Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7MCdo/20/2012

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: B. I., s. r. o., A.,

IČO: X., právne zastúpený M. L., s. r. o., P., proti povinnej: D. Š., nar. X., bytom T.,

o vymoženie pohľadávky 958,41 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská

Bystrica pod sp. zn. , o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. novembra

2011, č. k. -20 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica

z 29. apríla 2011, č. k. -9, takto

rozhodol:

Mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky z a m i e t a .

Povinnej trovy konania o mimoriadnom dovolaní nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie

958,41 eur s príslušenstvom. Povinnosť povinnej zaplatiť mu túto sumu preukazoval

rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie,

Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskoprávnych

vzťahov, sp. zn. II-2009-2049 zo dňa 27. júla 2010. Súdny exekútor Mgr. D. Č. následne

v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)

požiadal Okresný súd Banská Bystrica o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Okresný súd Banská Bystrica uznesením z 29. apríla 2011, č. k. -9

žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia bola vedená na vymoženie pohľadávky

oprávneného vo výške 958,41 eur s príslušenstvom, priznanej rozhodcovským rozsudkom

Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, Rajská 15/A, Bratislava pod sp.

2

zn. , ktorý vydali JUDr. Richard Földeš, Mgr. Ing. Bohumil Kulajda a Mgr.

Adrián Beskyd dňa 27. júla 2010 a ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 24. septembra

2010. Súd zistil, že medzi právnym predchodcom oprávneného, spoločnosťou Poštová banka,

a. s., a povinnou bola uzatvorená zmluva o úvere č. 9826009305, na základe ktorej oprávnený

poskytol povinnej finančné prostriedky. V zmysle čl. 9.5 obchodných podmienok sa zmluvné

strany dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej

platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené dohodou. V prípade, že sa nedosiahne dohoda,

budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom asociácie bánk SR (RS), podľa jeho

vnútorných predpisov. Strany sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu

podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné. Predmetná úverová

zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa

o spotrebiteľských úveroch. Exekučný súd po oboznámení sa s obsahom rozhodcovskej

doložky dospel k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou podmienkou

v spotrebiteľskej zmluve, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľná rozhodcovská doložka

sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým

mravom, a preto boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 veta druhá Exekučného

poriadku.

Na odvolanie oprávneného Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 30. novembra

2011, sp. zn. napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení

rozhodnutia poukázal na ust. § 44 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku; ust. § 45 ods. 1 písm.

b/, c/ a ods. 2 o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“)

a uviedol, že v predmetnej veci bol v exekučnom konaní oprávneným predložený ako

exekučný titul rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej

asociácie, Bratislava pod sp. zn. II/2009/2049 vydaný rozhodcami JUDr. Richardom

Földešom, Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom a Mgr. Adriánom Beskydom dňa 27. júla 2010

na základe rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 9.5 obchodných podmienok pre úver,

ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi povinnou a P., a. s., ktorej súčasťou sa

stali obchodné podmienky pre úver verzia 1/2005, kde v prechodných a záverečných

ustanoveniach v bode 9.5 bola uzatvorená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení: PB

a klient sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ, vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené dohodou. V prípade, že sa nedosiahne dohoda, budú

3

riešené pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR (RS), podľa jeho vnútorných

predpisov. Strany sporového konania (Strany) sa rozhodnutiu RS podriadia s tým, že toto

rozhodnutie bude pre ne konečné a záväzné. Platí pritom, že predmetné spory bude RS

rozhodovať v trojčlennom (3), senáte pozostávajúcom z dvoch rozhodcov ustanovených

Stranami a z predsedajúceho rozhodcu, ustanoveného rozhodcami nominovanými Stranami.

Dojednáva sa, že ak nebude v niektorom z písomných úkonov RS ustanovené inak, žalovaná

strana sporového konania je povinná ustanoviť do senátu svojho rozhodcu v lehote 30 dní odo

dňa, kedy jej bude zo strany RS doručená žaloba.

Odvolací súd poukázal na to, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia

súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne

a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či

podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie

exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či

subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektmi

uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností

na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Rozhodcovský

rozsudok má podľa účinky pre účastníkov ako právoplatný rozsudok. Podľa

to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa .

Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo

zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu

v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený

exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok

vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo

doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide

o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu,

rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc

na vydanie rozhodnutia. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva

zo Záverečných ustanovení Obchodných podmienok, ktoré sa stali súčasťou zmluvy o úvere

v tejto veci bod 9.5, exekučný súd správne právne posúdil. Podstatnou skutočnosťou

z hľadiska posúdenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť, že táto

podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia

do zmluvných dojednaní vopred pripravenej zmluvy a celkom zjavne tak nemal spotrebiteľ

reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré

4

zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Rozhodcovská doložka, ktorá nie je individuálne dojednaná,

je spotrebiteľovi vnútená. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu

zmluvy, ktorá zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou

podmienkou v zmysle , na základe ktorého prvostupňový

súd túto rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku zmluvy, a teda je

absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodal, že v tomto prípade je

nepochybné, že rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená, bola súčasťou

obchodných podmienok dodávateľa. Spotrebiteľ teda, ak chcel od dodávateľa získať predmet

zmluvy, kvôli ktorému zmluvu uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať.

Nemohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu uvedeného v predtlači zmluvy. Už táto

skutočnosť podstatne zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom

v neprospech spotrebiteľa. Oprávnený nijakým spôsobom povinného neupozornil, že je

možné uzavrieť predmetnú spotrebiteľskú zmluvu aj bez dohody o rozhodcovskej doložke.

Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú

v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný

neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť. Konečne,

rozhodcovské konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú

na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ

vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne určeným rozhodcom tak, ako to vyplýva

z formulárov predmetných zmlúv svojím spotrebiteľom, tým spôsobuje značnú nerovnováhu

vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.

Odvolací súd poukázal aj na v znení účinnom ku dňu

uzatvorenia predmetnej zmluvy, podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy

uzatvorené podľa , , ako aj všetky iné zmluvy,

ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného vyplýva, že

exekučný súd na predmetnú zmluvu správne aplikoval ustanovenia ,

týkajúce sa úpravy neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Z dôvodov tak,

ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce nerovnovážne postavenie účastníkov

zmluvy tak, že vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa, a preto ide o dojednanie,

ktoré je svojim obsahom v rozpore s dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob

rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt, ktorému má byť táto kompetencia zverená

5

a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť akejkoľvek úpravy, či zmeny,

pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu uzatváranej zmluvy.

V závere odvolací súd poukázal aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu

Slovenskej republiky z 24. februára 2011 č. k. -19, kde Ústavný súd zaujal

stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska

relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu), ako aj k postupu exekučného súdu

v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej

podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Na základe podnetu oprávneného podal proti uvedeným uzneseniam prvostupňového

súdu a odvolacieho súdu mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky obe uznesenia zrušil a vec vrátil Okresnému

súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym

posúdením veci oboma súdmi (ust. ) v otázke, či exekučný súd

môže skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul

(rozhodcovský rozsudok). Zároveň namietal, že v konaní došlo k vade podľa f/

(ust. ) tým, že súdy nevykonali dôkazy predpísaným spôsobom

a konštatovali skutkový stav, ktorý nemá oporu vo vykonanom dokazovaní.

Nesprávne právne posúdenie veci v otázke oprávnenosti exekučného súdu skúmať

platnosť rozhodcovskej zmluvy (doložky) odôvodnil generálny prokurátor tým, že súdy

pri jej riešení vychádzali z nesprávnej interpretácie (v dôsledku nesprávneho prekladu)

rozsudku Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-40/08 zo 6. októbra 2009 vo veci

Telecomunicaciones SL v. Cristina Rodriguez Nogueira (Asturcom), podľa ktorej uvedené

rozhodnutie ukladá exekučnému súdu členského štátu imperatív preskúmať platnosť

rozhodcovskej doložky bez ohľadu na to, či to právna úprava členského štátu v exekučnom

konaní umožňuje alebo vylučuje. Poukázal na to, že slovenský exekučný súd by bol podľa

rozsudku Asturcom povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú

podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil

rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho

dôvodu vyjadrených v slovenskom hmotnom práve. Podľa názoru generálneho prokurátora

však z Exekučného poriadku, ani zo žiadneho ustanovenia iného právneho predpisu

nevyplýva možnosť exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy.

6

Pre prípad, že sa Najvyšší súd Slovenskej republiky nestotožní s názorom

o nemožnosti exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky, generálny

prokurátor namietal aj odňatie možnosti oprávneného riadne konať pred súdom. K takémuto

nesprávnemu postupu súdov malo dôjsť tým, že súdy svoj skutkový záver o tom, že

rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, vyvodili z listiny – obchodných

podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou oprávneného sa

k nemu vyjadriť.

Napokon generálny prokurátor namietal aj nesprávne právne posúdenie veci súdmi

v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej doložky poukazujúc na to, že podľa

o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o bankách“) v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere

(13. jún 2005) má banka povinnosť predložiť klientovi neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy a keďže predpokladá následný právny úkon klienta (prijatie alebo

odmietnutie návrhu), nemožno pri takto špecifickej právnej úprave aplikovať všeobecné

ustanovenia o charaktere individuálneho dojednania zmluvného ustanovenia.

Súdom tiež vyčítal, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky aplikovali

ustanovenia , ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte neboli

účinné.

Oprávnený a súdny exekútor sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Povinná vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu uviedla, že rešpektuje rozhodnutie

Okresného súdu Banská Bystrica a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

že boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

Slovenskej republiky a že dovolanie je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania

( v spojení s ) preskúmal napadnuté uznesenie exekučného

súdu i uznesenie odvolacieho súdu a dospel k záveru, že mimoriadnemu dovolaniu nemožno

vyhovieť.

7

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi

právnym predchodcom oprávneného (P., a. s.) a povinnou bola dňa 13. júna 2005 uzavretá

zmluva o úvere, v ktorej povinná okrem iného potvrdila, že sa oboznámila s obchodnými

podmienkami, súhlasí s ich obsahom a potvrdzuje ich prevzatie. V článku 9. 5 obchodných

podmienok pre úver (verzia 1/2005) bolo uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že

akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, budú

riešené dohodou a že v prípade nedosiahnutia dohody, budú tieto predložené a riešené pred

Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk SR podľa jeho vnútorných predpisov. Strany

sporového konania sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu podriadia a tým, že toto rozhodnutie

bude pre ne konečné a záväzné. Platí pritom, že predmetné spory bude rozhodcovský súd

rozhodovať v trojčlennom senáte pozostávajúcom z 2 rozhodcov ustanovených stranami

a z predsedajúceho rozhodcu, ustanoveného rozhodcami nominovanými stranami. Dojednáva

sa, že ak nebude v niektorom z písomných úkonov rozhodcovského súdu uvedené inak,

žalovaná strana sporového konania je povinná ustanoviť do senátu „svojho“ rozhodcu

v lehote do 30 dní odo dňa, kedy jej bude zo strany rozhodcovského súdu doručená žaloba.

Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu Najvyšší súd Slovenskej republiky

považuje za správny právny záver exekučného i odvolacieho súdu o oprávnenosti exekučného

súdu skúmať ex offo platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi právnym

predchodcom oprávneného a povinnou v obchodných podmienkach k zmluve o úvere

z 13. júna 2006, majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle

Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení platnom v čase jej uzavretia. Tento právny záver možno

vyvodiť z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s princípom ochrany práv

spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vyplývajúcim z právnej úpravy premietajúcej sa

v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa.

V zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd je ex offo

povinný skúmať, či exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Pri posudzovaní tohto

základného predpokladu pre udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa exekučný súd

nezaoberá vecnou správnosťou exekučného titulu, ale skúma, či exekučný titul bol vydaný

orgánom, ktorý na to mal právomoc, a či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej.

Exekučný poriadok označuje za exekučný titul nielen vykonateľné rozhodnutie súdu, ale napr.

aj vykonateľné rozhodnutia orgánov verejnej správy, rozhodcovských súdov a iných orgánov.

V prípade, ak exekučným titulom má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý nemal

8

právomoc na jeho vydanie, považuje právna teória i súdna prax takéto rozhodnutie

za zdanlivé, ničotné (nulitné - paakt), teda z právneho hľadiska za neexistujúce a nikoho

nezaväzujúce. Obdobné dôsledky treba priznať aj rozhodnutiu iného orgánu, ak tento orgán

nemal právomoc ho vydať, pokiaľ to právna úprava nevylučuje. Rozhodnutie postihnuté

nedostatkom právomoci orgánu, ktorý ho vydal, tak nie je spôsobilé ani založiť prekážku

rei iudicata.

Za dôvodnú nepovažoval ani námietku generálneho prokurátora o odňatí možnosti

oprávneného riadne konať pred súdom tým, že súdy svoj skutkový záver o tom,

že rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, vyvodili z listiny - obchodných

podmienok - bez toho, aby tento dôkaz vykonali na pojednávaní s možnosťou oprávneného

sa k nemu vyjadriť.

Dovolaním napadnuté rozhodnutie, resp. rozhodnutia, boli vydané v štádiu

exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených

procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie

exekúcie. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pritom medziiným skúma, či návrh

na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený

potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný,

či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné

podmienky konania v zmysle V štádiu exekučného konania, pri ktorom súd

skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie

exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore so zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného

poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie

a z exekučného titulu. V tomto štádiu exekučný súd nevykonáva dokazovanie (ako procesnú

činnosť súdu osobitne upravenú v ustanoveniach až ) - postačujúce je

totiž, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami, vyplývajúcimi

zo spisu, vrátane do neho založených listín. Dokazovanie (vyžadujúce nariadenie

pojednávania s možnosťou účasti oprávneného i povinného) v tejto časti exekučného konania

neprichádza do úvahy aj z dôvodu, aby sa tým nezmaril účel exekúcie, o ktorej sa má povinný

prvýkrát dozvedieť (ak nie je daná výnimka vyplývajúca zo zákona) až doručením

upovedomenia o začatí exekúcie. V predmetnej veci napokon oprávnený v odvolaní proti

9

uzneseniu exekučného súdu ani nijako nespochybnil skutkový záver tohto súdu o tom, že

rozhodcovská doložka nebola dohodnutá individuálne, namietal len jeho právne závery.

Nesprávnosť dovolaním napadnutých uznesení videl generálny prokurátor aj

v nesprávnom právnom posúdení veci v otázke samotnej neprijateľnosti rozhodcovskej

doložky z dôvodu, že podľa § 93b zákona o bankách povinný nemal povinnosť prijať návrh

rozhodcovskej zmluvy, a že o tejto možnosti mal vedieť.

Dotknuté ustanovenie zákona o bankách však nijako nezbavovalo právneho

predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnej návrh na uzavretie rozhodcovskej

zmluvy takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnej sa poskytuje

možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne

v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že jej boli poskytnuté aj jasné

a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp. pokiaľ takýto postup nebol

oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súdy správne konštatovali

neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak

má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby

medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Oprávnený sa svojej zodpovednosti za uzavretie neprijateľnej rozhodcovskej doložky

nemohol zbaviť ani poukazom na princíp „ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona

neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech povinnej. Kým rešpektovanie

tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa (poskytovateľa,

podnikateľa) treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech

spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne

okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach

ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany

spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov realite praktického

života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej (až detailnej) znalosti

právnych predpisov (akým je v danej veci zákon o bankách) zo strany spotrebiteľa.

Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti,

mu nemôže byť na ujmu.

10

Námietka generálneho prokurátora, že na posúdenie platnosti rozhodcovskej doložky

súdy aplikovali ustanovenia , ktoré v čase uzavretia zmluvy o úvere

ešte neboli účinné ( a ) nemohla

na vecnej správnosti dovolaním napadnutých rozhodnutí nič zmeniť. Posúdiť rozhodcovskú

doložku ako neprijateľnú podmienku (z dôvodov už uvedených) s následkom jej neplatnosti

totiž pri použití eurokonformného výkladu (výkladu súladného so smernicou) umožňovali

už aj ustanovenia platné v čase uzavretia zmluvy o úvere, a to

ods. 3 a 4 tohto predpisu.

So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky mimoriadne dovolanie

generálneho prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Povinnej náhradu trov konania o mimoriadnom dovolaní nepriznal, keďže oprávnený

nebol v konaní úspešný a povinná návrh na ich priznanie nepodala a v súvislosti s týmto

konaním jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 14. augusta 2013

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová