania. Pritom nové verejné obstarávanie bude môcť byť vyhlásené až za splnenia podmienky splatenia 75% z licenčnej odmeny, nakoľko až vtedy žalovaný v 2. rade odovzdá žalovanému v 1. rade prevádzkovú dokumentáciu v rozsahu potrebnom na vyhlásenie nového verejného obstarávania. V takejto lehote žalovaný v 2. rade sprístupní žalovanému v 1. rade aj príslušné zdrojové kódy k platforme JavaTec. Rada Úradu vo svojom rozhodnutí uviedla, že pokiaľ je právnym dôvodom, pre ktorý v tomto prípade neexistuje hospodárska súťaž, a teda je daná výlučnosť jedného dodávateľa, skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v čase obstarávania zákazky nedisponoval prevádzkovou dokumentáciou a zdrojovými kódmi k platforme JavaTec, resp. informačnému systému INTRASTAT- SK a tieto výlučne z dôvodu existencie výhradných práv spoločnosti SOFTEC k platforme JavaTec, resp. informačnému systému INTRASTAT-SK, žalovaný v 1. rade nevedel poskytnúť potenciálnym uchádzačom uvedené podľa Rady Úradu nie je možné považovať za technické dôvody v zmysle § 81 písm. b) bod 2 zákona o verejnom obstarávaní. Pri posúdení § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní žalobca uviedol, že žalovaný v 2. rade poskytuje žalovanému v 1. rade služby údržby a servisu systému od roku 2005. Žalovaný v 1. rade podľa žalobcu v predchádzajúcich zmluvných vzťahoch nezabezpečil príslušné práva k platforme JavaTec, resp. informačnému systému INTRASTAT- SK potrebným pre jeho činnosť. Žalovaný v 1. rade teda v minulosti vstúpil a opakovane vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným v 2. rade, pričom uzavretím týchto zmlúv si musel byť opakovane vedomý, že na neho neprechádzajú príslušné práva žalovaného v 2. rade k tomuto systému a že nebude môcť v budúcnosti zadať zákazku na akékoľvek služby týkajúce sa tohto systému inému hospodárskemu subjektu ako výlučne žalovanému v 2. rade. Žalovaný v 1. rade podľa žalobcu sa totiž nemôže dovolávať existencie jediného hospodárskeho subjektu schopného realizovať predmet zákazky, ak tento stav exkluzivity sám vytvoril pri uzatváraní zmlúv v minulosti. Podľa žalobcu teda tým, že žalovaný v 1. rade priamo zadal zákazku žalovanému v 2. rade a uzavrel s ním Zmluvu aj keď neboli splnené podmienky pre uplatnenie priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 alebo 3 zákona o verejnom obstarávaní, porušil zákon. Uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávaní žalovaným v 1. rade mali vplyv na výsledok verejného obstarávania, keďže v prípade použitia otvoreného postupu verejného obstarávania mohlo svoju ponuku na obstarávaný predmet zákazky predložiť viacero uchádzačov, pričom úspešným sa potenciálne mohol stať iný uchádzač ako žalovaný v 2. rade. Žalobca ďalej uviedol, že Zmluva je stále účinná a dochádza k jej plneniu.

4. Potrebu bezodkladne upraviť pomery strán žalobca odôvodnil tým, že ustanovenie § 180 zákona o verejnom obstarávaní, oprávňujúce žalobcu podať takúto žalobu, v sebe odráža princíp legality smerujúci k tomu, aby mal štátny orgán možnosť docieliť neplatnosť zmluvy, ktorá bola uzavretá v rozpore so zákonom. Ide teda o ochranu verejného záujmu s cieľom odstrániť protiprávny stav a obnoviť zákonnosť. K obnoveniu súťaže však možno pristúpiť len v tom prípade, pokiaľ zákazka nebola ku dňu právoplatnosti rozhodnutia o určenie neplatnosti Zmluvy splnená v celom rozsahu, t.j. že stále existuje priestor na zabezpečenie jej dodávateľa legitímnym spôsobom. Jedným zo základných účelov zákona o verejnom obstarávaní je zabrániť v pokračovaní plnenia práv a povinností zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, t.j. zabrániť v čerpaní verejných prostriedkov postupom, ktorý odporuje ktorým sa mení zákon o verenom obstarávaní, podľa ktorého s účinnosťou od 31.03.2022 bude povinnosťou žalobcu v prípade zistenia rozporu so zákonom pri uzatváraní alebo zmene zmluvy podať návrh na určenie jej neplatnosti len v tom prípade, ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Žalobca má za to, že do času právoplatného skončenia konania o určení neplatnosti zmluvy dôjde k úplnému splneniu Zmluvy, čím de facto dôjde k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúceho hospodársku súťaž. Ochrana hospodárskej súťaže je verejným záujmom, ktorému je nutné apriori venovať náležitú pozornosť. Je nemysliteľné, aby v právnom štáte bolo akceptované protiprávne nadobudnuté plnenie len z titulu dĺžky súdneho konania. Žalobca zdôraznil, že neoprávnené použitie priameho rokovacieho konania je považované za najzávažnejšie porušenie zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko v jeho dôsledku bola hospodárska súťaž úplne vylúčená. Z hľadiska správneho trestania ide o najprísnejší správny delikt podľa zákona o verejnom obstarávaní. Ani uloženie pokuty však obnovu hospodárskej súťaže nezabezpečí a plnenie zo zmluvy uzatvorenej so zákonom bude aj tak pokračovať. Žalobca ďalej poukázal na to, že celková cena za služby predmetnej Zmluvy je v hodnote 603.300 Eur bez DPH, t.j. 723.960 Eur s DPH a za licenciu 265.000 Eur bez DPH, t.j. 318.000 Eur s DPH. Nariadením neodkladného opatrenia by mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy aspoň v časti. Zákazky v hodnote 1.041.960 Eur. Plnenie zo zmluvy však neustále prebieha. Žalobca nedisponuje iným legálnym oprávnením, ktoré by mu umožňovalo ochrániť hospodársku súťaž. Bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde k zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby, .t.j. účelu ktorý vyplýva z zákona o verejnom obstarávaní. Z toho dôvodu má žalobca za to, že existuje bezodkladná potreba upraviť pomery strán.

5. Žalobca ďalej uviedol, že právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich nápravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Podľa žalobcu preto súd nemôže danú podmienku považovať za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa navrhovateľ nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne splnenie kritérií v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Neodkladné opatrenie‚ ďalej bude spravidla opodstatnené tam, kde žalobcovi hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Žalobca sa domnieva, že zmarenie účelu žaloby zhorší postavenie žalobcu do takej miery, že konečná súdna ochrana stratí zmysel. Podľa názoru žalobcu napokon nariadenie neodkladného opatrenia nevytvorí nenávratný stav a ani neprimeraným spôsobom nezasiahne do existujúcich právnych vzťahov, len zjedná nápravu existujúceho nezákonného stavu a vytvorí podmienky na zákonný postup do budúcnosti. Podľa žalobcu pretrváva plnenie z neplatne uzatvoreného právneho úkonu, čo zakladá vydanie bezdôvodného obohatenia v budúcnosti. Žalobca sa domnieva, že zabezpečiť realizovateľnú hospodársku súťaž pre zákazku podľa Zmluvy po jej splnení už nebude možné. Z toho vyvodzuje, že nariadiť povinnosť zdržať sa plnenia zo Zmluvy, a to aťž do právoplatného skončenia konania, korešponduje s legálnymi očakávaniami danými § 180 zákona o verejnom obstarávaní, opierajúc sa o rešpekt v doktrínu právneho štátu.

6. Podľa Pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej ako aj nemateriálnej) na strane žalobcu. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto, lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť.

12. Účelom neodkladného opatrenia je úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Žalobca domáhajúci sa nariadenia neodkladného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán alebo obavu, že prípadná exekúcia bude ohrozená.

13. Predpokladom na nariadenie neodkladného opatrenia nie je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, ale postačuje, ak je hodnoverne osvedčená dôvodnosť a trvanie nároku. Pred jeho nariadením súd zisťuje, či sú hodnoverne osvedčené aspoň základné skutočnosti. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná.

14. V danej právnej veci spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca podal zároveň aj žalobu vo veci samej. V tomto prípade ide o žalobu v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní, ktorý v zmysle jeho gramatického výkladu ukladá žalobcovi povinnosť, v prípade ak úrad - žalobca pri výkone dohľadu nad verejným obstarávaním zistí, že verejný obstarávateľ, obstarávateľ alebo osoba podľa § 8 v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní uzavrie zmluvu, koncesnej zmluvu, rámcovú dohodu alebo dodatok k zmluve, koncesnej zmluve alebo rámcovej dohode, podať v lehote jedného roka odo dňa jej uzavretia návrh na určenie jej neplatnosti súdom. Samotná povinnosť žalobcu podať žalobu pri zistení porušenia zákona o verejnom obstarávaní však neodôvodňuje automaticky potrebu nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádza, že bez nariadenia neodkladného opatrenia dôjde zjavne k zmareniu účelu podanej žaloby, t.j. účelu, ktorý vyplýva z § 180 zákona o verejnom o obstarávaní, pretože do času právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti napadnutej Zmluvy dôjde k jej úplnému splneniu, čím podľa žalobcu dôjde de facto k akceptácii protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúcim hospodársku súťaž. Žalobca poukazuje na , ktorým sa s účinnosťou k 31.03.2022 mení zákon o verejnom obstarávaní tak, že žalobca - úrad bude povinný podať žalobu podľa zákona o verejnom obstarávaní len vtedy ak predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Svoj návrh odôvodňuje aj tým, že nariadenie povinnosti zmluvným stranám zdržať sa plnenia Zmluvy až do právoplatného skončenia konania o určenie neplatnosti Zmluvy korešponduje s legálnymi očakávaniami danými m. Povinnosť podať žalobu v zmysle zákona o verejnom obstarávaní však samo o sebe neodôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia a podľa názoru súdu sa nemožno stotožniť s tým, že z dikcie zákona o verejnom obstarávaní možno automaticky očakávať, že neodkladné

opatrenie podané žalobcom v takomto prípade bude aj nariadené. V každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne. V danej veci žalobca odkazuje na rozhodnutie Rady úradu č. XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2021, právoplatného dňa 30.09.2021, ktorým Rada úradu konštatovala, že žalovaný v 1. rade pri zadávaní zákazky porušil § 81 písm. b) bod 2. a 3. zákona o verejnom obstarávaní a neoprávnene použil postup priameho rokovacieho konania a zákazku zadal priamo žalovanému v 2. rade. Právoplatným rozhodnutím Rady úradu je pritom podľa súdu splnená len podmienka podania žaloby podľa § 180 zákona o verejnom obstarávaní, a to, že úrad zistil pri výkone dohľadu porušenie zákona o verejnom obstarávaní. Až v samotnom konaní vo veci samej po vykonaní riadneho dokazovania súd s konečnou platnosťou vyrieši otázku porušenia zákona a dôvodnosť potreby určenia neplatnosti napadnutej Zmluvy. Podľa súdu samotné právoplatné rozhodnutie Rady úradu ešte nemusí odôvodňovať osvedčenie predpokladov dôvodnosti nároku vo veci samej. V tejto konkrétnej veci je podľa súdu potrebné, už pri posúdení podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia zohľadniť aj špecifickosť napadnutej Zmluvy, a to, že primárnym účelom Zmluvy bolo odstrániť efekt „vendor lock-in“, teda výlučnosti jedného dodávateľa pre žalovaného v 1. rade pri správe, údržbe a servise systému INTRASTAT-SK a práve otvoriť priestor na riadnu hospodársku súťaž cez otvorené verejné obstarávanie v zmysle zákona o verejnom obstarávaní. Predmetom konania vo veci samej bude teda posúdenie, či v danom prípade bola dodržaná podmienka možnosti uplatnenia priameho rokovacieho konania podľa § 81 písm. b) bod 2 alebo 3 zákona o verejnom obstarávaní. Žalovaný v 1. rade mal teda úmysel uzavrieť Zmluvu o vyporiadaní autorských práv práve so žalovaným v 2. rade, pretože práve žalovaný v 2. rade je nositeľom výhradných práv k platforme JavaTec a prístupovej dokumentácie k systému INTRASTAT-SK. Účelom napadnutej Zmluvy bolo teda, aby žalovaný v 1. rade získal prístupovú dokumentáciu k systému INTRASTAT-SK a zdrojové kódy platformy JavaTec od žalovaného v 2. rade, aby mohol riadne zadať nové verejné obstarávanie s príslušnou potrebnou dokumentáciou a aby otvoril hospodársku súťaž aj pre iné subjekty, ktoré by následne poskytovali služby údržby, servisu a potrebných aktualizácie predmetného informačného systému INTRASTAT- SK. Súčasťou Zmluvy okrem toho bola aj dohoda, že žalovaný v 2. rade bude pre žalovaného v 1. rade poskytovať služby údržby daného systému za odmenu vo výške 4000 Eur mesačne. Žalobca vo svojom prvostupňovom rozhodnutí ako aj Rada úradu v druhostupňovom rozhodnutí konštatovala, že je zrejmé, že žalovaný v 2. rade je nositeľom výhradných práv k predmetnému systému, avšak z dôvodu, že podľa žalobcu si žalovaný v 1. rade nezabezpečil možnosť používania týchto výhradných práv v skorších zmluvných dokumentoch (v rokoch 2005-2015 si najskôr Ministerstvo financií SR v pozícii objednávateľa neskôr žalovaný v 1. rade so žalovaným v 2. rade v pozícií poskytovateľa služieb zmluvnými dojednaniami upravovali vzájomné vzťahy s tým, že ich vzťah bol ukončený k 30.06.2015) a stav exkluzivity si teda spôsobil sám, nebolo možné uplatniť výnimku z postupu riadneho verejného obstarávania podľa § 81 písm. b) bod 3 zákona o verejnom obstarávaní. Preskúmanie tejto, v tomto konaní základnej otázky, bude predmetom konania vo veci samej, avšak z predložených dokladov súd dospel k záveru, že za súčasného stavu nemožno konštatovať, že nárok, ktorému sa má poskytnúť ochrana je aspoň v základných predpokladoch osvedčený. V súčasnosti je na strane žalobcu jeho vlastné právoplatné rozhodnutie, ktorého závery a dopad na verejné obstarávanie budú preskúmavané súdom vo veci samej. Žalobca na osvedčenie svojho nároku predložil súdu okrem napadnutej Zmluvy len rozhodnutie úradu č. XXXXX-XXXX/XXXX-OD/X zo dňa 04.08.2021 a rozhodnutie Rady úradu č. XXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 30.09.2021.

15. Podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia je tiež potreba bezodkladného a okamžitého zásahu súdu, bez ktorého by práva žalobcu boli bezprostredne ohrozené. V danej veci súd z rozhodnutia žalobcu zo dňa 04.08.2021 č. XXXXX-XXXX/XXXX-OD/X zistil, že žalobcovi bolo dňa 03.12.2020 žalovaným v 1. rade doručené Oznámenie o dobrovoľnej transparentnosti ex ante vzťahujúce sa k uvedenému predmetu plnenia. Vo Vestníku verejného obstarávania bolo Oznámenie zverejnené dňa 09.12.2020. Dňa 26.02.2021 žalobca doručil žalovanému v 1. rade list „Oznámenie o začatí konania o preskúmanie úkonov žalovaného v 1. rade po uzavretí zmluvy. Žalobca tak konštatoval, že dňom 26.02.2021 začalo konanie o preskúmanie úkonov žalovaného v 1. rade po uzavretí Zmluvy. Výkon dohľadu teda samotný žalobca začal v dobe, kedy už k plneniu z napadnutej zmluvy dochádzalo. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdu doručený až dňa 20.12.2021. Súd je toho názoru, že nariadenie neodkladného opatrenia je výnimočný prostriedok právnej ochrany dotknutých práv, ktorý má nastúpiť v situácii kedy bezprostredne hrozí nenapraviteľná ujma a túto hrozbu je potrebné odvrátiť do času kedy budú s konečnou platnosťou usporiadané pomery strán práve právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej. V prípade, ak mal žalobca za to, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery strán z dôvodu, aby neprebehlo plnenie zo zmluvy, disponoval na tento účel viacerými kompetenciami

ako sú napríklad konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného v zmysle § 169 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní, možnosť nariadenia predbežného opatrenia podľa § 173 ods. 11 zákona o verejnom obstarávaní, alebo aj možnosť žalobcu podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred podaním žaloby, resp. podať žalobu o určenie neplatnosti zmluvy a neodkladné opatrenie už skôr ako dva dni pred uplynutím prekluzívnej jednoročnej lehoty na podanie žaloby v zmysle § 180 zákona o verejnom obstarávaní. Z uvedeného nemožno konštatovať, že by bola vo veci splnená podmienka bezodkladnej potreby upraviť pomery strán.

16. Žalobca ďalej potrebu bezodkladnej úpravy pomerov vidí v tom, že je potrebné zabezpečiť účel § 180 zákona o verejnom obstarávaní, a to umožniť obnovenie hospodárskej súťaže a to je možné vtedy, pokiaľ predmet zmluvy nebude v celom rozsahu splnený. Žalobca však súdu neosvedčil, že by bolo možné aspoň do istej miery reálne predpokladať, že vzhľadom na špecifickosť Zmluvy - vyporiadanie autorských práv, pri riadnom verejnom obstarávaní by bolo v možnostiach iného hospodárskeho subjektu zadanie zákazy naplniť. Žalobca teda neosvedčil, že práve nariadením neodkladného opatrenia v danej veci by mohlo dôjsť k zabezpečeniu nápravy.

17. Tak isto súd považuje za potrebné uviesť, že to, že sa žalobcovi nenariadením neodkladného opatrenia zhorší jeho právna pozícia natoľko, že konečná súdna ochrana stratí zmysel, tak ako to uvádza žalobca, nemôže byť absolútnym kritériom pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Aj postavenie žalobcu v spore a účel zmluvy treba pri nariadení neodkladného opatrenia hodnotiť vo svetle podmienok na jeho nariadenie, a tie sú v zmysle potreba bezodkladne upraviť pomery strán alebo obava, že exekúcia bude ohrozená.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností teda súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil bezodkladnú potrebu upraviť pomerov strán a základné predpoklady dôvodnosti nároku, ktorému sa neodkladná ochrana má poskytnúť.

19. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

20. Podľa Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci..

21. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Toto uznesenie nie je rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a preto súd o nároku na náhradu trov konania nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Malacky písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).