Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
de0/391369.b84241.pdf
PDF · 145.11 KB
No categories available
6Tost/26/2013
Legal thesis Official
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 26/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 08. augusta 2013 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému J. O. a spol.
pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Tr. zák.
a iné, o sťažnosti obvineného M. A. proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu
v Pezinku z 09. júla 2013, sp. zn. PK-2T 14/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 194 ods. 1 písm. b/ Tr. por. napadnuté uznesenie sa z r u š u j e.
Špecializovanému trestnému súdu sa p r i k a z u j e, aby vo veci znovu konal
a rozhodol.
O d ô v o d n e n i e
Špecializovaný trestný súd v Pezinku uznesením z 09. júla 2013, sp. zn.
PK-2T 14/2013, rozhodol o tom, že podľa § 425 ods. 1 Tr. por. zaisťuje majetok obvineného
M. A., nar. X. v B., bytom B. - R., Š. X./X., toho času vo väzbe prokurátora Úradu špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej už len „ÚŠP GP SR“)
v Ústave na výkon väzby Leopoldov, pretože je stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom
na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu
prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený M. A. sťažnosť, ktorú písomne zdôvodnil
(zv. XXIV, č. 1. 7845 - 7847).
V podanej sťažnosti poukázal v prvom rade na to, že ust. § 425 ods. 1 veta prvá
Tr. por. predpokladá pre rozhodnutie súdu o zaistení majetku obvineného (ide o fakultatívnu
možnosť) kumulatívne splnenie dvoch základných podmienok: a/ obvinený je stíhaný
pre trestný čin, za ktorý vzhľadom na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba
očakávať uloženie trestu prepadnutia majetku a zároveň b/ je daná obava, že výkon tohto
trestu bude zmarený alebo sťažený. Čo sa týka naplnenia prvej podmienky, tu zákon uvažuje
s konkrétnymi okolnosťami na strane obvineného, a nie iba vo všeobecnosti s prihliadnutím
na ten ktorý trestný čin (resp. jeho závažnosť) podľa osobitnej časti Trestného zákona,
pre ktorý bola podaná obžaloba, ako to uvádza súd v posudzovanom prípade. Vo vzťahu
k podmienke druhej potom zdôraznil, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia absolútne
nevyplýva, ako sa súd vyrovnal so skutočnosťou čo presne, aké konkrétne a preukázané
konanie zdôvodňuje obavu zo sťaženia alebo zmarenia budúceho výkonu trestu prepadnutia
majetku v súvislosti s prevodom obchodného podielu. Vôbec sa nevysporiadal
so skutočnosťou, akú hodnotu mal prevedený obchodný podiel v čase, keď k prevodu došlo.
V prípade akejkoľvek dispozície majetkom je pritom pre splnenie podmienok vymedzených
v § 425 Tr. por. potrebné dôsledne skúmať, či takáto dispozícia je vykonaná minimálne
v určitom nepomere k prevádzanej majetkovej hodnote alebo je dokonca vykonaná bezplatne.
Obvinený má tiež za to, že súd si účelovo vyložil jeho vyjadrenie pri výsluchu dňa
08. júla 2013, kedy sa mal vyjadriť, že by prejavil vôľu konať v snahe zmenšovať svoj
majetok pre prípad, že by považoval za potrebné postarať sa o svoju rodinu, nakoľko toto
sa vzťahovalo na prípadný postup pri zabezpečovaní potrieb rodiny, ak by to bolo nutné
pre zabezpečenie živobytia jeho manželky a maloletého dieťaťa.
Odhliadnuc od uvedeného bolo však podľa jeho názoru potrebné sa zaoberať aj jeho
reálnymi možnosťami znižovať hodnotu svojho majetku, keďže je väzobné stíhaný
a prakticky akákoľvek dispozícia majetkom (ide najmä o nehnuteľnosti) by si vyžadovala
písomnú formu s úradne overeným podpisom. Predvedenie pred notára za účelom úradného
overenia podpisu podlieha podľa § 9 ods. 1 v spojitosti s ods. 6 zákona č. 221/2006 Z.z.
o výkone väzby po podaní obžaloby súhlasu predsedu senátu, ktorý vo veci koná.
A napokon obvinený upozornil i na tú skutočnosť, že Trestný poriadok v ust. § 425
ods. 1 veta tretia odkazuje na primerané použitie § 50 ods. 2, ods. 3 a § 94 až § 96 Tr. por.,
kde zákon v súvislosti so zaistením nároku poškodeného na náhradu škody vyžaduje,
aby uznesenie o zaistení veci obsahovalo identifikáciu veci. V napadnutom uznesení ale súd
neuvádza, aký jeho konkrétny majetok podlieha zaisteniu, toto nariadil bez jeho bližšej
špecifikácie.
Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhol, aby nariadený orgán napadnuté
rozhodnutie v zmysle § 194 ods. 1 Tr. por. zrušil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne zistiac, že sťažnosť je prípustná, bola
podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote podľa § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť
ako i konanie tomuto výroku predchádzajúce, pričom dospel k takému záveru, že podaná
sťažnosť je sčasti dôvodná.
Z obsahu predloženého spisu vyplýva, že 10. mája 2013 podal prokurátor ÚŠP GP SR
pod sp. zn. VII/1 Gv 221/11-885, na Špecializovaný trestný súd obžalobu okrem iných
i na M. A., a to pre zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
podľa § 296 Tr. zák. (bod 1/), obzvlášť závažný zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1,
ods. 5 písm. c/ Tr. zák. (bod 4/), obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. (bod 9/) a obzvlášť závažný
zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 5 písm. c/ Tr. zák. (bod 16/),
ktorých sa mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v podanej obžalobe
(viď k tomu zv. č. XXII, č. 1. 7161 a nasl.).
Na verejnom zasadnutí konanom 08. júla 2013 o predbežnom prejednaní obžaloby
(vo veci PK-2T 14/2013) bolo uznesením podľa § 244 ods. 1 písm. k/ Tr. por. nariadené
hlavné pojednávanie, určený jeho termín, ako aj rozsah a spôsob dokazovania.
Dňa 05. júna 2013 bol podaný prokurátorom ÚŠP GP SR pod sp. zn.
VII/1 Gv 221/11-967, na prvostupňový súd návrh na zaistenie majetku obvineného M. A.
v zmysle § 425 ods. 1 Tr. por., kde tento okrem iného poukázal na to, že napriek tomu,
že sa vyššie menovaný obvinený od 15. novembra 2011 nachádza v ústave na výkon väzby,
uskutočnil v tomto čase sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu viacero
právnych úkonov, prostredníctvom ktorých reálne došlo k vzdaniu sa časti majetku.
O uvedenom má svedčať najmä zmluva o prevode jeho obchodného podielu v spoločnosti
A.-Š., s.r.o., G. z 26. apríla 2012 na tretiu osobu, podľa ktorej mala byť kúpna cena vo výške
60 000 eur uhradená na účet v tom čase jeho obhajcu JUDr. R. B.. Podľa názoru prokurátora
tu teda existujú konkrétne skutočnosti nasvedčujúce záveru, že obvinený marí výkon trestu
prepadnutia majetku, ktorý by mu v prípade uznania viny mal byť uložený. Následne
sa v podanom návrhu uvádzajú viaceré časti majetku, ktorých aktuálnym vlastníkom
by podľa dostupných podkladov mal byť obvinený M. A. s tým, že pokiaľ ide o podrobné
údaje je tu odkaz na vyšetrovací spis, sp. zn. PPZ-2/NKA-PZ-BA-2012, ktorý bol súdu
predložený spoločne s obžalobou. Zároveň boli doložené ako príloha k danému návrhu
i viaceré súvisiace listinné podklady.
Súd obvineného k podanému návrhu za použitia ust. § 243 ods. 5 Tr. por. vypočul
na verejnom zasadnutí o predbežnom prejednaní obžaloby. Obvinený v rámci výsluchu
uviedol, že je ženatý a pred nástupom do väzby žil v spoločnej domácnosti s manželkou
a dvomi deťmi (vyživovaciu povinnosť má len k jednému dieťaťu). Vlastní dve
nehnuteľnosti, a to rodinný dom v S. katastri a byt v R. katastri – B., a tiež i motorové vozidlo
zn. Mercedes, ev. č. B.. Z finančných prostriedkov už asi nezostalo vôbec nič, nemá vedený
účet v žiadnej banke. Vo vzťahu k vlastníctvu zaknihovaných cenných papierov poznamenal,
že mal by byť evidovaný ako vlastník takýchto papierov, no po domovej prehliadke nenašli
žiadne listiny viažuce sa k cenným papierom. Podnikal ako fyzická osoba aj ako právnická
osoba, no po vzatí do väzby bola jeho živnosť pozastavená. K podielom v obchodných
spoločnostiach sa presne vyjadriť nevedel. Na zaistenie jeho majetku nevidí dôvod.
Ak by aj chcel niekedy nakladať s nejakým majetkom, tak by to nebolo so zámerom vyhnúť
sa tomu, aby mu ten majetok prepadol, ale z dôvodu starostlivosti o rodinu. Priznal, že počas
pobytu vo väzbe došlo k uzavretiu zmluvy o prevode jeho obchodného podielu na inú osobu,
no stalo sa tak na žiadosť spolumajiteľov danej spoločnosti. Keďže výška podielu bola
hypotetická, neznížila sa tým nijakým spôsobom hodnota jeho majetku.
Opatrením predsedníčky senátu z 08. júla 2013, sp. zn. PK-2T 14/2013, bol za účelom
rozhodovania o zaistení majetku obvineného M. A. určený termín neverejného zasadnutia
na 09. júl 2013, kde aj napokon došlo k vydaniu napadnutého uznesenia.
Podľa § 425 ods. 1 Tr. por. ak je obvinený stíhaný pre trestný čin, za ktorý vzhľadom
na povahu a závažnosť činu a na pomery obvineného treba očakávať uloženie trestu
prepadnutia majetku, a je obava, že výkon tohto trestu bude zmarený alebo sťažený, môže súd
a v prípravnom konaní prokurátor po vypočutí obvineného majetok obvineného zaistiť. Súd
zaistí majetok obvineného vždy, ak uložil trest prepadnutia majetku rozsudkom, ktorý zatiaľ
nenadobudol právoplatnosť. Pri zaistení majetku obvineného sa postupuje primerane
podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96.
Podľa § 426 ods. 1 Tr. por. zaistenie sa vzťahuje na celý majetok obvineného,
ako aj na majetok, ktorý obvinený nadobudne po zaistení; nevzťahuje sa však na prostriedky
a veci, na ktoré sa podľa zákona nevzťahuje prepadnutie majetku.
Podľa § 50 ods. 2 Tr. por. časti majetku určené na zaistenie nároku sa v uznesení
o zaistení opíšu a obvinenému a právnickej osobe uvedenej v odseku 1 sa zakáže s nimi
nakladať. Hnuteľné veci sa uložia do úschovy u orgánu, ktorý o ich zaistení rozhodol.
Ak ich úschovu nemôže sám zabezpečiť, zabezpečí ju prostredníctvom iného štátneho orgánu
alebo právnickej osoby, alebo fyzickej osoby, ktorá vykonáva v takom odbore podnikateľskú
činnosť. Ak ide o nehnuteľnosť, môže písomne poveriť takú osobu správou nehnuteľnosti
a uznesenie o zaistení nehnuteľnosti doručí príslušnému orgánu štátnej správy na úseku
katastra nehnuteľností.
Podľa § 50 ods. 3 Tr. por. zaistiť podľa odseku 1 nemožno nárok, ktorý nemožno
v trestnom konaní uplatniť. Na zaistenie nároku nemožno použiť veci, ktoré nemožno
podľa občianskoprávnych predpisov postihnúť výkonom súdneho rozhodnutia,
ani pohľadávky obvineného na výplatu odmeny z pracovného pomeru alebo obdobného
pomeru, pohľadávky na výplatu výživného a na výplatu dávok z nemocenského poistenia
a dávok sociálneho zabezpečenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preštudoval príslušnú časť predloženého spisového
materiálu, pričom dospel k takému názoru, že napadnuté rozhodnutie je treba považovať
za predčasné, keďže súd sa dôsledne neriadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
V tejto súvislosti treba potom poukázať najmä na v ust. § 425 ods. 1 Tr. por.
stanovenú povinnosť súdu (resp. prokurátora v prípravnom konaní) pri zaistení majetku
obvineného primerane postupovať podľa § 50 ods. 2 a 3, § 94 až 96 Tr. por.
Ust. § 50 ods. 2 Tr. por. stanovuje osobitné obsahové náležitosti uznesenia o zaistení
nároku poškodeného tiež i pravidlá nakladania so zaisteným hnuteľným a nehnuteľným
majetkom. V odseku 3 tohto ustanovenia sa potom uvádza negatívne vymedzenie vo vzťahu
k možnosti zaistenia nároku poškodeného.
Ust. § 94 Tr. por. upravuje úschovu vydaných, odňatých a prevzatých vecí, ust. § 95
Tr. por. zaistenie peňažných prostriedkov a ust. § 96 Tr. por. zaistenia zaknihovaných
cenných papierov.
Postupovať primerane v zmysle vyššie uvedeného znamená, že v uznesení o zaistení
majetku obvineného musia byť jednotlivé časti majetku obvineného presne špecifikované
uvedením ich opisu. Ako ďalšia obsahová náležitosť uznesenia sa potom vyžaduje vyjadrenie
zákazu pre obvineného či inú príslušnú osobu nakladať s takto zaisteným majetkom,
resp. majetkovými právami.
Zaistenie majetku sa môže týkať nielen majetku, ktorého je obvinený výlučným
vlastníkom, ale i takého, ktorého je podielovým, resp. bezpodielovým spoluvlastníkom.
Čo sa týka posudzovaného prípadu, tu Špecializovaný trestný súd vo výroku
iba všeobecne uvádza, že sa zaisťuje majetok obvineného M. A., a to bez akejkoľvek jeho
bližšej konkretizácie. Takýto výrok je nedostatočný a v podstate i nevykonateľný.
V odôvodnení napadnutého uznesenia (str. 9) následne súd len konštatuje: „...Súd
na podklade listinných dôkazov dokumentovaných v trestnom spise a na podklade skutočností
vyplývajúcich z výpovede obvineného M. A. preskúmal jeho osobné a majetkové pomery.
Pritom zistil, že obvinený je ženatý, má jednu vyživovaciu povinnosť, vlastní hnuteľné,
nehnuteľné veci, cenné papiere a podiely v obchodných spoločnostiach ...“.
Na to, aby súd (resp. prokurátor) mohol rozhodnúť o zaistení majetku obvineného
musí mať k dispozícii jeho presnú identifikáciu. Tú môže získať iba po prechádzajúcom
dôkladnom šetrení (zisťovaní), kde výsluch obvineného predstavuje len jeden z možných
prostriedkov na získanie indícii či informácii o jeho majetkových pomeroch. Nemožno
prehliadnuť, že napríklad aj v predmetnej veci opis majetku podaný samotným obvineným M.
A. vykazuje v porovnaní s opisom poskytnutým zo strany prokurátora viaceré nezrovnalosti.
Pokiaľ ide následne o výhrady obvineného smerujúce k údajnému nesplneniu
zákonných podmienok uvedených v ust. § 425 ods. 1 veta prvá Tr. por., tak tieto
už naproti vyššie uvedenému hodnotí sťažnostný súd ako irelevantné.
Obvinený M. A. je v súčasnosti trestne stíhaný (bola na neho podaná obžaloba)
pre viaceré trestné činy, s ktorými zákon spája obligatórne uloženie trestu prepadnutia
majetku. V prípade preukázania viny je teda možné u menovaného reálne očakávať uloženiu
danému trestu (viď k tomu § 58 Tr. zák.).
Obava, že by výkon trestu prepadnutia majetku mohol byť zmarený alebo sťažený
je tu potom rovnako daná, pričom v tomto ohľade považuje najvyšší súd za dostatočné
poukázať na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, skutočnosti uvedené v návrhu
prokurátora, ako i na samotný výsluch obvineného, vykonaný v súlade s ust. § 425 ods. 1 veta
prvá Tr. por.
V súvislosti s dôvodom prevodu obchodného podielu v spoločnosti A.-Š., s.r.o.,
za cenu 60 000 eur na tretiu osobu, uvádzaným obvineným pri už spomínanom výsluchu
(na žiadosť spolumajiteľov danej spoločnosti) a otázkou predpokladaného využitia takto
získaných finančných prostriedkov si dovoľuje tunajší súd odcitovať časť z písomného
odôvodnenia podanej sťažnosti: „Rovnako si súd účelovo vyložil vyjadrenie obžalovaného
pri výsluchu dňa 08. júla 2013, kedy sa mal obvinený vyjadriť, že by prejavil vôľu konať
v snahe zmenšovať svoj majetok pre prípad, že by považoval za potrebné postarať sa o svoju
rodinu. Vyjadrenie žalovaného sa vzťahovalo na prípadný postup pri zabezpečovaní potrieb
rodiny a že v prípade, ak by to bolo potrebné pre zabezpečenie živobytia jeho manželky
a maloletého dieťaťa, ako tomu bolo v prípade pertraktovaného prevodu obchodného
podielu“. Uvedeným chce súd upozorniť na rozporné tvrdenia obvineného.
A na záver možno dodať, že v danom prípade treba podaný návrh prokurátora vnímať
len ako „podnet“, keďže v súlade s ust. § 425 ods. 1 Tr. por. sa v štádiu súdneho konania
na rozhodnutie o zaistení majetku žiadna iniciatíva prokurátora nevyžaduje. Súd
(samosudca - senát) je po podaní obžaloby, resp. návrhu na dohodu o vine a treste oprávnený
ako pán sporu („domininus litis“) samostatne rozhodovať všetky otázky súvisiace s ďalším
konaním a nečakajúc na návrhy vykonávať všetky úkony potrebné k vydaniu rozhodnutia
ako i jeho výkonu (viď k tomu i § 2 ods. 6 a § 238 ods. 2 Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 08. augusta 2013
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová