Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tost/26/2013

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana

Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí

konanom 08. augusta 2013 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému J. O. a spol.

pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.

a iné, o sťažnosti obvineného M. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu

v Pezinku z 09. júla 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.

Špecializovanému trestnému súdu sa p r i k a z u j e, aby vo veci znovu konal

a rozhodol.

O d ô v o d n e n i e

Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 09. júla 2013, sp. zn.

PK-2T 14/2013, rozhodol o tom, že podľa zaisťuje majetok obvineného

M. A., nar. X. v B., bytom B. - R., Š. X./X., toho času vo väzbe prokurátora Úradu špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej už len „ÚŠP GP SR“)

v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pretože je stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom

na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu

prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený.

Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. A. sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil

(zv. XXIV, č. 1. 7845 - 7847).

V podanej sťažnosti poukázal v prvom rade na to, že ust. § 425 ods. 1 veta prvá

2

predpokladá pre rozhodnutie súdu o zaistení majetku obvineného (ide o fakultatívnu

možnosť) kumulatívne splnenie dvoch základných podmienok: a/ obvinený je stíhaný

pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba

očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku a zároveň b/ je daná obava, že výkon tohto

trestu bude zmarený alebo sťažený. Čo sa týka naplnenia prvej podmienky, tu zákon uvažuje

s konkrétnymi okolnosťami na strane obvineného, a nie iba vo všeobecnosti s prihliadnutím

na ten ktorý trestný čin (resp. jeho závažnosť) podľa osobitnej časti ,

pre ktorý bola podaná obžaloba, ako to uvádza súd v posudzovanom prípade. Vo vzťahu

k podmienke druhej potom zdôraznil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia absolútne

nevyplýva, ako sa súd vyrovnal so skutočnosťou čo presne, aké konkrétne a preukázané

konanie zdôvodňuje obavu zo sťaženia alebo zmarenia budúceho výkonu trestu prepadnutia

majetku v súvislosti s prevodom obchodného podielu. Vôbec sa nevysporiadal

so skutočnosťou, akú hodnotu mal prevedený obchodný podiel v čase, keď k prevodu došlo.

V prípade akejkoľvek dispozície majetkom je pritom pre splnenie podmienok vymedzených

v potrebné dôsledne skúmať, či takáto dispozícia je vykonaná minimálne

v určitom nepomere k prevádzanej majetkovej hodnote alebo je dokonca vykonaná bezplatne.

Obvinený má tiež za to, že súd si účelovo vyložil jeho vyjadrenie pri výsluchu dňa

08. júla 2013, kedy sa mal vyjadriť, že by prejavil vôľu konať v snahe zmenšovať svoj

majetok pre prípad, že by považoval za potrebné postarať sa o svoju rodinu, nakoľko toto

sa vzťahovalo na prípadný postup pri zabezpečovaní potrieb rodiny, ak by to bolo nutné

pre zabezpečenie živobytia jeho manželky a maloletého dieťaťa.

Odhliadnuc od uvedeného bolo však podľa jeho názoru potrebné sa zaoberať aj jeho

reálnymi možnosťami znižovať hodnotu svojho majetku, keďže je väzobné stíhaný

a prakticky akákoľvek dispozícia majetkom (ide najmä o nehnuteľnosti) by si vyžadovala

písomnú formu s úradne overeným podpisom. Predvedenie pred notára za účelom úradného

overenia podpisu podlieha podľa v spojitosti s ods. 6

o výkone väzby po podaní obžaloby súhlasu predsedu senátu, ktorý vo veci koná.

A napokon obvinený upozornil i na tú skutočnosť, že v ust.

ods. 1 veta tretia odkazuje na primerané použitie , a až ,

kde zákon v súvislosti so zaistením nároku poškodeného na náhradu škody vyžaduje,

aby uznesenie o zaistení veci obsahovalo identifikáciu veci. V napadnutom uznesení ale súd

3

neuvádza, aký jeho konkrétny majetok podlieha zaisteniu, toto nariadil bez jeho bližšej

špecifikácie.

Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhol, aby nariadený orgán napadnuté

rozhodnutie v zmysle zrušil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola

podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa

preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť

ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru, že podaná

sťažnosť je sčasti dôvodná.

Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že 10. mája 2013 podal prokurátor ÚŠP GP SR

pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11-885, na Špecializovaný trestný súd obžalobu okrem iných

i na M. A., a to pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

podľa § 296 Tr. zák. (bod 1/), obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1,

ods. 5 písm. c/ Tr. zák. (bod 4/), obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. (bod 9/) a obzvlášť závažný

zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. (bod 16/),

ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe

(viď k tomu zv. č. XXII, č. 1. 7161 a nasl.).

Na verejnom zasadnutí konanom 08. júla 2013 o predbežnom prejednaní obžaloby

(vo veci ) bolo uznesením podľa nariadené

hlavné pojednávanie, určený jeho termín, ako aj rozsah a spôsob dokazovania.

Dňa 05. júna 2013 bol podaný prokurátorom ÚŠP GP SR pod sp. zn.

VII/1 Gv 221/11-967, na prvostupňový súd návrh na zaistenie majetku obvineného M. A.

v zmysle , kde tento okrem iného poukázal na to, že napriek tomu,

že sa vyššie menovaný obvinený od 15. novembra 2011 nachádza v ústave na výkon väzby,

uskutočnil v tomto čase sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu viacero

právnych úkonov, prostredníctvom ktorých reálne došlo k vzdaniu sa časti majetku.

O uvedenom má svedčať najmä zmluva o prevode jeho obchodného podielu v spoločnosti

4

A.-Š., s.r.o., G. z 26. apríla 2012 na tretiu osobu, podľa ktorej mala byť kúpna cena vo výške

60 000 eur uhradená na účet v tom čase jeho obhajcu JUDr. R. B.. Podľa názoru prokurátora

tu teda existujú konkrétne skutočnosti nasvedčujúce záveru, že obvinený marí výkon trestu

prepadnutia majetku, ktorý by mu v prípade uznania viny mal byť uložený. Následne

sa v podanom návrhu uvádzajú viaceré časti majetku, ktorých aktuálnym vlastníkom

by podľa dostupných podkladov mal byť obvinený M. A. s tým, že pokiaľ ide o podrobné

údaje je tu odkaz na vyšetrovací spis, sp. zn. PPZ-2/NKA-PZ-BA-2012, ktorý bol súdu

predložený spoločne s obžalobou. Zároveň boli doložené ako príloha k danému návrhu

i viaceré súvisiace listinné podklady.

Súd obvineného k podanému návrhu za použitia ust. vypočul

na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby. Obvinený v rámci výsluchu

uviedol, že je ženatý a pred nástupom do väzby žil v spoločnej domácnosti s manželkou

a dvomi deťmi (vyživovaciu povinnosť má len k jednému dieťaťu). Vlastní dve

nehnuteľnosti, a to rodinný dom v S. katastri a byt v R. katastri – B., a tiež i motorové vozidlo

zn. Mercedes, ev. č. B.. Z finančných prostriedkov už asi nezostalo vôbec nič, nemá vedený

účet v žiadnej banke. Vo vzťahu k vlastníctvu zaknihovaných cenných papierov poznamenal,

že mal by byť evidovaný ako vlastník takýchto papierov, no po domovej prehliadke nenašli

žiadne listiny viažuce sa k cenným papierom. Podnikal ako fyzická osoba aj ako právnická

osoba, no po vzatí do väzby bola jeho živnosť pozastavená. K podielom v obchodných

spoločnostiach sa presne vyjadriť nevedel. Na zaistenie jeho majetku nevidí dôvod.

Ak by aj chcel niekedy nakladať s nejakým majetkom, tak by to nebolo so zámerom vyhnúť

sa tomu, aby mu ten majetok prepadol, ale z dôvodu starostlivosti o rodinu. Priznal, že počas

pobytu vo väzbe došlo k uzavretiu zmluvy o prevode jeho obchodného podielu na inú osobu,

no stalo sa tak na žiadosť spolumajiteľov danej spoločnosti. Keďže výška podielu bola

hypotetická, neznížila sa tým nijakým spôsobom hodnota jeho majetku.

Opatrením predsedníčky senátu z 08. júla 2013, sp. zn. , bol za účelom

rozhodovania o zaistení majetku obvineného M. A. určený termín neverejného zasadnutia

na 09. júl 2013, kde aj napokon došlo k vydaniu napadnutého uznesenia.

Podľa ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom

na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu

prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd

5

a v prípravnom konaní prokurátor po vypočutí obvineného majetok obvineného zaistiť. Súd

zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane

podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96.

Podľa zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného,

ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky

a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.

Podľa časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení

o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi

nakladať. Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol.

Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu

alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú

činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti

a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku

katastra nehnuteľností.

Podľa zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno

v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno

podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia,

ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného

pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia

a dávok sociálneho zabezpečenia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preštudoval príslušnú časť predloženého spisového

materiálu, pričom dospel k takému názoru, že napadnuté rozhodnutie je treba považovať

za predčasné, keďže súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.

V tejto súvislosti treba potom poukázať najmä na v ust.

stanovenú povinnosť súdu (resp. prokurátora v prípravnom konaní) pri zaistení majetku

obvineného primerane postupovať podľa a , až 96

Ust. stanovuje osobitné obsahové náležitosti uznesenia o zaistení

6

nároku poškodeného tiež i pravidlá nakladania so zaisteným hnuteľným a nehnuteľným

majetkom. V odseku 3 tohto ustanovenia sa potom uvádza negatívne vymedzenie vo vzťahu

k možnosti zaistenia nároku poškodeného.

Ust. upravuje úschovu vydaných, odňatých a prevzatých vecí, ust.

zaistenie peňažných prostriedkov a ust. zaistenia zaknihovaných

cenných papierov.

Postupovať primerane v zmysle vyššie uvedeného znamená, že v uznesení o zaistení

majetku obvineného musia byť jednotlivé časti majetku obvineného presne špecifikované

uvedením ich opisu. Ako ďalšia obsahová náležitosť uznesenia sa potom vyžaduje vyjadrenie

zákazu pre obvineného či inú príslušnú osobu nakladať s takto zaisteným majetkom,

resp. majetkovými právami.

Zaistenie majetku sa môže týkať nielen majetku, ktorého je obvinený výlučným

vlastníkom, ale i takého, ktorého je podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom.

Čo sa týka posudzovaného prípadu, tu Špecializovaný trestný súd vo výroku

iba všeobecne uvádza, že sa zaisťuje majetok obvineného M. A., a to bez akejkoľvek jeho

bližšej konkretizácie. Takýto výrok je nedostatočný a v podstate i nevykonateľný.

V odôvodnení napadnutého uznesenia (str. 9) následne súd len konštatuje: „...Súd

na podklade listinných dôkazov dokumentovaných v trestnom spise a na podklade skutočností

vyplývajúcich z výpovede obvineného M. A. preskúmal jeho osobné a majetkové pomery.

Pritom zistil, že obvinený je ženatý, má jednu vyživovaciu povinnosť, vlastní hnuteľné,

nehnuteľné veci, cenné papiere a podiely v obchodných spoločnostiach ...“.

Na to, aby súd (resp. prokurátor) mohol rozhodnúť o zaistení majetku obvineného

musí mať k dispozícii jeho presnú identifikáciu. Tú môže získať iba po prechádzajúcom

dôkladnom šetrení (zisťovaní), kde výsluch obvineného predstavuje len jeden z možných

prostriedkov na získanie indícii či informácii o jeho majetkových pomeroch. Nemožno

prehliadnuť, že napríklad aj v predmetnej veci opis majetku podaný samotným obvineným M.

A. vykazuje v porovnaní s opisom poskytnutým zo strany prokurátora viaceré nezrovnalosti.

Pokiaľ ide následne o výhrady obvineného smerujúce k údajnému nesplneniu

7

zákonných podmienok uvedených v ust. veta prvá , tak tieto

už naproti vyššie uvedenému hodnotí sťažnostný súd ako irelevantné.

Obvinený M. A. je v súčasnosti trestne stíhaný (bola na neho podaná obžaloba)

pre viaceré trestné činy, s ktorými zákon spája obligatórne uloženie trestu prepadnutia

majetku. V prípade preukázania viny je teda možné u menovaného reálne očakávať uloženiu

danému trestu (viď k tomu § 58 Tr. zák.).

Obava, že by výkon trestu prepadnutia majetku mohol byť zmarený alebo sťažený

je tu potom rovnako daná, pričom v tomto ohľade považuje najvyšší súd za dostatočné

poukázať na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, skutočnosti uvedené v návrhu

prokurátora, ako i na samotný výsluch obvineného, vykonaný v súlade s ust. § 425 ods. 1 veta

prvá

V súvislosti s dôvodom prevodu obchodného podielu v spoločnosti A.-Š., s.r.o.,

za cenu 60 000 eur na tretiu osobu, uvádzaným obvineným pri už spomínanom výsluchu

(na žiadosť spolumajiteľov danej spoločnosti) a otázkou predpokladaného využitia takto

získaných finančných prostriedkov si dovoľuje tunajší súd odcitovať časť z písomného

odôvodnenia podanej sťažnosti: „Rovnako si súd účelovo vyložil vyjadrenie obžalovaného

pri výsluchu dňa 08. júla 2013, kedy sa mal obvinený vyjadriť, že by prejavil vôľu konať

v snahe zmenšovať svoj majetok pre prípad, že by považoval za potrebné postarať sa o svoju

rodinu. Vyjadrenie žalovaného sa vzťahovalo na prípadný postup pri zabezpečovaní potrieb

rodiny a že v prípade, ak by to bolo potrebné pre zabezpečenie živobytia jeho manželky

a maloletého dieťaťa, ako tomu bolo v prípade pertraktovaného prevodu obchodného

podielu“. Uvedeným chce súd upozorniť na rozporné tvrdenia obvineného.

A na záver možno dodať, že v danom prípade treba podaný návrh prokurátora vnímať

len ako „podnet“, keďže v súlade s ust. sa v štádiu súdneho konania

na rozhodnutie o zaistení majetku žiadna iniciatíva prokurátora nevyžaduje. Súd

(samosudca - senát) je po podaní obžaloby, resp. návrhu na dohodu o vine a treste oprávnený

ako pán sporu („domininus litis“) samostatne rozhodovať všetky otázky súvisiace s ďalším

konaním a nečakajúc na návrhy vykonávať všetky úkony potrebné k vydaniu rozhodnutia

ako i jeho výkonu (viď k tomu i a ).

8

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 08. augusta 2013

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová